Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200892 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200892.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Senires, nezisková organizácia, so sídlom M. R. Štefánika 5195, Ružomberok, IČO: 45 739 021, právne zastúpený JUDr. Dagmar Slafkovskou, advokátkou so sídlom X. S. XX, Z. H., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. OLP/2264/2014 zo dňa 25.03.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 2013/02090-03-Mgr. E. zo dňa 16.01.2014 Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Liptovský Mikuláš rozhodol, že účastníkovi konania Senires, n. o., pre hygienické nedostatky zistené pri výkone štátneho zdravotného dozoru vykonaného v Zariadení pre seniorov a Domov sociálnych služieb Likavka 10 dňa 15.11.2013, za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. c) zákona č. 355/2007 Z.z. - pri podávaní pokrmov postupovať podľa zásad správnej výrobnej praxe, za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. d) cit. zákona - zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a o vykonanej kontrole viesť evidenciu, za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. i) cit. zákona - zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaní výživových dávok, za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. j) cit. zákona - zabezpečovať odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie, o odobratých vzorkách viesť aktuálnu evidenciu a za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 4 písm. d) Vyhlášky MZ SR č. 533/2007 Z.z. o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania - používať len čisté prepravné nádoby s nepoškodeným povrchom, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 57 ods. 17 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustil prevádzkovateľ zariadenia spoločného zariadenia tým, že porušil povinnosť uvedenú v § 26 ods. 4 cit. zákona v nadväznosti na § 57 ods. 46 písm. a) cit. zákona, správny orgán uložil pokutu vo výške 1.500,- Eur. V odôvodnení uviedol vo vzťahu k povinnosti zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, že prevádzkovateľ nepredložil žiadnu dokumentáciu o sledovaní výživovej hodnoty podávanej celodennej stravy. Z dodatočne predložených jedálnych lístkov za mesiac október (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera), údajov o klientoch v jednotlivých vekových skupinách, bola v programe ALIMENTA hodnotená v RÚVZ Liptovský Mikuláš výživová a energetická hodnota podávanej celodennej stravy podľa vekových skupín a odporúčaných výživových dávok pre obyvateľstvo SR. Výsledné údaje boli hodnotené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 533/2007 Z.z. Bolo zistené nenaplnenie energetického príjmu a cukrov vo všetkých vekových kategóriách. V kategórii muži 35-59 r. bolo zistené aj neplnenie obsahu bielkovín a tukov, v kategórii muži 60-74 r. aj neplnenie obsahu tukov. Z výživových faktorov neplnenie dávok v ukazovateli vitamín A vo všetkých vekových kategóriách, v niektorých kategóriách vitamín D, E, B, z minerálnych látok horčík, vápnik, železo a potravinovej vlákniny. Z celkovej dennej výživovej dávky sa počíta v priemere 35 % na obed a v priemere 22 % na večeru, pričom bolo zistené plnenie energetickej hodnoty obedu vo všetkých vekových kategóriách v rozpätí len od 22,05 % do 31,92 % a večerí len v rozpätí od 13,58 % do 17,58 %. Podľa vyjadrenie účastníka odborný dohľad nad zostavovaním jedálneho lístka z dietetického hľadiska vykonáva dodávateľ stravy. Dodávateľ je schopný poskytnúť iba tri druhy základných diét - nízkotučnú, diabetickú, šetriacu, takže pri možnej zmene zdravotného stavu klientov je problematické zabezpečiť vhodnú výživu klientov z dietetického hľadiska. Účastník k tomu písomne uviedol, že klienti dostávajú stravu 5-krát