Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200855 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Vladimír Gallo, s miestom podnikania K. Salvu 3, Ružomberok, IČO: 44 935 897, práv. zast. JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom W. XXXX/X, F., proti žalovanému: Ústredie práce, soc. vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2014/42417 zo dňa 30. apríla 2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. k. 2014/42417 zo dňa 30. apríla 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 523,22 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 2014/17094, RK1/OK/KON/2014/2 zo dňa 05.02.2014 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok zamietol návrh na obnovu konania účastníka konania Vladimíra B. - žalobcu zo dňa 16.03.2014 vo veci právoplatného rozhodnutia úradu č. RK1/OK/ KON/2013/23, č. záznamu 2013/65642 o uložení pokuty vo výške 2.000,- Eur v zmysle § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, podaného z dôvodu, že dôkaz, z ktorého úrad pri ukladaní pokuty vychádzal, sa ukázal ako nepravdivý - § 62 ods. 1 písm. e) Zákona o správnom konaní. Správny orgán zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný včas v súlade s § 63 ods. 3 Správneho poriadku a bol podaný oprávnenou osobou, pretože žiadateľ o obnovu konania mal v pôvodnom rozhodnutí postavenie účastníka konania. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení účastníka zo dňa 13.11.2013 správny orgán požiadal Sociálnu poisťovňu o zaslanie záväzného stanoviska vo veci času splnenia oznamovacej povinnosti zo strany účastníka konania v prípade Mgr. S. T. s ohľadom na dôkaz, ktorý bol doručený správnemu orgánu 02.05.2013 zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš. Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení zastáva názor, že v prípade účastníka konania nejde o nelegálne zamestnávanie. Účastník si 03.07.2012 splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a do 31.01.2013 si nesplnil povinnosť „doprihlásiť“ S. T. na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Túto si splnil až dňa 02.03.2013, čím sa potvrdil dôkaz zo dňa 02.05.2013, ktorý predložila Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, z ktorého správny orgán vychádzal pri uložení pokuty vo výške 2.000,- Eur. Podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom pre vydanie rozhodnutia potvrdili dôkaz zo dňa 02.05.2013, na základe ktorého bolo vydané pôvodné rozhodnutie o uložení pokuty. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že voči pôvodnému rozhodnutiu o uložení pokuty účastník odvolanie nepodal a toto rozhodnutie bolo preskúmané mimo odvolacieho konania. Správny orgán v rámci konania o povolení obnovy konania zistil, že neexistujú zákonné dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku vo veci uloženia pokuty vo výške 2.000,- Eur. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že naplnenie skutkovej a právnej podstaty nelegálneho zamestnávania kontrolovaným zamestnávateľom - účastníkom konania na kontrolovanej prevádzkarmi dňa 20.02.2013 je nespochybniteľné. Odvolací orgán vyhodnotil ako správny postup orgánu kontroly úradu, ktorý subsumoval neprihlásenie kontrolovanej osoby - Mgr. S. T. zamestnávateľom do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa 20.02.2013 pod nelegálne zamestnávanie a klasifikoval porušenie § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účastníkom konania. Konštatoval, že zamietnutie návrhu na obnovu konania vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vykonaného dokazovania. Správny orgán I. stupňa sa svedomite a zodpovedne zaoberal návrhom na obnovu konania, zisťoval presne a úplne skutkový stav veci v zmysle § 3 ods. 4, 5 a § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní, taktiež si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Odvolací orgán konštatoval, že neexistujú zákonné dôvody na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) Zákona o správnom konaní. Postupoval pritom ako samostatný nezávislý správny orgán a stanoviská inšpektorátu práce v rámci určenej pôsobnosti a právomoci nie sú pre odvolací orgán určujúce, ani zaväzujúce. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobca podal správnu žalobu. Ako základné žalobné body uviedol: Žalovaný správny orgán nijakým spôsobom sa nevysporiadal s námietkami obsiahnutými v odvolaní, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nevysporiadal sa s námietkou žalobcu, že boli porušené procesné práva žalobcu obsiahnuté v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal taktiež, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu, že úrad práce v pôvodnom rozhodovaní postupoval príliš formalisticky a bez dostatočného posúdenia toho, či pre nesplnenie jednej formálnej povinnosti došlo zo strany žalobcu k nelegálnemu zamestnávaniu. Tvrdil, že v pôvodnom konaní nastala situácia, keď dva správne orgány dospeli na základe rovnakého skutkového stavu k rozporným záverom. Konštatoval, že bol splnený dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, keďže záznam Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-11-34-2.3/Z-A225-504 13 je treba považovať za novú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie úradu práce a ktorá bez zavinenia žalobcu nemohla byť uplatnená v pôvodnom konaní. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 20.08.2014. Konštatoval, že neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania, pretože dôkaz zo strany Sociálnej poisťovne, ktoré mal Úrad práce Ružomberok k dispozícii v správnom konaní o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie aj v konaní o obnove konania, sa nepreukázal ako nepravdivý a preukazuje, že si žalobca splnil zákonnú povinnosť na základe § 293ck ods. 2 a § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení až 02.03.2013, t.j. po výkone kontroly, čím sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 cit. zákona. Záznam inšpektorátu práce nemožno považovať za novú skutočnosť, ktorá môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie úradu práce a ktorá sa bez zavinenia žalobcu nemohla uplatniť v pôvodnom konaní, pretože žalobca zavinil skutočnosť, že si preukazne nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 293ck ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v lehote do 31.01.2013 a do výkonu kontroly zo strany Úradu práce Ružomberok. Konštatoval ďalej vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým došlo k uloženiu pokuty žalobcovi, pretože v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej a právnej podstaty nelegálneho zamestnávania žalobcom. Žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z týchto dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 70 ods. 1 z.č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Krajský súd v Žiline po oboznámení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje, že toto odôvodnenie nespĺňa náležitosti naň kladené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Krajský súd zdôrazňuje, že predmetom tohto správneho konania bol návrh žalobcu, ktorým žiadal povoliť obnovu pôvodného konania o uložení pokuty žalobcovi podľa z.č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaní pod sp. zn. Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok č.k. RK1/OK/KON/2013/23. Aj na konanie o povolení obnovy sa použije Správny poriadok rovnako, ako na pôvodné konanie o uložení pokuty za správny delikt. Správne orgány sa teda mali prioritne zaoberať tým, či existuje dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 Správneho poriadku, keďže podľa odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu procesné náležitosti na podanie tohto návrhu (podanie oprávnenou osobou a v zákonnej lehote) splnené boli. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu sa však so splnením či nesplnením tejto esenciálnej podmienky pre rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy nijako nevysporiadalo. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že naplnenie skutkovej a právnej podstaty nelegálneho zamestnávania kontrolovaným zamestnávateľom je nespochybniteľné a taktiež, že prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď subsumoval neprihlásenie kontrolovanej osoby - Mgr. S. T. pod nelegálne zamestnávanie, uvedené konštatovania sa viažu na pôvodné rozhodnutie o uložení pokuty, ale nie k vyhodnoteniu predloženého dôkazu žalobcom, ktorým chcel preukázať, že existuje konkrétny dôvod na povolenie obnovy konania. V odôvodnení druhostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vykonaného dokazovania, ako aj to, že prvostupňový správny orgán zisťoval presne a úplne a skutkový stav veci. Uvedené konštatovania sú len všeobecného charakteru, ktoré nie sú spôsobilé dať odpovede na otázku, ako sa žalovaný vyrovnal s návrhom žalobcu na povolenie obnovy konania, a to najmä vo vzťahu k predloženiu dôkazu, o ktorom je žalobca presvedčený, že je dôvodom na povolenie obnovy