Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/191/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201220 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: E.. O. U., bytom R. XXX, S., právne zastúpená advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, so sídlom E. X, XXX XX W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 32 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-26/2014-Ko z 21.08.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. Co-26/2014-Ko zo dňa 21.08.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške 588,76 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 518,76 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. Co-26/2014-Ko zo dňa 21.08.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. KO-ROEP C 58/2014 zo dňa 26.05.2014, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. a časti námietok žalobkyne špecifikovaných výrokovou časťou rozhodnutia proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. P. vyhovel a v časti námietkam špecifikovaných v rozhodnutí nevyhovel. V žalobe žalobkyňa poukázala na ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z., najmä na § 5 zákona, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Poukázala najmä na to, že tvrdenie žalovaného, že upretie základných procesných práv účastníka konania nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia je nesprávne a v samotnom rozpore so zákonom. Správny poriadok ako všeobecne záväzný právny predpis upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy, výsledkom ktorého je rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch účastníkov, pričom každé konanie je ovládané záväznými pravidlami, ktoré je potrebné rešpektovať v každom štádiu konania. Nerešpektovanie základných pravidiel konania, ako aj záväzného právneho nástroja pre postup správneho orgánu vo vzájomnej súvislosti, predstavuje takú vadu konania, ktorá nesporne zakladá zrušenie rozhodnutia. Už v rámci odvolacieho konania došlo k poukázaniu na porušenie základných procesných práv žalobkyne, na uplatnenie ktorých má zákonný nárok. Je nesporné, že každý správny orgán v rámci rozhodovacej činnosti je povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie veci. Povinnosťou správneho orgánu po zabezpečení podkladov pre rozhodnutie je dať možnosť účastníkom konania, aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu zistenia, prípadne doplniť a navrhnúť ďalšie dôkazy. V uvedenom prípade žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákonom stanovenú povinnosť, pričom priorizovanie určitej zásady pred uplatnením ostatných zásad zo strany správnych orgánov je neprípustné. Zároveň v časti II. žaloby poukázala na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom rozhodnutie žalovaného neobsahuje základnú požiadavku riadneho zdôvodnenia, čím je porušené základné právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V časti III. žaloby k námietke vo vzťahu ku komasácii žalovaný uviedol len vo všeobecnosti, čo je jej podstatou a to bez akéhokoľvek vysporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní s tým, že záväznosť komasácie má podstatný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k platnosti stavu ako výsledku komasácie, resp. pôvodne pozemnoknižného stavu. Z obsahu rozhodnutia je potrebné, aby žalovaný zdôvodnil prevzatie vykomasovaného stavu, či komasácia bola platne ukončená, to znamená autentifikovaná rozhodnutím súdu. Je nepostačujúce odkázať na denník triedenia pozemkov, pričom ani s uvedeným podkladom žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom oboznámená. V časti IV. Žaloby žalobkyňa namietala vo vzťahu k nemožnosti vyriešenia otázky duplicitného vlastníctva, s týmto takisto nesúhlasila, nakoľko medzi účastníkmi táto otázka nebola sporná, pričom je v právomoci správneho orgánu túto skutočnosť riešiť v rámci konania o námietkach a za účasti dotknutých osôb, ktorých sa duplicitné vlastníctvo týka. Až v prípade nedosiahnutia dohody je v právomoci súdu rozhodnúť spor o vlastníctve na podklade podanej žaloby. Žalovaný teda nezistil dostatočne skutkový stav veci, porušil procesné právo účastníčky konania, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z tohto dôvodu žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný správny orgán písomným podaním zo dňa 26.11.2014. K tvrdeniu žalobkyne, že správne orgány porušili zákonom stanovenú povinnosť dať možnosť účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom a spôsobom zistenia, žalovaný uviedol, že v konkrétnom prípade išlo o takú procesnú chybu, ktorá nemala vplyv na rozhodnutie v merite veci. Účastníčka konania podala námietku proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre katastrálne územie P. na základe ktorej správny orgán rozhodoval. Podkladom pre rozhodnutie bol teda návrh ROEP pre kat. úz. P. a podaná námietka. Pokiaľ žalobkyňa uvádza porušenie ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. - námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva námietkou boli dotknuté. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že ustanovenie tohto zákona pojednáva o vyjadrení toho, koho práva boli námietkou dotknuté, teda o vyjadrení ďalších osôb, ktorých práv sa podaná námietka dotýka a nie osoby, ktorá podala námietku. