Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/131/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201224 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201224.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, R. H. N., v zastúpení JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, advokátkou, so sídlom D. XX, T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/353419/2014 zo dňa 08.08.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobný návrh z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“, „druhostupňový správny orgán“) č. 1100308/1/353419/2014 zo dňa 08.08.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie, „druhostupňové rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, „správca dane“) č. 9501402/5/373012/2014 z 30.01.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 50.901,71 Eur. Žalovaný v rozhodnutí neakceptoval daňové výdavky, ktoré si uplatnil žalobca v daňovom priznaní z dodávateľských faktúr obchodnej spoločnosti JCO, s. r. o., č. 05/2008 zo dňa 19.05.2008, 09/2008 zo dňa 02.06.2008, č. 010/2008 zo dňa 04.06.2008, č. 028/2008 zo dňa 12.08.2008, č. 036/2008 zo dňa 09.09.2008, č. 037/2008 zo dňa 12.09.2008, č. 046/2008 zo dňa 21.10.2008 a č. 052/2008 zo dňa 17.11.2008 (ďalej len „posudzované faktúry“, „posudzované faktúry JCO, s. r. o.“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť JCO, s. r. o. ako vystaviteľ uvedených faktúr, práce a služby plnenia vykonala práve z dôvodu, že JCO, s.r.o., nemala zamestnancov, konateľ tejto obchodnej spoločnosti v r. 2008 nemal vodičský preukaz a Z. Z. nemal oprávnenie na podpísanie faktúr ani zmlúv, keď konateľ JCO, s. r. o., Anton Fojtík poprel akékoľvek vystavenie predmetných faktúr, prijatie plnenia na základe výdavkových pokladničných dokladov a vykonanie akýchkoľvek prác, keď tvrdil, že uvedená obchodná spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila motorové vozidlá a za túto obchodnú spoločnosť nepreberal žiadnu hotovosť od žalobcu, teda poprel akékoľvek záväzkové vzťahy medzi JCO, s. r. o. a žalobcom. Žalovaný ďalej neuznal žalobcovi daňový výdavok - platbu, vo vzťahu k výdavkovému pokladničnému dokladu V-0801/01 zo dňa 07.01.2008 v sume 600.000,- Sk, ktorou mala byť uhradená uvedená suma spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako doplatok k faktúre č. 107/2007 zo dňa 11.12.2007 za sprostredkovanie a predaj stavebného materiálu na základe zmluvy o dielo z 05.02.2007, keď podľa správcu dane nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúre č. 107/2007 zo dňa 11.12.2007 (ďalej len „predmetná faktúra“, „faktúra EMPANADA, spol. s r. o.“), ktorej doplatok bol predmetom uplatneného výdavku žalobcom, vykonala obchodná spoločnosť EMPANADA, spol. s r. o. Žalovaný konštatoval, že žalobca si uplatňoval výdavky, ktoré neboli vecne a preukázateľne vynaložené v súvislosti so zabezpečením a udržaním príjmov, porušil § 19 vo väzbe na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 17 ods. 1 písm. a) správca dane zvýšil žalobcovi základ dane spolu o sumu 7.972.370,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobné body formuloval nasledovne: Tvrdil, že žalovaný sa pri rozhodovaní neriadil zásadami správy daní, na ktoré nadväzuje zákonná povinnosť odvolacieho orgánu vyjadrená v § 74 ods. 3 Daňového poriadku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že síce odvolací orgán dokazovanie nevykonával, ale za dôkaz poňal i v inom konaní vykonané dôkazy, pričom pred vydaním svojho rozhodnutia žalovaný žiadnym spôsobom nepoučil žalobcu o jeho právach vyjadriť sa k takto získaným dôkazom a žiadnym spôsobom neumožnil žalobcovi ako účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania najmä, ak tieto, okrem iného, žalovaný opiera o svoje rozhodnutie a neumožnil mu vyjadriť sa k nim. Napadnuté rozhodnutie sa opiera o nedostatočne zistený skutkový