KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina12. 10. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/155/2014 z 12. 10. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 12. októbra 2015, sp. zn. 20S/155/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014201420.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201420
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201420.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Transeuropa, s. r. o., so sídlom
Štrková 4, Žilina, IČO: 36 794 724, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom I. X,
F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/457838/2014 zo dňa 15.10.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 9501401/5/3462088/2014 zo dňa 15.07.2014 Daňový úrad Žilina určil
žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel 101 119 € na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2011 a nepriznal mu nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume
100 165,01 € a vyrubil mu daň v sume 953,99 €. V odôvodnení uviedol, že v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie august 2011 si daňový subjekt deklaroval v riadku 30 daňového priznania nadmerný
odpočet vo výške 100 165,01 €. Zároveň na riadku 21 a 23 uviedol odpočítanie dane v sume 103
921,65 €. Vo vzťahu k tomuto zdaňovaciemu obdobiu bola vykonaná daňová kontrola. Počas nej zistil, že
daňový subjekt vykázal daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu iba raz a to v septembri 2010 v sume
570 €, pričom za zdaňovacie obdobie v rokoch 2007 až 2013 si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej
sume 1 605 976,16 €. Nadmerné odpočty mu vznikli v dôsledku zaúčtovania prijatých faktúr za nákup
žulovej dlažby v tuzemsku a uplatnením DPH z týchto faktúr a následným fakturovaním odberateľovi
najmä do členského štátu EÚ, ktoré je oslobodené od dane. Vlastná daňová povinnosť bola v daňových
priznaniach DPH započítaná s nadmernými odpočtami, z čoho vyplýva, že platiteľ daňový subjekt
neuhradil do štátneho rozpočtu na DPH v skutočnosti žiadnu daň, ale nárokoval si vrátenie celkom viac
ako 1,6 mil. €. Daňový subjekt je podľa preukázaných zistení z vykonávaných daňových kontrol
DPH za zdaňovacie obdobie 2011 až 2012 súčasťou reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodom
s komoditou kameň - dlažba, v ktorom ako priami dodávatelia a odberatelia boli zistené spoločnosti:
dodávatelia S&J PRESSBURG plus, s. r. o., JANSON SK, s. r. o. (rok 2011), S&J PRESSBURG plus, s.
r. o., KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., G-STAR 300, s. r. o. a CELOS, s. r. o. (rok 2012) a odberatelia:
J.K. CONSULT, s. r. o. (roky 2011, 2012), ktorý má sídlo v Českej republike. Čo sa týka konkrétne
zdaňovacieho obdobia august 2011, platiteľ dane si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty a z
dodávateľských faktúr za dodanie tovaru dlažba od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s. r. o.. Pre
faktúry č. 2011170 a 2011176 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s. r. o. pre odberateľa Transeuropa,
s. r. o. bola dodávateľom tovaru pre S&J PRESSBURG plus, s. r. o. spoločnosť FOR DESIGN, s. r.
o.. Granitové dosky opracovala pre spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s. r. o. spoločnosť MEAT, s. r.



o.. Pre faktúry č. 2011167, 2011171, 2011179 a 2011185 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s. r.
o. pre odberateľa Transeuropa, s. r. o. bola dodávateľom tovaru pre S&J PRESSBURG plus, s. r. o.
spoločnosť FOR DESIGN, s. r. o.. Granitové dosky opracovala pre spoločnosť S&J PRESSBURG plus,
s. r. o. spoločnosť EX-IM SLOVENSKO, s. r. o.. Pre faktúru č. 2011174 od dodávateľa S&J PRESSBURG
plus, s. r. o. pre odberateľa Transeuropa, s. r. o., bola dodávateľom tovaru pre S&J PRESSBURG, s.
r. o. spoločnosť Xdeal Slovakia, s. r. o. a granitové dosky opracovala pre S&J PRESSBURG, s. r. o.
MEAT, s. r. o.. Bolo zistené personálne prepojenie týchto jednotlivých firiem. Ján Klimek, je konateľ v
spoločnostiach S&J PRESSBURG plus, s. r. o., JANSON SK, s. r. o., KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r.
o. a SONEX BUSINESS, INC.USA. Na adrese bydliska Jána Klimeka Drotárska cesta 102, Bratislava
je sídlo spoločnosti GAMA-EXPO, s. r. o., ktorá tovar dodávala v iných zdaňovacích obdobiach roku
2010. Ing. Ján Krákorník je konateľ v spoločnostiach J.K. CONSULT, s. r. o. Skalica a J.K. CONSULT,
s. r. o. v Českej republike. Richard Štaffen je konateľ v spoločnosti Transeuropa, s. r. o. a pokladník
v spoločnosti SONEX BUSINESS, INC., USA - odberateľ tovaru v reťazci august 2011. Správca dane
ďalej zistil, že dodávatelia v reťazci nevedia preukázať pôvod tovaru. Bývalý konateľ spoločnosti FOR
DESIGN, s. r. o. ako jednej z dodávateľov tovaru v reťazci august 2011 Pavol Halamčák (zápisnica o
ústnom pojednávaní z 21.05.2013 uskutočnenom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 12/2010) nevedel
uviesť, od koho tovar spoločnosť FOR DESIGN, s. r. o. nadobudla, nakoľko účtovné a daňové doklady
odovzdal novému konateľovi Pavlovi Kumanovi. Nový konateľ Pavol Kuman uviedol, že o tom, že
je konateľom v tejto spoločnosti sa dozvedel, až keď ho oslovila polícia. Dovtedy nevedel, ako sa
spoločnosť volá. Nikdy v mene spoločnosti FOR DESIGN, s. r. o. nekonal. Nemal žiadnu pečiatku a
nevykonával žiadnu činnosť za túto spoločnosť. Konateľom sa stal, keď ho navštívil Ivan Prekop a
ponúkol mu možnosť, aby podpísal nejaké papiere, a potom že mu prinesie peniaze ako pôžičku na byt
pre kamarátku Tatianu Vláskovú. Bývalého konateľa pána Halamčáka nepozná a nikdy ho nevidel. V
sídle spoločnosti nikdy nebol a nevie, kde to je. Nevie, ako fungovalo účtovníctvo spoločnosti a nikoho
na zastupovanie v spoločnosti nesplnomocnil. Nikdy za spoločnosť nepodpisoval účtovné doklady.
Konateľ spoločnosti S&J PRESSBURG plus s. r. o. a JANSON SK, s. r. o. Ján Klimek sa k pôvodu
tovaru vyjadril všeobecne, že je dovážaný individuálne z celého sveta a dovozcov má z Talianska
a Srbska. Obchody sa majú uzatvárať telefonicky medzi konateľmi spoločnosti, pri obchodovaní sa
nepoužíva žiadna reklama. Ďalej bolo zistené, že daňový subjekt ako jedna z mnohých spoločností
využíva na základe zmluvy o uložení veci medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou KLIMEX STONE
SLOVAKIA, s. r . o. skladové priestory na adrese Žilinská cesta 130, Piešťany. Bolo vykonané miestne
zisťovanie a v tomto areáli. Barbora Zelová - riaditeľka areálu a splnomocnená zástupkyňa KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s. r. o. uviedla, že pri vykládke a nakládke tovaru kontroluje iba počet paliet,
množstvo, hmotnosť a druh tovaru. Žiadnu skladovú evidenciu v skladových priestoroch nevedú, celá
evidencia sa vedie v sídle spoločnosti Na Hrebienku 30, Bratislava. Následne bolo vykonané miestne
zisťovanie a čo sa týka preverovania účtovnej evidencie a dokladov obchodných zmlúv daňového
subjektu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. na adrese Na Hrebienku 30, Bratislava. Nachádzajú
sa tam viaceré písomnosti týkajúce sa firiem, ktoré boli začlenené do vyššie uvedeného reťazca, medzi
nimi aj zmluva o uložení veci s Transeuropa, s. r. o., s MEAT, s. r. o., GAMA-EXPO, s. r. o., Xdeal
Slovakia, s. r. o., S&J PRESSBURG plus, s. r. o.. Ďalej bolo vykonané ďalšie miestne zisťovanie
v areáli Žilinská cesta 130, Piešťany, kde bolo zistené, že na adrese prevádzky sa nachádzali v
skladových priestoroch mramorové granitové dosky, umelé dosky, kremičité piesky a dlažba. Barbora
Zelová (technická riaditeľka areálu Zilinská cesta 130 Piešťany od 01.09.2008) nebola informovaná,
komu konkrétne dosky alebo dlažba patria. To vie a riadi si iba pán Klimek ako konateľ spoločnosti
KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o.. Materiál nie je označený, komu patrí, nebol označený vlastník.
Splnomocnená zástupkyňa na základe príkazov pána Klimeka reže dosky a expeduje. Správca dane
ďalej prešetril spotrebu plynu, vody a elektrickej energie na odbernom mieste v skladových priestoroch
Žilinskej cesty 130 v Piešťanoch. Spoločnosť SPP, a. s. uviedla, že na tejto adrese nemá evidované
žiadne odberné miesto ani odberného partnera. Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s. správcovi
dane oznámila, že spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA má zmluvu o dodávke vody na tomto
odbernom mieste uzavretú od 01.01.2011. Odber vody v roku 2011 bol 572 m3 a v roku 2010 710
m3 . Západoslovenská energetika, a. s. správcu dane informovala, že na uvedenej adrese neeviduje na
spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA uzavretú zmluvu o združenej dodávke elektriny. Z uvedeného
vyplýva, že v skladovo-výrobnom areáli na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch, kde malo dochádzať k
opracovaniu granitových a mramorových dosiek použitím technológie rezania vodným lúčom, ktorá
spočíva v pôsobení vysokého tlaku kvapalinového lúča na delený materiál, nebol v roku 2011 evidovaný
žiaden odber plynu, elektrickej energie a spotreba vody bola taktiež neprimerane nízka. V kancelárskych
priestoroch Na Hrebienku 30, Bratislava sa nachádzali zmluvy a dokumenty rôznych slovenských a



