Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/236/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200980 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: W. B., nar. XX. X. X.XXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U. L. XXX, zast. splnomocneným zástupcom Mgr. Y. W., bytom T., B. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. júna 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. júna 2014 podľa § 73 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom žiadala opätovné posúdenie zdravotného stavu. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky dňa 22. 9. 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 31. 10. 2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. P. v lekárskej správe zo dňa 31. októbra 2014 uviedol: V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľka opakovane vyšetrená psychiatrom a psychológom pre ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami adaptácie, za účelom diagnostického doriešenia a nastavenia liečby bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike UNM Martin v 04/2014. Priebeh hospitalizácie bez komplikácii, pacientka pokojná, eutímna, bez kvalitatívnych porúch myslenia a vnímania, stav si nevyžaduje špecifickú psychofarmakoterapiu, znížená je pozornosť, výkonnosť, zvýšená unaviteľnosť, schopnosť logického myslenia, na úrovni spôsobilosti myslenia strednej debility, stav uzavretý ako ľahká mentálna retardácia s hyperkinetickým syndrómom s adaptačnými poruchami. Psychický stav je negatívne podmienený aj sociálnymi faktormi. Od uvedenej hospitalizácie ďalšie kontroly u psychiatra neabsolvovala. Zhodnotením doložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia určujeme MPSVZČ v dolnej polovici daného rozpätia, t. j. 45 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 % (F70/Kapitola V., pol. 6, písm. a). Prvé pojednávanie vo veci dňa 11. decembra 2014 prebehlo bez účasti zástupkyne odporkyne (z dôvodu jej práceneschopnosti) v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. Verbálne vystupovanie navrhovateľky súd vyhodnotil ako simplexné s myslením obsahovo chudobným. Z tohto dôvodu súd vyzval odporkyňu, aby prostredníctvom druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia, prípadne odborného lekára psychiatra alebo psychológa zabezpečila vyjadrenie k otázke pracovnej adaptability navrhovateľky, nakoľko táto sa súdu javí absolútne pracovne nesamostatná. Aj na pojednávanie sa dostavila v sprievode pána Mgr. W. (splnomocneného zástupcu). Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. P. v lekárskej správe zo dňa 6. februára 2015 uviedol: Na žiadosť Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 1. 2015 sme sa opätovne oboznámili s celou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými doloženými odbornými nálezmi. Navrhovateľka bola v 04/2014 hospitalizovaná na psychiatrickej klinike UNM za účelom diagnostického doriešenia, nastavenia na liečbu, posúdenia adaptability. Počas hospitalizácie vykonané aj psychologické vyšetrenie s diagnostickým záverom a zhodnotením adaptability, preto nevidíme dôvod prizvať k posúdeniu odborných lekárov - psychológa a psychiatra. Stav pacientky nevyžaduje špecifickú liečbu psychofarmakami. U navrhovateľky sa jedná o ľahkú mentálnu retardáciu s hyperkinetickým syndrómom a adaptačnými poruchami. U každej mentálnej retardácie sú okrem poruchy mentálnych schopností v rôznych zložkách prítomné aj iné príznaky, napr. poruchy osobnosti, adaptačné poruchy, hyperkinetický syndróm, poruchy správania, preto mentálnu retardáciu hodnotíme vždy komplexne. Rovnako sme postupovali aj pri posúdení MPSVZČ u navrhovateľky s určením percentuálneho poklesu v rámci rozpätia uvedeného v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení n. n.. V niektorých prípadoch sprievodné príznaky pri mentálnej retardácii sú závažnejšieho charakteru ako samotná duševná zaostalosť, prekračujú rámec sprievodných príznakov pri danom stupni retardácie a vyžadujú psychofarmakologickú liečbu. V takomto prípade je hodnotenie MPSVZČ odlišné, čo sa však u navrhovateľky o takýto stav nejedná, preto naďalej trváme na MPSVZČ 45 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (F70/Kap. V., 6.a). Na pojednávaní konanom dňa 26. marca 2015 splnomocnený zástupca navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka bola od 27. 1. do 5. 3. 2015 hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike v Sučanoch, o čom súdu predložil prepúšťaciu správu. Ďalej súdu doručil aj vyjadrenie psychiatričky MUDr. K., ktorá v odbornom náleze uviedla záver: mentálna retardácia F70.1 a doporučenie umiestnenia navrhovateľky v DSS. Zástupca navrhovateľky rovnako poukázal na to, že navrhovateľka je v pravidelnej starostlivosti psychiatričky MUDr. K., ktorú navrhovateľka navštevuje každý mesiac. Tiež uviedol, že cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Turčianskych Tepliciach riešia ustanovenie opatrovníka navrhovateľke do času, kým nebude zaradená alebo pridelená do DSS. Navrhol, aby sa k problematike pracovnej adaptability navrhovateľky výslovne vyjadril znalec - psychiater, nakoľko vyjadrenia druhostupňového posudkového lekára MUDr. P. nie sú až také hodnoverné, nakoľko MUDr. P. nie je psychiater. Žiadal, aby sa znalec - psychiater vyjadril k dátumu podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, eventuálne od dovŕšenia veku dospelosti navrhovateľky, teda od 18. roku veku. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa pridržiavala vyjadrenia druhostupňového posudkového lekára MUDr. P. zo dňa 6. februára 2015 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. júna 2014 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Napriek tomu, že splnomocnený zástupca navrhovateľky v konaní predložil novší odborný lekársky nález - prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Psychiatrickej liečebni Sučany od 27. 1. do 5. 3. 2015, ako aj psychiatrický nález vystavený MUDr. K. zo dňa 13. 3. 2015, ktoré neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré predstavujú dôkazy nasvedčujúce možnej existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia mohli zaoberať, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali, na tieto súd v preskúmavacom konaní neprihliadol, lebo odporkyňa ich nemala k dispozícii v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetné novšie odborné lekárske nálezy môžu byť pokladom pre nový návrh navrhovateľky ohľadne jej žiadosti o opätovné preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. júna 2014 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť bola určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľky druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 31. októbra 2014 a 6. februára 2015). O odbornej úrovni druhostupňového posudkového lekára MUDr. P. nemá súd dôvod pochybovať. Námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľky ohľadne odbornosti posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. P. (nakoľko podľa splnomocneného zástupcu MUDr. P. nie je psychiatrom) nemohol súd zohľadniť, lebo zdravotné problémy navrhovateľky boli všetky známe pri posudzovaní jej invalidity prvostupňovým aj druhostupňovým posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite navrhovateľky, resp. pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska priznania invalidného dôchodku. Dôvod na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, preto súd nevzhliadol. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zmena v odborných lekárskych nálezoch je viditeľná z psychologického vyšetrenia vykonaného dňa 25. 2. 2015 počas hospitalizácie navrhovateľky v Psychiatrickej liečebni v Sučanoch od 27. 1. do 5. 3. 2015, najmä však z psychiatrického nálezu vystaveného MUDr. K. dňa 13. 3. 2015, v ktorej uvádza záver: mentálna retardácia F70.1 a doporučenie umiestnenia navrhovateľky v DSS. Uvedené nálezy by mali byť podkladom, ako súd už vyššie konštatoval, pre nový návrh navrhovateľky ohľadne jej žiadosti o opätovné preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (návrhu na zvýšenie invalidného dôchodku). Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.