stav veci a nezákonné dôkazy a v časti vylúčenia výdavkov, ktoré boli vyplatené spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o. tvrdil, že správca dane ani žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie a teda neexistuje právny ani skutkový dôvod, prečo o túto časť sumy správca dane neznížil daňové výdavky žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010 v dôsledku nezákonnej daňovej kontroly, ktorá spočíva v jej neprimeranej dĺžke, keď protokol o kontrole zo dňa 15.10.2012 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 15.11.2012 boli prerokované a daňová kontrola ukončená 15.11.2012 a samotná daňová kontrola avšak začala na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 08.08.2011. Žalobca tvrdil, že z obsahu spisovej dokumentácie nevyplýva, že by daňový subjekt bol oboznámený s podnetom a dôvodom, resp. žiadosťou iného orgánu, ktorý viedol správcu dane k začatiu daňovej kontroly. Poukázal na § 15 ods. 17 Zákona o správe daní, ktorý jednoznačne určuje dĺžku daňovej kontroly, ktorá v prejednávanej veci nebola zo strany daňových orgánov dodržaná. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadne skutočností týkajúcich sa daňových povinností iného daňového subjektu. Poukázal na závery správcu dane, ktorý nerozporuje reálne plnenie, ktoré je predmetom posudzovaných faktúr a preukazuje vynaložené výdavky, ale následne správca dane ich vylučuje, keď je možné konštaovať, že k dodaniu služieb a tovaru jednoznačne došlo, čo potvrdili, podľa žalobcu, aj svedkovia v daňovom konaní - osoba splnomocnená konať v mene JCO, s. r. o., pričom správca dane svoj záver v napadnutom rozhodnutí oprel výlučne o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného daňového subjektu ako žalobcu, ktoré žalobca ani nemohol ovplyvniť a na týchto skutočnostiach založil svoj záver o nesplnení dôkazného bremena na strane žalobcu ako daňového subjektu. Opätovne zdôraznil, že vylúčenie výdavku od spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o. nemá žiaden reálny skutkový základ vo vykonanom dokazovaní. Tvrdil, že správca dane a žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, najmä výpoveď konateľa JCO, s. r. o. v r. 2008 - Antona Fojtíka bez toho, aby vyhodnocovali objektívne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré popierajú tvrdenie tohto svedka a naopak potvrdzujú, že vynaložené a uplatnené výdavky, z hľadiska vyhodnotenia ostatných dôkazov, preukazujú plnenie na základe posudzovaných faktúr spoločnosťou JCO, s. r. o. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 11.12.2014, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci a dôvodmi, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na nariadenom pojednávaní dňa 07.04.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom. Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia, pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrení v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, zásadou zákonnosti je v konaní viazaný aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiskálne záujmy štáty ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a daňových osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos dani ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1992 Zb. zverejnené v Zbierke zákonov. Podľa § 165 ods. 2 cit. zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165 ods. 4 cit. zákona, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b ods. 1 cit. zákona (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012), daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 165b ods. 2 cit. zákona, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 cit. zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie daní. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) 6ea) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. 