Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201169 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201169.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol. s r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 311, v zastúpení Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom T. B. XX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/345883/2014 zo dňa 01.08.2014, o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 14.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/345883/2014 zo dňa 01.08.2014, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu č. 9500302/5/662119/2013 zo dňa 19.02.2013 a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.516,90 Eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie r. 2010 v stanovenej lehote do 31.01.2011 v ustanovenej výške. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je nesprávne uvedená suma priznaná daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2010, keď správca dane uviedol sumu 94.894,85 Eur, pričom suma priznaná v predmetnom dodatočnom daňovom priznaní bola 76.562,24 Eur. Aj keď táto nesprávnosť na základe uvedeného nemala vplyv na výpočet úroku z omeškania, správca dane j povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzať pravdivé skutočnosti. Ďalej žalovaný konštatoval, že správca dane pri výpočte úroku z omeškania vychádzal zo sumy 102.611,52 Eur a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čoho sa uvedená suma týka, pretože skutočne priznaná daň z motorových vozidiel v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie r. 2010 bola 94.894,80 Eur. Ďalej žalovaný konštatoval, že správca dane v ďalšom konaní zistí skutočnosti, ktoré majú vplyv na výpočet úroku z omeškania (skutočnú dlžnú sumu), ako aj platby súvisiace s touto sumou a až na základe správne zistených údajov vyrubí úrok z omeškania. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.08.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca podaním zo dňa 13.10.2014, ktorou súčasne napádal a žiadal zrušiť aj ďalších 36 rozhodnutí žalovaného v obdobných veciach. Tieto rozhodnutia boli uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/122/2014-21 zo dňa 02.12.2014 vylúčené na samostatné konanie. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že je povinný opätovne prvostupňový správny orgán vo veci rozhodnúť, t.j. opätovne rozhodnúť a vyrubiť žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie r. 2010, v ustanovenej lehote do 31.01.2011. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí súčasne uviedol skutočnosti, pre ktoré došlo k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj uložil správcovi dane zistiť skutočnosti, ktoré majú vplyv na výpočet úroku z omeškania a až na základe takto zistených skutočností - skutočnej dlžnej sumy, opätovne rozhodnúť a vyrubiť úrok z omeškania. Krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím, ktoré síce nie je rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktoré je zo súdneho prieskumu vyňaté (§ 248 písm. a) O.s.p.), ale sa jedná o rozhodnutie, z ktorého žalobca ako daňový subjekt nenadobúda práva a povinnosti. Napadnuté rozhodnutie nenapĺňa dikciu § 247 ods. 1 O.s.p. - nejedná sa o rozhodnutie, ktorým by právnická osoba bola alebo mohla byť na svojich právach a právom chránených záujmoch vydaným rozhodnutím správneho orgánu ukrátená. Keďže predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím meritórnym, čo vyplýva nielen z jeho výrokovej časti, ale aj z odôvodnenia, nemohlo zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Vzhľadom na uvedené krajský súd konanie vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré je zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vylúčené. Pri rozhodovaní o trovách konania krajský súd vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/145/2010 zo dňa 08.02.2011 a aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., keď uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje na konanie súdu v správnom súdnictve. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (bez ohľadu na dôvod zastavenia konania), nakoľko piata časť O.s.p. neupravuje náhradu trov konania pri jeho zastavení. Súd v správnom súdnictve teda postupoval podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v dôsledku zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.