zahraničných spoločností, ktoré nemajú žiadne prepojenie na adresu Na Hrebienku 30, Bratislava a
obchodovali s komoditou kameň. Tiež sa tam nachádzali faktúry rôznych českých spoločností, ktoré
sa týkali obchodovania s komoditou kameň, a ktoré preukazovali ďalší pohyb tovaru medzi českými
spoločnosťami. Tiež sa tam nachádzali zmluvy, účtovné doklady a účtovníctvo spoločnosti KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s. r. o., S&J PRESSBURG plus, s. r. o., S&J PRESSBURG SLOVAKIA, s. r. o.,
JANSON SK, s. r. o., J.K. CONSULT s. r. o., Transeuropa, s. r. o. a Xdeal, s. r. o.. Taktiež aj 38 pečiatok
rôznych spoločností a podpisov osôb vrátane spoločností, ktoré nemali žiadne prepojenie na adresu
Na Hrebienku 30, Bratislava, ale obchodovali s komoditou kameň, medzi inými aj FOR DESIGN, s. r.
o. Piešťany, EUROIMPEX, a. s. Dubnica nad Váhom, MEAT, s. r. o. Bratislava, Xdeal Slovakia, s. r.
o., SONEX BUSINESS, INC. NEVADA USA, J.K. CONSULT Praha 2. Na základe toho je zrejmé, že
sa jedná o reťazec spoločností, ktorých ekonomická činnosť bola centrálne riadená v kancelárskych
priestoroch Na Hrebienku 30, Bratislava, kde dochádzalo k vedeniu účtovníctva, spracovávaniu faktúr a
inému zaobchádzaniu s dokladmi, faktúrami a zmluvami, či k príprave rôznych odvolaní a vyjadrení pre
rôznych správcov dane iných daňových subjektov, ktorí obchodovali s komoditou kameň. Nákup a predaj
komodity dlažba prebiehal medzi spoločnosťami, ktoré boli prepojené personálne. Pri obchodovaní
v rámci tuzemska sa tovar dlažba nepohyboval, bol stále uskladnený v jednom sklade na adrese
prevádzky Žilinská 130 v Piešťanoch, ktoré priestory využívali spoločnosti v reťazci dlažba. Sklad opustil
tovar podľa fakturácie, až keď mal byť predaný do Českej republiky. Tovar bol fakturačne predaný do
Českej republiky spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o., kde konateľ spoločnosti Ján Krákorník je konateľom
aj spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o. (SR), ktorá je jedným z dodávateľov v reťazci. Následný predaj
je pre spoločnosť SONEX BUSINESS, INC., v ktorej riaditeľ, prezident, disponent a zakladateľ účtu
je Ján Klimek, ktorý je konateľ spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s. r. o. a JANSON SK, s. r. o.,
ktoré sú zas dodávatelia v reťazci. Richard Štaffen konateľ kontrolovanej spoločnosti Transeuropa,
s. r. o. je v spoločnosti SONEX BUSINESS, INC. pokladník. Pritom podľa daňovej správy Spojených
štátov amerických adresa, na ktorej má sídliť firma SONEX BUSINESS, INC. Carson city Nevada je
neplatná. Správca dane tiež prihliadol na skutočnosť, že jediný konateľ dodávateľa v reťazci FOR
DESIGN, s. r. o. Pavol Kuman nemal žiadnu vedomosť o fungovaní tejto spoločnosti, nekonal za ňu
a nemal žiadnu vedomosť o tom, že by v rokoch 2010 a 2011 táto spoločnosť s komoditami ako
dosky z prírodného kameňa obchodovala. Správca dane preto mal oprávnené pochybnosti o reálnom
fungovaní a vykonávaní akejkoľvek ekonomickej činnosti spoločnosti FOR DESIGN, s. r. o.. Spoločnosť
bola vytvorená účelovo za účelom získania výhody pre DPH. Napriek tomu, že daňový subjekt má
dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.), nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo
napriek rozsiahlemu dokazovaniu preukázať pôvod tovaru a odstrániť pochybnosti o tom, že ten istý
tovar bol opakovane dodávaný do reťazca, resp. opakovane predávaný v reťazci. Dospel k záveru,
že obchodné transakcie dokladované vo faktúrach za august 2011 sa neuskutočnili. Dodávateľom
nevznikla daňová povinnosť za dodanie tovaru a služieb, jednalo sa iba o fakturáciu formálnej hodnoty
tovaru a formálneho množstva tovaru, o formálny a nereálny obchod s tovarom, pri ktorom pridaná
hodnota nevznikala a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom
cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru bez reálneho
plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov so
žulovou dlažbou, granitovými doskami, žulovými doskami, mramorovou dlažbou, keramickou dlažbou a
konglomerátom. Správca dane konštatoval mínusový hospodársky výsledok, mínusovú hodnotu dane z
pridanej hodnoty, mínusové vlastné imanie, avšak vysoké nadmerné odpočty DPH a všetky fakturované
obchody si spoločnosti môžu navzájom potvrdiť. Konštatoval tiež, že daňový subjekt nemohol nevedieť,
že sa zúčastňuje na fakturačných dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov s dlažbou, keďže všetky
zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na
rovnakom mieste na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. Kontrolovaný daňový subjekt musel presne vedieť,
akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci obchodníkov so žulovou dlažbou
sú navzájom personálne prepojené a navzájom obchodujúce. Došlo pritom k porušeniu § 49 ods. 1, §
49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a §
19 citovaného zákona. Keďže daňový subjekt nepreukázal vecné plnenie - vydanie tovaru medzi jeho
predchádzajúcim dodávateľom a ním a následne daňový subjekt nepreukázal vecné plnenie dodania
tovaru pre českú spoločnosť J.K. CONSULT, s. r. o. (CZ), nebolo preukázané, že došlo k vydaniu tovaru v
zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, a preto nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru, ale iba k vystaveniu faktúr
za dodanie tovaru. Z dôvodu, že oslobodenie od dane je viazané na fyzické dodanie tovaru, a nie iba
na vystavenie faktúry, vystavené odberateľské faktúry spoločnosťou Transeuropa pre J.K. CONSULT,
s. r. o. sú vystavené v rozpore s § 71 a § 72 Zákona o DPH. Správca dane neuznal daňovému subjektu
nadmerný odpočet vo výške 100 165,01 € a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 953,99 €.



Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 1100308/1/457838/2014 zo
dňa 15.10.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že závery správcu dane sú
v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-255/02 Halifax plc, C440/04 Recolta recycling
SPRL), keď správca dane poukázal na čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov spoločnosti
Transeuropa, s. r. o. na fakturačné obchody nepodložené a nepreukázané dôkazmi o reálnych
dodávkach tovaru. Právo na odpočítanie dane nemá byť priznané, ak sa preukáže, že dodávka bola
uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Na základe správcom dane zistených skutočností
nebolo preukázané reálne dodanie tovaru do Českej republiky. Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu je viazané na fyzické dodanie tovaru, a nielen na vystavenie faktúry. V
predmetnom prípade potom na základe vystavených odberateľských faktúr spoločnosťou Transeuropa,
s. r. o. pre českého odberateľa J.K.CONSULT, s. r. o. nedošlo k dodaniu tovaru deklarovanom ako
oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Odvolávajúci sa nepreukázal vecné plnenie
pri dodávateľských faktúrach ani pri odberateľských faktúrach. Čo sa týka procesnej námietky ohľadne
začatia a opakovaného prerušenia daňovej kontroly, na základe čoho nemala byť dodržaná zákonom
stanovená lehota na výkon daňovej kontroly uviedol, že táto námietka nie je opodstatnená. Daňová
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za august 2011 bola začatá
04.11.2011, čo je v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Zo súvisiaceho spisu bolo zistené, že
správca dane zaslal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií zo dňa 07.11.2011, v ktorej žiadal predložiť dôkazy o tom, že český platiteľ J.K.CONSULT,
s. r. o. tovar skutočne prevzal ako i ďalšie skutočnosti. Z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, bola daňová kontrola rozhodnutím z 09.11.2011 prerušená.
Dňa 07.05.2012 správca dane obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z
tohto dôvodu správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly oznámením zo dňa 14.05.2012.
Dňa 02.07.2012 správca dane opätovne zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou
požiadal oddelenie CLO o preverenie ďalších skutočností - komu spoločnosť J.K.CONSULT, s. r. o. tovar
nadobudnutý od spoločnosti Transeuropa, s. r. o. následne fakturovala, fyzicky predala a odovzdala,
kto konkrétny tovar za americkú spoločnosť SONEX BUSINESS, Inc. Carson Street 4, Carson City,
Nevada prevzal. Na základe toho bola daňová kontrola rozhodnutím zo dňa 04.07.2012 prerušená.
Doručením záverečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií oznámením zo dňa
14.10.2013 pominuli prekážky, a preto správca dane ďalej v daňovej kontrole pokračoval. Z uvedeného
je zrejmé, že predmetom opätovného prerušenia výkonu daňovej kontroly zo strany správcu dane nebola
tá istá skutočnosť, ako je poukazované v odvolaní. Počas prerušenia výkonu daňovej kontroly správca
dane nevykonával procesné úkony. Pre účely daňovej kontroly nahliadol 19.12.2013 v čase, kedy už
daňová kontrola pokračovala, do spisov iných daňových subjektov. Keďže v čase prerušenia daňovej
kontroly lehoty neplynú, podľa § 25a Zákona o správe daní nedochádza k povinnosti správcu dane
oznamovať predĺženie lehoty. Nesúhlasil ani s odvolacou námietkou, že podstatnou skutočnosťou sa
malo stať zaslanie záverov správcu dane z Českej republiky, ktoré preukázali, že tovar bol dodaný
daňovým subjektom do ním označeného skladu. Vzhľadom k ostatným zisteniam správcu dane v
súvislosti s deklarovanou kúpou predmetného tovaru nemôže byť podstatné a rozhodujúce tvrdenie
odberateľskej spoločnosti. Žalovaný súladne s prvostupňovým správnym orgánom skonštatoval, že
všetky obchodné transakcie zúčastnených spoločností počnúc prepravou, uskladnením materiálu,
opracovaním, uskladnením a prepravou hotových výrobkov - dlažby prebiehali vždy vo výrobno-
skladových priestoroch na Žilinskej ceste 130, Piešťany. Svedkovia vypovedali, že pri predaji a nákupe
nedochádzalo k pohybu tovaru, tovar sa stále nachádzal na tej istej adrese. Vlastníkom nehnuteľností v
uvedených priestoroch je spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., stroje, prístroje a zariadenia
sú majetkom S&J PRESSBURG plus, s. r. o.. Konateľom oboch týchto spoločností je Ján Klimek.
Množstvo tovaru - dlažby je vo faktúrach udávané v kg a následne ďalší predaj je v
m2 , pričom opracovanie nebolo preukázané. Konatelia spoločností v reťazci uviedli, že informácie o
type kameňa skladová karta neobsahuje, pretože z obchodného styku to nie je potrebné. Konatelia
tiež uviedli, že evidencia podľa druhu a názvu nie je, nakoľko to odberateľ nepožadoval. Žiaden z
daňových subjektov v reťazci dodávateľov a odberateľov neuvádzal špecifikáciu tovaru, hmotnosť
balenia, počet kusov v balení, počet kusov na palete, čo je nevyhnutná informácia pre zákazníka
pre účel prepravy predmetného tovaru. Táto skutočnosť len preukazuje, že dodanie dlažby alebo
granitových dosiek medzi jednotlivými spoločnosťami v reťazci sa reálne neuskutočnilo. Pôvod tovaru
skladovaného na Žilinskej ceste v Piešťanoch bol nepreukázaný a nie je známy. Žiadna zo spoločností v
reťazci nepreukázala spotrebu konečnému zákazníkovi. Webové stránky spoločností, ktoré sa zaoberajú