6ee) § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 1b) Napríklad zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z., zákon č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína, zákon č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Podľa § 15 ods. 5 cit. zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. 16 cit. zákona, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa § 15 ods. 17 cit. zákona, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 15 ods. 19 cit. zákona, lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení k 31.12.2008, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. 83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z.z. 1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) cit. zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Splnenie podmienok aby, daňovým subjektom, v daňovom priznaní vykázaný výdavok mal status daňového výdavku preukazuje daňový subjekt, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii - predloženie dokladov s predpísaným obsahom, doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Žalobca v daňovom konaní preukazoval daňové výdavky posudzovanými faktúrami spoločnosti JCO, s. r. o., a to predložením faktúry č. 05/2008 zo dňa 19.05.2008, ktorou uvedená obchodná spoločnosť ako dodávateľ účtovala žalobcovi sprostredkovanie služieb k zatepleniu budov bez ďalšej konkretizácie, čo do vecného a časového vymedzenia. Okrem výdavkových a príjmových pokladničných dokladov žalobca nepredložil k tejto faktúre žiadne listinné dôkazy, obdobne vo faktúre dodávateľa JCO, s. r. o. č. 9/2008 zo dňa 02.06.2008, v ktorej sa fakturuje preprava stavebného materiálu, nie je inak táto faktúra špecifikovaná a neobsahuje žiadne prílohy. Iné doklady (okrem výdavkový a príjmových pokladničných dokladov) k tejto faktúre žalobcom predložené neboli. Rovnako faktúra č. 10/2008 zo dňa 04.06.2008, ktorou JCO, s. r. o., fakturovala žalobcovi zatepľovacie práce neobsahuje žiadnu konkretizáciu týchto prác z hľadiska vecného a časového, sú k nej pripojené len pokladničné doklady. Faktúrou č. 028/2008 zo dňa 12.08.2008 účtovala JCO, s.r.o. žalobcovi stavebné práce na základe zmluvy o dielo v rámci výstavby projektu OS Šašvárka Žilina - montáž kontaktného fasádneho systému, k faktúre sú pripojené výdavkový a príjmový pokladničný doklad a zmluva o dielo z 01.06.2008. Faktúrou č. 036/2008 vystavenou 09.09.2008 účtovala JCO, s. r. o., žalobcovi práce na základe zmluvy o dielo v rámci výstavby projektu OS Šašvárka Žilina - zatepľovacie práce, bližšie vecne a časovo nie sú špecifikované, k faktúre sú pripojené len príjmové a výdavkové pokladničné doklady, obdobne pri faktúre č. 037/2008 z 12.09.2008, JCO, s. r. o., účtuje žalobcovi stavebné práce na základe zmluvy o dielo v rámci výstavby projektu OS Bajzova ul. č. 8-24 Žilina - zatepľovacie práce 1500 m2 x 550,- Sk bez DPH a montáž balkónov - 184 ks x 6.850,- Sk, bez ďalšej špecifikácie, k tejto faktúre sú pripojené len príjmové a výdavkové pokladničné doklady a faktúrou dodávateľa JCO, s. r. o. č. 052/2008 zo dňa 17.11.2008 sú účtované žalobcovi prevedené stavebné práce podľa zmluvy o dielo na stavbe obytného súboru Mojš - Kopaničky, k tejto faktúre sú pripojené výdavkové a príjmové pokladničné doklady, zmluva o dielo z 01.11.2008, práce nie sú bližšie špecifikované z hľadiska vecného a časového, faktúrou č. 046/2008 zo dňa 21.10.2008 JCO, s. r. o., účtuje žalobcovi služby miešania omietok a farieb, k faktúre sú pripojené pokladničné doklady, služby nie sú konkrétne špecifikované. Žalobca k uvedeným faktúram nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali konkrétny rozsah vykonaných prác v určitých časových súvislostiach. Súčasťou administratívneho spisu je aj faktúra dodávateľa EMPANADA, spol. s r. o., Bratislava, odberateľ žalobca, č. 107/2007 s dátumom vyhotovenia 11.12.2007, ktorou fakturuje