KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina7. 4. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/101/2014 z 7. 4. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 7. apríla 2015, sp. zn. 21Scud/101/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200824.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21Scud/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200824
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200824.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu
JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: L. I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, XX-XXX L., D., právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO : 47 237
201 právne zastúpeného: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25248-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 25248-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014 podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 518,76
Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 8.7.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 25248-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47289-1/2013-CA zo dňa 21.10.2013.
Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodnutím rozhodla tak, že vo
vzťahu k žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.9.2013 podľa Slovenskej
legislatívy s odôvodnením, že 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne,
pobočka, kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho
zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase kontroly
nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti
a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing.
Miroslava Šperku, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o.. Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v
sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov
kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej
republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa citovaných článkov
základného nariadenia.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 3
ods. 1 písm. a), § 14 písm. a), § 15 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Účastník
konania je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 1.9.2013.
Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina a do registra zamestnávateľov bol prihlásený k 01. februáru 2012. Žalovaný poukázal



na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho
zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, nariadenie rade EHS č. 1408/71 a jeho vykonávacie
nariadenie EHS č. 574/1972. Ďalej poukázal aj na nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009. Poukázal
na čl. 11 (3) (a) a tiež, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca
činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS
w Tarnowie oprávnená na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 16 (2) vykonávacieho
nariadenia oznámila žalobcovi listom zo dňa 14. októbra 2013, že v období od 01. septembra 2013
podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s článkami 13 (3) základného
nariadenia. Určenie uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu oznámila poľská
inštitúcia Sociálnej poisťovni, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie voči jej určeniu uplatniteľných
právnych predpisov členským štátom bydliska nenamietala, t.j. nemala voči určeniu uplatniteľnej
legislatívy výhrady a preto sa určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia od 01.
Septembra 2013 vzťahovala na žalobcu uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa
bola informovaná o tejto skutočnosti v súlade s článkom 16 (3) definitívnym. Napadnutým rozhodnutím
Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nerozhodla, že dotknutí zamestnanci účastníka konania, v danom
prípade žalobca, nemôžu vykonávať práce na území Slovenskej republiky a taktiež nepoprela platnosť
pracovnej zmluvy, ale rozhodla v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením,
že dotknutým zamestnancom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové a povinné
poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v období, kedy tieto práce na území
Slovenskej republiky vykonávali.

Proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu žalobca podal žalobu riadne a včas, ktorou žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že na žalobcu
sa vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky a to s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej
len nariadenie), v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a
činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom
vykonáva činnosť ako zamestnanec. Žalovaný na základe kontrol, ktoré u zamestnávateľa uskutočnili
príslušná pobočka Sociálnej poisťovne a národný inšpektorát práce konštatoval, že zamestnávateľ je
schránkovou firmou a na území Slovenskej republiky k reálnemu výkonu činnosti jej zamestnancov
nedochádza. Uvedené tvrdenie Sociálnej poisťovne je nepravdivé a to s poukazom na výsledky kontrol,
na ktoré poukazuje žalobca v ďalšom texte. Výlučne na základe takto oznámených nepodložených
skutočností styčný orgán štátu bydliska žalobcu, Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS listom
zo dňa 14.10.2013 žalobcovi oznámili, že podlieha poľským právnym predpisom, pričom ZUS svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bola informácia poskytnutá žalovaným a on s ňou súhlasí. Namietal,
že ZUS šetrenia za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy vykonáva dotknutý členský štát a teda
Slovenská republika. Žalovaný uskutočnil u žalobcu kontrolu, u ktorej predmetom bolo preverenie
reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky počas kontrolovaného obdobia
od 01.02.2013 do 26.02.2013. Predmetná kontrola sa uskutočnila dňa 26.02.2013, pričom z nej bol
vypracovaný záznam č. 34094-2/2013-CA. S poukazom na § 245 zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo
interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvavaní sa postupuje primerane
podľa odseku 1 v spojitosti so záznamom žalobca mal za to, že počas kontroly neboli zistené žiadne
nedostatky. Ďalšiu kontrolu žalovaný uskutočnil dňa 04.11.2013, predmetom preverenia reálneho výkonu
činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky za obdobie od 01.02.2012 do 05.11.2013. V
nadväznosti na § 245 zákona o sociálnom poistení bol vyhotovený záznam č. 48042-2/2013-CA a teda
žalobca má za to, že ani počas tejto druhej kontroly neboli zistené žiadne nedostatky. Taktiež poukázal
aj na kontrolu zo strany Inšpektorátu práce Žilina dňa 13.02.2013 za účelom preverenia miesta, kde
má žalobca registrované sídlo, skutočný počet zamestnancov s uvedením reálneho miesta výkonu
ich práce, skutočný počet administratívnych zamestnancov pracujúcich na území iného členského
štátu, miesto náboru zamestnancov, miesto, kde sa uzatvárajú pracovné zmluvy, miesto, kde sa
uzatvárajú zmluvy s klientami. Z inšpekcie bol vyhotovený záznam č. IZ-17-35-2-3/Z-A24504-13, v
zmysle ktorého neboli zistené u žalobcu žiadne nedostatky. Žalovaný v procesnom postupe vydania
rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne hmotnoprávny predpis. Žalovaný neposudzoval celú vec individuálne, žalovaný sa len
formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky nezdôvodnil. Paušálne
poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou



