Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/208/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201356 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Baloghová, F. X., J., proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 2, 832 47 Bratislava, zastúpený: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad legislatívy a práva, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-76/2014-PravO zo dňa 23.10.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KaGŠ-147/3-76/2014-PravO z 23.10.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania 70 Eur a trovy právneho zastúpenia 284,08 Eur na účet advokátky, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 01.12.2014, doručenou na súd dňa 08.12.2014 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-143/3-76/2014-PravO zo dňa 23.10.2014, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie - Personálny rozkaz Riaditeľa personálneho úradu č. 5339 zo dňa 18.06.2014. Personálnym rozkazom Riaditeľa personálneho úradu OS SR č. 5339 z 18. júna 2014 bola žalobkyňa podľa § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm. a) zák. č. 346/2005 prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky. V žalobe ďalej uviedla, že sa jedná o disciplinárny delikt. Disciplinárne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo už bolo niekoľkokrát potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Má za to, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo k niekoľkonásobnému porušeniu ust. § 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, čo malo v konečnom dôsledku za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, vydaného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. vydaného s porušením práva na obhajobu. V zmysle vyššie uvedeného Dohovoru v ustanovení čl. 6 ods. 3 písm. d) garantuje osobe obvinenej z disciplinárneho deliktu, ktorou osobou je nepochybne v danom prípade aj žalobkyňa, právo na obhajobu, ktoré je základným právom osoby v tomto procesnom postavení. V zmysle spomenutej judikatúry mala byť osoba v takomto procesnom postavení poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a o práve neobviňovať seba samú. V spisovom materiály sa však nenachádza žiadny podklad, z ktorého by bolo možné vyvodiť existenciu takéhoto poučenia. Už samotné toto pochybenie je tak závažným, že spôsobuje nezákonnosť kľúčového dôkazu, vykonania dychovej skúšky a tým aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo na takomto dôkaze postavené. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala závažné pochybenia v postupe prvostupňového správneho orgánu v predchádzajúcom vydaní prvostupňového rozhodnutia a to, že žalobkyni nebol v konaní predchádzajúcom vydaniu prvostupňového rozhodnutia príslušným správnym orgánom poskytnutý dostatočný čas na prípravu obhajoby. Takéto konanie je rozporné s ustanovením čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru a z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko prvostupňový správny orgán znemožnil žalobkyni účinne obhajovať svoje práva. Pokiaľ ide o výklad ustanovení § 70 ods. 4 písm. a) zák. č. 346/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nie je možné stotožniť sa s konštatovaním uvedeným v odôvodnení napadnutého príkazu o tom, že správny orgán nemá možnosť (v prípade, že vojak vykonával vojenskú službu pod vplyvom alkoholu) rozhodnúť inak, ako prepustiť vojaka zo služobného pomeru. Takýto výklad nie je možné považovať za ústavný a zákonný, naopak tento výklad je neprimerane reštriktívny a vychádza z čisto z gramatického výkladu znenia dotknutého ustanovenia, čo je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR neprípustné. Ďalej uviedla, že v prípade vydania napadnutého rozhodnutia je predsa úplne zrejmé, že správny orgán musí pri výklade ust. § 70 ods. 4 písm. a) zák. č. 346/2005 Z.z. umožňujúceho prepustenie zo služobného pomeru vojaka aj osobu, ktorej je nameraná hodnota alkoholu 0,01 mg/l alkoholu, rozlišovať mieru ovplyvnenia tejto osoby alkoholom a podľa toho aj zvažovať konkrétne disciplinárne sankcie. V danom prípade ide o minimálnu hladinu alkoholu v krvi, čo je potvrdené aj z obsahu Služobného posudku zo dňa 14.07.2014, ktoré bolo zistené u osoby, ktorá predtým žiadne obdobné disciplinárne ani iné previnenia nemala. Žalobkyňa