Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201190 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201190.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. 154, zastúpený advokátkou: JUDr. Gabriela Kľačanová, W. D. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2014 zo dňa 05.09.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2014 zo dňa 05.09.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného policajného zboru v Martine č. ORP-70-155/DI-E-2014 zo dňa 04.08.2014. Žalobca v žalobe tvrdil, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami správnych orgánov obidvoch stupňov. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňa požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia je dôležitou časťou, ktorá je spôsobilá presvedčiť účastníkov správneho konania o správnosti postupu správneho orgánu a odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Žalobca v žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výklad právnej normy, na základe ktorej žalovaný rozhodol. Samotné ustanovenia zákona je absolútne nedostatočné. Skutok tak, ako o naformulovali správne orgány nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu toho, čo sa ceste I/65 v meste Martin na ul. Jilemnického dňa 28.07.2014 o 14:23 hod. udialo. Správne orgány tvrdia, že sa žalobca plne nevenoval vedeniu vozidla. Na takýto záver neexistuje nijaký relevantný dôkaz, keďže žalobca viedol svoje motorové vozidlo rýchlosťou 38 km/h, pričom povolená rýchlosť v obci je až 50 km/h. Žalobca bol od okraja vozovky vzdialený 1,3 m, t.j. vzdialenosť motorového vozidla žalobcu od okraja vozovky bola podľa jeho názoru dostatočná a spôsob jeho jazdy je možné považovať za dostatočne bezpečný a primeraný, s prihliadnutím na vzniknutú situáciu v cestnej premávke. Nie je možné prisvedčiť ani záveru správneho orgánu v tom smere, že nedal prednosť chodkyni idúcej po priechode. Po priechode v čase, keď sa na ňom nachádzala chodkyňa A. P., prechádzali v rovnakej úrovni ešte ďalšie dve chodkyne - p. D. a p. O., ktoré z pohľadu vodiča boli bližšie k jeho motorovému vozidlu, pričom tieto dve chodkyne bezpečne prechod pre chodcov opustili a dostali sa na stredový deliaci pás medzi cestami. V žalobe ďalej uviedol, že správny orgán z pohľadu hmotného práva opomenul tú okolnosť, že aj chodci ako účastníci cestnej premávky majú určité povinnosti. S poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona o cestnej premávke po priechode pre chodcov sa chodí vpravo, túto skutočnosť chodkyne absolútne ignorovali a cez priechod prechádzali po celej jeho šírke vedľa seba. Okrem toho chodkyňa A. P. sa na priechode zdržiavala dlhú dobu - viac ako 6 sekúnd, čím konala v rozpore s ust. § 53 ods. 3 prvej vety zákona o cestnej premávke, keďže pred vstupom na vozovku sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpila na vozovku, nemala a nesmela sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať, čo taktiež nerešpektovala. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán porušil povinnosť uloženú mu zákonom a nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Pod neúplnosťou žalobca si myslí, že správny orgán nevykonal všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre právne posúdenie predmetnej veci rozhodujúci význam. Pod nepresnosťou zistení žalobca myslí to, že skutkové zistenia správneho orgánu nezodpovedajú skutočnému stavu veci a sú skreslené. Žalobca vôbec nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, na základe ktorých správny orgán dospel k záveru o zadržaní jeho vodičského preukazu. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a v odôvodnení uviedol, že na žalobcu bola dňa 28.08.2014 podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Žalobca k tomu uviedol, že do dnešného dňa mu obžaloba doručená nebola, avšak považuje sa za nevinného a dovtedy, pokiaľ súd právoplatne nerozhodne o jeho vine. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané dňa 04.08.2014 a teda k tomuto dátumu malo byť aj zo strany žalovaného preskúmavané. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že skúmal dôvodnosť zadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dospel k záveru, že dôvody zadržania nepominuli a trvajú, nie však možné z preskúmavaného rozhodnutia zistiť ako dospel k takémuto záveru. Zároveň žalovaný dôvodne predpokladá, že žalobcovi bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Aj takýto záver nie je možné z preskúmavaného rozhodnutia zistiť. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že bez preukázania zavineného protiprávneho konania zo strany žalobcu ako vodiča mu vodičský preukaz zadržaný byť nemal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne po právnej i skutkovej stránke, nezávisle na hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa. Pri rozhodovaní o odvolaní hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v priloženom spisovom materiály jednotlivo a všetky listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Z listinného dôkazu „Návrh na podanie obžaloby“ č. ČVS: ORP-478/2-VYS-MT-2014 zo dňa 28.08.2014 vyplýva, že podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku bol predložený spis s návrhom na podanie obžaloby na A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, okres A. z dôvodu, že dňa 28.07.2014 o 14:23 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. MT-012 CI po dvojpruhovej jednosmernej ceste č. I/65 ulice Jilemnického v ľavom jazdnom pruhu, v smere od Vrútok do Martina - centra, pričom keď sa nachádzal v km: 138,80 pri priechode