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že sa mala možnosť vyjadriť k stanovisku komisie v podanej námietke, odbor opravných prostriedkov, resp. žalovaný uvádza, že stanovisko komisie nie je záväzné pre rozhodnutie správneho orgánu, ide len o odporučenie, ktoré nemá podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. Spravidla v ňom býva len uvedené, či sa odporučuje námietke vyhovieť alebo nie, preto žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k stanovisku komisie a uplatňujúc zásady rýchlosti a hospodárnosti konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Samotné porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. K tvrdeniu žalobkyne, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právnu a presvedčivú argumentáciu, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ktoré dostatočne odôvodňuje jednotlivé body podanej námietky a svoje tvrdenie opiera o uvedené listiny. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dopĺňa odvolateľkou namietané skutočnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že je v rozhodnutí jednoznačne uvedené, že komasácia bola autentifikovaná súdom dňa 19.09.1930. Vykomasované parcely boli uvedené v denníku triedenia pozemkov, ktorý bol autentifikovaný a ktorý je súčasťou katastrálneho operátu. Žalobkyňa mala možnosť do spisu nahliadnuť. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými námietkami žalobkyne mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z dôvodu toho, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Podľa § 1 ods. 2 zákona, predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických formácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), a v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 4 ods. 1, správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“). Podľa § 5 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb.), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami, alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedi svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní obcou. Podľa § 6 ods. 2 predmetného zákona, správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., námietky spolu s ich odôvodnením možno podať správnemu orgánu do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 predmetného zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal súd preukázané, že žalobkyňa podala komisii ROEP na Obecnom úrade v Konskej dňa 13. mája 2013 námietku k výpisu pre vlastníka č. 273 - Register obnovenej evidencie pozemkov kat. úz. Konská v špecifikácii tam uvedenej. Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že komisia na obnovu evidencie v kat. úz. P. dňa 07.02.2014 posudzovala predmetné námietky vo vzťahu k žalobkyni, pričom v písomnosti žurnalizovanej, označenej pod č.l. 31 je uvedené, že v časti vyhovuje - zapracuje podiely v urbári nadobudnutých na základe D1935/95 Dnot 30/95 a D 177/95, Dnot 300/95 a opraví výmeru UO parcela č. 637. Tiež na prvej strane tejto písomnosti je uvedené, že Komisia ROEP po prešetrení dokladov a overení si skutočností a údajov v návrhu - nesúhlasí. Na druhej strane písomnosti je uvedené, že nedoporučuje návrhu vyhovieť. Za komisiu je podpísaná predseda p. J., členovia p. T. a ďalší člen s nečitateľným podpisom. Prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod č. KO-ROEP C 58/2014 zo dňa 26.05.2014 bolo rozhodnuté podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. vo veci námietky žalobkyne doručenej dňa 13.05.2013 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov tak, že námietke v bode 3 a v bode 15b, v bode 11d vyhovuje. Zároveň v zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11c, 12c, 13c, 16a nevyhovuje a v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. P. výmery parciel UO č. - 560/1, 560/2, 958, 503, 882, 881, 883, 2249/19, 2249/18, 645/1, 574/1, 574/2, 2249/27, 569/1, 569/2, 334/1, 334/2, 198,146, 138 a druh pozemku pri parcelách UO č. - 958, 503, 881, 882, 883, 2249/18, 2249/19 neopravuje. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 4, 9, 10a, 11a, 13a, 14 nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. P. vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z pozemkovoknižných vložiek č. - 47, 69, 68, 317/b, 318/b, 102, 103, 286, 614, 609, 610 a 278 nerieši. PKN parcela č. 1127 zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako parcela UO č. 626 a H. U. os. č. 273 je v návrhu registra vedený na základe 4D 768/82-9, a preto vlastníctvo k parcele UO č. 626 nedopĺňa. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 10b, 11b, 12b, 13b, 16b nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. P. spoluvlastnícky podiel nadobudnutý z pozemkovoknižných vložiek č. - 102, 103, 828 a 609 a spoluvlastnícky podiel nadobudnutý na základe N 122/00 NZ 119/00 zapísaný v návrhu registra neopravuje. V zmysle § 7 ods. 3 zákona námietke v bode 12a, 15a, 17 nevyhovuje a v návrhu registra v k.ú. P. vlastnícke práva k pozemkovoknižným parcelám č. - 1078, 127/b, a k parcelám registra E KN č. - 1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194, 401, 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 a k parcelám registra C KN č. - 175, 1414, 409, 410 nerieši. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že dňa 15.03.2013 Správa katastra Žilina zverejnila návrh ROEP v kat. úz. P. v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb.. Súčasne komisia na obnovu evidencie pozemkov doručila do vlastných rúk každému známemu účastníkovi konania výpis z návrhu ROEP týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených skutočností v jeho vlastníctve alebo v správe. Navrhovateľka podala dňa 13.05.2013 komisii námietku so špecifikáciu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia. Komisia na svojom zasadnutí dňa 07.02.2014 na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore posúdila námietku a odporučila námietke v časti vyhovieť a v časti nevyhovieť. Vo vzťahu k nevyhoveným námietkam v odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na to Námietka je v bode 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11c, 12cm 13e, 16a neopodstatnená. 