Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200857 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200857.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, v rade 2/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: JUDr. Dagmar Pikorová, advokátka, W. B. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, ul. Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Mesto Žilina, so sídlom Mestského úradu Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, 2/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Žilina, so sídlom Sad SNP 667/10, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. ObU- ZA-OOP4-2014/18346/KUC zo dňa 18.06.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-ZA-OOP4-2014/18346/KUC zo dňa 18.06.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OU-ZA-PLO 2014/00020-4/But zo dňa 23.01.2014. V žalobe žalobcovia v rade 1/ a 2/ spolu s K. W., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX v súvislosti s konaním vo veci uplatneného reštitučného nároku pôvodného vlastníka Q. W. (manžela a otca žalobcov) na podiel 1-ice vyvlastnenej PKN parcely nachádzajúcej sa v kat. úz. D. č. 2781, pozemková vložka č. 2497, rovnajúcej sa EN 5601, o ktorom rozhodoval Obvodný pozemkový úrad v Žiline v spojitosti s regionálnym odborom Slovenského pozemkového fondu v Žiline podali dňa 26.08.2013 návrh na obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci vydaného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline pod č. 2008/00268-19 zo dňa 23.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2010. Predmetným rozhodnutím správny orgán rozhodol tak, že po oprávnenej osobe, ktorá si riadne a na čas dňa 10.12.2014 uplatnila svoj podiel 1-ice v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, t.j. po Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXXX/X, D., občanovi SR sa zákonným dedičom: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, P. H., nar. XX.XX.XXXX, a K. W., nar. XX.XX.XXXX, D. priznáva v kat. úz. D. za vyvlastnenú PKN parcelu č. 2781 z PKN vložky č. 2497 - rovnajúcu sa parcele č. 5601 EN, za výmeru pripadajúcu na podiel navrhovateľa (v 1-ici), čo je spolu výmera 1909 m2, v druhu pozemku orná pôda, právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v podieloch každému v 1/3. Zároveň správny orgán v rozhodnutí určil zaplatiť každému z menovaných po 101,67 Eur titulom vrátenia vyvlastňovacej náhrady. O návrhu na povolenie obnovy rozhodoval bývalý Obvodný pozemkový úrad v Žiline, odbor prvostupňového rozhodovania rozhodnutím č. 2013/01022 dňa 05.09.2013. Rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamieta a obnovu konania nepovoľuje. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na nové konanie. Zo strany žalobcov bol návrh na obnovu konania doplnený. S pripravovaným novým rozhodnutím bol žalobca v rade 1/ oboznámený dňa 09.01.2014. Zápisnicu pod č. 2013/01022 podpísal, avšak pripojil svoj nesúhlas. Novým rozhodnutím Okresný úrad v Žiline dňa 23.01.2014 rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol a obnovu konania nepovolil. Keďže správny orgán vo svojom novom rozhodnutí neobjasnil a konkrétne neodôvodnil svoj názor s odkazom na príslušné ustanovenia zákona a taktiež neodôvodnil prečo námietky považuje za zlé, žalobcovia podali aj voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doručené na Okresný úrad v Žiline dňa 12.02.2014. Následne Okresný úrad v Žiline, čiže žalovaný, prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol. Odvolací orgán sa plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, keď rozhodol tak, že po oprávnenej osobe, ktorá si riadne a načas dňa 10.12.2004 uplatnila svoj podiel 1-ice v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z., t.j. po Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. L., D., občanovi SR sa zákonný dedičom bez dedičského rozhodnutia vydaného súdom Q. W., P. H. a K. W. priznalo za vyvlastnenú náhradu PKN parcelu č. 2781 z PKN vložky č. 2497 rovnajúcu sa parc. č. 5601 EN v kat. úz. D., za výmeru pripadajúcu na podiel navrhovateľa 1-ica, čo spolu je