Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/215/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201414 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201414.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. L. P., advokát, so sídlom U. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17.09.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline oznámenie žalovaného označené ako: Vyjadrenie k odvolaniu č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia - neformálneho oznámenia žalovaného č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17. septembra 2014, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010594414-GC04/14 zo dňa 15. mája 2014, ktoré žalobca podal osobne na pobočku Sociálnej poisťovne dňa 25. júna 2014 je po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť tohto oznámenia žalovaného správneho orgánu a takisto namietal aj nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17. septembra 2014 žalovaný neriešil dôvody odvolania, ale len oznámil, že rozhodnutie je právoplatné, pričom nie je zrejmé, či ide o číslo odvolacieho konania alebo len o číslo listu napr. z podacieho denníka. Žalobca bol postupom žalovaného, resp. aj prvostupňového správneho orgánu ukrátený na svojich právach a to tak, že v dôsledku postupu žalovaného sa nemohol zúčastniť na nedávkovom správnom konaní v sociálnych veciach a teda nemohol byť riadnym účastníkom nedávkového správneho konania, v ktorom žalobcovi bolo rozhodnutím z 15. mája 2014 predpísané poistné vo výške 2.697,56 Eur. Žalovaný žalobcovi nijakým spôsobom neoznámil počas ním vedeného správneho konania , že vedie nedávkové správne konanie vo veci predpísania poistného za obdobie od januára 2009 do decembra 2013 a ani ho nijako nevyzval, ani mu nijako neumožnil, aby sa vyjadril k predpísaniu poistného a súvisiacim veciam a dokladom. Prvostupňový správny orgán viedol vo vzťahu k žalobcovi správne konanie v absolútnej tajnosti, nijako ho neupovedomil a žalobca nemal vôbec žiadnu vedomosť, že takéto správne konanie sa proti nemu vedie. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie z 15. mája 2014 mu bolo doručené až dňa 17.06.2014, ktorým mu prvostupňový správny orgán predpísal poistné vo výške 2.697,56 Eur. Podľa žalovaného mala uplynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, s čím nemôže žalobca žiadnym spôsobom súhlasiť a nie je to v súlade s § 212 ods. 10 zákona o sociálnom poistení. Namietal vo vzťahu k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15. mája 2014, že toto mu bolo zrejme doručované podľa informácii od zamestnancov žalovaného na adresu jeho bydliska v Q. - R.. Pokiaľ mu bola Poštou v Q. - R. zaslaná výzva na prevzatie poštovej zásielky od Sociálnej poisťovne, nebola na ňom vyznačená odberná lehota, v ktorej si žalobca zásielku môže prevziať, pričom uviedol, že nevie, či išlo o vyššie uvedené rozhodnutie, lebo to nemohol zistiť. V Q. - R. je pošta okrem jedného dňa otvorená len počas pracovných dní a len do 11:00 hod.. Rozhodnutie z 15. mája 2014 dostal do poštovej schránky v rodinnom dome v Q. - R. dňa 17.06.2014. Podľa názoru žalobcu mal prvostupňový správny orgán zaslať žalobcovi rozhodnutie na adresu jeho advokátskej kancelárie U. XX, XXX XX L.. Žalobca považuje postup pobočky Martin pri doručovaní rozhodnutia za nesprávny. Vychádza pritom z ust. § 212 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Z dokladov zasielaných aj v minulosti je Sociálnej poisťovni, pobočke Martin známe, že žalobca je advokát a aká je adresa jeho advokátskej kancelárie, že je to U. XX, XXX XX L.. Keďže žalobcovi nebolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v súlade so zákonom doručené, podľa žalobcu mu nezačala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie začiatkom júna 2014, ale mu začala plynúť lehota až odo dňa 18.06.2014, teda nasledujúci deň po 17.06.2014, kedy žalobcovi rozhodnutie bolo skutočne doručené poštou, aj keď nie do jeho advokátskej kancelárie. Z tohto dôvodu nemôže byť rozhodnutie z 15. mája 2014 právoplatné. Taktiež poukazoval na to, že mu bolo znemožnené nahliadnuť do spisu zo správneho konania a nemal možnosť zistiť na základe čoho a prečo mu bolo predpísané poistné v takej výške. Ako účastník správneho nedávkového konania vedeného prvostupňovým správnym orgánom sa žalobca nemohol zúčastniť ani ústneho pojednávania, ktoré bolo potrebné v zmysle § 188 zákona o sociálnom poistení na uplatnenie pripomienok žalobcu za účelom objasnenia veci, bolo potrebné tiež vypočuť žalobcu ako účastníka konania a tiež vypočuť svedkov za účelom