uvedený dodávateľ žalobcovi sprostredkovanie predaja stavebného materiálu na základe zmluvy o dielo z 05.02.2007. K tejto faktúre sú pripojené príjmové a výdavkové pokladničné doklady V-0801/01 zo dňa 07.01.2008, ktoré preukazujú, že žalobca uvedenému dodávateľovi poskytol sumu 600.000,- Sk s DPH ako doplatok k uvedenej faktúre. Súčasťou listinných dôkazov predložených k tejto faktúre je aj sumár za sprostredkovanie materiálu za faktúru č. 107/2007, v ktorom sú uvedené podľa mesiacov február - november bez uvedenia presnejšieho dátumu, špecifikované druhom, množstvom a cenou materiály, vrátane zoznamu faktúr od firmy Stamex, s. r. o. Žilina a Sompra za mesiace júl, august a september 2007. Iné listinné dôkazy k tejto faktúre nie sú súčasťou administratívneho spisu. Krajský súd poukazuje, že samotná existencia faktúry vystavenej dodávateľom žalobcu, na ktorej je uvedená suma plnenia (za dodávku služieb a tovaru), nezakladá právo, aby suma uvedená na dodávateľskej faktúre bola uznaná za daňový výdavok. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby na základe týchto dokladov došlo k uznaniu účtovaného výdavku za daňový výdavok, avšak tieto doklady a tento výdavok musia byť odrazom reálneho plnenia, naviac keď predložené faktúry nespĺňali náležitosti účtovného dokladu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, keď na uvedenom doklade absentoval obsah účtovného prípadu - údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva plnenia. Žalobca v konaní bol povinný dôkazmi preukázať, že fakturované a dodávateľom žalobcu účtované plnenie bolo reálne - preukázať vecnú a časovú súvislosť účtovaného plnenia s údajmi, ktoré sú obsiahnuté vo faktúre. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram JCO, s. r. o. ako i faktúre obchodnej spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o., krajský súd poukazuje, že obsah predmetných faktúr, podľa názoru krajského súdu, nepreukazuje konkrétne, určite a jednoznačne, ktoré plnenia, či už poskytnuté služby alebo práce, prípadne dodávky tovaru boli posudzovanými faktúrami účtované. Z predložených faktúr nie je zrejmé, ktoré práce, v akom rozsahu, vo vzťahu k vecnej a časovej súvislosti, sú žalobcovi účtované obchodnou spoločnosťou JCO, s. r. o. v r. 2008, čo nemožno konštatovať ani vo vzťahu k faktúre dodávateľa EMPANADA, spol. s r. o. č. 107/2007, ktorá je síce z r. 2007, ale ktorej výdavok mal byť na základe tejto faktúry žalobcom vynaložený v r. 2008. Ani z predloženej špecifikácie, ktorá sa týka sprostredkovania materiálu za február - november 2007 nie je preukázané a zrejmé vykonanie sprostredkovania konkrétneho materiálu, za sprostredkovanie ktorého si účtovala obchodná spoločnosť EMPANADA, spol. s r. o. voči žalobcovi daňovým dokladom vystaveným dňa 07.01.2008 sumu 600.000,- Sk - sprostredkovateľskú odmenu. Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu uvedenej faktúry, ani z výdavkových dokladov, ani nie je zrejmé, za aké konkrétne služby - sprostredkovanie materiálu, je uvedený doplatok realizovaný, keď ani z obsahu faktúry č. 107/2007 nie je zrejmé, ktoré konkrétne sprostredkovanie bolo vykonané a vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné doúčtovať žalobcovi sumu 600.000,- Sk, ktorú zaplatil dňa 07.01.2008. Žalobca neprodukoval dôkazy, neoznačil svedkov, ktorí by tvrdenie o dôvodnosti poskytnutia plnenia 07.01.2008 vo výške 600.000,- Sk obchodnej spoločnosti EMPANADA, spol. s r. o., vo vzťahu k doplatku faktúry č. 107/2007, preukazovali. Tieto skutočnosti nepreukazujú predložené listinné dôkazy, naviac keď poskytnutie tohto plnenia žalobca skutkovo v konaní nevymedzil a ani z faktúry č. 107/2007 a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 07.01.2008 nie je možné zistiť vecnú a časovú súvislosť poskytnutia platby s konkrétnym reálnym plnením (poskytnutie sprostredkovania). K faktúram dodávateľa