1. PKN parcela č. 1182 je v registri riešená ako parcela UO č. 560/1 o výmere 33 m2, parcela UO č. 560/2 o výmere 166 m2, spolu je výmera 199 m2. Parcela registra E KN č. 560 je zapísaná na LV č. XXXX o výmere 199 m2. V registri je parcela rozdelená v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. c) Metodického návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.20.73.47.00 (ďalej MN) - rozdelenie pozemkov z dôvodu, že hranica zastavaného územia obce delí pôvodné nehnuteľnosti. Parcela registra E KN č. 561 je zapísaná na LV č. XXXX . o výmere 338 m2. Zvyšok PKN parcely č. 1182 prešiel do komasácie, preto nemôže byť výmera parciel UO č. - 560/1, 560/2 a 561 totožná s výmerou PKN parcely č. 1182. 2. UO parcela č. 958 je zapísaná v komasačnom hárku č. 356 o výmere 83 m2. V návrhu registri sú výmery parciel UO, ktoré budú zapísané do katastra vypočítané z kartometrických súradníc z grafickej časti ROEP. Geometrický plán č. 156/2013 nie je zapísaný v súbore písomných informácií (ďalej len SPI) katastra nehnuteľností, ani v súbore geodetických informácií (ďalej len SGI), preto nie je možné jeho údaje o výmere a druhu pozemku navrhovaných parciel zapracovať do návrhu registra. PKN parcela č. 257 má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 32 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 503 s grafickou výmerou 18 m2. Navrhovaná parcela C KN č. 494/2 má podľa GP č. 156/2013 výmeru 32 m2, nakoľko GP nie je zapísaný do SPI, a ani do SGI, výmeru a druh pozemku parcely UO č. 503, nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 442/a má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 831 m2, v registri je riešená ako parcely UO č. 882 s grafickou výmerou 687 m2 a č. 2249/19 s grafickou výmere 11 m2, spolu teda 698 m2. Nakoľko GP, nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemkov, parciel UO č. 882 a č. 2249/19 nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 441 má v PKN vložke č. 617 uvedenú výmeru 309 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 881 s grafickou výmerou 277 m2, nakoľko GP nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemku UO parcely č. 881, nie je možné na jeho podklade opraviť. PKN parcela č. 442/b má v PKN vložke č. 870 uvedenú výmeru 76 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 883 s grafickou výmerou 65 m2 a parcela UO č. 2249/18 o výmere 28 m2. Nakoľko GP, nie je zapísaný do SPI a ani do SGI, výmeru a druh pozemku parciel UO č. 883 a č. 2249/18, nie je možné na jeho podklade opraviť. Výmery parciel UO uvedené v návrhu písomnej časti ROEP boli vypočítané z kartometrických súradníc lomových bodov hraníc pozemkov určeného operátu zobrazených v grafickej časti ROEP, konkrétne z grafického súboru stavu určeného operátu. To znamená, že do návrhu ROEP sa neuvádzali písomné výmery z doterajších údajov súboru popisných informácií katastra nehnuteľností. Výmera parcely určeného operátu, nie je záväzný a hodnoverný údaj katastra nehnuteľností, nakoľko pozemková kniha slúžila ako evidenčný nástroj na vedenie a spracovanie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, prevažne pozemkov. Zodpovedala za správnosť vlastníka k nehnuteľnosti, pričom za geometrické určenie, prípadne polohové určenie, výmeru nezodpovedala aj keď informatívne boli v pozemkovoknižných vložkách výmery pozemkov uvádzané. Hodnoty výmer pozemkov, parciel registra E KN sú následne upravované pri vyhotovovaní GP vzhľadom na skutočný stav v teréne alebo z výsledkov údajov, ktoré boli použité pre obnovenie priebehu hraníc týchto pozemkov. Zobrazenie hraníc parciel určeného operátu bolo v ROEP vykonané na podklade rastrov máp určeného operátu. To znamená z obsahu platného katastrálneho operátu pre k.ú. P.. 11c. PKN parcela č. 1116 "má v PKN vložke č. 103 uvedenú výmeru 1532 m2, v registri je riešená ako parcela UO č. 645/1 o výmere 842 m2. Na základe Uznesenia č. 21D 3382/2004 Dnot 287/2005 - pvz 92/06 bola na LV č. XXXX zapísaná parcela registra E KN č. 645 o výmere 1552 m2 ako parcela komasovaná, z komasačného hárku č. 364. V návrhu registra je parcela č. 645 rozdelená na UO parcelu č. 645/1 a č. 645/2 z dôvodu, že je vytvorená z dvoch PKN parciel č. 1075 a č. 1116. Nakoľko je parcela registra E KN č. 645 na LV zapísaná o výmere 1552 m2 v registri je výmera UO parciel č. 645/1 a č. 645/2 zosúladená s uvedenou výmerou. Výmera PKN parcely je nezáväzný údaj a k spresneniu výmery je potrebné dať vyhotoviť geometrický plán. PKN parcela č. 1168 má v PKN vložke č. 103 uvedenú výmeru 1683 m2, v registri je parcela riešená ako parcela UO č. 574/1 o výmere 337 m2 a parcela č. 574/2 o výmere 26 m2, spolu teda o výmere 363 m2. Časť parcely UO č. 574/1 zasahuje pod parcelu registra C KN č. 602/2, zapísanej na LV č. XXX v k.ú. P. pod pvz 26/82. 