predajom žulovej dlažby alebo výrobcov a spracovateľov žulových dosiek alebo opracovania prírodného
kameňa, obsahujú vzorky ponúkaného tovaru v presnej špecifikácii (názov, typ, balenie, prevedenie,
farba, odtieň, použitie, rozmery, kvalita, odolnosť, mrazuvzdornosť a iné), ďalej cenníky, zľavy a akcie,
vlastnia certifikát výroby manažérstva kvality ISO 9001, atď. Takéto vyčerpávajúce informácie webové
stránka www.stoneworld.sk <http://www.stoneworld.sk> neobsahuje. Obsahuje vzorky žuly s názvami
napr. Aruba gold, Aurora antique, Aurora indiano, atď., pričom tovar takéhoto druhu sa však v reťazci
dodávok so žulovými doskami alebo žulovou dlažbou na faktúrach neuvádza. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-78/12 Evita-K EOOD, ktorý v bode 38 konštatuje, že v rámci celkového posúdenia
môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutému vo
veci samej, alebo po ňom nasledovali, ako aj rozsudok C-354/03, C-355/03, C-484/03 OPTIGEN LTD,
podľa ktorého právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z
pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorého
sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane,
a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k
dani z pridanej hodnoty. Na základe výsledkov všetkých preverovaní správca dane dospel k záveru,
že podnikateľské aktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko
bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom. Bol
vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru a jediným cieľom
bolo získanie daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu DPH. Z uvedeného vyplýva, že
odvolávajúci sa vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Ako žalobné body uviedol, že rozhodnutie
je založené iba na nepriamych dôkazoch, ktoré sa dotýkajú subdodávateľských vzťahov dodávateľa
žalobcu, pričom žalobca a ani prvostupňový orgán sa nezaoberal hodnotením priamych dôkazov,
ktorými boli výsluchy bývalých zamestnancov dodávateľa žalobcu, ktorí nesporne potvrdili existenciu
skladu patriaceho spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., jeho technické vybavenie, ktoré
patrilo spoločnosti S&J PRESSBURG, s. r. o., existenciu skladovania kameňa vlastnícky patriaceho
iným spoločnostiam a existenciu výroby, nákupu a manipulácie s kameňom. Na podporu svojich
tvrdení žalobca v správnom konaní navrhol vykonať dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť dodávky medzi
dodávateľom žalobcu a žalobcom, odberateľom žalobcu, ktorých vykonanie žalovaný neuskutočnil a
ani v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo nepristúpil k ich vykonaniu. Žalobca nemá zákonnú povinnosť
preukazovať, akým spôsobom a od koho nadobudli jeho dodávatelia plnenie, ktoré bolo následne
predmetnom zdaniteľného plnenia pre žalobcu a jeho následného odberateľa. V rámci svedeckých
výpovedí bolo potvrdené naskladňovanie kameňa do skladu, jeho opracovávanie technológiou ako aj
následné vyskladňovanie zo skladu. Preverovanie dodávateľsko-odberateľského vzťahu, ktorý správca
dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal preveriť a na základe čoho opätovne prerušil
daňovú kontrolu, nie je skutočnosťou zakladajúcou zákonnú možnosť na prerušenie výkonu daňovej
kontroly vykonávanej vo vzťahu k žalobcovi. Daňová kontrola bola vykonávaná nad rámec zákonom
stanovenej lehoty. Daňová kontrola bola zahájená za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., pričom berúc
do úvahy prerušenie výkonu daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 04.07.2012 absentuje oznámenie
nadriadeného orgánu správcu dane, ktorým došlo k predĺženiu lehoty na výkon daňovej kontroly. V rámci
podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z ČR bol vypočutý konateľ odberateľa žalobcu
Ján Krákorník, ktorý vypovedal jednak ku skutočnostiam vo vzťahu k daňovému subjektu, ako aj ku
skutočnostiam vo vzťahu k jeho odberateľom. Došlo k porušeniu procesných práv daňového subjektu,
ktorý o vypočutí Jána Krákorníka nebol informovaný a nemohol sa tohto výsluchu zúčastniť. Správca
dane mal požiadať českú stranu, aby viedla výsluch v súlade s právnym poriadkom SR a iba ak by český
správca dane uvedenú požiadavku odmietol s tým, že mu to neumožňuje zákon, bolo by možné uvedený
dôkaz hodnotiť ako dôkaz majúci vo veci význam. Počas prerušenia výkonu daňovej kontroly správca
dane procesné úkony vykonával, čo mu zákon neumožňuje. Daňová kontrola teda bola vykonávaná v
rozpore so zákonom, a preto protokol z takejto kontroly je nutné považovať za nezákonný dôkaz. Mal
za to, že ak u správcu dane vzniknú pochybnosti o zákonnosti uplatneného nároku, je jeho povinnosťou
v rámci dokazovania túto existujúcu pochybnosť preukázať v rámci prechodu dôkazného bremena na
správcu dane. V prípade nepreukázania týchto skutočností hodnovernými dôkazmi správca dane znáša
dôkaznú núdzu. Pokiaľ správca dane vyslovil pochybnosti a to aj vo vzťahu, že daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, že prijatím zdaniteľného plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s
daňovým únikom, musí toto v konaní preukázať. Uvedené zistenie v rozhodnutí absentuje. Odôvodnenie
rozhodnutia je bez akéhokoľvek zdôvodnenia základnej otázky, v čom má spočívať fiktívnosť dodávky
v rámci obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a českým odberateľom J.K. CONSULT, s. r. o..