JCO, s. r. o., súd udáva, že konateľ dodávateľa JCO, s.r.o. v r. 2008 Anton Fojtík, ktorý bol vypočutý, jednoznačne poprel akékoľvek záväzkové vzťahy so žalobcom a uviedol, že v období r. 2008 spoločnosť JCO, s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne vozidlá, so žalobcom nemala uzavreté žiadne zmluvy a nedošlo medzi týmito obchodnými spoločnosťami k žiadnemu plneniu, ani prevzatiu finančných čiastok, ktoré sú deklarované v posudzovaných faktúrach a pokladničných dokladoch. Ani z výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom nebola preukázaná reálnosť plnenia účtovaného faktúrami JCO, s. r. o., keď svedok K. potvrdil spoluprácu so žalobcom na výstavbe Obytného súboru Mojš, potvrdil, že pre žalobcu pracovali zamestnanci - živnostníci firmy, ktorých bližšie nevedel označiť. Vo vzťahu k spoločnosti JCO, s. r. o. potvrdil len všeobecne, že túto firmu pozná a boli tam ich ľudia. Tvrdil, že za túto firmu mal konať Z. Z.. Nevedel však uviesť konkrétnych ľudí, ktorí tam boli, nevedel špecifikovať práce, ktoré mali byť realizované firmou JCO, s. r. o. na predmetnej stavbe, ani sa nevedel vyjadriť k platbám medzi spoločnosťou JCO, s. r. o. a žalobcom. Svedok E. potvrdil obchodno- záväzkový vzťah so žalobcom v r. 2008 na Obytnom súbore Mojš, spoločnosť JCO, s. r. o., nepoznal, nevedel konkretizovať firmy, ktoré na uvedenej zákazke vykonávali práce, vyjadril sa len k záväzkovým vzťahom, ktoré boli medzi ním a žalobcom. Svedok Z. Z. poprel, že by jednal za spoločnosť JCO, s. r. o. Tvrdil, že v spornom období nosil iba nejaké doklady, nepoprel, že od žalobcu prevzal peniaze, ktoré mal odovzdať U., k prijatým platbám, k ich vecnej a časovej súvislosti sa nevedel vyjadriť, poprel, že by bol splnomocnený za JCO, s. r. o. konať a že nemá vedomosť o obchodno-záväzkových vzťahoch JCO, s. r. o. a žalobcu. Svedok poprel tvrdenia svedka U., ktoré považoval za nepravdivé, poprel, že by mu od U. bolo udelené písomné splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti a že by takéto splnomocnenie prijal, pričom na druhej strane potvrdil, že bol predstavený U. žalobcovi, že jedná za jeho firmu. Uviedol, že mu nie je známe, kde bolo sídlo firmy JCO, s.r.o., nikdy tam nebol a žiadne financie za činnosť pre JCO neprevzal, bol len kamarátom s otcom U.. Uviedol, že si nepamätá, či bol na konkrétnej stavbe OS Šašvárka Žilina na Jánošíkovej ulici, na Bajzovej ulici č. 18-24 a v Mojši - Kopaničky. Svedok K. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu, čo sa týka spoločnosti JCO, s. r. o., uviedol, že táto spoločnosť je mu známa, lebo im prenajal malú garáž, kde chodili miešať farby, ale viac do styku s touto spoločnosťou neprišiel, nikdy konateľa nestretol, ani iné osoby. Tvrdil, že v garáži žiadne stroje nemali, boli tam len fasádne kýble a v nich miešadlá, ktorými miešali farby, pričom mu znečistili aj steny garáže a za prenájom mu nezaplatili. Naviac, v konaní vo vzťahu k spoločnosti EMPANADA bolo preukázané, že konateľom tejto spoločnosti v r. 2008 bol Marek Mužík, o ktorom samotný Fojtík konštatoval, že zrejme zneužil jeho kompetencie a vystupoval aj v mene JCO, s. r. o. Svedkyňa E., manželka žalobcu, sa bližšie k okolnostiam odovzdávania financií obchodnej spoločnosti JCO, s. r. o., nevedela vyjadriť. Tvrdila, že bola pri preberaní peňazí niekoľkokrát, nevedela však bližšie označiť osoby, ktoré tam boli prítomné a skutkovo vymedziť okolnosti z hľadiska vecného a časového a len vystavovala pokladničné doklady viažuce sa k posudzovanému plneniu. Súčasťou administratívneho spisu je aj splnomocnenie, ktorým B. U. XX.XX.XXXX splnomocňuje Z. Z. k zastupovaniu JCO, s. r. o., v konaní pred Daňovým úradom Malacky. Iná plná moc súčasťou administratívneho spisu, ktorá mala byť Z. Z. udelená, nie je. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia podrobne zaoberal výpoveďami jednotlivých svedkov a pokiaľ dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne plnenie účtované posudzovanými faktúrami JCO, s. r. o., tak tento záver je súladný s obsahom vykonaného dokazovania. S týmto názorom sa krajský súd stotožňuje. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, podľa ktorých bolo možné žalobcovi ako daňovému subjektu uplatňované výdavky v daňovom priznaní akceptovať za daňové výdavky a že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou JCO, s. r. o. a služby dodané žalobcovi EMPANADA, s. r. o., účtované posudzovanými faktúrami. Krajský súd poukazuje, že bol v konaní použitý dôkaz vyplývajúci z iného konania - zápisnica o ústnom pojednávaní Daňového úradu Žilina v konaní č. 9501403/5/220206/2014/Chal z 20.01.2014, v ktorej sa svedok B. U. vyjadruje k spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o.. Žalobca tvrdil, že tento dôkaz v preskúmavanom konaní nemôže byť použitý. Žalobca bol povinný špecifikovať, za sprostredkovanie akého konkrétneho tovaru bolo potrebné 07.01.2008 doplatiť uvedenú sumu. Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.01.2014 vo veci daňového subjektu EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. (konateľ Peter Krpec) sa týka dokazovania, ktoré sa viaže k záväzkovým vzťahom medzi JCO, s. r. o. a rôznymi inými subjektmi a tieto závery nie sú rozhodujúce pre rozhodovanie posudzovanej veci, nakoľko v konaní vo veci žalobcu bol priamo vypočutý B. U., ktorý sa k záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a JCO, s. r. o. vyjadril. Preto zápisnica zo dňa 20.01.2014 nie je a ani nebola nosným dôkazom, na základe ktorého žalovaný rozhodol. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu daňových orgánov, keď žalobca nebol poučený o práve vyjadriť sa k získaným dôkazom, najmä k dôkazom, ktoré boli vykonané v inom konaní a oboznámiť sa s výsledkami dokazovania, krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že pri výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, ktoré výsluchy vykonal správca dane, bol prítomný žalobca alebo jeho právna zástupkyňa, ktorí mnohokrát využili aj svoje právo klásť svedkom otázky. Preto obsah výsluchu týchto svedkov musí byť žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni známy. Z obsahu výsluchov svedkov neboli zo strany žalobcu ani jeho právnej zástupkyne podané, po ukončení týchto výsluchov, žiadne návrhy alebo námietky, medzi iným aj návrhy na vykonanie dokazovania. V tomto smere nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom vykonaných dôkazov. Jediným dôkazom, ktorý bol vykonaný bez prítomnosti žalobcu alebo jeho právnej zástupkyne je zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Žilina z 20.01.2014, v ktorom sa svedok Fojtík vyjadroval vo veci spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. Táto zápisnica je aj súčasťou predloženého administratívneho spisu. I keď z obsahu spisu nevyplýva, že by správca dane osobitne oboznamoval žalobcu alebo jeho právneho zástupcu s obsahom uvedenej zápisnice, vzhľadom na skutočnosť, že B. U. bol priamo k záväzkovým vzťahom JCO, s. r. o. a žalobcu vypočutý v konaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, a to dňa 03.10.2013 pred Daňovým úradom Žilina a vyjadroval sa k obchodno-záväzkovým vzťahom JCO, s. r. o. a inej obchodnej spoločnosti - obchodnej spoločnosti EKODEMOLÁCIE-SK, s. r. o. (v zápisnici zo dňa 20.01.2014), krajský súd konštatuje, že B. U. neuviedol vo vzťahu k žalobcovi v zápisnici zo dňa 20.01.2014 iné skutočnosti, než uviedol vo svojej výpovedi za účasti žalobcu dňa 03.10.2013, preto aj v prípade, že by nedošlo k priamemu oboznámeniu žalobcu s obsahom tohto listinné dôkazu pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, uvedený listinný dôkaz nie je nosným dôkazom, na základe ktorého žalovaný a správca dane rozhodol. Pre posúdenie veci je podstatné