12c. PKN parcela č. 1171 má v PKN vložke č. 828 uvedenú výmeru 1396 m2. V registri je parcela riešená ako parcela UO č. 569/1 o výmere 78 m2 a parcela UO č. 569/2 o výmere 595 m2, spolu majú výmeru 673 m2, čo je v súlade s výmerou E KN parcely č. 569, zapísanou na LV č. XXXX. 13c. Spoluvlastnícky podiel k PKN parcelám č. - 2444/b, 3093, 3165, 3184, zapísaných v PKN vložke č. 609 nadobudnutý na základe 5D 1445/86-23 je v registri uvedený správne, nakoľko spoluvlastnícky podiel pod por. č. B5a H. U. bol vypočítaný ako 1/7 z podielu 3/5, teda podiel 3/35 a podiel pod por. č. B 8a H. U. bol 1/35. Spolu teda na základe 5D 1445/86-23 prededil podiel 4/35, čo je v súlade s návrhom registra. Na základe uvedeného výmery PKN parciel č. - 2444/b, 3093, 3165 a 3184 v registri riešených ako parcely UO č. 334/1, 334/2, 198, 146 a 138 sú vypočítané na podiel správne. Teda výmera UO parcely č. 334/1 na podiel 4/35 je 0,11 m2, UO parcely č. 334/2 na podiel 4/35 je 33 m2, UO parcely č. 198 na podiel 4/35 je 24 m2, UO parcely č. 146 na podiel 4/35 je 3 m2 a UO parcely č. 138 na podiel 4/35 je 3 m2. 16a. PKN parcela č. 408/a je v registri riešená ako parcela UO č. 2249/27. Časť PKN parcely č. 408/a je už prevedená pod parcelami registra C KN č. 880 a č. 881. Parcely sú zapísané na LV v spoluvlastníckom podiele 1/1. V registri je teda riešený iba zvyšok PKN parcely č. 408/a ako parcela UO č. 2249/27. Podiel 28/525 v PKN parcele č. 408/a nie je možné doplniť v prospech H. U. ako nadobúdateľa po H. U., nakoľko H. U. uvedený podiel previedol na základe kúpnopredajnej zmluvy danej v Rajeckých Tepliciach dňa 30. mája 1931 v prospech D. J.. Námietka je v bode 4, 9,10a, 11a, 13a, 14 neopodstatnená. 4. Parcely zapísané v PKN vložke č. 47 por. č. 4-55, parcela PKN č. 3064/b zapísaná v PKN vložke č. 69, parcely zapísané v PKN vložke č. 68 pod por. č. 1-5, parcely zapísané v PKN vložke č. 317/b pod por. č. 1-3, parcely zapísané v PKN vložke č. 318/b pod por. č. 3-7, nadobudnuté H. U. a Z. U. na základe 4D 768/82-9 po poručiteľke I. U. rod. H., zapísanom do katastra pod pvz 37/82 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. PKN parcela č. 1127, zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako UO parcela č. 626 a nadobúdatelia H. U. os. č. 273 a Z. U. os. č. 801 sú na uvedenej parcele v návrhu registra vedení na základe Rozhodnutia č. 4D 768/82-9- pvz 37/82 každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 z podielu poručiteľky, teda každý v spoluvlastníckom podiele 1/32. 9., 14. Parcely zapísané v PKN vložke č. 47 por. č. 4-16, 22-55, v PKN vložke č. 68 por. č. 1-5, v PKN vložke č. 317/b por. č. 1-3, v PKN vložke č. 318/b por. č. 3-7, v PKN vložke č. 286, 614, 610 a 278 nadobudnuté H. U. na základe 5D 1445/86-23 po poručiteľovi H. U., zapísané pod pvz 11/87, prešli do komasácie. Vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. PKN parcela č. 1127, zapísaná v PKN vložke č. 618 je v registri riešená ako UO parcela č. 626 a nadobúdateľ H. U. je na uvedenej parcele v návrhu registra vedený. 10a. Z PKN vložky č. 102 sú v registri riešené iba parcely č. 2443 a 1181, ostatné parcely pod por. č. 1-44 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. 11a. PKN parcely zapísané v PKN vložke č. 103 pod por. č. 6-9, 11-14 prešli do komasácie. PKN parcela č. 1078 prešla do novovytvoreného hárku č. 828 a bola vykomasovaná. PKN parcela č. 1075 je v registri riešená ako parcela UO č. 645/2, PKN parcela č. 1116 je riešená ako parcela UO č. 645/1, PKN parcela č. 1118 je riešená ako parcela UO č. 637, PKN parcela č. 1168 je riešená ako parcely UO č. 574/1 a 574/2 a PKN parcela č. 3096 je riešená ako parcela UO č. 181. Ostatné PKN parcely zapísané v PKN vložke č. 103 prešli do komasácie. 13a. Z PKN vložky č. 609 sú v registri riešené PKN parcely č. - 2444/b, 3093, 3165 a 3184, nakoľko zvyšné parcely pod por. č. 6-51 prešli do komasácie a vykomasované parcely boli zapísané v komasačných hárkoch. Námietka je v bode 10b, 11b, 12b, 13b, 16b neopodstatnená. 10b. PKN parcela č. 2443 je zapísaná v PKN vložke č. 102. Na základe 5D 1445/86-23, ktoré je zapísané do katastra pod pvz 11/87 bola táto parcela prejednaná v spoluvlastníckom podiele 140/672 pod B11. V registri je H. U. zapísaný v spoluvlastníckom podiele 2/9. Zhotoviteľ prepočítal podiel na celú PKN vložku č. 102 a podľa prepočtu H. U. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/3 z podielu 1/2 od Al, teda podiel 1/6 a ďalej podiel 1/3 z podielu 1/6 od B8, teda podiel 1/18. Spolu teda nadobudol spoluvlastnícky podiel 4/18 apo prepočte je to spoluvlastnícky podiel 2/9. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastnícky podiel uvedený v návrhu ROEP je správny. 11b. Podiel 4/75 nadobudnutý H. U. v PKN vložke č. 103 na základe 5D 1445/86-23, ktoré je zapísané do katastra pod pvz 11/87 je v registri uvedený správne. Na základe rozhodnutia č. 5D 1445/86 nadobudol H. U. po poručiteľovi H. U. podiel v PKN vložke č. 103 pod por. č. B 14/a, čo je v rozhodnutí nesprávne uvedené. Podľa zápisu v PKN vložke č. 103 sa jedná o podiel pod por. č. B 9a, kde má H. U. podiel 1/5 z podielu 4/15, teda podiel 4/75, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. Podiel pod por. č. B20b nebol v rozhodnutí 5D 1445/86-23 prejednaný, preto v návrhu registra je vedený ešte pôvodný vlastník H.12b. H. U. nadobudol na základe 5D 1445/86-23 v PKN vložke č. 828 pod por. č. B1f podiel 84/1575 a pod B3b podiel 21/1575, spolu teda 105/1575. Po prepočte je to podiel 1/15, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. 