Celé odôvodnenie je iba v rovine oprávnených pochybností, opisom nepriamych dôkazov, ktoré nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Pritom nie je možné od daňového subjektu spravodlivo žiadať
sledovanie a kontrolovanie výrobných a obstarávacích procesov u iných subjektov pred dodaním tovaru
a ani po jeho dodaní. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.02.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a
právnom posúdení veci, tak ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka námietky, že počas
prerušenia výkonu daňovej kontroly správca dane vykonával procesné úkony, uviedol, že procesné
úkony nevykonával. Pre účely daňovej kontroly nahliadol dňa 19.12.2013, v čase, kedy už daňová
kontrola pokračovala, do spisov iných daňových subjektov. Po nahliadnutí do týchto spisov z daňových
kontrol, miestnych zisťovaní a súvisiacich dokumentov spísal úradný záznam 19.12.2013. Uviedol, že v
danom prípade bola spochybnená existencia tovaru, a teda reálnosť na všetkých stupňoch obchodného
reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení. Bolo teda potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti za dosiahnutie účelu hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou
reťazca simulovaných zdaniteľných plnení s cieľom nezákonného uplatnenia odpočtov DPH. Ďalej
nesúhlasil s názorom žalobcu, že podstatnou a rozhodnou skutočnosťou sa malo stať zaslanie záverov
správcu dane z Českej republiky, ktoré preukázali, že tovar bol dodaný daňovým subjektom do ním
označeného skladu. Vzhľadom k ostatným zisteniam správcu dane v súvislosti s deklarovanou kúpou
predmetného tovaru nemôže byť podstatné a rozhodujúce tvrdenie odberateľskej spoločnosti. Správca
dane tiež využil zistenia iných správcov dane v súvislosti s dôkazmi vykonávanými u subdodávateľských
spoločností. Vzhľadom k tomu, že tieto subdodávateľské spoločnosti neboli v priamom obchodnom
vzťahu so žalobcom, nebol dôvod, aby správca dane vykonával s týmito spoločnosťami svedecké
výpovede za účasti žalobcu. Predložené faktúry taktiež neobsahovali konkretizáciu tovaru ako povinnú
náležitosť faktúry na účely DPH podľa § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu a medziach vymedzených správnou žalobou (§ 250h ods. 1 O.s.p.),
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.08.2011 právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,



5a) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 659/2007
Z.z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006).
Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú.v. EÚ C 321E,
29.12.2006).

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), daňová kontrola začatá a neukončená
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného ku dňu 31.08.2011
správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zo správneho spisu súd zistil, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktoré potvrdilo
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty, nepriznaní nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie august 2011 a nového vyrubenia dane žalobcovi. Jednalo sa o faktúry od
dodávateľa žalobcu S&J PRESSBURG plus, s. r. o., ktorého dodávateľom bola spoločnosť FOR
DESIGN, s. r. o. v roku 2010, pre dodávateľa žalobcu mala tovar opracovať spoločnosť MEAT, s.
r. o. a spoločnosť EX-IM SLOVENSKO, s. r. o. a žalobca mal následne predať tovar spoločnosti
J.K. CONSULT, s. r. o. so sídlom v Českej republike, ktorá následne mala tovar predať americkej
spoločnosti SONEX BUSINESS, INC. Toto platilo pre všetky faktúry v zdaňovacom období 8/2011
okrem faktúry 2011174, kde dodávateľom žalobcu bola taktiež spoločnosť S&J PRESSBURG plus,
s. r. o., avšak jeho dodávateľom bola spoločnosť Xdeal, s. r. o., tovar mala opracovať firma MEAT,
s. r. o., pričom dodávateľ dodávateľa žalobcu Xdeal, s. r. o. nakupoval tovar od spoločnosti MEAT,
s. r. o. a spoločnosť MEAT, s. r. o. od spoločnosti FOR DESIGN, s. r. o.. Odberateľ žalobcu zostal
firma J.K. CONSULT, s. r. o. so sídlom v Českej republike a jeho odberateľom opätovne zostala firma
SONEX BUSINESS, INC. so sídlom v USA. Taktiež bolo preukázané personálne prepojenie medzi
týmito jednotlivými firmami. Ján Klimek bol zároveň konateľom spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA,
s. r. o., ktorá vlastnila sklad na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch, kde sa nachádzal tovar vo forme
granitových a iných polotovarov a zároveň bol riaditeľom, prezidentom, disponentom a zakladateľom
účtu americkej spoločnosti SONEX BUSINESS, INC., ktorá mala byť odberateľom týchto komodít. Na
adrese bydliska Jána Klimeka bolo tiež sídlo spoločnosti GAMA-EXPO, s. r. o., ktorá dodávala rovnaký
tovar v iných zdaňovacích obdobiach roku 2010. Bol taktiež konateľom spoločnosti S&J PRESSBURG
plus, s. r. o., dodávateľom žalobcu podľa faktúr, ktoré boli fakturované v auguste 2011 žalobcom,
a taktiež firmy JANSON SK, s. r. o., dodávateľom žalobcu v iných obdobiach roku 2011. Richard
Štaffen bol konateľom žalobcu ako aj pokladníkom spoločnosti SONEX BUSINESS, INC. USA. Ing. Ján



Krákorník bol konateľom spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o. so sídlom v Skalici, ktorá bola dodávateľom
žalobcu v iných zdaňovacích obdobiach roku 2011 a konateľom spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o.
so sídlom v Českej republike, ktorá bola priamym odberateľom žalobcu v zdaňovacom období august
2011. Taktiež bolo preukázané, že konateľ firmy FOR DESIGN, s. r. o., ktorá mala byť subdodávateľom
dodávateľa žalobcu firmy S&J PRESSBURG, s. r. o., bol Pavol Kuman, ktorý uviedol, že on za túto
spoločnosť nekonal, nevykonával žiadnu obchodnú činnosť a nevie sa vôbec k obchodnej činnosti
tejto spoločnosti vyjadriť. Vykonané rozsiahle dokazovanie správcu dane jednoznačne svedčí o tom, že
žalobca nepreukázal, že by v tomto konkrétnom prípade šlo o reálne vykonávané obchody s reálnym
podkladom, s reálnym tokom tovaru tak, aby mohlo byť skonštatované, že došlo k dodaniu tovaru.
Žalobca nevyvrátil oprávnené pochybnosti správcu dane ani o pôvode tovaru ani o konečnom dodaní
reálnemu spotrebiteľovi. Jednotlivé obchodné spoločnosti (FOR DESIGN, s. r. o., S&J PRESSBURG
plus, s. r. o., J.K.CONSULT s. r. o., SONEX BUSINESS, INC. USA) deklarovali obchodovanie s tovarom
pod rôznymi názvami ako granitová alebo žulová dlažba alebo granitové dosky. Uvedené spoločnosti
preukazovali uzavretie obchodu formálne vyhotovenými faktúrami a dodacími listami, pričom pokiaľ bol
tovar na Slovensku, tovar nezmenil skutočné miesto uskladnenia. Dovoz tovaru do Českej republiky
podľa jednotlivých faktúr v zdaňovacom období 8/2011 nebol taktiež preukázaný. O skutočnom pohybe
tovaru neboli preukázané žiadne listinné ani iné dôkazy. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom
žalovaného, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom, že bol
vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru a jediným cieľom
bolo získanie daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu DPH. Čo sa týka konkrétnych žalobných
bodov, súd uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že rozhodnutie je založené iba na nepriamych dôkazoch a že správne orgány
sa nezaoberali hodnotením priamych dôkazov, súd uvádza, že námietka je nedôvodná. Všetky dôkazy
vo svojom súhrne dávajú reálny obraz o finančných a dodávateľských transakciách v rámci reťazca,
ktorý bol detailne uvedený v prvostupňovom správnom rozhodnutí, čo sa týka jednotlivých faktúr.
Správne orgány vykonaným dokazovaním zistili z hľadiska skutkového tzv. negatívnu skutočnosť, t. j.
že k reálnemu obchodovaniu podľa jednotlivých predložených faktúr za august 2011 nedochádzalo.
Takáto skutočnosť sa nepreukazuje dôkaznými prostriedkami o jej existencii, ale naopak predložením
dôkazných prostriedkov, ktoré v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť jej možnej existencie v
čase a mieste (rovnako rozsudok NS SR č.k. 1Sžd/42/2011 zo dňa 15.05.2012). Za situácie, keď z
vykonaného dokazovania správcu dane vyplynula jednoznačnosť skutkového záveru, že k reálnemu
obchodovaniu podľa jednotlivých predložených faktúr za august 2011 nedochádzalo, bolo preto
povinnosťou žalobcu, aby priamymi resp. nepriamymi dôkazmi spochybnil hodnovernosť skutkového
zistenia správneho orgánu.