objasnenia veci. Žalobca ako účastník konania nemal vôbec možnosť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a nemohol požiadať o vyhotovenie fotokópii podkladov ako to umožňuje žalobcovi § 190 zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bolo znemožnené akékoľvek dokazovanie a to už vykonanie alebo navrhnutie dôkazov, ako to umožňuje § 196 zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov správne orgány nemohli ani presne a úplne zistiť skutočný stav veci a nezaobstarali si všetky potrebné podklady na rozhodnutie o predpísaní poistného. Prvostupňový správny orgán neumožnil žalobcovi ani podať čestné vyhlásenie, v ktorom by žalobca uviedol pravdivé údaje súvisiace s predpísaním poistného, napr. o tom, že žalobca rokoval o výške poistného na rok 2009 a ďalšie s prvostupňovým správnym orgánom, ktorý podal stanovisko, že poistné nemá byť v takej výške, ako ho neskôr predpísal žalovaný svojím rozhodnutím z 15.05.2014 preto, lebo žalobca zaplatil poistné za niektoré mesiace. Tiež namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí z 15.05.2014 nie je uvedené na základe čoho sa predpisuje poistné za vyššie uvedené obdobia a teda nie je zrejmé, na základe čoho, akých skutočností a dokladov dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že poistné odviedol žalobca v nesprávnej výške za jednotlivé mesiace - obdobia od júla 2005 až do decembra 2008. V rozhodnutí je v odôvodnení uvedené len to, že na základe kontroly odboru poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky odviedol v nesprávnej sume za jednotlivé v rozhodnutí uvedené mesiace rokov 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013 a to v období od januára 2009 do decembra 2013. V dôsledku týchto skutočností žalobcovi ako účastníkovi správneho konania pred Sociálnou poisťovňou sa odňala možnosť podať riadne odvolanie z uvedených dôvodov, pre ktoré napáda vyššie uvedené rozhodnutie. Poukázal aj na § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie zo dňa 15. mája 2014 je nezákonné a nepreskúmateľné a odníma žalobcovi ako účastníkovi nedávkového správneho konania jeho zákonné právo byť riadnym účastníkom konania a riadne uplatniť svoje práva a to aj prostredníctvom odvolania. Žalobca podal v dôsledku toho, že mu prvostupňové rozhodnutie bolo riadne doručené až dňa 17.06.2014 na adresu jeho bydliska v Q. - R. podal odvolanie z 24.06.2014 a to osobne dňa 25. júna 2014, teda v 15-dňovej odvolacej lehote v zmysle § 215 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Poukázal v uvedenej veci aj na to, že žalobca podal dňa 11.09.2014 na pobočke Martin ako mimoriadny opravný prostriedok návrh na povolenie obnovy konania vo veci predpísania poistného z 15. mája 2014 a to dňa 10.09.2014. Poukázal na to, že jeho návrh na obnovu konania z 10.09. bol rozhodnutím zo dňa 06. októbra 2014 zamietnutý. K žalobe podal žalovaný správny orgán písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 20.02.2015 s tým, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. mája 2014 predpísala Sociálna poisťovňa pobočka Martin žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za špecifikované obdobie v sume 2.697,56 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný oznámil žalobcovi, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.05.2014 po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudlo dňa 18.06.2014 právoplatnosť. Žalovaný vo vzťahu k námietkam doručovania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin a následného postupu žalovaného uviedol, že žalobca v žalobe, ako aj v odvolaní k návrhu na povolenie obnovy konania nenamietal, že sa v čase doručovania nezdržiaval na adrese doručenia a preto nemal reálnu možnosť si písomnosť vyzdvihnúť. Žalobca iba opisoval dôvody - irelevantné, pre ktoré si písomnosť neprevzal. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi zaslané do vlastných rúk na adresu, ktorú Sociálna poisťovňa, pobočka Martin eviduje vo svojom informačnom systéme a to Q. XXX, XXX XX Q. - R.. Inú korešpondenčnú adresu na doručovanie písomnosti v prípade žalobcu ako SZČO Sociálna poisťovňa, pobočka Martin neeviduje. Z obálky, v ktorej sa doručovalo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vyplýva prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 27.05.2014, opakované doručenie dňa 28.05.2014 a deň uloženia zásielky dňa 28.05.2014. Vychádzajúc z § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa za deň doručenia zásielky považuje 02.06.2014, teda tretí deň od uloženia na pošte. Na účely sociálneho poistenia platí v prípade náhradného