výmera 1909 m2, v druhu pozemku orná pôda, právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v podieloch každému v 1/3. Žalobcovia upresnili dôvod podania návrhu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, pretože sú presvedčení, že rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej bolo rozhodnuté inak, ako malo byť. Jedná sa o to, že Q. W. - otec žalobcov ako oprávnená osoba v súlade so zákonom si uplatnil riadne svoj reštitučný nárok na 10.12.2004 na polovicu pozemku špecifikovaného vyššie. Q. zomrel o tri roky neskôr, t.j. XX.XX.XXXX. Keby sa dožil rozhodnutia, bol by mu priznaný nárok v celosti na uplatnenú 1-icu pozemku a nebola by mu priznaná náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ale náhrada v náhradnom pozemku, na čom mal záujem, keďže pozemok pre prekážku uvedenú v zákone mu vydaný nemohol byť, nakoľko je zastavaný. Tým, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2008/00268 po oprávnenej osobe reštitučná náhrada bola prerozdelená rovným dielom podľa dedičov uvedených na základe dedičského rozhodnutia po otcovi - nie podľa skutočnej dohody dedičov, kedy dedičkou všetkého poručiteľovho majetku sa stala vlastníčkou jeho manželka - K. W., žalobcovia tvrdia, že bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom a nad rámec rozhodovacej právomoci správneho orgánu. Poukázal na zákon č. 503/2003 Z.z., najmä na § 2 ods. 1 a ods. 2 predmetného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonné ustanovenie upravuje iba situáciu, kedy osoba, ktorej vlastníctvo v rozhodnom čase prešlo do vlastníctva štátu, zomrela, resp. bola vyhlásená za mŕtvu do 31.12.2004 a teda nemohla si svoje právo spočívajúce v odstránení krivdy, ktorá jej bola spôsobená spôsobom uvedeným v zákone uplatniť. V tomto prípade zákon určil okruh dedičov, ktorí nastupujú po oprávnenej osobe a sú v reštitučnom konaní označovaní ako oprávnené osoby, lebo tieto si v mene pôvodného vlastníka, ktorému bola spôsobená krivda uplatňujú nároky v zmysle reštitučného zákona. Sú to teda tie osoby, ktoré podali žiadosť. Jedná sa o osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na reštitúcie. Tak podľa zákona č. 229/1991 Zb., ako aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o dedení je súčasťou reštitučného rozhodnutia, teda dedenie v systéme uplatnenia reštitučných nárokov pred obvodným pozemkovým úradom usporiada tento úrad rozhodnutím o uznaní vlastníctva reštitúciou a to je v zmysle dedičských nárokov, uvedených i z hľadiska postupnosti v zákone o reštitúcii. Teda, ak ide o vrátenie (obnovu vlastníctva k poľnohospodárskym a lesným pozemkom), právo na vrátenie sa uplatňuje na obvodnom pozemkovom úrade a toto dedenie sa nerieši súdom a notármi (pozn. Prof. JUDr. V. M. - pozemkové právo, str. 230 vydané v roku 2010 EUROUNION). Zákon nerieši prípad, ak oprávnená osoba reštitučný nárok uplatnila a v priebehu konania zomrela. Nemá ustanovenie, ktoré by určilo, že okruh fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 2 sa viaže aj na prípady, ak oprávnená osoba počas konania, t.j. po uplatnení vlastných práv zomrie. Zákon kogentným spôsobom ustanovuje, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva, alebo priznáva práva na náhradu za pozemky. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo k priznaniu náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok v lehote stanovenej zákonom a zároveň preukázala splnenie zákonných podmienok. Žalobcovia preto tvrdia, že skôr ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, mal poučiť žalovaných o nevyhnutnosti potreby dodatočného dedičského konania, resp. z úradnej moci mohol oň požiadať sám. Je potrebné a nevyhnutné k rozhodnutiu o priznaní reštitučného práva po zomrelej oprávnenej osobe mať dedičské rozhodnutie, nakoľko tým bude aj správny orgán chránený a vydá len správne rozhodnutie. Preto, ak oprávnená osoba počas konania zomrie, potom jej uplatnený nárok by sa mal priznať dedičom na základe jeho rozdelenia uvedeného v dedičskom rozhodnutí v rámci dodatočného dedičského konania. Správny orgán rozhodol podľa prvotného