v žalobe namietala aj tú skutočnosť, že pri samotnom vykonávaní dychovej skúšky došlo k pochybeniu vzhľadom na to, že žalobkyňa po prvej dychovej skúške opustila miestnosť a osobu s alkotesterom a vrátila sa na druhú dychovú skúšku po cca pol hodine, podľa ustálenej praxe je neprípustné, aby sa testovaná osoba vzdiaľovala z miesta testovania a zodpovedný pracovník mal vytvoriť také podmienky, aby testovaná osoba mohla v jeho prítomnosti zotrvať až do druhej dychovej skúšky. Do úvahy nebola vzatá ani tolerancia prístroja. K zisteniu nesprávnych výsledkov pri dychovej skúške žalobkyni nasvedčuje okrem toho aj tá skutočnosť, že v čase druhej dychovej skúšky (po 34 minútach) došlo k výsledku 0,12 mg/ l, čo je bežnému rámcu sa vymykajúci výsledok. Pri takýchto malých koncentráciách by bolo namieste vykonanie skúšky z krvi, čo by potvrdilo alebo vyvrátilo požitie alkoholu žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že bola v podstate postihovaná dvakrát a to prepustením zo služobného pomeru a disciplinárnym rozkazom zo dňa 29.05.2014, číslo služobného úradu Oppr.189-6/2012 bola uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a bolo jej uložené disciplinárne opatrenie - pokarhanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola potrestaná dvakrát a to na základe toho istého zákona, čo je v zmysle vyššie uvedenej zásady neprípustné (ne bis in idem). V žalobe ďalej namietala, že správny orgán mal spoľahlivo zistiť skutočný stav veci (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1) a po vykonanom dokazovaní (§ 34 ods. 5) vo veci rozhodnúť (§ 46). Správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené skutky rozhodujúcich okolností, dôležité pre posúdenie veci. Správny orgán tieto zásady nedodržal, došlo k vade konania spočívajúcej v nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Napadnuté rozhodnutie žalobkyňa považuje tiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Rozhodnutie správneho orgánu sa podľa aktuálnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 81/2007) považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť vtedy, ak jeho obsah je nezrozumiteľný po jazykovej, ale aj po logickej stránke. Pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, toto plní podľa aktuálnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 81/2007 zo dňa 16.04.2008) niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí preto správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobkyne žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nebral do úvahy žalobkyňou konania uvádzané skutočnosti a tieto náležite nevyhodnotil a následne vyvodil nesprávne právne závery. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd podaním zo dňa 15.12.2014 doručil žalovanému rovnopis žaloby s tým, aby sa podľa § 250e O.s.p. k jej obsahu v lehote 30 dní písomne vyjadril dvoch vyhotoveniach a súčasne predložil spis týkajúci sa veci a spis prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný podaním zo dňa 12.01.2015 požiadal súd o predĺženie stanovenej lehoty na doručenie písomného vyjadrenia. Krajský súd žiadosti žalovaného vyhovel a podaním zo dňa 14.01.2015 oznámil žalovanému, že lehota je predĺžená do 15.02.2015. Žalovaný vyjadrenie a ani administratívny spis v lehote do 15.02.2015 nepredložil a spisy neboli predložené ani do 04.03.2015. Krajský súd dňa 04.03.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 250f ods. 3 O.s.p.. Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa je upravená v § 250d ods. 1 O.s.p. a pri predkladaní administratívneho spisu je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania. Pre procesné pochybenie (nepredloženie administratívnych spisov), ktoré malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa krajský súd meritórne vecou nemohol zaoberať, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania a preto podľa § 250k ods. 1 O.s.p. súd jej priznal trovy konania. Trovy konania sú vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 Eur. Špecifikácia trov právneho zastúpenia: 1. príprava a prevzatie zastúpenia 18.11.2014 .... 134 Eur + 8,04 Eur režijný paušál 2. podanie návrhu dňa 08.12.2014.2014 ............. 134 Eur + 8,04 Eur režijný paušál Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250ja ods. 1 a contrarium).