žalobcu je nedostatočné a odporujúce požiadavke zákonnosti. Žalobca má za to, že organizačná zložka
Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z úradnej
iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci.
Ďalej namietal aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je
mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane
cezhraničných pracovníkov. Žalovaný svojím konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého
zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi
Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. Žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Pribratý účastník konania WEBUNG, s.r.o., Čadca sa k žalobe písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia,
vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je
potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a to pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok
dôvodov rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov:

Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie 883/2004“, „základné nariadenie“) čl. 13: Vykonávanie
činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch - (3) - „Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s ods. 1.“

Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len
„vykonávacie nariadenie“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - čl. 14 týkajúceho sa spresnenia čl. 12 a 13 základného
nariadenia, bod 5a - „Na účely uplatňovania hlavy druhej základného nariadenia sa pod pojmom
„registrované sídlo alebo miesto podnikania“ rozumie registrované sídlo alebo miesto podnikania, v
ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia podniku a vykonávajú funkcie jeho ústrednej správ.“
bod 5b - „Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 13 základného nariadenia sa
zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Čl. 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady
podľa tohto článku.

Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia (hlava II - určenie príslušnosti právnych predpisov) - všeobecné
pravidlá, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného
členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia (1) - „Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých
členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu v
mieste bydliska.“
Podľa čl. 16 (2) - „Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne
predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia, čl. 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom
určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť
vykonáva.“
Pod čl. 16 (3) - „Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v ods. 2,
sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi
dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy
neboli definitívne určené na základe ods. 4, alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala
inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom,
že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.“
Podľa čl. 16 (4) - „Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku
ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie



jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo
samotných úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu
vzájomnou dohodu a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14
vykonávacieho nariadenia.“
Podľa čl. 16 (5) - „Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo
definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.“

Podľa rozhodnutia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia
Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia, Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v bode
7 ustanovila (2010/C 149/03) čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) 987/2009) umožňuje, aby príslušná inštitúcia
v prípade pochybností požiadala inštitúciu v mieste pobytu alebo bydliska o overenie informácií, ktoré
poskytla príslušná osoba alebo platnosti dokumentu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec podľa tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti
podľa tohto zákona.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2012 povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancov uvedené v § 4
ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá, právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo
o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 3 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
určí pre ňu lehotu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v
štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č.
987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel,
ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej
činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň
vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali
systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto
pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie
systémy sociálneho zabezpečenia alebo, aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom
štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci
pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich
bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len
„SZČO“) usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j.
na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti,
úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. Príslušnosť k systému sociálneho
zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD A1 - potvrdenie o právnych predpisoch



sociálneho zabezpečenia), ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti
platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už
dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo
samostatne zárobkovo činnej osoby. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol
vyhlásený za zrušený alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie
na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec
(SZČO) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu. Ak je osoba zamestnaná
alebo SZČO len v jednom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu,
v ktorom činnosť vykonáva aj napriek tomu, že sa jej bydlisko, či sídlo zamestnávateľa nachádzajú v
inom členskom štáte. V takých prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút
vyslania, ktorý môžu uplatniť zamestnávateľ aj SZČO po splnení stanovených podmienok.

Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo SZČO v
dvoch alebo viacerých členských štátoch. Osoba, ktorá má bydlisko na Slovensku podlieha slovenskej
legislatíve:
a) ak zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v
dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska
na Slovensku,
b) nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska na Slovensku a zamestnávateľ má
registrované sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku,
c) zamestnáva ju viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa
nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť od 27.06.2012),
d) je súčasne zamestnaná na Slovensku a samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte.

Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
(ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo
viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských
štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa
skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO
zvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu,
v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých
vykonáva podstatnú časť svojej činnosti.

Takéto osoby oznamujú svoju situáciu inštitúcii štátu bydliska, ktorá určí uplatniteľnosť právnych
predpisov len jedného členského štátu. Toto určenie je predbežné a definitívne sa stane do dvoch
mesiacov za predpokladu, že inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov, v ktorých osoba činnosť
vykonáva, nezaujmú k situácii dotknutej osoby odlišné stanovisko.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia konštatuje,
že kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, preto
nemôže podliehať slovenským právnym predpisom a preto žalobcovi ako zamestnancovi WEBUNG,
s.r.o. Čadca nevzniklo poistenie od 01.09.2013 podľa Slovenskej legislatívy. Prvostupňový správny
orgán poukazoval najmä na kontrolu zo dňa 26.2.2013 v sídle zamestnávateľa.