dedičského rozhodnutia po Q. W. v prospech zákonných dedičov v rovnakom podiele, pričom neakceptoval dedičskú dohodu, podľa ktorej dedila iba manželka - oprávnenej osoby Q. W.. Pokiaľ sa chcel správny orgán držať svojej úvahy pri rozhodovaní, ktorú mu potvrdil aj odvolací orgán, potom mal priznať náhradu v celosti iba K. W., ktorá v čase vydania rozhodnutia žila a nie deliť a tak zmariť zmysel reštitúcie a odstránenia neprávom spáchaných krívd. Zákon č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k ostatným zákonom má postavenie lex specialis. Správny orgán preto len v rozsahu a spôsobom upraveným týmto zákonom mal možnosť rozhodovať. Keďže tento zákon neupravuje danú situáciu, riešenie daného stavu sa malo po prerušení konania riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovia nesúhlasili ani s názorom správneho orgánu, že správny orgán nie je príslušný podať návrh na súd týkajúceho sa dodatočného dedičského konania. Poukázali na § 175x ods. 2 O.s.p.. Podľa názoru žalobcov uplatnený reštitučný nárok je možné dediť ako tzv. „iné nemajetkové právo“ a podľa informácií žalobcov notári nemajú s prededením takéhoto nároku žiadny problém. S poukazom na vyššie uvedené prehlásenie Q., že dedičstvo nebudú obnovovať za účelom dodatočného prejedania nároku, neoprávňovalo správny orgán vydať rozhodnutie tak, ako ho vydal. Poukázal tiež na to, že účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správneho orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Taktiež poukazoval aj na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, že správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené žiadali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán podaním zo dňa 14.08.2014. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistili správne orgány, pričom poukázal na to, že ku dňu podania návrhu na obnovu konania ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo o dedičoch reštitučného nároku príslušným orgánom rozhodnuté inak. Zároveň uviedol, že návrh na povolenie obnovy konania, nemožno konštatovať, že by bol podaný v subjektívnej trojmesačnej lehote odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli o dôvodoch obnovy konania s poukazom na § 63 ods. 3 Správneho poriadku. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uznesením pod č.k. 21S/129/2014-30 zo dňa 17.09.2014 boli do konania pribratí s poukazom na § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci správneho konania a to Mesto Žilina a Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Žilina. Títo k žalobe nepodali písomné vyjadrenie. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania s poukazom na splnenie podmienok podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Žalobcovia, resp. právna zástupkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovaný správny orgán a aj pribratí účastníci konania boli vyzvaní výzvou, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poučením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky. Právna zástupkyňa vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.08.2014 vyslovila súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Rovnako žalovaný vyslovil súhlas s rozhodnutím o žalobe bez nariadenia pojednávania písomným podaním doručeným súdu dňa 15.08.2014. Pokiaľ boli vyzvaní k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania aj pribratí účastníci konania, títo sa v stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy nevyjadrili, preto súd má za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemali námietky. Súd vzhľadom na uvedené vyhlásil rozsudok pri aplikácii § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcov mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované predpisy procesného charakteru a to zákona č. 71/1967 Zb., preto žaloba žalobcov ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. bola zamietnutá. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. Podľa § 63 ods. 4 Správneho poriadku po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Podľa § 63 ods. 5 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-PLO 2014/00020-4/But zo dňa 23.01.2014 bolo rozhodnuté podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku tak, že návrh na povolenie obnovy konania bol zamietnutý a obnova konania ukončeného rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2008/00268-19 zo dňa 23.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2010 nebola povolená. Právoplatným rozhodnutím č. 2008/00268-19 zo dňa 23.07.2010 správny orgán rozhodol tak, že po oprávnenej osobe - navrhovateľovi Q. sa zákonným dedičom : Q. W., P. H., K. W. priznáva sa za vyvlastnenú PKN parcelu č. 2781 z PKN vložky č. 2497 - rovnajúce sa parcele č. 5601 EN za výmeru pripadajúcu na podiel navrhovateľa (1/2), čo je spolu za výmeru 1909 m2, v druhu pozemku orná pôda, priznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 v nasledovných podieloch: Q. v podiele 1/3, P. H. v podiele 1/3 a K. W. v podiele 1/3. Zároveň v rozhodnutí určil zaplatiť každému z menovaných po 101,67 Eur titulom vyvlastňovacej náhrady. Dôvodom podania mimoriadneho opravného prostriedku je skutočnosť, že v mesiaci jún 2013 Q. W. navštívil AK JUDr. Dagmar Pikorovej, advokátku so sídlom v D. z dôvodu, že odmietol prijať náhradu za nehnuteľnosť poskytnutú v rámci reštitučného nároku, ktorá bola priznaná vo výške 339 Eur a teda len o 33,99 Eur vyššie ako uhradil podľa rozhodnutia, kde sa dozvedel, že v rámci správneho konania - právoplatného rozhodnutia neboli dodržané podmienky procesného charakteru, ktorých nerešpektovanie vzbudilo u navrhovateľov pochybnosti o konaní, ako aj presvedčenie, že vydané rozhodnutie je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a teda vydané v rozpore so zákonom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., ktorý si svoje reštitučné práva uplatnil podaním na správnom orgáne dňa 10.12.2004. Menovaný po troch rokoch od uplatnenia nároku zomrel, dňa XX.XX.XXXX. Momentom smrti prešiel zo zákona jeho nárok na dedičov. Q. W. a jeho manželka a deti sú jeho právni nástupcovia, ktorí vstupujú v celom rozsahu do jeho práv, ktorých pomer sa môže určiť len v rámci dedičského konania. Dedičstvo bolo po poručiteľovi prejednané notárom JUDr. Anna Švachová 15D/34/2008, Dnot 14/08, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2008. Uplatnený nárok, ako nehmotný majetok, resp. ostatný majetok nebol predmetom tohto dedičského konania. Na rokovaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia 11.09.2010 sa k predmetu rokovania zástupca dedičov p. Q. W. vyjadril okrem iného, že dedičstvo obnovovať za účelom dodatočného prejednania uplatneného nároku dedičia nebudú, nakoľko mu bolo povedané, že navrhovateľom bude priznaná náhrada a preto považoval toto konanie za zbytočné. Listom zo dňa 22.12.2013 navrhovatelia uviedli dôvod, na základe ktorého požadujú obnovenie konania a ten je podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o správnom konaní taký, že rozhodnutie závislé od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Navrhovatelia sa o dôvodoch obnovy konania dozvedeli dňa 27.06.2013, kedy navštívil Q. W. AK JUDr. Dagmar Pikorovej, kde zistili, že boli porušené podmienky procesného charakteru. Z dokladov bolo preukázané, že lehoty boli dodržané. Navrhovatelia sa o dôvodoch obnovy konania dozvedeli dňa 27.06.2013, pričom následne dňa 26.08.2013 bol na správny orgán doručený návrh na obnovu konania. Správny orgán poukázal na § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že nikto nespochybňuje, že navrhovateľ Q., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bol oprávnenou osobou. Keďže v dedičskom konaní po ňom pod č. 15D/34/2008 nebol reštitučný nárok prejednaný, bolo rozhodnuté o priznaní nároku pre jeho zákonných dedičov každému v rovnakom podiele, čo bolo vzhľadom na ich počet po 1/3-ine z podielu navrhovateľa. V texte rozhodnutia je na strane 2 uvedené: Dedičom po oprávnenej osobe. Čiže je zrejmé, že všade, kde je v ďalšom texte uvedené oprávnené osoby, sa jedná o dedičov, právnych nástupcov po oprávnenej osobe Q. W.. Nejedná sa teda o rozpor so zákonom, ani o zásadnú vadu, ako to uvádzajú