doručovania zásadne úložná lehota stanovená zákonom o sociálnom poistení a preto účinky doručovania nastávajú na tretí deň od uloženia zásielky, na čo nemá vplyv ani prípadné prevzatie tejto zásielky adresátom po uplynutí troch dní od uloženia na pošte, resp. jej neprevzatie vôbec. V prípade žalobcu bolo rozhodnutie po tom, čo sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote opätovne doručovaná žalobcovi - obyčajnou poštou, t.j. nie doporučene do vlastných rúk. Avšak toto doručenie nemalo žiaden vplyv na plynutie lehoty na podanie odvolania, to znamená, že lehota neplynula od 18.06.2014 tak, ako to tvrdí žalobca. Po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudlo rozhodnutie zo dňa 15.05.2014 právoplatnosť dňa 18.06.2014. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená listom č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17.09.2014 ako reakcia na odvolanie, ktoré žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin dňa 25.06.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na odvolanie. Z uvedeného potom je zrejmé, že nie je možné považovať postup Sociálnej poisťovne pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia na adresu bydliska žalobcu za nesprávny, ak žalobca neoznámil Sociálnej poisťovni zmenu korešpondenčnej adresy. Námietka, že prvostupňový správny orgán mal doručovať rozhodnutie podľa § 212 ods. 10 na adresu, kde sídli jeho advokátska kancelária sú neopodstatnené, pretože v tomto konaní žalobca vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a táto je odlišným odvádzateľom poistného ako zamestnávateľ. Uplatnenie § 212 ods. 10 zákona o sociálnom poistení je rovnako vylúčené aj z dôvodu, že žalobca nemá v tomto konaní postavenie advokáta, t.j. nie je právnym zástupcom, ktorého by si zvolila iná osoba na zastupovanie. Ak žalobca nepožiadal o zmenu korešpondenčnej adresy, príslušný zamestnanec pobočky postupoval pri zaslaní rozhodnutia na vyššie uvedenú adresu žalobcu správne. Oznámenie aktuálnej korešpondenčnej adresy je na zodpovednosti a v záujme žalobcu. Neoznámenie aktuálnej korešpondenčnej adresy zo strany žalobcu by sa mohlo tiež považovať za účelové s úmyslom vyhnúť sa doručeniu písomnosti Sociálnej poisťovne. Žalobca mohol taktiež splnomocniť inú osobu, ktorá sa zdržiava na hore uvedenej adrese neustále na preberanie zásielok do vlastných rúk. Keďže pobočke Sociálnej poisťovne, pobočka Martin nebola známa iná adresa ako adresa bydliska žalobcu a žalobca nenamietal, že sa v čase doručovania nezdržiaval na adrese doručenia, t.j. nemohol si vyzdvihnúť zásielku - rozhodnutie podľa právneho názoru žalovaného, sú v plnom rozsahu splnené podmienky na uplatnenie fikcie doručovania v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. K tvrdeniu žalobcu, že na výzve na prevzatie poštovej zásielky nebola vyznačená odberná lehota uviedol, že toto tvrdenie žalobca ničím nepodložil. Sociálna poisťovňa nemá možnosť ovplyvniť proces doručovania písomností prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.. Zároveň uviedli, že k zmene korešpondenčnej adresy zo strany žalobcu ako SZČO doposiaľ nedošlo. Zmenu korešpondenčnej adresy sa Sociálnej poisťovni nahlasuje buď samostatne žiadosťou alebo prostredníctvom tlačiva - registračný list fyzickej osoby - zmena. Ďalej uviedol, že z právneho hľadiska oneskorené odvolanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie a z tohto dôvodu odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí - § 218. Taktiež nemožno odvolanie žalobcu preskúmať ani podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb., pretože podľa § 172 zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. Správny poriadok. Z uvedeného vyplýva správnosť postupu odvolacieho orgánu, ktorý po zistení, že odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, vyrozumel o tejto skutočnosti účastníka konania - žalobcu. Poukázal aj na § 247 O.s.p. a na to, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 15.05.2014 a ako ani vyjadrenie k odvolaniu, ktoré nie je rozhodnutím správneho orgánu, nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať dôkazy ďalšie, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa preto nie je povinná pred vydaním rozhodnutia kontaktovať účastníka, ak vyhodnotí, že disponuje potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení, mal právo podať odvolanie, kde mohol navrhnúť dôkazy, prípadne namietať skutočnosti, ktoré považoval za relevantné. Žalobcov návrh na obnovu konania predpísaného poistenia bol zamietnutý rozhodnutím č. 700-2011251114-GC04/14 zo dňa 06.10.2014, pričom proti rozhodnutiu bolo podané žalobcom odvolanie a rozhodnutím žalovaného č. 19297-3/2015 zo dňa 06.02.2015 bolo rozhodnuté tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie zo dňa 06.10.2014 bolo potvrdené. Tvrdenie žalobcu, že mu bolo znemožnené nazretie do spisu bolo overované na prvostupňovom orgáne, pričom tvrdenie žalobcu prvostupňový správny orgán poprel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby predmetné konanie bolo zastavené. Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. 21S/215/2014-34 zo dňa 09.03.2015 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.03.2015 reagoval na vyjadrenie žalovaného, pričom uviedol, že tvrdenie žalovaného, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin eviduje vo svojom informačnom systéme adresy pre doručovanie a to Q. XXX, Q. - R. a inú korešpondenčnú adresu neeviduje, je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Martin evidovala ako jeho korešpondenčné adresy aj iné adresy a to najskôr M. R. F. 1, XXX XX L. a od roku 2012 novú adresu - U. XX, XXX XX L.. Žalobca reagoval tiež na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 13.04.2015. Uviedol, že napáda rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010594414-GC04/14 zo dňa 15. mája 2014 a taktiež aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako odvolacieho orgánu v správnom konaní č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17.09.2014. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Krajský súd v Žiline uvádza, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdov podľa II. hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Aj keď pojem riadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorým sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom konaní, treba v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého a druhého stupňa ako jeden celok. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (pozri napr. nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007 sp. zn. 1ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002 sp. zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačný akt správnych orgánov uvedené v citovanom ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Aj keď na proces vydania týchto aktov výslovne sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých výborov ministrov na pôde Rady Európy) platí, že ustanovenie o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú. To znamená, že aj označené oznámenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci udáva, že predmetom prieskumu v rámci tohto konania je neformálne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17. septembra 2014 označené ako VEC: Vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko podľa názoru súdu a aj konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR v týchto veciach je zrejmé, že týmto neformálnym oznámením môže byť zasiahnuté a môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu tak, ako to konštatoval žalobca vo svojej žalobe. Preto aj takéto neformálne oznámenie môže byť predmetom súdneho prieskumu. Je nepochybné, že týmto neformálnym oznámením sa žalovaný správny orgán dotkol právnej sféry žalobcu a preto takéto oznámenie je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní a teda je preskúmateľné súdom. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súdny prieskum preto prichádza do úvahy pre prípady, keď sa úkon správneho orgánu vzťahujúci sa na konkrétnu vec a konkrétnych adresátov dotýka právnej sféry žalobcu. Právo na prístup súdu patrí medzi práva garantované medzinárodnými zmluvami aj slovenským ústavným právom. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu, iba že by to bolo zo zákona vylúčené, je teda jedným z verejných subjektívnych práv explicitne zaručených Ústavou SR - článok 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa § 172 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 178 zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí ods. 1 písm. a) bod 8 rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie (zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení). Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Podľa § 212 ods. 2 predmetného zákona, účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Podľa § 212 ods. 3 predmetného zákona, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Podľa § 212 ods. 4 zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 212 ods. 10 zákona, písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom. Podľa § 29 zákona č. 461/2003 Z.z., na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis (§ 122 Občianskeho zákonníka), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 29 ods. 2 zákona, ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, rozhodnutím zo dňa 15. mája 2014 č. 700-2010594414-GC04/14 rozhodla podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) 8 bod zákona tak, že žalobcovi predpísala poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky/povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity za tam uvedené obdobia v sume 2.697,56 Eur. Z pripojenej doručenky z doručovania predmetného rozhodnutia bolo zistené, že predmetné rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, doručovala prostredníctvom pošty na adresu JUDr. L. P., Q. XXX, XXX XX Q. s tým, že na doručenke doporučene do vlastných rúk bol vyznačený prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 27.05.2014, druhé opakované doručenie dňa 28.05.2014 a deň uloženia zásielky dňa 28.05.2014 s tým, že sa vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote prvostupňovému správnemu orgánu. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 24.06.2014, ktoré bolo osobne doručené na Sociálnu poisťovňu, pobočka Martin dňa 25.06.2014. Z písomnosti označenej ako Vyjadrenie k odvolaniu pod č. 41760-2/2014-BA zo dňa 17.09.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 25.06.2014 je podané po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania s tým, že pri doručovaní rozhodnutia žalobca nebol v mieste doručenia zastihnutý. Prvostupňové rozhodnutie bolo dňa 28.05.2014 uložené na pošte. V súlade s § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení dňom doručenia je 02.06.2014. Skutočnosť, že rozhodnutie bolo z jeho strany prevzaté dňa 17.06.2014 nemá vplyv na deň doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona pre začatie plynutia lehoty na podanie odvolania bol rozhodujúci deň 02.06.2014, t.j. dátum doručenia rozhodnutia v súlade s § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a nie deň, kedy skutočne žalobca prvostupňové rozhodnutie prevzal. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa vzťahuje zákon o sociálnom poistení, tento zákon neupravuje preskúmanie a rozhodnutia na základe oneskorene podaného odvolania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Relevantným dôkazom doručenia je doručenka, ktorá preukazuje doručovanie písomností. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov na nej uvedených, ich správnosť neskúma a údaje považuje za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. V preskúmavanej veci bolo potrebné preskúmať a posúdiť, či zo strany žalovaného správneho orgánu bola správne aplikovaná fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia v zmysle ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z.. V ustanovení § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je vyjadrená úprava tzv. náhradného doručovania. Zákonodarca tým nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť účastníkom spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručovania je zachovanie predpísaného postupu doručovaného rozhodnutia doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, aby sa v mieste doručovania zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručovania zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, t.j. nie je mimo obec, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Za neprítomnosť v mieste doručovania pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak adresát v obci sa síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručovania dostaviť a nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 35/2002). Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu správnemu orgánu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručovania zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručovania je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu, správneho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručené, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.12.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 6/2012 zo dňa 31.01.2012). V danom prípade hlavnou žalobnou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Martin prvostupňové rozhodnutie pod č. 700-2010594414-GC04/14 zo dňa 15.05.2014 bolo žalobcovi doručované na nesprávnu adresu a to na adresu jeho trvalého bydliska Q. - R. XXX a to s tým, že prvostupňový správny orgán mu mal predmetné rozhodnutie doručiť na adresu jeho advokátskej kancelárie na U. XX, XXX XX L., kde preberá poštu on osobne, alebo ju preberá jeho asistentka, pričom poukazoval aj na ust. § 212 ods. 10 zákona o sociálnom poistení. Žalobca uvádzal tiež, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán mal vedomosť o tom, že zásielky mu majú byť zasielané na adresu U. XX, L.. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka L. mu zasielala zásielky jednak aj na adresu Q. XXX, Q. - R., ale aj na korešpondenčnú adresu U. XX, XXX XX L., pred tým aj na adresu M.R. F. 1, L.. Krajský súd v Žiline mal za to, že žalobca v konaní pred súdom preukázal, že Sociálna poisťovňa, pobočka L. žalobcovi iné úradné rozhodnutia (týkajúce sa predpísania poistného) doručovala aj na korešpondenčnú adresu a to U. XX, XXX XX L., kde má sídlo jeho advokátska kancelária. Uvedené mal súd preukázané z priložených rozhodnutí žalobcu nachádzajúcich sa na č.l. 57 - 62 súdneho spisu, z ktorých je zrejmé, že mu Sociálna poisťovňa, pobočka L. rozhodnutia doručovala na adresu U. XX, XXX XX L. A. pre súd je zrejmá skutočnosť a v konaní to nebolo sporné, že Sociálna poisťovňa pobočka Martin, prvostupňové rozhodnutie č. 700-201594414-GC04/14 zo dňa 15.05.2014 zaslala žalobcovi aj „obyčajnou poštou“, t.j. nie doporučene do vlastných rúk. Nebolo teda sporné, že žalobca fyzicky toto rozhodnutie prevzal dňa 17.06.2014. Súdu nie je zrejmý dôvod, prečo uvedené rozhodnutie doručovala Sociálna poisťovňa pobočka Martin žalobcovi ešte raz ,, obyčajnou poštou“, keď mala zo to, že bola naplnená fikcia doručenia s poukazom na § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné prihliadnuť na fyzické - faktické doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a to dňa 17.06.2014 a z tohto dôvodu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 24.06.2014, ktoré bolo osobne doručené na Sociálnu poisťovňu, pobočku Martin dňa 25.06.2014, bude potrebné považovať za odvolanie ako včas podané. Súd poukazuje na to, že aj napadnuté rozhodnutie - oznámenie bolo nakoniec doručené žalobcovi na adresu U. XX, XXX XX L.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán mal doručovať rozhodnutie žalobcovi na adresu U. XX, L., nie je možné akceptovať fikciu doručenia prvostupňového rozhodnutia podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a počítať lehotu na podanie odvolania odo dňa 02.06.2014, ale v danom prípade odo dňa 17.06.2014, t.j. od skutočného prevzatia prvostupňového rozhodnutia bez ohľadu, že toto rozhodnutie bolo prevzaté na adrese Q. XXX, Q. R., kde má žalobca trvalé bydlisko. Odvolanie žalobcu podané osobne na prvostupňovom správnom orgáne dňa 25.6.2014, bolo podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho fyzického doručenia žalobcovi dňa 17.6.2014, preto bude potrebné sa odvolaním žalobcu zaoberať a o odvolaní žalobcu rozhodnúť meritórnym spôsobom postupom podľa § 214 a nasl. O.s.p.. Zároveň súd poukazuje na to, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že písomnosti, by sa mali doručovať prostredníctvom ust. § 212 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalobca v danom prípade nevystupoval ako advokát, ktorý by v rámci konania zastupoval iného účastníka správneho konania, ale vystupoval v danom prípade ako subjekt, ktorému bola uložená prvostupňovým rozhodnutím povinnosť, resp. bolo predpísané špecifikované poistenie ako účastníkovi daného správneho konania. V danom prípade podľa názoru súdu, keďže prvostupňový správny orgán mal vedomosť o korešpondenčnej adrese žalobcu - U. XX, L., vzhľadom aj na predchádzajúce doručovania na túto adresu, nemohla byť naplnená fikcia doručovania rozhodnutia podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., keď rozhodnutie bolo doručované na adresu Q. XXX, Q.. Súd v danom prípade preskúmava len žalobné dôvody týkajúce sa doručovania prvostupňového rozhodnutia, nezaoberal sa žalobnými dôvodmi, ktoré smerovali proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, nakoľko žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti bude musieť rozhodnúť meritórne o odvolaní žalobcu a bude sa musieť vysporiadať aj s jednotlivými odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného, keďže podľa názoru súdu neboli splnené podmienky fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia, z tohto dôvodu bolo potrebné oznámenie žalovaného zrušiť a to postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávny právny názor žalovaného. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin rozhodne postupom podľa § 218 a nasl. O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario, pričom žalobca bol v danom konaní úspešným účastníkom konania, náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.