vykonanie tých dôkazov, ktoré boli vykonané za prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Preto aj prípadné pochybenie správcu dane (nakoľko z obsahu spisu nie je preukázané, že s týmto listinným dôkazom bol žalobca priamo pred rozhodnutím veci oboznámený), i keď žalobca má právo do rozhodnutia veci nahliadať do spisu a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so zákonom a riadne odôvodnené. Tak preskúmavané ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane je súladné so zákonom, keď obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. Rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcu v konaní a vyhodnotilo vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru krajského súdu, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a je z neho zrejmé, z akého dôvodu nie je možné žalobcovi uplatnené výdavky, účtované posudzovanými faktúrami za zdaňovacie obdobie r. 2008, uznať za daňové výdavky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia predchádzala nezákonná kontrola, nakoľko jej dĺžka presiahla zákonom stanovenú dĺžku upravenú v § 15 ods. 17 Zákona o správe daní, krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že kontrola bola vykonaná na základe žiadosti o vykonanie daňovej kontroly ČVS: ORP-474/OEK-ZA-2011 zo dňa 10.05.2011, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality Žilina, požiadalo Daňový úrad Žilina I o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu ako platiteľa dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2008. Kontrola bola začatá na základe poverenia, ktoré vydal Daňový úrad Žilina dňa 08.08.2011 pod č. 694/320/91535/2011-Ben a bola oznámená žalobcovi oznámením o výkone daňovej kontroly z 08.08.2011 pod č. 694/320/91536/2011/ Ben, ktoré bolo žalobcovi doručené 11.08.2011. Kontrola bola ukončená vydaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9500402/5/2941720/2012 z 15.10.2011, vrátane dodatku č. 1 a protokol bol prerokovaný dňa 15.11.2012. Je pravda, že dĺžka daňovej kontroly prekročila dĺžku upravenú v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd konštatuje, že daňová kontrola začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. a k jej skončeniu došlo po 30.12.2012. S poukazom na ustanovenie § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. vo väzbe na § 165b cit. normy, na daňovú kontrolu, ktorá začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. vo väzbe na § 1a písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. (v ktorom na účely zákona č. 511/1992 Zb. je daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov), krajský súd dospel k záveru, že daňová kontrola, ktorá začala pred 01.01.2012 a nebola pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. ukončená, sa mala dokončiť a aj sa dokončila, v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. S poukazom na § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa ods. 17 a 18, neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Krajský súd dospel k záveru, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bola vykonávaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, preto nie je možné aplikovať na dĺžku daňovej kontroly ustanovenia § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. Pokiaľ dĺžka daňovej kontroly prekročila lehoty upravené v § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb., čo v konaní bolo preukázané, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na posudzovanie zákonnosti daňovej kontroly a na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť poskytnutého plnenia, nepreukázal, že účtované výdavky (náklady) boli účtované na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a boli preukázateľne vynaložené daňovníkom (žalobcom) a napĺňajú účel zákona č. 595/2003 Z.z. vo väzbe na § 19 cit. normy. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.