13b. H. U. nadobudol na základe 5D 1445/86-23 v PKN vložke č. 609 pod por. č. B 5a podiel 1/7 z podielu 3/5, teda podiel 3/35 a pod por. č. B 8a podiel 1/35. Spolu teda nadobudol v PKN vložke č. 609 spoluvlastnícky podiel 4/35, tak ako je uvedené aj v návrhu ROEP. 16b. H. U. nadobudol na základe Osvedčenia v zmysle ust. § 56-63 zák. č. 323/92 Zb. č. N 122/00 NZ 119/00, zapísaného do katastra pod pvz 69/01, spoluvlastnícky podiel 490/525 na parcelách registra C KN č. - 925/1, 925/2, 925/4 a 926/3. Spoluvlastnícke podiely E. U. zapísané v PKN vložke č. 743 pod B 9- podiel 28/525 a B 20c- podiel 7/525, neboli predmetom osvedčenia č. N 122/00 NZ 119/00, a preto je E. U. v návrhu registra zapísaný v spoluvlastníckych podieloch 28/525 a 7/525. Spoluvlastnícky podiel 30/525 H. U. je duplicitný, nakoľko v PKN vložke č. 743 je vedený pod por. č. B12 D. D. v podiele 15/525, ktorého podiel nebol v osvedčení č. N 122/00 NZ 119/00 riešený a bol predmetom dedičského konania č. D 241/02 Dnot 43/02 po poručiteľovi D. D., ktoré bolo zapísané do katastra pod pvz 50/02. Nadobúdateľom uvedeného podielu je T. D. a ten je aj v návrhu ROEP zapísaný. Na podiel 30/525 D. T. vedeného v PKN vložke pod B2 a B 16 bol na základe D 265/47, Čd.1013/48 zapísaný D. T. v podiele 15/525 pod por. č. B 19a a mal. E. T. v podiele 15/525 pod por. č. B19b. Po D. T. bolo dedičské konanie č. 15D 828/2010 Dnot 344/2010, kde podiel 15/525 nadobudla dcéra poručiteľa C. J. rod. T. a tá je aj zapísaná v návrhu registra. Nakoľko uvedené podiely boli nadobudnuté na základe právoplatných listín, nie je možné ich neprevziať do návrhu ROEP. Duplicitné vlastníctvo je možné riešiť dohodou o urovnaní, respektíve prostredníctvom súdu. Spoluvlastnícky podiel 490/525 nadobudnutý H. U. na základe N 122/00 NZ 119/00 je v návrhu registra rozdelený na podiel 460/525 - podiel ktorý nie je napadnutý duplicitným vlastníctvom a podiel 30/525 - podiel napadnutý duplicitným vlastníctvom, a to 15/525 vlastník D. T. a podiel 15/525 vlastník J. C.. Rozsah duplicitného vlastníctva v návrhu ROEP zhotoviteľ vyriešil, tak ako je vyššie uvedené, teda rozdelením spoluvlastníckeho podielu 490/525 na dva podiely, nakoľko program, v ktorom sa zostavuje ROEP nevie spracovať duplicitu, pokiaľ sa výška duplicitných spoluvlastníckych podielov nerovná. V prípad, ak by ponechal spoluvlastnícky podiel 490/525 nerozdelený bolo by duplicitné vlastníctvo vyznačené v rozsahu celého vlastníckeho celku. Námietka je v bode 12a, 15a, 17 neopodstatnená. 12a. PKN parcela č. 1078 je zapísaná v PKN vložke č. 828. Prešla do komasácie, preto nie je predmetom ROEP. 15a. PKN parcela č. 127/b je prevedená na parcelu registra C KN č. 326, ktorá je zapísaná na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. LV č. XXXX je hluchý list vlastníctva, ktorý zápisom ROEP do katastra nehnuteľností zanikne. Parcela registra C KN č. 1414 je zapísaná na LV č. XXX a LV je uzavretý na 1/1, preto parcela nie je predmetom ROEP. Parcely registra E KN č. 1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194 a parcela registra C KN č. 175 sú zapísané na LV č. XXX. LV je uzavretý na 1/1, preto tieto parcely, nie sú predmetom ROEP. 17. Parcely registra E KN č. 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 sú zapísané na LV č. XXX. Parcela registra E KN č. 401 je zapísaná na LV č. XXXX a parcely registra C KN č. 409 a 410 sú zapísané na LV č. XXX. LV č. XXXX, XXX a XXX sú uzavreté na 1/1, a preto parcely nie sú predmetom ROEP. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplné podľa osobitných prepisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že parcely registra C KN č. - 175, 409, 410 a parcely registra E KN č. -1787/2, 1798, 1848/1, 2196, 1859, 1194, 1646, 1730, 1743, 1927, 2060, 2087, 2088, 2105 a 401 sú zapísané na LV na celosť - 1/1, teda nie sú predmetom konania diela ROEP v katastrálnom území P.. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. V zmysle prílohy č. 7, bod 2, MN ak listiny obsahujú chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti (napríklad nesprávne číslo parcely alebo nesprávne vypočítaný, resp. prepočítaný spoluvlastnícky podiel, ktorý z majetku poručiteľa prešiel na dediča) do registra sa zapíše správne zistený z iných dôkazov, najmä z dôkazov zistených prešetrovaním v obci. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, pričom v odvolaní namietala, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav vyslovený v rozhodnutí, aplikácia právnych noriem na skutkový stav, nie je zrejmé, o aký metodický návod sa má jednať, čo je jeho obsahom, súčasne aká je jeho záväznosť vo vzťahu k samotnému vyslovenému právnemu záveru. Ďalej namietala tú skutočnosť, že nebola žalobkyni daná možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia, prípadne doplniť a navrhnúť ďalšie dôkazy. Takisto poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia nie je odôvodnené vo vzťahu k námietkam vo vzťahu ku komasácii a takisto namietala nevysporiadanie sa s otázkou duplicity vlastníctva. Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra SR č. 157/1996 Zb.. Rovnako poukazoval aj na ust. § 13 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP a taktiež na prílohu 2 č. 7 predmetného metodického návodu. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že rozhodnutie nie je možné pochopiť na základe akých skutočností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia katastrálneho úradu vyplýva, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z osvedčení o dedičstve, ktoré zároveň v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. Pokiaľ ide o výmery parciel UO uvedené v návrhu ROEP pre kat. úz. P., tieto sú vypočítané z kartometrických súradníc zlomových bodov hraníc pozemkov určeného operátu z grafickej časti ROEP, konkrétne z grafického súboru stavu určeného operátu. To znamená, že do návrhu ROEP sa neuvádzali písomné výmery z pozemkovej knihy. Zobrazenie hraníc parciel UO bolo v návrhu ROEP vykonané na podklade rastrov máp určeného operátu (z obsahu platného katastrálneho operátu pre kat. úz. P.) tak, ako je to stanovené v špecifických podmienkach pre vypracovanie ROEP v kat. úz. P., ktoré boli stanovené v zmysle ust. § 7 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. MN 74.20.73.47.00 vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v roku 2006 za účelom zabezpečenia jednotného a úplného spracovania a zostavenia ROEP a tým dosiahnutia jeho schválenia rozhodnutím správneho orgánu. V prípade, ak je parcela evidovaná na LV, ale je predmetom ROEP, použije sa písomná výmera podľa údajov z LV. Požiadavka žalobkyne zapísať výmery parciel uvedené v geometrickom pláne č. 156/2013 je neopodstatnená, nakoľko predmetný geometrický plán bol síce overený správou katastra, ale nebol do katastra zapísaný. Teda výmery parciel v ňom uvedené neboli prebraté do SPI a SGI. Predmetný geometrický plán je možné zapísať do katastra nehnuteľností na základe žiadosti všetkých vlastníkov nehnuteľností v ňom uvedených, alebo ako prílohu verejnej listiny alebo inej listiny. Parcela E KN č. 560 zapísaná na LV č. XXXX je v návrhu ROEP rozdelená v súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 3 písm. c) metodického návodu z dôvodu, že hranica zastavaného územia obce delí pôvodnú PKN parcelu. Pokiaľ ide o namietané údaje o komasácii žalovaný uviedol, že zoznam pozemkov, ktoré podliehali komasácii obsiahnutých v denníku triedenia pozemkov, ktorý sa autentifikoval v Konskej dňa 19.09.1930, pričom pri jednotlivých komasovaných parcelách nie je uvedené v prospech akého vlastníka sa vykomasovali. Nie všetky parcely evidované v pozemkovej knihe podliehali komasácii, tieto sú do návrhu ROEP zapracované z jednotlivých PKN vložiek. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že sceľovanie pozemkov bolo spravidla spojené pre usporiadanie vlastníckych vzťahov v určitom územnom obvode. Účelom komasácie je prerozdeliť pozemky tak, aby sa dali čo najlepšie využívať a obrábať. Namiesto veľkého počtu malých pozemkov roztrúsených po území obce vlastník dostal jeden veľký pozemok, prípadne býva mu inak poskytnutá náhrada. Predmetom ROEP teda nemôžu PKN parcely, ktoré prešli do komasácie, nakoľko predmetom ROEP sú komasačné parcely evidované v jednotlivých komasačných hárkoch. V prípade zápisu všetkých parciel evidovaných v PKN vložkách do ROEP, by nebola rešpektovaná komasácia autentifikovaná súdom v roku 1930. Žalovaný prepočítal spoluvlastnícke podiely vytýkané žalobkyňou v námietke a zistil, že podiely sú vo výpise z návrhu ROEP uvedené správne tak, ako je to uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí. Nesprávne vypočítané podiely uvedené v PKN vložke boli opravené v zmysle citovaného bodu 2 prílohy č. 7 MN na tvorbu ROEP. Žalovaný vo vzťahu k duplicite vlastníctva uviedol, že riešenie duplicitného vlastníctva v rámci konania o námietkach nie je možné. V prípade, že otázka duplicitného vlastníctva nie je medzi jednotlivými stranami sporná, je potrebné uzavrieť dohodu o vysporiadaní duplicitného vlastníctva, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapíše vkladom vlastníckeho práva. V rámci konania o ROEP sa nerieši usporiadanie vlastníckych práv, duplicita vlastníckeho práva vyplýva z verejných listín, ktorými je správny orgán viazaný a nemôže zasahovať do vlastníckeho práva. Žalovaný ďalej konštatoval, že síce bolo porušené právo účastníčky konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a navrhovať, prípadne doplniť ďalšie dôkazy, ale odvolateľka mala možnosť vyjadriť sa k podkladom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania, pričom najdôležitejším podkladom pre rozhodnutie bol zostavený návrh ROEP pre kat. úz. P., proti ktorému žalobkyňa podala námietku. Preto žalovaný nepovažoval tento odvolací dôvod za dôvod na zrušenie rozhodnutia. Žalobkyňou žalobné body je možno zhrnúť do štyroch námietok a to 1. Žalobkyňa namieta upretie základných procesných práv účastníčky konania, t.j. že jej nebola daná možnosť, aby sa mohla pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia, prípadne doplniť a navrhnúť ďalšie dôkazy. 2. Rozhodnutie neobsahuje požiadavku riadneho zdôvodnenia rozhodnutia. 3. Namieta všeobecné konštatovanie ku komasácii. 4. Takisto namieta nesprávne právne posúdenie v časti riešenia duplicity vlastníckeho práva. Z § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo usporiadať roztrieštené vlastníctvo po predchádzajúcom období, t.j. v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Toto jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy: Súčasný nástroj evidencie pozemkového vlastníctva - kataster nehnuteľností - prevzal 1. januárom 1993 operáty dovtedajšej evidencie nehnuteľností, v ktorých sa (v extraviláne asi na 90%) evidovali nie pôvodné pozemky evidované v pozemkovom katastri, alebo v pozemkovej knihe, a ktoré boli a sú predmetom vlastníckeho práva (asi 12,5 milióna). Rozdiely medzi stavom evidenčným a právnym sú prehĺbené ich rozdielom oproti stavu v prírode. Účinky neúplnej evidencie pozemkov sú znásobené neúplnosťou evidencie právnych vzťahov k nim a rozsiahlou nemožnosťou preukázať vlastnícke právo (tzv. nedoložené právne vzťahy). Rozsah