za deň, a to viac ako v jedálnom lístku, pretože sú dokupované ďalšie potraviny nad rámec jedálneho lístka a na olovranty sa pripravujú ďalšie jedlá ako pudingy, praženica, chlieb vo vajíčku. Okrem toho každý deň dostávajú nápoj Nutridrink. Prevádzkovateľ okrem toho zistil, že porcie, ktoré sa podávali od začiatku, boli v množstve, z ktorého vznikol veľmi veľký odpad a táto skutočnosť priviedla prevádzkovateľa k opatreniam, ktoré následne realizovali, aby predišli veľkému plytvaniu podávaných jedál. V čase kontroly výdaja obedov boli ohliadnuté všetky priestory stravovacej prevádzky, skladovanie akýchkoľvek potravín nebolo v prevádzke zistené, taktiež nebolo zistené, že táto príprava pokrmov v zariadení prebieha. Dopripravované pokrmy a dokupované potraviny, vrátane nápoja Nutridrink, nie sú zahrnuté v jedálnych lístkoch pre konečného spotrebiteľa. Dodatočne predložené pokladničné bloky na jednotlivé druhy nakupovaných potravín a nepotravinárskeho tovaru z obchodných sietí nepreukazujú, že nakupované potraviny boli ďalej použité pre zariadenie. V rámci správneho konania účastník čiastočne pristúpil k odstráneniu nedostatkov (zakúpenie teplomera, zakúpenie prepravných nádob, odobratie vzoriek stravy v potrebnom množstve a ich evidencia), avšak zatiaľ nie je zabezpečovaná povinnosť prevádzkovateľa hodnotiť celodennú stravu z hľadiska splnenia výživovej hodnoty pokrmov. Správny orgán konštatoval, že podávanie polovičných porcií dodávanej stravy s odkazom na vznik veľkého odpadu nie je argumentom pre nesplnenie požiadavky na zabezpečenie výživovej hodnoty stravy. Systém stravovania klientov musí zohľadňovať otázku podávania stravy v nadväznosti na zmeny zdravotného stavu klientov podľa dietetických potrieb. Z tohto pohľadu nedošlo k odstráneniu zistených pochybností a nedostatkov v plnom rozsahu a s prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov a ich vplyv na zdravie správny orgán rozhodol o uložení sankcie vo výške 1.500,- Eur. Rozhodujúcim pre konštatovanie o porušení príslušných právnych predpisov je stav zistený v čase štátneho zdravotného dozoru. Tým, že počas štátneho zdravotného dozoru boli zistené hygienické nedostatky, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 17 zákona č. 355/2007 Z.z. Správny delikt sa postihuje pokutou podľa § 57 ods. 46 písm. a) cit. zákona od 165 Eur do 16.596,- Eur. Samotná výška uloženej sankcie je primeraná k okolnostiam prípadu aj s prihliadnutím na podobné prípady, ktoré správny orgán prejednáva. Bolo prihliadnuté na závažnosť konania účastníka ako aj prípadné následky protiprávneho konania - možné poškodenie zdravia klientov zariadenia a na samotné vyjadrenie účastníkov konania. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníka zamietol. Stotožnil so zistením skutkového stavu tak, ako to učinil prvostupňový správny orgán, keď konštatoval, že pri výkone štátneho zdravotného dozoru v predmetnom zariadení nebol poskytnutý jedálny lístok, neboli predložené doklady - pokladničné bloky, dodacie listy o dokupovaných potravinách, ktoré sú podľa účastníka konania doplnkom k celodennej strave, žiadne dokupované potraviny sa v predmetnom zariadení nenachádzali, následne neboli doložené doklady o kúpe dokupovaných potravín okrem Nutridrinkov, avšak nebolo preukázané, či boli použité pre predmetné zariadenie, nebolo preukázané, že je zabezpečená výživová hodnota podávaných potravín - podávanie jedál 5-krát denne plus ďalšia večera pre diabetických pacientov (nedostatočný jedálny lístok). Keďže bolo preukázané porušenie § 26 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný poznamenal, že porušením uvedených ustanovení právnych predpisov zo strany účastníka konania v predmetnom zariadení došlo k ohrozeniu zdravia ľudí. Starší ľudia sú považovaní zo zdravotného hľadiska za rizikovú populačnú skupinu s ohľadom na ich zdravotný stav (trpia na mnohé chronické ochorenia, majú zníženú obranyschopnosť organizmu), preto starostlivosť si vyžaduje prísne dodržiavanie hygienických, epidemiologických požiadaviek ako aj požiadaviek na výživové hodnoty stravy. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol: Jedálny lístok vypracúva dodávateľ stravy, nakoľko dodávateľ stravy bol držiteľom rozhodnutia o zmene prevádzkového poriadku závodnej kuchyne Averest, čím si mal byť dodávateľ stravy vedomý, že v jedálnom lístku má byť uvedená aj druhá večera pre diabetických pacientov. Žalobca ho na tieto nedostatky telefonicky upozorňoval, čím si splnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy. Dôvod, prečo dodávateľ stravy druhú večeru v jedálnych lístkoch niekedy uvádzal a inokedy nie, žalobcovi nevedel zdôvodniť. Druhá večera pre diabetických pacientov aj keď nebola zaznačená dodávateľom stravy v týždenných jedálnych lístkoch, bola v zariadení žalobcu riadne podávaná. Ďalšou námietkou bolo, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo skonštatované, že boli predložené pokladničné bloky na dokupované potraviny, len spochybnil reálne použitie pre zariadenie. Pritom bolo preukázané a skonštatované prvostupňovým správnym orgánom, že v zariadení sa nenachádzal žiadny sklad potravín a zároveň, že sa dokupované potraviny nenašli v zariadení. Poukázal na množstvo dokupovaných potravín z vlastných finančných zdrojov a mal za to, že žalobca by mal veľké zásoby a musel by mať vytvorený priestor na uskladnenie takýchto potravín, čo však nebolo preukázané, alebo žalobca by tieto potraviny vyhadzoval, čo by však bolo neekonomické a išlo by o plytvanie s finančnými prostriedkami. Dokupované potraviny boli žalobcom dokupované operatívne a podľa dopytov od klientov, aby sa im vyšlo v ústrety. Považoval skutočnosť, že dokupované potraviny boli naozaj odovzdané klientom zariadenia za preukázané, pretože pokladničné doklady o nákupe majú väčšiu váhu ako kniha evidencie o týchto potravinách. Ďalej konštatoval, že žalobca nedisponuje a ani nedisponoval personálnym a technickým vybavením na kontrolu a overovanie si výživových hodnôt dodávaných pokrmov. Tiež poukázal na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a dodávateľom stravy, na základe ktorej bol dodávateľ stravy kompetentný ako hlavný účastník podávať riadne stravu, vrátane splnenia výživovej hodnoty dodávaných jedál ako osoba primárne zodpovedná za prípravu jedál, za čo bol aj žalobcom dodávateľ stravy riadne platený. Žalobca mal jedinú možnosť na zistenie, či jedlo nespĺňa adekvátne výživové hodnoty alebo nie, a to že jeho zdravotný personál by ho upozornil na chudnutie, resp. nechuť do jedla jednotlivých klientov, pretože nedisponoval personálnym a hlavne technickým vybavením. Zo žiadneho dokumentu mu nie je jasné, kedy bol ukončený štátny zdravotný dozor, lebo sa to nikde neuvádza a tým je pre neho otázne, z akých jedál vychádzajú výživové hodnoty jedál. Nie je mu jasné, či pri výpočte výživovej hodnoty brali na zreteľ aj výživové hodnoty dokupovaných potravín alebo nie, lebo k tomu sa tiež ani jeden orgán nevyjadril. Ohľadne výšky pokuty poukázal na správu z mimoriadnej cielenej kontroly zameranej na dodržiavanie hygienických požiadaviek v ázijských reštauráciách v Slovenskej republike z 21.11.2013, kde žalovaný uložil pokuty, ktoré ani jedna svojou výškou na jeden subjekt nepresahuje výšku uloženej pokuty žalobcovi a v týchto prípadoch išlo o viac závažnejších porušení zákona č. 355/2007 Z.z. Zo strany žalobcu nešlo o závažné porušenie zákona, najmä ohrozenie života a zdravia klientov zariadenia, ktorí sú a budú pre žalobcu prvoradí. Poukázal na štátny zdravotný dozor u žalobcu zo dňa 02.05.2014, pri ktorom neboli zistené žiadne porušenia zákona č. 355/2007 Z.z. Žiadal