navrhovatelia. Čo sa týka rozdelenia podielu, tento bol rozdelený pre jednotlivých účastníkov konania, zaradený do okruhu zákonných dedičov v rovnakých podieloch, z dôvodu, že v dedičskom konaní po zomrelom navrhovateľovi, reštitučný nárok nebol prejednaný a pri rokovaní zo dňa 11.06.2010 Q. W. uviedol, že nebudú obnovovať dedičstvo za účelom prerokovania reštitučného nároku. Správny orgán nerozhodol nad rámec svojich kompetencií, neprejednával dedičstvo, ale určil podiely pripadajúce z uplatneného nároku vzhľadom na počet zákonných dedičov. Nie je v kompetencii správneho orgánu nútiť niekoho, aby dal podnet na prerokovanie niečoho, čo sám nechce. Navyše za situácie, keď niektorí notári odmietajú v rámci dedičských konaní prejednať reštitučné nároky a aj niektoré súdy zastávajú názor, že reštitučné nároky nie sú spôsobilé byť predmetom dedenia. K časti, kde navrhovatelia uvádzajú, že rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak, treba uviesť, že správny orgán mal vo veci jasno a ako bolo vyššie uvedené, nebolo potrebné posudzovať žiadnu predbežnú otázku, pričom nárok bol priznaný každému zo zákonných dedičov označených v dedičskom rozhodnutí po zomrelom navrhovateľovi rovným dielom, keďže uplatnený nárok nebol predmetom dedičstva. Pri rokovaní bol Q.nformovaný aj o možnosti dodatočného prejednania uplatneného nároku v dedičskom konaní. Ďalej poukázal na to, že pri rokovaní uskutočnenom na správnom orgáne dňa 09.01.2014 bola predložená fotokópia návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku podaného dňa 23.07.2013 na Okresný súd Žilina, spis vedený pod zn. 37D/30/2013, pričom v predmetnej veci nebolo ešte konané a treba tiež uviesť, že ani podaný návrh pod značkou 37D/30/2013 nezakladá právny dôvod povolenia obnovy konania. Správny orgán mal za to, že nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 62 ods. 1 písm. b) pre povolenie obnovy konania a preto obnova konania nebola povolená. Proti rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom sa žalobcovia nestotožnili s posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Trvali na tom, že bolo rozhodnuté vo veci nad rámec kompetencií správneho orgánu, pričom v pôvodnom konaní mal správny orgán konanie prerušiť a až po určení dediča orgánom na to určeným rozhodnúť. Takéto právoplatné dedičské konanie správny orgán k dispozícii nemal. Žalovaný správny orgán o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 18.06.2014, ktorým podľa § 52 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný správny orgán sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Q. predložil dňa 09.01.2014 na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo na OÚ ZA PLO kópiu návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku a to pozemku parcela č. 2781 z PKN vložky č. 2497 v kat. úz. D. rovnajúcu sa parcele č. 5601 o výmere 1909 m2, podiel 1, vyvlastnený štátom. Návrh bol podaný na Okresný súd v Žiline dňa 23.07.2013. Podľa informácie JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky ako súdnej komisárky o tomto návrhu na dodatočné konanie nebolo ešte rozhodnuté. Z uvedeného je zrejmé, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o správnom konaní. Pokiaľ si aj prvostupňový správny orgán v reštitučnom konaní urobil úsudok podľa § 460 a § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dedičoch uplatneného reštitučného nároku, ku dňu podania návrhu na obnovu konania, ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo o dedičoch reštitučného nároku príslušným správnym orgánom rozhodnuté inak. Odvolací správny orgán zdôraznil, že dedičia zomrelej oprávnenej osoby mali možnosť ešte pred vydaním reštitučného rozhodnutia požiadať o dodatočné dedičské rozhodnutie, ale túto možnosť odmietli, pričom táto skutočnosť je uvedená v zápisnici, ktorú Q. podpísal. Je nepochybné, že aj na reštitučné konania podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), t.j. jeho ustanovenia týkajúce sa 4. časti - Preskúmavanie rozhodnutí, oddielu 2 označené ako Obnova konania - § 62 a nasl.. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „res iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Je tu na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť, ale aj materiálna právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažnej skutočnosti, ktorá spochybňuje správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla tu ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním, Správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a podobne). Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti neprávoplatnému rozhodnutiu by bolo treba považovať za odvolanie. Správny poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov. b) Existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody a preto, ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť. c) Existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Pojem účastník konania je definovaný v § 14. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu. d) Dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej. e) Neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol účastník dobromyseľný. Predmetom obnovy konania môže byť len také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu. Za podmienok ustanovených v odseku 1 § 62 Správneho poriadku má účastník na obnovu konania právny nárok. To je podstatný rozdiel oproti preskúmaniu rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Aj medzi jednotlivými dôvodmi uvedenými v bode 1 sú určité rozdiely. Zatiaľ, čo uplatnenie dôvodov podľa § 62 ods. 1písm. a), c) a d) je podmienené, pri písmene b) a e) už ich existencia sama o sebe je dôvodom na obnovu konania. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 26.08.2013 bol na Obvodný pozemkový úrad v Žiline, odbor prvostupňového rozhodnutia doručený návrh na obnovu konania vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Žiline, ul. Andreja Kmeťa 17, Žilina č. 2008/00268-19 zo dňa 23.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2010. Týmto rozhodnutím bolo dedičom po oprávnenej osobe Q. W. priznané podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na náhradu za špecifikovaný pozemok uvedený v rozhodnutí a to v podieloch po 1/3 vo vzťahu ku Q. W., P. H. a K. W. ako zákonným dedičom po Q. W.. Návrh bol podaný zo strany Q. W., P. H. a W. K.. Tento návrh bol doplnený podaním zo dňa 22.11.2013 o dôvod povolenia obnovy konania a to § 62 od. 1 písm. b) zákona o správnom konaní - rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. O dôvodoch obnovy konania sa účastníci mali dozvedieť dňa 27.06.2013, kedy Q. W. navštívil AK JUDr. Dagmar Pikorovej, kde zistil, že boli porušené podmienky procesného charakteru. Predbežná otázka (predbežné posúdenie) v rámci tohto pôvodného konania mala spočívať v tom, že správny orgán po smrti oprávnenej osoby - Q. W. v reštitučnom konaní (teda pôvodnom) pokračoval so všetkými jeho dedičmi, vo vzťahu ku ktorým napokon aj vydal rozhodnutie. Za podmienok ustanovených v § 40 ods. 1 Správneho poriadku si môže správny orgán urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorá vecne patrí do pôsobnosti iného orgánu. Ak sa neskôr zistí, že príslušný orgán o tejto otázke rozhodol inak, je to dôvod na obnovu konania (§ 62 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb.). O takýto prípad pôjde vtedy, ak sa posúdenie veci správnym orgánom podstatným spôsobom odchyľuje od riešenia, ku ktorému v tejto veci dospel príslušný orgán, a od posúdenia tejto otázky závisel aj obsah rozhodnutia v pôvodnom konaní. Ak by správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (iného správneho orgánu alebo súdu), ktoré bolo neskôr zrušené a nahradené novým rozhodnutím, obnova konania by sa neposudzovala podľa písm. b), ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu podľa písm. a) alebo písm. e) tohto ustanovenia. Srávny poriadok v súlade s rešpektovaním právnej istoty vo vzťahu založených správnym rozhodnutím niektoré rozhodnutia s možnosti preskúmavania vylučuje, aj keď by inak boli dané dôvody podľa odseku 1. Špecifikum konania o obnove spočíva v tom, že sa v ňom rozlišujú dve štádia: a) konanie o povolení obnovy