Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/147/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201355 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o., so sídlom J. Goliana 16, Martin, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 340,90 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.: 700-2010239814-GC04/14 zo dňa 20.02.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, rozhodla podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) tak, že za obdobie júl, august, september, október, november, december 2013 predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie 179,88 Eur, poistné na starobné poistenie a poistné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 735,96 Eur, poistné na invalidné poistenie 245,28 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity 194,22 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. V odôvodnení uviedla, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a poistné príspevky, je povinná poistné a poistné príspevky odvádzať. Poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu, splatné sú do 8.-dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a povinné príspevky. Na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca odviedol v nesprávnej sume za mesiace júl, august, september, október, november, december 2013, čím porušil § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona a § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013. Z prílohy rozhodnutia vyplýva, že v prílohe bolo dlžné poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity uvedené za jednotlivé mesiace roku 2013, dátum splatnosti poisteného a povinných príspevkov a výška dlžného poistného a povinných príspevkov v Eurách. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. 30087-2/2014-BA zo dňa 15.08.2014 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výrokovej časti vypustil text: „ ... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ V ostatnom rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v odvolaní odvolateľ uvádzal, že oficiálnu registráciu na daňovom úrade má od 22.11.2012, tvrdí však, že jeho príjem sa netýka len obdobia od 22.11.2012, ale za celý rok 2012, v ktorom dosahoval príjmy, celkový čiastkový základ dane z príjmu za rok 2012 bol v sume 4.037,- Eur, čo je mesačne 430,25 Eur, a preto mesačné poistné v období júl - december 2013 malo byť sume 130,27 Eur. Podľa jeho názoru má Sociálna poisťovňa samostatne zárobkovo činnú osobu posudzovať za mesiace, v ktorých vykonáva činnosť, t.j. skutočný výkon podnikateľskej činnosti v celom kalendárnom roku 2012 a nie limitovať príjem splnením formálnej stránky, a to registráciou. Žalovaný sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Účastník konania má status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona, pretože splnil podmienku veku a je registrovaný v Registri daňových subjektov od 22.11.2012. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR za rok 2012 mal príjem 17.046,- Eur z podnikania, t.j. vyšší ako bola zákonom stanovená výška príjmu. Preto od 01.07.2013 vzniklo účastníkovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázal na § 293cj ods. 3 písm. a) zákona, ods. 4 zákona. Podľa tohto ustanovenia pomerná časť základu dane z príjmu fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely ods. 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Konštatoval, že s účinnosťou od 01.01.2011 sú pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenie 18 rokov) a registrácia na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Účastník konania bol registrovaný od 22.11.2012, a teda reálne vykonáva činnosť a dosahuje príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti odo dňa tohto zápisu. Počet mesiacov výkonu podnikania zo samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorého prvostupňový orgán vychádzal pri výpočte vymeriavacieho základu, bol určený správne, a preto aj poistné, ktorého výpočet závisí od výšky vymeriavacieho základu, bolo predpísané správne. Vymeriavací základ bol vypočítaný z čiastkového základu dane 4.083,- Eur : 2 (počet mesiacov registrácie) : 1,9 (§ 293cj zákona) = 1.074,47 Eur. Z tohto vymeriavacieho základu bola správne vypočítaná mesačná výška poistného, a to spolu mesačne 356,16 Eur. Sociálna poisťovňa musí v plnej miere rešpektovať údaje o príjme samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré jej poskytne Finančné riaditeľstvo SR. Nie je vecne príslušná zasahovať, resp. pozmeňovať údaje uvedené v Registri daňových subjektov poskytnuté správcom dane. Aké dôvody účastníka konania viedli k tomu, že sa zaregistroval na daňovom úrade až 22.11.2012, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená skúmať. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Bola nesprávne aplikovaná časť vety § 138 ods. 2 zákona, a to pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca bol zapísaný do Registra daňových subjektov od 22.11.2012. Žalobca však vykonával znaleckú činnosť už pred tým ako znalec zapísaný do zoznamu znalcov - tlmočníkov - prekladateľov s dňom zápisu 20.09.2007. Zmena nastala už v roku 2012, kedy žalobca prostredníctvom aktivít týkajúcich sa znaleckej činnosti začal dosahovať príjmy presahujúce limit pre podanie daňového priznania. Podľa Zákona o dani z príjmov bola takáto činnosť výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, preto je nutné toto považovať za naplnenie slovného spojenia 1 kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti činnosť žalobcu vykonávanú, ako aj príjmy z nej dosahované od 01.01.2012 do 31.12.2012, teda nielen od 02.11.2012 (deň zápisu do registra) - poznámka súdu: jedná sa o zrejmú nesprávnosť, pretože registrácia nastala od 22.11.2012. Preto príjem žalobcu za rok 2012 je nutné rozdeliť na 12 častí, čo je počet mesiacov výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti a nie iba na dve časti. Ďalej namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil výšku vymeriavacieho základu, keď nevychádzal z príjmov a výdavkov žalobcu uvedených v daňovom priznaní za rok 2012, ako boli uvedené vo výpise z daňového priznania za celý rok. V daňovom priznaní žalobca neoddelil príjmy a výdavky dosiahnuté do 01.01.2012 a od 21.11.2012 (poznámka súdu - jedná sa o zrejmú nesprávnosť, keďže sa jedná o príjmy od 01.01.2012 a nie do 01.01.2012). Podľa názoru žalobcu ide o jeden z dôkazov, ktoré si mohla Sociálna poisťovňa získať od účastníka konania za účelom zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný si žiadny takýto doklad nevyžiadal, hoci mal minimálne z podaného odvolania zrejmé, že príjem tak, ako je vykázaný v daňovom priznaní, sa týka aj obdobia do registrácie. Daňové priznanie je len jedným z dôkazov preukazujúcich vymeriavací základ a keď, ako v danom prípade, je preukázané, že status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia žalobca nemal od 01.01.2012 do 21.11.2011 (poznámka súdu - zrejmá nesprávnosť v roku, správne má byť uvedené 2012), odkedy sa vymeriavací základ počítal, ale až posledné dva mesiace roku 2012. Bolo by aj v rozpore so zásadou logiky nevychádzať zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012. Ďalej namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo odôvodnenie, čím sa stalo pre účastníka konania nezrozumiteľným. Žiadal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 14.01.2015. Zotrval v celom rozsahu na skutkovom a právnom posúdení veci. Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia uviedol, že je potrebné rozhodnutie orgánu I. stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu považovať za jeden celok. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia druhostupňového orgánu zodpovedá právnej úprave § 209 ods. 4 zákona. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline prejednal vec na pojednávaní dňa 09.06.2015. Z neúčasti na tomto pojednávaní sa ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 02.06.2015, ktoré osobne bolo podané na súd 03.06.2015. V podaní však nepožiadala o odročenie pojednávania, a preto nebola splnená podmienka stanovená v § 101 ods. 2 O.s.p. a § 119 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Súd preto vykonal pojednávanie aj bez prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. z týchto dôvodov: Krajský súd v Žiline zo správneho spisu zistil, že žalobca bol Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, zaregistrovaný dňa 22.11.2012 na základe jeho žiadosti v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti do 20.10.2007. Uvedené vyplýva z oznámenia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, zo dňa 27.01.2014. Z výpisu údajov zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto zozname od 20.09.2007. Ďalej bolo zistené z údajov v Registri daňových subjektov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, že za zdaňovacie obdobie 2012 žalobca mal príjmy znalcov a tlmočníkov 17.046,- Eur, príjmy spolu 17.046,- Eur, výdavky 12.963,- Eur, čiastkový základ dane 4.083,- Eur. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2013, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6) 4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú.v. ES L 166, 30.4.2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú.v. EÚ L 284, 30.10.2009). 5) § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 cit. zákona, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 293cj ods. 4 cit. zákona, pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako. Podľa § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Krajský súd v Žiline sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na účely Zákona o sociálnom poistení je na určenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby potrebné splniť hmotnoprávne podmienky uvedené v § 5 tohto zákona. Jednou z podmienok je podmienka veku, ktorú žalobca splnil a ďalšou podmienkou je registrovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Aj túto podmienku žalobca splnil, avšak až dňa 22.11.2012, kedy bol Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, registrovaný. Preto na účely Zákona o sociálnom poistení sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje žalobca až dňom 22.11.2012, nie skôr. Preto je potrebné konštatovať, že počet mesiacov, kedy ako samostatne zárobkovo činná osoba už vystupoval aj v zmysle Zákona o sociálnom poistení, je počet mesiacov 2, a nie 12, ako žalobca tvrdil vo svojej žalobe. Čo sa týka námietky žalobcu o nesprávnej aplikácii § 138 ods. 2 zákona, táto je v plnom rozsahu nedôvodná. Toto ustanovenie zákona aplikované ani nebolo. Podľa § 293cj ods. 4 zákona sa čiastkový základ dane delí počtom mesiacov dva, lebo len dva mesiace žalobca vykonával podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, ako bolo uvedené vyššie. Skôr, ako splní obe kumulatívne podmienky stanovené v § 5 zákona, nie je naň možné hľadieť ako na samostatne zárobkovo činnú osobu. Od tohto dátumu sa teda počíta počet mesiacov, počas ktorých žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva činnosť v tom kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, táto sa týkala, že bol nesprávne určený vymeriavací základ. Žalobca konštatuje, že žalovaný nevychádzal z príjmov a výdavkov žalobcu uvedených v daňovom priznaní v roku 2012 za celý rok a na druhej strane konštatuje, že Sociálna poisťovňa mala vychádzať zo všetkých príjmov roku 2012, pretože ich dosiahol aj v období do 21.11.2012. Námietka, že žalovaný nevychádzal zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012, je v rozpore s obsahom spisu, pretože naopak, žalovaný vychádzal zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012 uvedených v daňovom priznaní žalobcu, len ich delil počtom mesiacov 2. Žalovaný vychádzal z celého základu dane uvedeného za celý rok 2012, preto námietka žalobcu, že by bolo v rozpore so zásadou logiky nevychádzať zo všetkých príjmov dosiahnutých v roku 2012, je nezrozumiteľná. Pokiaľ žalobca konštatuje, že príjem žalobcu v roku 2012 sa netýkal len obdobia po registrácii, ale celého kalendárneho roku 2012, čo je argument na to, prečo má žalovaný vychádzať zo všetkých príjmov roku 2012, súd k tomu uvádza nasledovné. Nie je možné vychádzať z počtu mesiacov 12 a týmto počtom deliť vymeriavací základ (pozri odôvodnenie vyššie). Samotné dosahovanie príjmu nie je hmotnoprávnou podmienkou na vznik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona. Preto aj argumentácia dosahovaním príjmov počas celého roku 2012 (z ktorých by sa mal vypočítať základ dane) nemôže mať žiaden vplyv na určenie časového momentu vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona. Táto námietka je teda nedôvodná. Súd však k určeniu vymeriavacieho základu konštatuje, že ak by žalobca preukázal konkrétny čiastkový základ dane dosiahnutý len za mesiace november a december 2012, a to bez akýchkoľvek pochybností o jeho úplnosti, bolo by podľa názoru súdu potrebné vychádzať len z čiastkového základu dane pripadajúceho na tieto dva kalendárne mesiace. V tejto súvislosti súd konštatuje, že daňové priznanie na rok 2012 je len jeden z dôkazov preukazujúcich čiastkový základ dane. Keďže bolo nesporne preukázané, že zápis do registra bol vykonaný 22.11.2012, logicky príjmy dosiahnuté pred týmto dátumom nemohli pochádzať z činnosti žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Hoci je pravda, že v daňovom priznaní žaloba neoddelil príjmy a výdavky dosiahnuté do 22.11.2012 a od 23.11.2012 a v čase rozhodovania prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu nebol v správnom spise žiaden dôkaz, okrem daňového priznania, preukazujúceho čiastkový základ dane na celý rok 2012, prvostupňový správny orgán z oznámenia o registrácii mal zrejmé, že žalobca sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou až 22.11.2012. Za účelom riadne zisteného skutkového stavu veci (§ 195 ods. 1 zákona) potom bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vyzvať žalobcu, aby preukázal hodnovernými a relevantnými dôkazmi jeho čiastkový základ dane za mesiace november a december 2012, odkedy sa na neho hľadí v zmysle Zákona o sociálnom poistení ako na samostatne zárobkovo činnú osobu. Pokiaľ tak neučinil a vychádzal z celého čiastkového základu dane na rok 2012, nemal zistený dostatočne skutkový stav veci na to, aby riadne právne vec posúdil. Preto bolo potrebné len z tohto dôvodu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán vyzve žalobcu na splnenie jeho dôkazného bremena, ktoré na seba uvalil tvrdením, že čiastkový základ dane v daňovom priznaní na rok 2012 sa týkal aj príjmov dosiahnutých pred dňom registrácie, t.j. 22.11.2012. Toto splní tým, že predloží relevantné, dostatočné, hodnoverné dôkazy na preukázanie skutočností, ktorý konkrétny čiastkový základ dane bol dosiahnutý len za obdobie kalendárnych mesiacov november a december 2012 v zmysle § 293cj ods. 4 zákona. Žalobca túto skutočnosť musí preukázať predložením kompletného účtovníctva za celý rok 2012, resp. musí preukázať taký dôkaz, napr. znalecký posudok z odboru účtovníctva, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukázal dosiahnuté príjmy, výdaje a čiastkový základ dane len za tieto dva mesiace, aby z neho bolo zrejmé, že sa jedná o kompletné údaje za tieto dva mesiace, aby nebolo možné dôjsť k takej situácii, že by žalobca účelovo predložil správnemu orgánu len niektoré obchodné transakcie či obchodné prípady viažuce sa k tomuto časovému obdobiu a ostatné by napríklad zatajil, resp. neuviedol z nedbanlivosti atď. Bude teda potrebné predložiť zo strany žalobcu taký dôkaz, aby v súlade s predloženým daňovým priznaním na celý rok 2012 bolo možné konštatovať, že súhrn jednotlivých príjmov, výdajov a čiastkového základu dane za november a december 2012 a príjmy, výdaje a čiastkový základ dane za zvyšných desať mesiacov roku 2012 korešponduje s celkovým čiastkovým základom dane, celkovými príjmami a výdajmi uvedenými v daňovom priznaní za rok 2012. Ak túto dôkaznú povinnosť žalobca nesplní, neunesie dôkazné bremeno, ktorého procesným následkom bude neprihliadnutie na jeho tvrdenia ohľadne dosiahnutia čiastkového základu dane aj pred 22.11.2012. Posledná žalobná námietka ohľadne nepreskúmateľnosti prvostupňového správneho rozhodnutia bola dôvodná, ale je zhojená odôvodnením druhostupňového správneho rozhodnutia, pričom oba stupne správneho konania tvoria jeden celok. Okrem toho žalobca už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na právny problém, ktorý spôsobil predpísanie poistného (jeho registrácia na daňovom úrade 22.11.2012 a príjmy dosiahnuté za celý rok 2012), to znamená, že svoju obranu voči prvostupňovému rozhodnutiu riadne a kvalifikovane uviedol už v odvolaní voči správnemu rozhodnutiu I. stupňa, na ktorú druhostupňový správny orgán reagoval riadnym odôvodnením. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Návrh na náhradu trov podal v žalobe. Vyčíslenie trov obsahovalo podanie zo dňa 29.12.2014. Trovy si uplatnil z titulu súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia - 134,- Eur + 1 x režijný paušál 8,04 Eur, podanie žaloby - 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH. Celkovo si uplatnil 341,08 Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20% DPH z tejto sumy vo výške 56,82 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 340,90 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom v Martine, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobcovi náhradu uplatnených trov konania z titulu súdneho poplatku. Súd konštatuje, že konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov, preto žalobca nebol ani vyzvaný na jeho zaplatenie. Tento návrh nie je dôvodný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.