nedoložených alebo obtiažne preukázateľných vlastníckych vzťahov sa rozšíril tým, že významné množstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov, najmä v užívaní štátu a družstevných organizácií nebolo predovšetkým od 50-tych rokov predmetom dedičského konania a ak boli, často boli v dedičských rozhodnutiach nepresne alebo nedostatočne označené. Vlastnícke vzťahy v extraviláne sú evidované len v rozsahu asi 5% (v intraviláne je to necelých 70%). Konštrukcia katastra nehnuteľností ako univerzálneho označenia nástroja v zásade zodpovedá požiadavkám trhového hospodárstva. Aby však mohol plniť svoje funkcie ohľadne pozemkov je potrebné dobudovať jeho údajnú základňu. V extraviláne je treba prakticky nanovo založiť s využitím doterajších archívnych neaktualizovaných evidenčných diel, podľa ich stavu v jednotlivých skupinách katastrálnych území, a to aj s uplatnením náhradných postupov na preukazovanie pozemkového vlastníctva. Účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahov k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Popri neporiadkoch v evidencii pozemkového vlastníctva je kardinálnym problémom jeho extrémna rozdrobenosť, či už ide o veľkosť pozemku, rozsah spoluvlastníckych práv k tomu istému pozemku, rozptyl pozemku toho istého vlastníka v prírode a podobne. Z ústavného hľadiska sa osnova týka vlastníckeho práva ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd, jeho zákonného vymedzenia, záruk a ochrany. Na naplnenie hore uvedeného úmyslu zákonodarca položil mimoriadny dôraz na riadne zistenie údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim, ktoré sú dostupné orgánom z úradnej činnosti (napr. pôvodné pozemnoknižné evidencie) alebo na základe očakávanej súčinnosti dotknutých fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že konanie ROEP je prevažne založené na konsenzuálnom výstupe dotknutých účastníkov konania, avšak zákonodarca pripúšťa existenciu rozporov pri usporiadaní vzťahov k nehnuteľnostiam. Základnom riešenia takto vzniknutých sporov nie je a ani nemôže byť rozpor skutkový, ale spor, ktorý vznikne na základe riadne zistených, t.j. aj správne vyhodnotených údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim. Až na základe riadneho zistenia (t.j. preverení cez námietkové konanie) môže orgán verejnej správy zmysluplne pristúpiť k zostaveniu registra obnovenej evidencie pozemkov. Zákonodarca postup zisťovania údajov predovšetkým zveril komisii a vymedzil ho prostredníctvom ustanovenia § 4 ods. 2 a § 6. Krajský súd v Žiline zdôrazňuje charakter konania ROEP, ktorého výstupom je úprava, čo vôbec nevylučuje možný zásah do vlastníckych práv (§ 12 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z.) a konflikt s ústavnou ochranou zaručenou najmä prostredníctvom čl. 20 Ústavy SR. S vadami skutkových zistení tesne súvisí aj ich nezrozumiteľnosť a z toho vyplývajúce skutkové závery žalovaného. Konanie o obnove evidencie nehnuteľnosti je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené a to z konania o zostavenie návrhu a z konania o schválení registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľnosti vypracuje návrh registra na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti takémuto návrhu je možné podať v zákonom stanovenej lehote námietky. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, kto podáva, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach o schválení registra je preskúmateľné súdom. V citovanej právnej norme v § 7, v spojení s § 3 ods. 2 písm. a) zákona zákonodarca zveruje do právomoci katastrálneho úradu rozhodovať o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutkový stav veci v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku žalobkyne, že postupom správnych orgánov jej boli upreté procesné práva účastníka konania a to s poukazom na porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj na dané správne konanie a to tá skutočnosť, že pred vydaním samotného rozhodnutia, jednak v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a ani v konaní pred žalovaným správnym orgánom žalobkyni nebola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť doplnenia vo veci. Súd poukazuje, že toto porušenie jednak konštatoval už žalovaný správny orgán, ale mal za to, že ide o vadu, ktorá nespôsobuje inak nezákonnosť rozhodnutia. Krajský súd v Žiline nebol toho názoru a mal za to, že v tomto smere boli procesné práva žalobkyne porušené. Jednou z najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam zakotvený na viacerých miestach zákona - Správneho poriadku, napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56. V konaní má účastník právo vyjadriť sa k podkladom, v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadrovať k jednotlivých dôkazom, i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom konania alebo k iným komplikáciám. Správny orgán je na základe vyjadrení účastníkov povinný ešte pred rozhodnutím veci posúdiť, akým spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, prípadne, či nevykoná aj niektoré ďalšie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Účastníka konania nemožno nútiť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia pretože je to jeho právo. V súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania však správny orgán v zmysle § 27 môže na vyjadrenie určiť primeranú lehotu. Ak by správny orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhov na doplnenie dokazovania, môže to byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku dôvodom na obnovu konania. S týmto procesným právom účastníka konania ( právo vyjadriť sa k veci resp. k zisteným podkladom, k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť, doplniť ďalšie dôkazy - § 33 ods. 2 Správneho poriadku ) súvisí aj inštitút súčinnosti. Žalobkyňa namietala porušenie tohto procesného práva už v odvolaní proti prvostupňovom rozhodnutiu, napriek tomu žalovaný nedal možnosť vyjadriť sa žalobkyni k veci ani pred vydaním druhostupňového rozhodnutia. Nestotožnil sa súd v tomto smere s vyjadrením žalovaného, že toto právo jej bolo dané tým, že žalobkyňa mala možnosť nahliadnuť do spisu. Tento inštitút súčinnosti a možnosti vyjadriť sa ku konaniu všeobecne je daný práve aj v rámci preventívneho predchádzania a množenia jednotlivých námietok a prípadného predlžovania konania zo strany samotných účastníkov konania. S porušením tejto zásady alebo tohto princípu úzko naväzujú aj ďalšie ostatné námietky žalobkyne a to hmotnoprávnej povahy, pričom až z rozhodnutia žalovaného vyplýva odôvodnenie vo vzťahu ku komasácii - námietky žalobkyne v bodoch 4, 9, 10a, 11a, 13a a 14 že táto komasácia, resp. jej odôvodnenie je riešené až v druhostupňovom rozhodnutí, t.j. že žalovaný v tomto smere vychádzal z denníka triedenia pozemkov, ktorý sa autentifikoval V Konskej dňa 19.9.1930, pričom pri jednotlivých komasovaných parcelách nie je uvedené, v prospech akého vlastníka sa vykomasovali. Dôvodná je teda aj námietka, že k týmto skutočnostiam sa nemohla vyjadriť žalobkyňa pred vydaním rozhodnutia a teda ani nemala možnosť sa vyjadriť k spôsobu resp. podkladu rozhodnutia - denníku triedenia, ktorý sa mal autentifikovať v Konskej 19.9.1930. Žalovaný mal možnosť v rámci svojho druhostupňového konania toto pochybenie napraviť a vyzvať žalobkyňu, aby sa vyjadrila v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku k podkladom k rozhodnutiu resp. aj k spôsobu zistenia, prípadne dať jej možnosť navrhnúť alebo doplniť podklady k rozhodnutiu. Žalovaný toto pochybenie prvostupňového správneho orgánu neodstránil ani v rámci svojho konania. Pritom súd poukazuje na to, že nie je možné favorizovať jednu zo zásad správneho konania ( zásadu hospodárnosti ) ako tomu bolo v danom prípade pred inými zásadami správneho konania ( zásadou súčinnosti ). V danom prípade bolo potrebné, aby sa žalobkyňa mala možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, resp. aj k spôsobu zistenia, s čím mal správny orgán, keď tak neurobil prvostupňový, tak mal žalovaný vyzvať žalobkyňu, aby sa vyjadrila k veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia, poukázať najmä na podklady k rozhodnutiu - stanovisko komisie a aj na podklady na základe ktorých rozhodoval a to najmä na denník triedenia v súvislosti s namietanou komasáciou a tiež ozrejmiť spôsob zistenia a pod.. Súd poukazuje na to, že práve denník triedenia pozemkov pre obec Konská z roku 1930 sa nachádza až v spise žalovaného správneho orgánu, ktorý pri vyporiadávaní sa odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu ku komasácii na tento odkazuje, ako na podklad k rozhodnutiu, z ktorého vychádzal vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, keď namietala, že nie je zrejmé aký vplyv mala mať komasácia časti pkn parciel na námietky žalobkyne vo vzťahu k dotknutým parcelám. Možnosť vyjadriť sa k veci pred samotným vydaním rozhodnutia je daná o to viac, že konanie v danom prípade neprebieha ako konanie ústne, ale je výhradne založené na báze písomnej a ide v danom konaní o právne resp. technicky zložitý proces, preto by malo byť toto právo pre účastníka konania, ktorý podá takúto námietku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 zachované, bez toho aby išlo o prílišný procesný formalizmus. Súd si v tomto smere dovoľuje tvrdiť, že pokiaľ by správne orgány zachovali postup podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, je možné, že by tým zároveň aj predišli podanej žalobe na súd. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne vo vzťahu k duplicite vlastníctva, keď otázka duplicity vlastníctva, nie je predmetom zákona č. 180/1995 Z.z.. Pokiaľ otázka duplicity vlastníctva nie je medzi účastníkmi - jednotlivými zapísanými duplicitnými vlastníkmi sporná, aj podľa názoru túto si môžu vyriešiť formou dohody, ktorá by bola následne predmetom vkladu do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 pís. e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom na tunajšom súde osobne v zákonnej lehote dňa 24.04.2015 v celkovej výške 588,76 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 134 Eur, 2. žaloba (27.10.2014) - 134 Eur, 3. zastupovanie pred súdom (22.04.2015) - 139,83 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").. Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v rámci procesu obnovy evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim za účelom zostavenia a schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 27.10.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur, 3. zastupovanie na pojednávaní na dňa 22.04.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 407,83 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur) a za rok 2015 (1 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 24,47 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 86,46 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla SK1043097869 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 518,76 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.