konania, resp. o nariadení obnovy (tzv. iudicium rescindens), b) nové konanie vo veci (tzv. iudicium rescissorium). V paragrafe 63 ods. 1 Správneho poriadku zákon upravuje príslušnosť orgánov na povolenie obnovy konania, pričom týmto orgánom je správny orgán, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni. Správny orgán v rámci konania o povolení obnovy skúma, či existujú zákonné dôvody na obnovu konania, či bol návrh uplatnený včas a oprávneným subjektom. Výsledkom tohto skúmania je rozhodnutie, ktorým sa obnova konania buď povolí alebo sa návrh zamietne. V tomto štádiu ešte nedochádza k rozhodovaniu vo veci. Podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník. Jeho podanie musí mať náležitosti uvedené v § 19 Správneho poriadku. Okrem toho podanie musí mať špecifické náležitosti a to a) uvedenie dôvodov na obnovu konania, b) skutočnosti, že návrh na obnovu bol podaný včas, najmä z hľadiska plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty. Ak návrh nemá predpísané náležitosti správny orgán vyzve účastníka, aby odstránil nedostatky v stanovenej lehote. Dôsledkom obnovy konania môže byť narušenie stability vzťahov založených rozhodnutím. Správny poriadok preto uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku viaže nielen na dôvody obnovy konania, ale aj na ich uplatnenie v zákonom vymedzených časových limitoch. Lehoty majú charakter zákonných procesných lehôt, ktoré nemožno predlžovať. Zákonné uplatnenie návrhu na obnovu konania ustanovuje a) trojmesačnú subjektívnu a trojročnú objektívnu lehotu. Ak sa obnova konania právoplatne zamietla, druhé štádium (meritórne rozhodnutie vo veci) už nenastupuje. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov vo veci rozhodli správne, keď nepovolili, resp. zamietli návrh na povolenie obnovy konania. Podľa § 62 ods. 2 písm. b) Správneho poriadku, o ktorý dôvod obnovy konania opierali žalobcovia v rade 1/ a 2/ svoj návrh na povolenie obnovy konania, že má byť pôvodné reštitučné konanie obnovené, ani podľa názoru súdu nebol tento dôvod obnovy konania splnený. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ jednoznačne špecifikovali dôvod obnovy konania s poukazom na § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, t.j. malo ísť dôvod obnovy konania v tom, že právoplatné rozhodnutie - č. 2008/00268-19 zo dňa 23.7.2010, ktorým správny orgán rozhodol tak, že po oprávnenej osobe - Q. ktorý zomrel v priebehu reštitučného konania dňa X.XX.XXXX sa zákonným dedičom: Q. W., P. H. a K. W. priznalo za špecifikované pozemky právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v podiele každému 1/3, záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán - súd rozhodol inak. Poukazovali pritom na to, že podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po zomrelom Q. W., ktorý bol podaný dňa 23.7.2013 na Okresný súd Žilina - spis vedený pod sp. zn. 37D/30/2013. O tomto ani do času rozhodnutia žalovaného nebolo rozhodnuté. Uvádzali, že správny orgán, keď v reštitučnom rozhodnutí, rozdelil zákonný podiel na pozemku (právo na náhradu) po Q. rozhodoval nad rámec svojich právomocí. Nebolo sporné, že po Q. W. prebehlo dedičské konanie pred OS Žilina 15D 34/2008, pričom predmetom tohto konania nebol uplatnený reštitučný nárok z uvedeného reštitučného konania. Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo a teda nebolo preukázané, že by žalobcovia disponovali rozhodnutím - rozhodnutím súdu resp. príslušnej notárky, ktorá by právoplatne rozhodla o tomto návrhu žalobcov, teda že by bolo vôbec právoplatne rozhodnuté o dodatočnom prejednaní dedičstva po Q. v konaní pod sp. zn. 37D/30/2013. V danom prípade má súd za to, že žalobcovia musia splniť podmienky obnovy konania resp. poukazovať na ne (označiť tieto a konkrétne poukazovať) už v rámci podaného návrhu na povolenie obnovy konania (prípadne doložiť na výzvu správneho orgánu), t.j. dôvod obnovy konania musí nevyhnutne existovať v čase podania návrhu, t.j. tento dôvod obnovy konania mohli žalobcovia úspešne uplatniť, v prípade existujúceho rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva a toto rozhodnutie by iným spôsobom rozhodlo t.j. inak by prededilo tento reštitučný nárok po Q. W.. Žalobcovia iba tvrdili tento dôvod, ale nepreukázali, že o tejto predbežnej otázke bolo rozhodnuté inak, ako o tejto v rámci pôvodného konania bolo rozhodnuté resp. posúdené správnym orgánom. Uvedené súvisí aj s posúdením subjektívnej 3 mesačnej lehoty v zmysle ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku, keď táto sa počíta odo dňa , keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, t.j. podľa názoru súdu od momentu dozvedenia sa o skutočnosti, že existuje rozhodnutie, ktoré túto predbežnú otázku posúdilo inak. Jednoznačne vyplýva z ust. § 63 ods. 2 Správneho poriadku, že v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania, ktoré sú taxatívne uvedené v § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku a takisto jednoznačne treba uviesť aj skutočnosti svedčiace o tom, že návrh bol podaný včas. To znamená, že súd je toho názoru, že tento dôvod obnovy konania a teda príslušné posúdenie predbežnej otázky, o ktorej príslušný správny orgán alebo aj súd rozhodol inak , že toto bolo rozhodnuté inak príslušným dedičským súdom, resp. príslušnou notárkou, ktorá prejednáva dedičské konanie, neexistovalo ku dňu podania návrhu na povolenie obnovy konania resp. nebolo preukázané ani doložené ani neskôr v priebehu správneho konania. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku podľa ktorého návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa , keď sa účastník konania dozvedel o dôvode obnovy konania, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. V žiadnom prípade, nemôže ísť ani o dôvod obnovy konania poukazovanie advokátky na to, že v rámci reštitučného konania neboli dodržané podmienky procesného charakteru. V danom prípade, ale tento dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb., ako správne konštatovali žalovaný správny orgán a aj prvostupňový správny orgán, nebol preukázaný, preto bolo správne rozhodnuté o tom, že nebola povolená obnova konania. Nestotožňuje sa súd s názorom žalobcov, že v danom prípade by stačilo len podanie takéhoto návrhu na dodatočné prejednanie tzv. reštitučného nároku po Q. W., a už z tohto by mal byť vyvoditeľný dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 pís. b) Správneho poriadku, práve z dôvodu ochrany právnej stability jednotlivých vzťahov, ktoré vzniknú na základe právoplatných rozhodnutí. Boli stanovené podmienky obnovy konania v § 62 ods. 1 a 2 a § 63 Správneho poriadku, podľa ktorých vyplýva, že jednoznačne je potrebné uviesť dôvod obnovy konania už v samotnom návrhu na obnovu konania a tento logicky už v čase podania návrhu - dôvod povolenia obnovy konania musí existovať. T.j. muselo by existovať rozhodnutie v danom prípade súdu resp. notárky o dodatočnom prejednaní reštitučného nároku po Q. W., ktoré by rozhodlo, prededilo tento reštitučný nárok inak (inak ako rozdelením v prospech dedičov po 1/3 podielu), samozrejme za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 63 Správneho poriadku. Zároveň súd poukazuje na to, že reštitučné zákony (zákon č. 229/1991 Zb. a aj zákon č. 503/2003 Z.z.) boli prijaté za účelom odstránenia len niektorých majetkových krívd, nie všetkých. V rámci skúmania podmienok návrhu na povolenie obnovy konania nebolo preukázané, že teda predbežná otázka, ktorú posudzoval správny orgán v pôvodnom reštitučnom konaní(č. 2008/00268-19), keď v priebehu tohto konania zomrela oprávnená osoba - Q., tak, že v konaní pokračoval s dedičmi po oprávnenej osobe a týmto aj priznal právo na náhradu za pozemok v podiele 1/3 bez toho aby, reštitučný nárok po Q. W. bol prededený v osobitnom konaní pred súdom resp. notárkou, že teda o tejto skutočnosti bolo rozhodnuté inak. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nezistil dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žalobné dôvody žalobcov v rade 1/ a 2/ vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario, nakoľko žalobcovia v rade 1/ a 2/ neboli úspešnými účastníkmi konania, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.