Žalovaný už v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že žalobcovi bola určená Poľská legislatíva v súlade
s čl. 16 Nariadenia, čo žalobcovi bolo oznámené listom z 14.10.2013 zo strany poľskej inštitúcie
ZUS w Tarnowie podľa čl. 16 (2) nariadenia, od 01.9.2013. Touto Poľskou inštitúciou - určenie
uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu (poľských) bolo oznámené žalovanému
a tento nenamietal voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov (poľských), preto sa určenie poľskej
legislatívy v oblasti sociálneho poistenia stalo definitívnym uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy
bol žalovaný o tejto skutočnosti informovaný (čl. 16 (3)). Ďalej žalovaný tiež v odôvodnení rozhodnutia
konštatuje, že prvostupňový správny orgán nerozhodol, že dotknutí zamestnanci zamestnávateľa,
v danom prípade žalobca nemohol reálne práce vykonávať na území Slovenskej republiky, taktiež
nepoprel platnosť pracovnej zmluvy. Podľa názoru súdu z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu,
resp. ich odôvodnenia si vzájomne odporujú, sú nezrozumiteľné. Žalobca má právo na zrozumiteľné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia s poukazom na § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., čo v danom
prípade nebolo splnené.



Žalovaný z tohto dôvodu vo veci opätovne rozhodne a uvedené skutočnosti dá do súladu tak, aby
rozhodnutia správnych orgánov boli čo dôvodov zrozumiteľné, či teda bolo rozhodované vo vzťahu k
žalobcovi, že u neho nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca u daného zamestnávateľa
- WEBUNG, s.r.o., Čadca na území SR, alebo či teda žalovaný nespochybňuje reálny výkon činnosti
zamestnanca, ale došlo k určeniu uplatniteľných predpisov postupom podľa čl. 16 (3) nariadenia. Z
tohto dôvodu súd považoval rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za rozhodnutie predčasné, pre
nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov rozhodnutia s poukazom na § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p.. Z
týchto dôvodov súd sa nemohol relevantne vyjadriť k žalobcovým námietkam uvedených v žalobe.

Taktiež v rámci odôvodnenia rozhodnutia žalovaný správny orgán uvedie, či žalobca je v Poľsku
SZČO (tieto skutočnosti nevyplývajú z odôvodnení rozhodní prvostupňového a ani druhostupňového
rozhodnutia) resp. či vykonáva, alebo nevykonáva činnosť zamestnanca u označeného zamestnávateľa
na území SR, aby bolo zrejmé, aké konkrétne ust. koordinačných nariadení sa majú v danom prípade
aplikovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2
pís. d) O.s.p. pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov
konania zaslanom v zákonnej lehote dňa 10.04.2015 v celkovej výške 702,77 Eur, pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (29.05.2014) - 134 Eur,
2. žaloba (08.07.2014) - 134 Eur,
3. podanie na súd - vyjadrenie - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (04.11.2014)
- 67 Eur,
4. podanie na súd - vyjadrenie k výzve - 69,91 Eur,
5. zastupovanie pred súdom (08.04.2015) - 139,83 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný
paušál 3 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 117,13 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v nedávkovej veci sociálneho poistenia, o vzniku
sociálneho poistenia v spornom prípade, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej
služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:



1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.05.2014, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 08.07.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 134 Eur,
3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 08.04.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 407,83 Eur.

Súd nepriznal odmenu za podanie na súd - vyjadrenie - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania (04.11.2014). Odpoveďou na výzvu súdu, či žalobca súhlasí s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania a za vyčíslenie trov konania, nemožno rozumieť úkon právnej pomoci, je to len
úkon, ktorým žalobca vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania,
v podstate jedným slovom, bez toho, aby sa vyjadroval k predmetu konania. Rovnako ani ozrejmenie
vecných skutočností na výzvu súdu, ktoré nevyplývali zo žaloby, pričom mali byť uvedené už v žalobe,
nie je úkonom právnej pomoci, a preto súd nepriznal ani odmenu za vyjadrenie zo dňa 17.02.2015.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur) a za rok 2015 (1 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 24,47 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 86,46 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom
priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného
čísla E. na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny
zástupca žalobcu je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 518,76 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5014200824

  1. 7. 10. 2014Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Nds/71/2014 z 7. 10. 2014
  2. 7. 4. 2015Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/101/2014 z 7. 4. 2015 (toto rozhodnutie)