Na námietku žalobcu, že výsluchy bývalých zamestnancov dodávateľa žalobcu potvrdili skutkové
okolnosti ohľadne dodania tovaru, súd k tomu uvádza, že boli vypočutí zamestnanci firmy KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s. r. o., a nie dodávateľa žalobcu, t. j. firmy S&J PRESSBURG plus, s. r. o..
Odhliadnuc od tohto pochybenia sa súd podrobne oboznámil so zápisnicami o ústnom pojednávaní z
výsluchu týchto svedkov (C. D., I. F., I. V., C. H., M. H., I. H., Z.C., M. O., Z. B., H. F., U.J., Z. F., C. G.,
M. D., U. H., J. O., I. D., C. K., N. F., U. D., N. F., J. Y.Z.). Zo žiadneho z týchto výsluchov nevyplynuli
konkrétne skutkové okolnosti ohľadne dodávok tovaru od firmy S&J PRESSBURG plus, s. r. o. pre
žalobcu, ktoré dodávky konkrétne by mali byť skladované a opracovávané v sklade na Žilinskej ceste v
Piešťanoch. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v tomto sklade sa neviedla žiadna písomná
evidencia tovaru podľa jeho majiteľov, jeho množstva, opracovávania konkrétneho tovaru a pod.. Nebolo
teda ani týmito dôkaznými prostriedkami preukázané skutočné dodanie tovaru podľa jednotlivých faktúr
tak, aby bolo možné identifikovať tovar, ktorý sa mal podľa vyjadrenia žalobcu nachádzať v sklade na
Žilinskej ceste v Piešťanoch.

K tomuto súd ďalej uvádza, že bolo preukázané, že určitý tovar sa v tomto sklade reálne nachádzal.
Nebolo však možné zidentifikovať tento tovar podľa jednotlivých faktúr, nebolo možné ani zistiť, komu
tento tovar vlastnícky patrí a to z toho dôvodu, že tento sklad využívalo viacero firiem, ktoré si
navzájom tovar fakturovali, tovar nebol označený, či už podľa vlastníkov alebo inak špecifikovaný (napr.
názvom, vlastnosťami a pod.). Tiež bolo preukázané, že tovar, ktorý sa nachádzal v sklade bez jeho
bližšej identifikácie, sa nepohyboval, hoci sa o ňom fakturovalo medzi jednotlivými firmami, bol stále
uskladnený v sklade v Piešťanoch a opustil ho, až keď mal byť predaný do Českej republiky odberateľovi
J.K. CONSULT, s. r. o. so sídlom v Českej republike. Pritom účtovníctvo dodávateľa žalobcu S&J



PRESSBURG plus, s. r. o. ako aj odberateľa žalobcu J.K. CONSULT, s. r. o. sa viedlo a jeho doklady boli
zistené v sídle spoločnosti, ktorá vlastnila sklad v Piešťanoch KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., resp.
v sídle spoločnosti MEAT, s. r. o. (opracovávateľa tovaru), resp. v sídle spoločnosti S&J PRESSBURG
plus, s. r. o. (dodávateľa žalobcu), ktoré všetky spoločnosti mali sídlo Na Hrebienku 30, Bratislava.
Podľa ďalšieho vykonaného dokazovania práve spoločnosť J.K. CONSULT, s. r. o. mala tovar predať
spoločnosti SONEX BUSINESS, INC. USA, kde konateľom bol opäť konateľ dodávateľa žalobcu Ján
Klimek, ktorý súčasne bol aj konateľom firmy KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. - vlastníka skladu v
Piešťanoch a zároveň konateľ žalobcu bol pokladníkom konečného odberateľa. Ide o reťazec nereálnych
plnení, ktoré neboli v skutočnosti realizované, ale šlo len o formálnu fakturáciu jednotlivých obchodov
bez ďalšej pridanej hodnoty na ich zhodnotení a bez ďalšieho hospodárskeho účelu. Zároveň nebol
preukázaný pôvod tohto tovaru a ani že by bol tovar predaný konečnému spotrebiteľovi. Sama americká
firma SONEX BUSINESS, INC. je neexistentná na udanej adrese v USA. Richard Štaffen ako funkcionár
u konečného odberateľa a zároveň konateľ daňového subjektu musel mať vedomosť o tomto reťazci
a že ide len o fiktívne dodávky, t. j. je splnená podmienka uvedená v rozsudku Súdneho dvora EÚ
C-285/11 (Bonik) ako aj C-354/03 (Optigen) alebo C-18/2013 (Maks Pen EOOD), a to podmienka, že
táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené
daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo
na odpočet bolo súčasťou tohto podvodu. Bolo totiž jednoznačne preukázané, že všetky zúčastnené
spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom
mieste na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. Boli navzájom personálne prepojené, účtovníctvo a ďalšie
doklady skladovali v rovnakých priestoroch a žalobca ako aj ostatné vyššie uvedené firmy bol súčasťou
tohto reťazového obchodu.

Čo sa týka ďalšej námietky, že správca dane nevykonal dôkazy, ktoré žiadal žalobca vykonať na
podporu svojich tvrdení a potvrdení reálnosti dodávok medzi dodávateľom žalobcu, žalobcom a jeho
odberateľom, súd konštatuje, že vykonanie ďalších dôkazov, tak ako ich navrhoval žalobca v jeho
podaní zo dňa 3.8.2012, už nebolo potrebné. V tejto žiadosti žalobca žiadal o vypočutie spoločnosti
S&J PRESSBURG plus, s. r. o.. Konateľ tejto spoločnosti už bol vypočutý správcom dane, rovnako
ako aj ďalší konatelia spoločnosti v obchodnom reťazci. V odpovedi zo dňa 15.08.2012 správca dane
odpovedal na žiadosť žalobcu zo dňa 03.08.2012 a uviedol, prečo tento návrh na doplnenie dokazovania
nevykonal. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie dôkazov navrhnutých v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu, je pravda, že napadnuté rozhodnutie sa týmto návrhom nezaoberalo. Uvedený nedostatok
však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže z iných dôkazov je skutkový stav aj vo
vzťahu k dodávke tovaru do Českej republiky zrejmý. Jedná sa najmä o výsledky medzinárodnej výmeny
informácií (formulár SCAC2004 zo dňa 26.04.2012, bod B1-18) Odpoveď.