napadnuté rozhodnutie a podľa okolností aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 28.08.2014. Poukázal, že žalobca nedisponuje ani nedisponoval povolením na prípravu stravy, resp. úpravu pokrmov od príslušných správnych orgánov, v čase kontroly žalobca uviedol, že ak majú klienti záujem, tak sa vo výdajni ešte strava dopripraví. Z toho vyplýva, že žalobca riešil otázku výživovej a biologickej hodnoty pripravovanej stravy doplnkovým spôsobom, čo vyvracia tvrdenie uvedené v podanej žalobe, že problém stravovania svojich klientov kompletne rieši dodávateľským spôsobom. Toto konanie svedčí o nerešpektovaní povinností podľa § 52 ods. 1 písm. f) a d) zákona č. 355/2007 Z.z., nakoľko príprava pokrmov nebola schválená ani v prevádzkovom poriadku ani v rozhodnutí o uvedení priestorov Zariadenia pre seniorov a Domova sociálnych služieb, Likavka 10 do prevádzky zo dňa 13.12.2012. V prípade, ak žalobca pripravoval pokrmy a dokupoval potraviny v zariadení za účelom doplnenia množstva a pestrosti podávanej stravy, tieto mali byť priebežne zahrnuté a označené v jedálnych lístkoch pre konečného spotrebiteľa a zahrnuté aj v dokumentácii o hodnotení energetickej a biologickej hodnoty podávanej stravy podľa jednotlivých vekových skupín klientov. Poukázal na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a dodávateľom stravy DUGE CATERING zo dňa 23.11.2012, kde sa v predmete zmluvy uvádza, že vedúci DSS svojím podpisom schvaľuje aktuálny jedálny lístok a odsúhlasuje tak jeho zloženie, prípadne upozorní na diétnu úpravu jedál. Okrem toho v čase kontroly bolo preukázané, že dodávaná jedna porcia mäsa a príloh bola vo výdajni delená ošetrovateľom odhadom bez použitia váhy pre dvoch klientov. Z toho vyplýva, že klienti dostávajú na obed polovičné porcie pokrmu a porciu polievky. Dodatočne na základe vyžiadania boli predložené jedálne lístky spätne za mesiac október 2013, kde už boli dodávateľom stravy opravené gramáže porcií podľa skutočne dodaného množstva, t.j. polovičné porcie obedov a polovičné porcie večerí a opravené množstvo polievky z 0,5 l na 0,4 l. Žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal kontrolu podľa zákona č. 355/2007 Z.z. dňa 15.11.2013 so začiatkom o 11.00 hod. v Zariadení pre seniorov a Domove sociálnych služieb Likavka 10, ku ktorej bola spísaná príloha č. 1 k zisteným nedostatkom. Z prílohy je zrejmé, aké bolo zameranie kontroly, a to na nedostatočné stravovanie poskytované týmto zariadením na základe podnetu rodinného príslušníka jedného z klientov tohto zariadenia na Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR. Kontrola prebiehala v čase výdaja stravy, strava už bola dovezená v termonádobách. Senzoricky strava nebola pracovníkmi kontroly hodnotená pre nízky počet porcií (nezostalo by pre klientov). V zariadení nefunguje stravovacia komisia, stravu kvalitatívne nikto nehodnotí. Podľa vyjadrenia pracovníkov sa potraviny dokupujú. Boli predložené pokladničné bloky na rôzne druhy dokupovaných potravín. Ak majú klienti záujem, tak sa vo výdajni ešte strava dopripravuje, napr. praženica, puding, melta. To, čo sa dopripravuje pre klientov a ďalej podáva, nie je uvedené v jedálnom lístku. V čase kontroly bol zo zariadenia zabezpečujúceho celodennú stravu DUGE CATERING, Liptovský Hrádok, dodaný obed - polievka pre 36 klientov, bravčový steak 36 polovičných porcií, t.j. fyzicky pracovníci zariadenia prepočítali 17 ks mäsa pre 36 klientov, ktoré ošetrovateľ odhadom delí pre jednotlivých klientov, váha nie je k dispozícii, ako príloha kolienka - 18 x 0,25 kg, syrová omáčka 18 x 2,5 dcl. Z uvedeného vyplýva, že strava je pre jednotlivých klientov delená odhadom na taniere, podľa vyjadrenia ošetrovateľa rozdelí sa, čo príde. Jedálne lístky neboli v čase kontroly k dispozícii, boli predložené (za mesiac október 2013) v podaní žalobcu z 19.11.2013 spolu so zoznamom klientov podľa veku. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 26 ods. 4 písm. c) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom k 15.11.2013, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, 9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov. 9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Podľa § 26 ods. 4 písm. d) cit. zákona, Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov. Podľa § 26 ods. 4 písm. i) cit. zákona, Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 26 ods. 4 písm. j) cit. zákona, Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len "prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania"), sú povinné zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 57 ods. 17 cit. zákona, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania, ak poruší niektorú z povinností podľa § 26 ods. 4; to neplatí, ak ide o nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. i) a j) v prevádzke verejného stravovania, v stánku s rýchlym občerstvením a iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadných podujatiach. Podľa § 57 ods. 46 písm. a) cit. zákona, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 165 eur do 16 596 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 21, 34 až 36 a 38 až 44. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobné námietky nie sú spôsobilé na to, aby súd mohol konštatovať, že napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú nezákonné. Žalobné námietky smerovali k zbaveniu sa zodpovednosti za porušenie povinnosti stanovenej v § 26 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak. Žalobné námietky nespochybňujú tú skutočnosť, že klientom zariadenia boli pri kontrole dňa 15.11.2013 podávané pokrmy, ktoré nezodpovedali výživovým hodnotám tak, ako je to uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Výsledky hodnotenia jednotlivých jedál v programe ALIMENTA uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia o tom, že jednotlivé pokrmy nedosahovali potrebné výživové a energetické hodnoty kladené na celodennú stravu, neboli spochybnené. Žalobca namietal konkrétne dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nenesie zodpovednosť za toto porušenie. Čo sa týka námietky, že bolo v kompetencii dodávateľa stravy viesť jedálny lístok a teda vyznačiť na ňom aj druhú večeru pre diabetických pacientov, tento názor je v rozpore s ustanovením § 26 ods. 4 písm. i) cit. zákona, ktorý stanovuje konkrétne povinnosti prevádzkovateľovi zariadenia spoločného stravovania a nie dodávateľovi stravy. Ak by si aj dodávateľ stravy a prevádzkovateľ zariadenia zmluvne upravili povinnosť zostavovať jedálny lístok tak, že by ho zostavoval dodávateľ stravy, zodpovednosť prevádzkovateľa zariadenia zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok naďalej trvá. Okrem toho bolo preukázané zmluvou medzi žalobcom a dodávateľom stravy DUGE CATERING s.r.o. Liptovský Hrádok z 23.11.2012 (čl. 1 predmet zmluvy, druhý odsek), že jedálny lístok schvaľuje vedúci DSS (domov sociálnych služieb) a podľa čl. 2 tejto zmluvy desiatu a olovrant dodá dodávateľ podľa pokynov vedúceho DSS. Povinnosť v zmysle zákona nie je splnená ani tým, že žalobca telefonicky upozorňoval dodávateľa stravy na nedostatky, ako uvádza v žalobe. Je irelevantné tvrdenie žalobcu, že druhá večera pre diabetických pacientov podávaná bola, aj keď to z jedálnych lístkov nevyplýva. Ak to z jedálnych lístkov nevyplýva, podávanie takejto večere je nepreukázané. Čo sa týka námietky, že nie je sporné, že boli zariadením dokupované potraviny a keďže v zariadení nie sú žiadne sklady a v čase kontroly neboli zistené ani žiadne potraviny, museli byť tieto podávané klientom, súd uvádza, že táto je taktiež nedôvodná. Tieto potraviny, ak