konania (vyjadrenie Sociálnej poisťovne na výzvu Inšpektorátu práce Žilina o zaujatie stanoviska vo veci splnenia oznamovacej povinnosti zamestnávateľa, ako to vyplýva zo záznamu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 19.08.2013). Rovnako žalovaný správny orgán ani nevyhodnotil právne názory prvostupňového správneho orgánu ohľadne tejto skutočnosti, a to najmä vyhodnotenie dôkazu, ktorý prvostupňový správny orgán zaobstaral v priebehu konania o povolení obnovy (vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, zo dňa 22.01.2013 - správne malo byť uvedené 22.01.2014). Aj konštatovanie druhostupňového správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zistil, že neexistujú zákonné dôvody na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) Zákona o správnom konaní je len všeobecné a nie je spôsobilé riadne odôvodniť napadnuté rozhodnutie. Žalovaný správny orgán mal konkrétne uviesť, z akých dôvodov podľa jeho právneho názoru, s prihliadnutím na právne závery prvostupňového orgánu, nedošlo k preukázaniu dôvodov na obnovu konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, resp. iných skutkových podstát uvedených v § 62 Zákona o správnom konaní. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka použitia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, toto ustanovenie sa použije aj v konaní o povolení obnovy. Prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi dňa 20.12.2013, že zo strany správneho orgánu bol vyžiadaný nový dôkaz, a to záväzné stanovisko Sociálnej poisťovne vo veci splnenia oznamovacej povinnosti v prípade Mgr. S. T. zo strany zamestnávateľa - žalobcu. Tiež bolo konštatované, že uvedený dôkaz predloží Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš. Po dôjdení tohto dôkazu do správneho spisu správny orgán neupovedomil žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že sa môže vyjadriť aj k tomuto podkladu. Súd konštatuje, že pred vydaním nového rozhodnutia vo veci bude potrebné oboznámiť žalobcu so všetkými vykonanými dôkazmi. Čo sa týka námietok žalobcu, ktoré smerujú k jeho presvedčeniu, že pôvodné konanie o uložení pokuty malo byť obnovené, pretože tu existuje dôvod pre jeho obnovu, súd konštatuje, že tieto námietky sú predčasné. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, nedá sa potom ani konštatovať, že právne závery žalovaného správneho orgánu ohľadne vyhodnotenia dôvodov pre (ne)povolenie obnovy sú nezákonné. Z tohto dôvodu preto súd na tieto námietky neprihliadol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si žalobca uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 26.02.2015 za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 134,- Eur, spísanie žaloby 134,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 139,83 Eur + 3x režijný paušál (2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur). Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času - Dolný Kubín - Žilina a späť za štyri 1 hodiny po 13,98 Eur a cestovné náhrady vo výške 35,- Eur. Celkovo si uplatnil 523,22 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia 523,22 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - podanie žaloby na súd vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - z cestovného na trase Dolný Kubín - Žilina a späť na pojednávanie dňa 24.02.2015 vo výške 35,- Eur, ktorého sa zúčastnil substitučný právny zástupca so sídlom v Dolnom Kubíne JUDr. Martin Kováčik (za použitia motorového vozidla AUDI A6, ev. č. W s priemernou spotrebou 6,0 l/100 km, ubehnutých 140 km, cena PHM 1,116 €/l; v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur), - zo straty času vo výške 55,92 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny x 13,98 eur). Súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- Eur, pričom poplatková povinnosť na jeho úhradu vznikla žalobcovi podaním žaloby (§ 5 ods. 1, písm. a) zák. o súdnych poplatkoch). Keďže súdny poplatok doposiaľ nebol uhradený, bude táto povinnosť žalobcovi uložená samostatným uznesením. Hoci súdny poplatok nebol ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatený, bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade týchto trov konania, nakoľko tieto žalobcovi zaplatením súdneho poplatku vzniknú. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 593,22 Eur (70,- Eur + 523,22 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Svrčeka, advokáta so sídlom v Ružomberku, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.