pre chodcov, dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pričom keď chodkyňa A. P. prechádzala priechod z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, pričom kráčala cez vozovku po priechode pre chodcov spolu s ďalšími dvoma chodkyňami, mali prechádzať na rovnakej úrovni vedľa seba, pri prechádzaní ľavého jazdného pruhu došlo k tomu, že chodkyňa P. A. nestihla opustila jazdný pruh tak, ako to urobili ďalšie dve chodkyne, došlo k jemnému okrajovému kontaktu zrkadla s telom poškodenej, resp. s niektorým predmetom, ktorý mala pri sebe, nakoľko na osobnom motorovom vozidle došlo počas kolízie len k sklopeniu ľavého spätného zrkadla, táto kolízia bola iniciačným momentom nepredvídateľného neočakávaného a zrejme aj úplne nestlmeného pádu poškodenej na zemský povrch, tým aj k vzniku špirálovitej subtrochanterickej zlomeniny ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov, zlomenina si vyžiadala a vyžiada si práceneschopnosť v rozmedzí 4 - 6 mesiacov. A. O. svojím konaním porušil ust. § 4 Povinnosti vodiča ods. 1 písm. c), § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke tým, že sa ako vodič nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, taktiež porušil ust. § 4 ods. 1 písm. f), § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, majiteľovi vozidla nevznikla na vozidle žiadna škoda, vodič a chodkyňa sa po nehode podrobili dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Žalovaný vo vyjadrený ďalej uviedol, že v zmysle § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol žalobcovi dôvodne zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, nakoľko mu možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Žalovaný postupoval v zmysle ust. § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke a skúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa názoru žalovaného dôvody zadržania vodičského preukazu žalobcovi trvajú, nepominuli, pretože mu možno uložiť sankciu, resp. trest spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla a preto mu vodičský preukaz nemôže byť vrátený. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke bez ďalšieho konania správne vydal v lehote 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi, pretože možno dôvodne predpokladať, že mu bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, pričom pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nie je dôležitá právna kvalifikácia skutku z hľadiska priestupkového alebo trestného zákona a vyslovenie právoplatného rozhodnutia o vine alebo nevine páchateľa. Podľa § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že rozhodovanie o miere zavinenia skutku, určenie výšky trestu, resp. sankcie je predmetom ďalšieho konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke („ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.“) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Podľa § 70 ods. 7 zák. č. 8/2009 Z.z. orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva. Podľa § 141 ods. 5 písm. g) všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1, 2, 5 a 8 a § 71 ods. 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo PZ v Martine, Okresný dopravný inšpektorát Martin č. p.: ORP-70-155/DI-E-2014 zo dňa 04.08.2014 rozhodol tak, že vodičský preukaz č. MT-01203-04 vydaný na skupiny: „A1, A, B1, B, AM“ Okresným riaditeľstvom PZ v Martine dňa 19.07.2014, ktorého držiteľom je A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX bol zadržaný dňa 28.07.2014 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a pretože účastník konania je dôvodne podozrivý z porušenia ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. f) zákona o cestnej premávke a za tento nižšie opísaný skutok je účastníkovi konania možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Okresný dopravný inšpektorát Martin Okresného riaditeľstva PZ v Martine ako orgán, ktorý konal vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke, preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že žalobca dňa 28.07.2014 v čase o 14:23 hod. viedol motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EČ: MT-012CI po dvojpruhovej jednosmernej ceste I/65 v obci Martin (ul. Jilemnického), v ľavom jazdnom pruhu, v smere jazdy Vrútky - Martin, kde sa v KM 138,80 plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedal prednosť chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov z pravej strany na ľavú z pohľadu vodiča, v dôsledku čoho došlo k stretu ľavého spätného zrkadla predmetného vozidla s chodkyňou A. P., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho spadla na zem a utrpela poranenia: zlomeninu ľavej stehennej kosti, pohmoždenie ľavého boku a stehna. Pri realizácii dopravnej nehody bol A. O. vyzvaný vykonať dychovú skúšku certifikovaným el. meračom s negatívnym výsledkom. Vodičský preukaz bol na mieste zadržaný, ďalšia jazda s vozidlom bola zakázaná. Pri rozhodovaní vychádzal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine z nasledovných listinných dôkazov: záznam dopravnej nehody 5507/14/152, a z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. AA628554. Vzhľadom na to, že možno dôvodne predpokladať, že za skutok zo spáchania, ktorého je účastník konania podozrivý, mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal najmä nedostatočne zistený skutkový stav a vôbec neskúmal, aký podiel má na vzniknutej situácii konanie samotnej chodkyne A. P. ako účastníčky cestnej premávky. Domnieva sa, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého správneho rozhodnutia. Správny orgán ho nepožiadal o podanie vysvetlenia, o vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a čo je najdôležitejšie, ani si nezadovážil dostupné dôkazné prostriedky existujúce ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia, ale vychádzal z neúplného skutkového aj právneho stavu veci. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2014 zo dňa 05.09.2014 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne po právnej i skutkovej stránke, nezávisle na hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa. Pri rozhodovaní o odvolaní hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v priloženom spisovom materiály jednotlivo a všetky listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Mal za to, že prvostupňový správny orgán mal k dispozícii potrebné podklady pre rozhodnutie. Vychádzal z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu ev. č.: AA628554 zo dňa 28.07.2014 a zo záznamu dopravnej nehody č. p.: ČVS: ORP-478/2-VYS-MT-2014 zo dňa 28.07.2014. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič A. O., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom S. XXX viedol vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. MT-012CI po dvojpruhovej jednosmernej ceste č. I/65 ulice Jilemnického v ľavom jazdnom pruhu v smere od Vrútok do Martina - centra, pričom keď sa nachádzal v km: 138,80 pri priechode pre chodcov sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pričom nedal prednosť chodkyni A. P., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom K. XXXX/X, A., ktorá prechádzala z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, následkom čoho došlo k zachyteniu chodkyne ľavým spätným zrkadlom vozidla. Chodkyňa po zrážke spadla na zem, pri páde na zem utrpela pohmoždenie ľavého boku a stehna, zlomenina ľavej stehennej kosti. Vodič a chodkyňa boli po nehode podrobení dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Vodičský preukaz mu bol na mieste zadržaný, ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná. Žalobca - A. O. svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke tým, že sa ako vodič nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, taktiež porušil ust. § 4 ods. 1 písm. f), § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla. Odvolací orgán postupoval aj v zmysle ust. § 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. a skúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dôvody zadržania vodičského preukazu účastníkovi konania trvajú, nepominuli, pretože mu možno uložiť sankciu, resp. trest spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla a preto mu vodičský preukaz nemôže byť vrátený. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 70 ods. 7 zák. č. 8/2009 Z.z. bez ďalšieho konania vydal v lehote 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu účastníkovi konania, pretože možno dôvodne predpokladať, že mu bude uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, pričom pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nie je dôležitá právna kvalifikácia skutku z hľadiska priestupkového alebo trestného zákona a vyslovene právoplatného rozhodnutia o vine alebo nevine páchateľa. Žalobca v žalobe namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky a to rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a napadnuté rozhodnutie neobsahuje výklad právnej normy, na základe ktorej žalovaný rozhodol. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán nezistil presne a úplne skutkový stav veci a to, že nevykonal všetky prešetrenia a dôkazy, žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom, na základe ktorých správny orgán dospel k záveru o zadržaní jeho vodičského preukazu je potrebné uviesť, že táto námietka je nedôvodná. Správny orgán vychádzal zo záznamu dopravnej nehody č. 5507/14/152 a taktiež bol viazaný lehotou v zmysle § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že orgán policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ak dôvody zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky trvajú. K ďalšej námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 04.08.2014 a že k tomuto dátumu malo byť preskúmavané aj túto námietku súd vyhodnocuje ako nedôvodnú vzhľadom na to, že orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol povinný aj v odvolacom konaní skúmať odôvodnenosť na zadržanie vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a teda nielen k 04.08.2014, kedy bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že skúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale z odôvodnenia nie je možné zistiť ako dospel k tomuto záveru. K tejto námietke súd uvádza, že túto skutočnosť žalovaný zistil z návrhu na podanie obžaloby, v ktorej sa konštatuje, že A. O. svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., že sa ako vodič nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, taktiež porušil ust. § 4 ods. 1 písm. f), § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. tým, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, majiteľovi vozidla nevznikla na vozidle žiadna škoda, vodič a chodkyňa sa po nehode podrobili dychovej skúške na alkohol, avšak s negatívnym výsledkom, a teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti senát krajského súdu považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a rozhodnutia správnych orgánov v súlade so zákonom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z.. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní úspešným účastníkom nebol, preto mu náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..