skutočne boli dokupované pre klientov domova sociálnych služieb, neboli zahrnuté do jedálneho lístka a v čase kontroly neboli žiadne potraviny na prevádzke zistené ani skladované (ani trvanlivé). Súd sa preto stotožnil so záverom druhostupňového správneho orgánu, že nebolo preukázané, že tieto potraviny boli použité pre klientov. Na pojednávaní pred správnym orgánom účastník prisľúbil nápravu tým, že bude zostavovať jedálne lístky aj z potravín dokupovaných, resp. jedál pripravených v zariadení (hoci na to nemá príslušné povolenie), to však v čase kontroly nebolo zavedené. Samotné pokladničné bloky sú dôkazom na to, že tieto potraviny boli kupované v konkrétny deň a v konkrétnom obchode. Nie je však nimi preukázané, že by ich kupoval žalobca a ani to, že boli podávané jeho klientom. Súd musí súhlasiť so záverom prvostupňového správneho orgánu, že na potraviny takto dokupované nemohol prihliadnuť, pretože podávanie týchto potravín klientom zariadenia nebolo preukázané. Čo sa týka ďalšej námietky, a to že žalobca nezodpovedá za to, že jedlá mali nižšiu výživovú hodnotu, lebo ich podľa zmluvy o poskytovaní stravy dodávateľsky zabezpečovala spoločnosť DUGE CATERING, s. r. o., za čo bol dodávateľ stravy žalobcom riadne platený, súd uvádza, že táto námietka je zavádzajúca. Súd poukazuje, že žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania svoju povinnosť zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov nechápe ako povinnosť, ktorá viaže jeho, ale snaží sa zodpovednosť preniesť na tretiu osobu. Za to, že strava má mať výživovú hodnotu podľa odporúčaných výživových dávok, objektívne zodpovedá len prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania, t.j. žalobca. Ten musí zabezpečiť, aby jeho klienti mali požadované štandardy aj čo sa týka výživovej hodnoty jedál. Ak jedlo nespĺňa konkrétne kritériá, je v jeho kompetencii napr. zmeniť dodávateľa alebo urobiť iné potrebné opatrenia na zabezpečenie tejto jeho povinnosti. Je irelevantné, že žalovaný nemal technické prostriedky na to, aby určil výživové hodnoty jedál. Okrem toho sám žalobca uzavrel s dodávateľom stravy dňa 09.06.2013 dodatok č. 2, ktorým určil cenu celodennej stravy klientov v období od 10.06.2013 do 31.12.2013, t.j. v aj období kontroly (dňa 15.11.2013) na 3,20 Eur bez DPH na jedného klienta. Aj z uvedeného vyplýva, že keď prevádzkovateľ sociálnej služby platil na stravu jedného klienta takúto sumu, malo sa mu prinajmenšom javiť, že strava bude nižšej kalorickej hodnoty. Pritom je plne na jeho rozhodnutí, koľko financií poskytne dodávateľovi na stravu. Ak poddimenzuje hodnotu, ktorú dodávateľovi stravy platí, výsledkom musí byť nižšia kalorická hodnota podávanej stravy, za čo zodpovedá výlučne žalobca. V danom prípade bolo preukázané, že strava pre 36 klientov pozostávala z 18 porcií a že každý klient dostal len polovičnú porciu, čo napr. pri mäse na obed činilo 55 g mäsa v surovom stave na jedného klienta. Tiež bolo preukázané, že tieto porcie sa delili priamo v zariadení bez váženia, len odhadom. Jedná sa o závažné porušenie povinnosti prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania v zmysle § 26 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, za ktoré porušenie nesie objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania, t.j. žalobca. K námietkam procesného charakteru, že žalobcovi nebolo jasné, kedy prvostupňový správny orgán ukončil štátny zdravotný dozor a tiež mu nie je jasné, z akých jedál vychádzajú výživové hodnoty, ktoré boli uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí, súd uvádza, že tieto odpovede na tieto otázky vyplývajú priamo zo správneho spisu. Štátny zdravotný dozor začal a aj bol ukončený dňom kontroly, t.j. 15.11.2013. Z prvostupňového správneho rozhodnutia taktiež vyplýva, čo bolo podkladom pre určenie výživových hodnôt jednotlivých jedál pre konkrétne skupiny klientov zariadenia. Prvostupňový správny orgán vychádzal z dodatočne predložených jedálnych lístkov. Podľa zápisnice z kontroly z 15.11.2013 jedálny lístok za október v čase kontroly predložený nebol. Podľa vyjadrenia pracovníka prítomného pri kontrole, mal byť predložený do 19.11.2013. Zo zápisnice z ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom z 18.12.2013 vyplýva, že dodatočne boli predložené jedálne lístky za október a údaje o klientoch v jednotlivých vekových skupinách. Žalobca ich zaslal v podaní zo dňa 19.11.2013, ktoré je súčasťou správneho spisu. Toto boli podklady, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán, keď v programe ALIMENTA hodnotil výživovú a energetickú hodnotu podávanej celodennej stravy podľa vekových skupín a odporúčaných výživových dávok pre obyvateľstvo SR. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu taktiež vyplýva, že pri výpočte výživových hodnôt sa brali v zreteľ jedálne lístky predložené žalobcom. Preto správny orgán I. stupňa neposudzoval ako jedlo poskytnuté klientom aj dokupované potraviny, keďže konštatoval, že nebolo preukázané, že nakupované potraviny boli ďalej použité pre zariadenie, keďže neboli súčasťou jedálnych lístkov. Tieto námietky sú teda v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky ohľadne výšky pokuty, keď žalobca konštatoval, že výška pokuty je vyššia ako boli pokuty uložené v ázijských reštauráciách v SR podľa správy z mimoriadnej cielenej kontroly zameranej na dodržiavanie hygienických požiadaviek v ázijských reštauráciách zo dňa 21.11.2013, súd konštatuje, že táto námietka nemá žiaden vplyv na uloženie výšky pokuty. Výška pokuty bola uložená v súlade s § 57 ods. 46 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., pričom rozmedzie pokuty je od 165,- Eur až do 16.596,- Eur. Pokuta uložená vo výške 1.500,- Eur je teda pokutou uloženou pri dolnej hranici takto stanovenej sadzby. Pritom oba správne orgány správne posúdili závažnosť porušenia povinností žalovaného, a to nielen tú skutočnosť, že svojím konaním porušil viaceré ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z., ale najmä tú skutočnosť, že tým, že klientom zariadenia bola poskytovaná strava v nízkej výživovej hodnote dlhodobo. Pritom sa jedná o prestarnutých klientov, ktorí sú úplne odkázaní na celodennú stravu v zariadení a inú stravu (resp. jej doplnenie pri pocite hladu) si nemôžu sami zabezpečiť. Týmto bol priamo ohrozený ich zdravotný stav, keďže oni sami nemali žiaden dosah na to, aby svoje postavenie nejako zlepšili. Pritom sa jedná o základnú potrebu každého človeka, a to požívať stravu v dostatočných výživových hodnotách tak, aby neutrpelo jeho fyzické zdravie. Poukazovanie na iné správne konania, pri ktorých boli uložené pokuty, napr. reštauračné zariadenia, nemá žiaden právny význam. V tomto prípade sa posudzovalo zariadenie žalobcu, a to vo vzťahu ku konkrétnym porušeniam zákona na základe konkrétnych skutkových okolností tak, ako bolo uvedené vyššie. Preto podľa názoru súdu, výška pokuty je primeraná a odôvodnená konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu, a to s prihliadnutím na rozsah škodlivých následkov, ohrozenie a možné poškodenie zdravia klientov zariadenia, čo je indikátor závažnosti konania žalobcu. Na zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt a uloženie pokuty zaň nemá vplyv tá skutočnosť, že bol vykonaný opakovaný štátny zdravotný dozor dňa 02.05.2014, pri ktorom bolo zistené, že žalobca si riadne plní svoje povinnosti uložené z prvého vykonaného štátneho zdravotného dozoru. Týmto spôsobom sa nie je možné vyviniť z objektívnej zodpovednosti za iný správny delikt, ktorá bol zistený kontrolou zo dňa 15.11.2013. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.