Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/330/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201315 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201315.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: T.. T. Y., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom C. L., F. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. októbra 2014 podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 3 a 6, § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi starobný dôchodok od 12. novembra 2014 na sumu 329,80 € mesačne. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal zníženie sumy starobného dôchodku. Taktiež namietal konkrétny výpočet sumy po vzniku nároku na dôchodok za obdobie od 9. júna 1998 do 31. júla 2006. Po podaní opravného prostriedku bolo vydané zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 22. decembra 2014, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenie. Zmenovým rozhodnutím bol navrhovateľovi podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 3 a 6, § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížený starobný dôchodok od 12. novembra 2014 na sumu 329,80 € mesačne. Navrhovateľ v opravnom prostriedku poukazoval na to, že odporkyňa mu nesprávne hodnotila zamestnanie od 1. 9. 1971 do 31. 8. 1990, teda obdobie presne 19 rokov, kedy nevykonával službu, ale bol zamestnaný v civilných organizáciách a odvody na dôchodkové poistenie vykonávali jeho zamestnávateľa a aj pre Sociálnu poisťovňu, teda v prospech odporkyne. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v roku 2009 pri prepočítavaní o zvýšení starobného dôchodku rešpektovala obdobie, keď bol presne 19 rokov protiprávne a nezákonne z politických dôvodov prepustený z vojenskej služby pre aktívny nesúhlas s okupáciou ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy po roku 1968 a bol rehabilitovaný v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., pričom vykonával zamestnanie v civilných organizáciách a nevykonával vojenskú službu. Pri žiadosti o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku v rozhodnutí zo dňa 16. 10. 2014 odporkyňa toto obdobie už nerešpektovala. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia vydané odporkyňou v predchádzajúcom období boli správne, a preto proti nim nepodal navrhovateľ opravný prostriedok. Aj keď odporkyňa teraz znovu zhodnotila a prepočítala dobu jeho služby, dopustila sa pritom viacerých pochybení. Jedným z najdôležitejších pochybení je to, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z dôvodu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné stanoviť menej výhodné podmienky, než boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Nevýhodnou podmienkou pre navrhovateľa bolo započítanie doby od 1. 9. 1971 do 31. 8. 1990 ako výkon služby, i keď v tomto období službu nevykonával a pracoval len v civilnom zamestnaní. Za ďalšiu podstatnú chybu rozhodnutia odporkyne zo dňa 16. 10. 2014 považuje navrhovateľ odvolanie sa na rozhodnutie R 55/2011 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Po podrobnom preštudovaní tohto rozhodnutia navrhovateľ zistil, že ide o úplne iný prípad posudzovania nárokov na starobný dôchodok. V tomto rozhodnutí ide o výsluhový príspevok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok a nejde o prípad, keď príslušník ozbrojených síl bol protiprávne a nezákonne prepustený z výkonu služby a bol rehabilitovaný podľa zákona č. 87/1991 Zb., ako je to v prípade navrhovateľa. Odporkyňa sa v obidvoch rozhodnutiach zo dňa 16. 10. 2014 a 22. 12. 2014, i vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13. 1. 2015 odvoláva na čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, podľa ktorého sa môžu dávky krátiť. Ak sa teda dávky môžu krátiť, neznamená to, že sa musia krátiť. Ak sa odporkyňa odvoláva na tento Dohovor, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi, musí rešpektovať aj čl. 11 Ústavy SR, ktorý hovorí, že Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Tiež odporkyňa v prípade navrhovateľa porušila čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach, preto že uplatňuje svoje základné práva. Tým, že navrhovateľ požiadal o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku, mu bola rozhodnutiami odporkyne spôsobená ujma a nezabezpečila mu väčší rozsah základných práv a slobôd, pretože bol jeho pôvodne správne vypočítaný starobný dôchodok znížený. Navrhovateľ si iba uplatnil svoje právo, ktoré mu dáva ust. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, keď každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané (žiadosť o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku). Navrhovateľ poukázal na to, že sa môže dožadovať, aj vzhľadom na mimosúdnu rehabilitáciu a predchádzajúcu diskrimináciu, aby mu bol starobný dôchodok, ak už nie zvýšený, tak určite nie krátený a znížený. Navrhovateľ rovnako poukázal na stanovisko odporkyne (sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.) zo dňa 18. decembra 2014, v ktorom odporkyňa uviedla, že žiadny právny predpis neustanovuje jednoznačný postup na krátenie alebo zastavenie výplaty dôchodkov. Keďže nie je v žiadnom právnom predpise stanovené konkrétne percento prípadného krátenia starobného dôchodku, sú s najväčšou pravdepodobnosťou, u sekcie dôchodkového poistenia, rozhodnutia v podobnej veci ponechané na konkrétneho referenta, ktorý o starobnom dôchodku bývalého vojaka rozhoduje. A tak je najpravdepodobnejšia možnosť, hraničiaca s istotou, že u každej inej žiadosti, rozhoduje každý referent inak, podľa svojej momentálnej vôle. Zrejme aj pre túto nejednoznačnosť rozhodovania sekciou sociálneho poistenia, je značné množstvo súdnych sporov bývalých vojakov so Sociálnou poisťovňou. Na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 16. 10. 2014 a 22. 12. 2014 zrušil s tým, že pôvodné rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku, pred podaním žiadosti o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 16. 1. 2014 zostávajú v platnosti. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a z tohto vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení vo veku 55 rokov, t. j. 9. júna 1998. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť zohľadnením doby služby a počas nej dosiahnutých osobných vymeriavacích základov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2004, t. j. 9. júna 1998, o nároku na starobný dôchodok bolo v súlade s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. rozhodnuté podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Do vzniku nároku na starobný dôchodok získal navrhovateľ 40 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 37 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Priemerný mesačný zárobok podľa § 12 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až l), ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov, sú to kalendárne roky 1988 až 1998. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1998, 1997, 1996, 1995, 1994 a upravený na 5.113,- Sk. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení v sume 20.456,- Sk sa suma 2.500,- Sk započítala v plnej výške, zo sumy nad 2.500,- Sk do 6.000,- Sk sa započítala jedna tretina a zo sumy nad 6.000,- Sk do 10.000,- Sk sa započítala jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhlil na najbližšie koruny nahor. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení je základná výmera starobného dôchodku navrhovateľa 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 17 rokov o 34 %). Suma starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok je 94 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 4.806,22 Sk mesačne. V súlade s ust. § 261 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 9. júna 1998 do 31. júla 2006 sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok navrhovateľa, bol 5.113,- Sk mesačne. Suma starobného dôchodku sa zvyšuje za 2 885 dní dôchodkového poistenia o 45,12755 % priemerného mesačného zárobku, to znamená o 2.307,37163 Sk mesačne. Za dobu od 1. augusta 2006 do 8. septembra 2006 patrí zvýšenie podľa § 293l ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 31,55796 Sk a je určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov 0,1470 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 214,6800. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 7.145,1495 Sk. Z takto určenej sumy patrí zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok. Za 39 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 0,5 %, to znamená o 35,73 Sk mesačne. Suma starobného dôchodku je 7.180,87959 Sk. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 9.319,7662 Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 990,03873 Sk mesačne na 17.490,68434 Sk mesačne. Pretože je navrhovateľ poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení v znení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov mu do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Nakoľko navrhovateľovi bol rozhodnutím zo dňa 29. júla 2009 priznaný starobný dôchodok, ktorého suma je vyššia ako suma starobného dôchodku určená podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 55/2011, navrhovateľovi bola znížená suma starobného dôchodku v súlade s § 112 ods. 3 a 6 Zákona o sociálnom poistení od 12. novembra 2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok už vyplatil. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutia zo dňa 16. októbra 2014 a zmenové rozhodnutie zo dňa 22. decembra 2014 potvrdil ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa obsahu administratívneho spisu navrhovateľovi bol od 1. 3. 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa ust. § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. 7. 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na tento dôchodok bolo zhodnotené obdobie poistenia: od 1. 11. 1960 do 31. 10. 1962 - I. kategória funkcií - základná služba vo vojenskej škole, od 1. 11. 1962 do 27. 7. 1963 - I. kategória funkcií - ďalšia služba vo vojenskej škole, od 28. 7. 1963 do 31. 8. 1971 - I. kategória funkcií - vojak z povolania, od 1. 9. 1990 do 11. 4. 1991 - II. kategória funkcií - vojak z povolania, od 12. 4. 1991 do 31. 12. 1998 - I. kategória funkcií - vojak z povolania a od 1. 1. 1999 do 28. 2. 1999 - III. kategória funkcií - vojak z povolania. Uvedené vyplýva z potvrdenia o služobnom pomere vystavené Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zo dňa 16. decembra 2013. V konaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií, a preto sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení zamestnanie zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55. rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší odchod do dôchodku. Odporkyňa teda správne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok od 9. júna 1998 po zohľadnení civilného zamestnania a určila jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Navrhovateľovi bol od 1. 3. 1999 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa správne postupovala v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa krátila, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo 16. januára 2014 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení. Nakoľko získal zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie funkcií, v súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu SR bol nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a tiež suma starobného dôchodku opätovne posúdená. Krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením odporkyne, jej prepočítanie starobného dôchodku navrhovateľa považuje za správny, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ustálenou súdnou praxou, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. decembra 2014 potvrdil ako zákonné v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p.. Mechanizmus krátenia uplatnený odporkyňou súd akceptuje, pretože, ak by odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom bez relevantného právneho dôvodu (nakoľko v obdobných prípadoch postupuje rovnakým spôsobom krátenia). Na margo súd uvádza, že navrhovateľ bol podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách odškodnený, preto odporkyňa správne obdobie od 1. 9. 1971 do 31. 8. 1990 zaradila do I. kategórie funkcií, čo sa odzrkadlilo aj pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.