Čo sa týka námietky, že žalobca nemá zákonnú povinnosť preukazovať, akým spôsobom a od koho
nadobudli jeho dodávatelia plnenie, súd uvádza, že sám správca dane k otázke preukázania pôvodu
tovaru vykonal rozsiahle dokazovanie, ako aj k otázke dodania tovaru pre dodávateľa žalobcu od
jeho subdodávateľov, pričom z vykonaného dokazovania vyplynuli zistenia o nereálnosti dodávok
tovarov. Súd tu poukazuje na svoje odôvodnenie uvedené vyššie ohľadne preukazovania tzv. negatívnej
skutočnosti. Pokiaľ žalobca chcel tieto skutkové zistenia zvrátiť, na toto mal dôkazné bremeno a pokiaľ
nepredložil žiadne dôkazy o reálnosti dodávok aj vo vzťahu k subdodávateľom svojho dodávateľa,
potom správca dane správne vychádzal zo skutkového stavu ním zisteného. Explicitne teda správca
dane od žalobcu nežiadal dôkazy ohľadne pôvodu tovaru, resp. reálnosti jednotlivých dodávok. Pokiaľ
tieto dôkazy však neboli predložené či už žalobcom, alebo neboli zistené samotným správcom dane,
nezostáva správcovi dane iné ako vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Ďalej súd konštatuje, že v
danom prípade nie je možné použiť rozsudok Súdneho dvora EÚ Optigen č. C-354/03 ani rozsudok NS
SR č.k. 3Sžf 1/2010 z 19.08.2010. V oboch týchto rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola
spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia dodaného tovaru a s tým spojený reálny
základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. V týchto prípadoch sa vychádzalo z toho, že zdaniteľné
plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr a že predmetné faktúry obsahovali
všetky zákonom požadované údaje, avšak v danom prípade týkajúceho sa žalobcu bola spochybnená
existencia tovaru a samotná dodávka tovaru podľa jednotlivých predložených dodávateľských faktúr, t.
j. neboli preukázané jednotlivé obchodné prípady podľa predložených faktúr. Pritom je plne irelevantné,
že určitý tovar sa nachádzal v sklade na Žilinskej ceste v Piešťanoch. Ak nebolo preukázané, že
tento tovar bol práve tým tovarom, ktorého sa týkali predložené dodávateľské faktúry, tento tovar v
sklade v Piešťanoch sa netýka daného prípadu, pretože ho nemožno stotožniť práve s tým tovarom,



ktorý bol predmetom predložených faktúr. Preto je potrebné prijať záver, že nebola preukázaná
existencia samotného tovaru, ktorý mal byť predmetom jednotlivých obchodných prípadov. Námietka
je nedôvodná.

Ďalšou námietkou bolo, že preverovanie dodávateľsko-odberateľského vzťahu v rámci medzinárodnej
výmeny informácií nebolo skutočnosťou zakladajúcou zákonnú možnosť na ďalšie prerušenie výkonu
daňovej kontroly, a preto daňová kontrola bola vykonaná nad rámec zákonom stanovenej lehoty. Súd
k tomu uvádza, že či je dôvod na opätovné prerušenie daňovej kontroly, o tejto skutočnosti rozhoduje
správca dane. Ak mal za to, že preverenie vzťahu medzi odberateľom žalobcu J.K.CONSULT, s. r. o.
a americkou firmou SONEX BUSINESS, INC. bolo relevantné a mohlo prispieť k zisteniu skutkového
stavu veci, nič mu nebránilo opätovne prerušiť daňovú kontrolu, pretože sa jedná o zisťovanie novej
skutočnosti, pre ktorú ešte daňová kontrola nebola prerušená. Boli teda splnené podmienky § 25a
Zákona o správe daní, keďže sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia,
čím bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 02.07.2012. Pri prerušení konania v
danom prípade daňovej kontroly lehoty neplynú, a preto nebolo potrebné, aby správca dane oznamoval
predĺženie lehoty.

Ďalšou námietkou bola tá skutočnosť, že v rámci medzinárodnej výmeny informácií bol v Českej
republike príslušnými daňovými orgánmi Českej republiky vypočutý konateľ odberateľa žalobcu Ján
Krákorník, pričom však žalobca nebol prítomný pri tomto výsluchu, čím malo dôjsť k porušeniu jeho
procesných práv. Je pravdou, že pri medzinárodnej výmene informácií v rámci druhého prerušenia
daňovej kontroly bol Ján Krákorník vypočutý českým daňovým orgánom dňa 31.01.2013. Vypovedal v
rámci preverovania toku tovaru od firmy J.K.CONSULT, s. r. o. firme SONEX BUSINESS, INC. USA.
Uviedol, že tovar nakúpený od spoločnosti Transeuropa, s. r. o. bol fakturovaný spoločnosti SONEX
BUSINESS, INC. Nevada USA. Tovar bol fyzicky odovzdaný poverenému zástupcovi spoločnosti
SONEX BUSINESS, INC., vždy to môže byť niekto iný. Niet pochybnosti, že táto spoločnosť
existuje. Tovar nakúpený od spoločnosti Transeuropa, s. r. o. Ján Krákorník preberal osobne. Z
uvedeného vyplýva, že jeho výsluch potvrdzoval tvrdenia žalobcu ohľadne predaja tovaru spoločnosti
J.K.CONSULT, s. r. o., v tomto ohľade teda medzi žalobcom a Jánom Krákorníkom neboli skutkové
rozpory. Nebolo teda potrebné, aby sa tento výsluch formálne zopakoval aj s účasťou zástupcu žalobcu,
pretože by tento výsluch nepriniesol ani pri jeho prítomnosti nové skutočnosti. Taktiež súd poukazuje na
to, že pokiaľ aj dôjde k procesnej vade na strane zahraničných orgánov štátnej správy, v danom prípade
českých orgánov Finančnej správy, za takéto pochybenia nemôže niesť zodpovednosť slovenský
správny orgán, v danom prípade Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a preto takéto procesné
pochybenie - pokiaľ by nastalo - nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia slovenského
správneho orgánu. Vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

Ďalšia námietka spočívala v tom, že počas prerušenia výkonu daňovej kontroly správca dane vykonával
procesné úkony. Je pravda, že dňa 22.05.2013 bola so žalobcom spísaná zápisnica o miestnom
zisťovaní za účelom preverenia účtovnej evidencie a obchodných zmlúv za rok 2011. Pokiaľ v rámci
prerušeného konania správca dane urobil len také úkony, ktoré nezasiahli do žiadnych práv daňového
subjektu, napr. v danom prípade si od daňového subjektu vyžiadal výpisy účtovných záznamov,
dodávateľských faktúr, odberateľských faktúr a ďalších listinných dôkazov a nevykonával žiadne
dokazovanie, nejedná sa o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Iné procesné úkony počas prerušení daňovej kontroly vykonané neboli. Nahliadnutie do iných správnych
spisov bolo vykonané až 19.12.2013 a miestne zisťovanie dňa 29.11.2012, a to vo vzťahu k inému
daňovému subjektu. Zápisnica o miestnom zisťovaní z 30.05.2013 sa netýkala zdaňovacieho obdobia
8/2011, ale roku 2012, preto ani tento úkon nebol vykonaný v rámci prerušenej daňovej kontroly. Čo
sa týka dožiadaní na Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Trnavskú vodárenskú spoločnosť, a.s. a
Západoslovenskú energetiku a.s., tieto dožiadania sa týkali iného daňového subjektu, a to KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s. r. o., ktorý vlastní sklad v Piešťanoch, teda nie priamo daňového subjektu a
nevykonával ho správca dane. Pokiaľ správy od týchto subjektov správca dane využil ako listinné dôkazy,
nič mu v tom nebránilo. Súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

