Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/214/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200926 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200926.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. T., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom U. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2014 podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku k 4. februáru 2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa nedôsledne preskúmala a nezistila riadne skutkový a právny stav veci. Uviedol, že pri výpočte predčasného starobného dôchodku mu nebolo zohľadnené obdobie poistenia v Belgickom kráľovstve (rok 2007 - 2008), hoci tak bola povinná, pretože toto obdobie trvalo kratšie ako jeden rok a v zmysle záväzných právnych aktov, ako i právnych predpisov Slovenskej republiky, si príjem z pracovného pomeru priznal v daňovom priznaní v Slovenskej republike. Ďalej poukázal na to, že mu bolo započítané obdobie výkonu práce, keď výkon práce nebol podľa platných právnych predpisov v čase výkonu prípustný. Rovnako poukázal na skutočnosť, že mu neboli do obdobia výkonu práce v rokoch 1972 - 1984 započítané všetky príjmy. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, k 4. februáru 2014, navrhovateľ spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky a Belgického kráľovstva získal 7 518 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky a Belgického kráľovstva potvrdené príslušnou inštitúciou. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky a Belgického kráľovstva nebolo preukázané. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2013 určenom podľa § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 navrhovateľ nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov navrhovateľ nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa druhej vety § 63 ods. 7 zákona v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa daňového priznania za roky 2007 a 2008 na to uviedla, že odporkyňa, pobočka Čadca potvrdením zo dňa 3. októbra 2014 oznámila, že navrhovateľ nie je registrovaný v Živnostenskom registri Slovenskej republiky a podľa údajov z Finančnej správy Slovenskej republiky nie sú evidované žiadne príjmy zo živnosti, na základe čoho navrhovateľ nie je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ani ako dobrovoľne poistená osoba na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti. K ďalšej námietke navrhovateľa týkajúcej sa započítania obdobia výkonu práce v čase, keď výkon práce nebol podľa platných právnych predpisov v čase výkonu prípustný uviedla, že podľa § 32 ods. 1 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1965 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení, sa za hrubý zárobok učňa považuje suma 800,- Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Do účinnosti zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (Školský zákon) bol učebný pomer právny vzťah medzi organizáciou a učňom uzatvorený podľa zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného učebný pomer bol jedným z druhov pracovnoprávnych vzťahov, teda nešlo o dobu štúdia. Nakoľko bol navrhovateľ v období od 2. septembra 1968 do 19. júla 1971 v učebnom pomere a toto obdobie spadá do rozhodujúceho obdobia, na výpočet sumy predčasného starobného dôchodku bolo predmetné obdobie zohľadnené ako zamestnanie s hrubými zárobkami, ktoré potvrdil zamestnávateľ na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Rovnako poznamenala, že nositeľ sociálneho poistenia Belgického kráľovstva potvrdil zamestnanie navrhovateľa v období od 21. septembra 2008 v rozsahu 160 dní obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené obdobie bolo zohľadnené správne. Nositeľ sociálneho poistenia Českej republiky potvrdil zamestnanie navrhovateľa v období od 17. septembra 2001 do 31. decembra 2004 v rozsahu 1 202 dní obdobia dôchodkového poistenia. V súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) bod i) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ak právne predpisy členského štátu ustanovujú, že dávky sa vypočítavajú na základe príjmov, príspevkov, základov pre príspevky, zvýšení, zárobkov, iných čiastok alebo kombinácie viacerých ako jednej z týchto čiastok (priemerných, pomerných, pevných alebo priznaných), príslušná inštitúcia určí základ na výpočet dávok iba podľa dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Vzhľadom na to, že výšku vymeriavacích základov získaných mimo územia Slovenskej republiky nie je možné zohľadniť, vymeriavacie základy získané na území Belgického kráľovstva a Českej republiky neboli zhodnotené na účely výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku. Na základe uvedeného vydala odporkyňa dňa 7. novembra 2014 nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým pozmenila rozhodnutie zo dňa 20. júna 2014, a ktoré žiadala, aby krajský súd ako vecne správne potvrdil. Aj proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 7. novembra 2014 podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom namietal, že mu nebolo zohľadnené obdobie poistenia v Austrálii. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podaných opravných prostriedkoch. Poukázal na to, že bol odporkyňou nesprávne zaradený do pracovnej kategórie. V I. kategórii mal viac ako 12 rokov, z týchto 12 rokov bolo necelé 3 roky zhodnotené správne, ale neboli správne zaradené do príslušnej kategórie. Nebolo hodnotené obdobie, kedy pracoval v Austrálii. Odporkyni uvedené skutočnosti uviedol, ale doplnil ich až v decembri 2014. Pracoval v Českej republike od roku 2001 do 2005 a odporkyňa mu túto dobu v Českej republike započítala len do roku 2004. Ďalej poukázal na to, že pracoval v bani. Obdobie výkonu v bani mu odporkyňa síce započítala - 2 roky a 274 dní v I.AA kategórii, ale v tomto období mu nezapočítala finančný obnos, ktorý dostával a vzhľadom k tomu boli inak uvedené osobné mzdové body. Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 20. 11. 2014 a pokiaľ sa týka námietky ohľadne nezapočítania pracovných kategórii, k tomu uviedla, že predčasný starobný dôchodok bol vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a pokiaľ sa týka pracovných kategórii, tieto pozná len zákon č. 100/1988 Zb., ktorý však nepoznal predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ sa týka namietanej doby, kedy navrhovateľ bol v emigrácii v Austrálii od 29. 8. 1984 do 16. 9. 2001, poukázala na to, že v dokladoch odporkyne - v žiadosti o dôchodok je uvedené, že navrhovateľ výslovne nežiada započítať túto dobu do doby za účelom výpočtu predčasného starobného dôchodku. Pokiaľ by navrhovateľ túto dobu, kedy bol v Austrálii, uviedol do svojej žiadosti zo dňa 4. 2. 2014, odporkyňa by bola povinná touto dobou sa zaoberať, nakoľko je uzatvorená Zmluva medzi SR a Austráliou o sociálnom zabezpečení pre účely výpočtu jeho predčasného starobného dôchodku. Pre účely výpočtu teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba v Slovenskej republike, v Českej republike a v Belgickom kráľovstve. Z tejto doby sa vypočítala teoretická suma predčasného starobného dôchodku, ktorá vyšla vo výške 192,- € mesačne. Týmto navrhovateľ nesplnil podmienku pre 1,2 násobok sumy životného minima pre priznanie predčasného starobného dôchodku na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu bola jeho žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá. Navrhovateľ k neuvedeniu doby, kedy pracoval a žil v Austrálii uviedol, že na pobočke Sociálnej poisťovne v Čadci mu bolo oznámené, že pokiaľ nemá so sebou dokumenty preukazujúce, že žil a pracoval v Austrálii, tak to nemá uvádzať, že si to uplatňuje. Bol uvedený do omylu, lebo nevedel, že Slovenská republika ma uzatvorenú Zmluvu o sociálnom zabezpečení s Austráliou. Uvedené uviedol v rámci opravného prostriedku proti druhému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 7. 11. 2014. Zástupkyňa odporkyne k vyjadreniam navrhovateľa uviedla, že pokiaľ odporkyni boli doručené dokumenty ohľadne práce a obdobia, kedy pracoval a pôsobil v Austrálii, tieto nemohli byť zohľadnené, nakoľko dávkový spis sa nachádzal v súdnom spise na krajskom súde. V tomto čase odporkyňa nemôže preskúmavať a vyhodnocovať dokumenty. Rovnako poukázala na to, že pokiaľ navrhovateľ namieta, že mu odporkyňa nezapočítala dobu, kedy pracoval v Českej republike - túto dobu môže odporkyňa započítať iba v súčinnosti s českou stranou, teda s Českou správou sociálneho zabezpečenia, ktorá odporkyni oznámila, že navrhovateľ pracoval v Českej republike od 17. 9. 2001 do 31. 12. 2004. S touto dobou odporkyňa narábala pri výpočte predčasného starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že navrhovateľovi nemohol byť znížený dôchodkový vek na 58 rokov veku, nakoľko neodpracoval potrebnú dobu do 31. 12. 1999 a táto doba nebola zaradená do zvýhodnenej I.AA kategórie. Navrhovateľ uviedol, že dáva súdu do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/131/2010 zo dňa 25. 8. 2011, ktoré sa dá aplikovať aj v danej veci. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Na základe žiadosti o predčasný starobný dôchodok mohol byť navrhovateľovi vypočítaný predčasný starobný dôchodok len podľa Zákona o sociálnom poistení, ktorý zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v takom prípade nepozná. Zaradenia zamestnania do troch pracovných kategórii na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných prác bolo možné len do 31. decembra 1999 (§ 14 ods. 1 v spojení s § 16 Zákona o sociálnom zabezpečení). Hodnotenie samostatne zárobkovej činnosti vo zvýhodnenej kategórii Zákon o sociálnom zabezpečení neumožňoval, a to ani pred zrušením pracovných kategórii. Do zvýhodnenej pracovnej kategórie nemohli byť navrhovateľovi započítané doby, v ktorých zamestnanie vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba. Po vzniku nároku na starobný dôchodok mu však už bude odporkyňa môcť porovnať len výšku starobného dôchodku (na ktorý sa zmení predčasný starobný dôchodok) s výškou starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. 12. 2002, ak o takýto prepočet navrhovateľ požiada. Ak bol žiadateľovi o dávku priznaný predčasný starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, § 274 citovaného zákona na účely porovnávania výpočtu sumy dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení použiť nemožno. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku. Nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa netýka predčasného starobného dôchodku, lebo takýto druh dôchodkovej dávky právny predpis do tohto dňa neupravoval, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/131/2010 zo dňa 25. augusta 2011 pojednáva o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok (a nie o žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku). Pre účely výpočtu teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba v Slovenskej republike, v Českej republike a v Belgickom kráľovstve. Z tejto doby sa vypočítala teoretická suma predčasného starobného dôchodku - 192,- € mesačne, čím navrhovateľ nesplnil podmienku pre 1,2 násobok sumy životného minima pre priznanie predčasného starobného dôchodku na území Slovenskej republiky. Konajúci súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením odporkyne a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. júna 2014 a 7. novembra 2014 sú zákonné, preto napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.