Čo sa týka tvrdeného prechodu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane, súd sa k nej
vyjadroval už vyššie v odôvodnení. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu, nie správcu dane
preukázať reálnosť dodania tovaru podľa dodávateľských faktúr za august 2011 a pokiaľ túto skutočnosť
žalobca nepreukázal, dostal sa do dôkaznej núdze. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí



konštatuje, že zistenia správcu dane vedú k pochybnostiam o dodaní vždy nového deklarovaného
tovaru práve dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, a tieto pochybnosti sa daňovému
subjektu nepodarilo odstrániť. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie dodávaného tovaru,
ktorú skutočnosť konštatoval správca dane a žalovaný, teda spochybnenie reálnosti na všetkých
stupňoch obchodného reťazca deklarovaním zdaniteľných plnení, sa javí splnenie dôkazného bremena
zaťažujúceho žalobcu na okolnosť reálneho dodania tovaru podľa faktúr, spočívajúce len v predložení
zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné,
by sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu
z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil
tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované
zásadou neutrality DPH. Ak teda vznikne na strane správcu dane dôvodná pochybnosť o existencii
zdaniteľného plnenia (vykonaným dokazovaním správca dane práve spochybnil tvrdenia žalobcu o
dodaní tovaru, t.j. dostatočne preukázal negatívnu skutočnosť), vtedy je práve na žalobcovi, aby túto
pochybnosť objektívnymi dôkazmi odstránil. Hoci správca dane použil termín „pochybnosti“ o dodaní
deklarovaného tovaru, z celého odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a z vykonaného dokazovania
je jednoznačné, že nejde len o samotné pochybnosti o tejto skutočnosti, ale táto skutočnosť bola
preukázaná -+ z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový záver, že k reálnemu obchodovaniu podľa
jednotlivých predložených faktúr za august 2011 nedochádzalo. Túto objektívnu skutočnosť potom mal
právo žalobca dôkaznými prostriedkami vyvrátiť, na čo mal dôkazné bremeno, čo sa mu však nepodarilo.
Obdobne je tomu tak aj pri spochybnení dobromyseľnosti žalobcu pri uskutočňovaní jednotlivých
transakcií. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na
fakturačných dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov s dlažbou, keďže všetky zúčastnené obchodné
spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom
mieste. Takže ani v tejto otázke žalovaný a správca dane nemali žiadne pochybnosti o vedomosti žalobcu
o tom, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Preukázanie týchto skutočností vyplýva
z vykonaného dokazovania a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú uvedené všetky konkrétne
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal správca dane pri formulovaní tohto záveru.

Žalobca ďalej namietal, že pri preverovaní subdodávateľských vzťahov boli vypočutí konatelia
subdodávateľských spoločností a žalobca nebol o ich vypočutí informovaný. Súd konštatuje, že táto
námietku žalobca neuplatnil v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Súd sa tou námietkou v rámci
súdneho konania nemôže zaoberať, pretože sám žalobca ju nenamietal ako procesnú vadu v správnom
konaní. Pritom nejde o takú vadu, na ktorú je povinný súd prihliadať ex offo. Na margo formulácie tejto
námietky súd uvádza, že je formulovaná neurčito, lebo nie je zrejmé, pri ktorých konkrétnych výsluchoch
mali byť porušené procesné práva žalobcu a či boli tieto výsluchy vykonávané v rámci daňovej kontroly
žalobcu za zdaňovacie obdobie 8/2011, alebo išlo o výsluchy v rámci iných daňových kontrol žalobcu
za iné zdaniteľné obdobia, či o výsluchy v rámci preverovania iných daňových subjektov. Napr. výsluch
konateľa dodávateľa žalobcu Jána Klimeka dňa 29.06.2012 bol vykonaný bez prítomnosti žalobcu,
avšak išlo o výsluch v rámci daňovej kontroly daňového subjektu TICARET s.r.o.

Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie neobsahuje požiadavku na spravodlivý súdny proces, lebo
nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Túto námietku žalobca upresnil v tom ohľade, že odôvodnenie je bez
zdôvodnenia základnej otázky, v čom spočívala fiktívnosť dodávky medzi žalobcom a odberateľom
J.K.CONSULT, s. r. o.. Podľa názoru súdu prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správnych
orgánov sa dostatočným spôsobom vysporiadalo s touto skutkovou otázkou. Neboli preukázané
dodania tovaru ako celok na základe dodávateľských faktúr za august 2011, nebol taktiež preukázaný
žiaden pohyb tovaru uskladneného v sklade v Piešťanoch v rámci tejto fakturácie. Prvá odpoveď na
medzinárodnú výmenu informácií konštatovala doručenie tovaru do skladu v Českej republike (Brno)
v zdaňovacom období 2 - 4/2011, a nie v auguste 2011, čiže v tomto zdaňovacom období nebolo
preukázané ani len prevezenie tovaru zo skladu v Piešťanoch do Českej republiky. Ak by však aj tovar
prešiel hranice Českej a Slovenskej republiky, ak nie je splnená materiálna stránka dodania tovaru, t. j. že
ide o obchodný prípad podľa dodávateľskej faktúry, tzn. že žalobca tovar nenadobudol, samotný presun
tovaru medzi dvoma krajinami Európskej únie nemôže takému dodávateľovi tovaru zabezpečiť priznanie
oslobodenia od DPH. V danom prípade reálny podklad na nadobudnutie tovaru firmou J.K.CONSULT,
s. r. o. v Českej republike nebol žiadnym spôsobom preukázaný a dokonca nebol preukázaný ani
formálny pohyb tovaru do Českej republiky. Uvedené vyplýva priamo z odôvodnenia napadnutého a



prvostupňového rozhodnutia. Súd sa preto nestotožnil s tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je v tejto otázke nedostatočné.

Iné námietky žalobca vo vzťahu k tvrdenému nedostatku dôvodov neuviedol. Súd konštatuje, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane netrpí nedostatkom dôvodov. V odôvodnení
žalovaný konkretizoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní a reagoval na ne zrozumiteľným a
relevantným spôsobom, riadne vysvetlil, prečo sú žalobcove hmotnoprávne i procesné námietky
nedôvodné, uviedol ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, skutkový stav subsumoval pod tieto
ustanovenia zákona, vyložil ich vo svetle daného prípadu a na záver konštatoval, že dospel k záveru,
že prvostupňové správne rozhodnutie považoval za správne, preto sú námietky daňového subjektu v
odvolaní neopodstatnené.

Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil všetky námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu zamietol v celom
rozsahu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní
úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v ôsmych
vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave.