Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200323 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200323.2 Opravné uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: Krajský prokurátor v Žiline, Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 010 04 Žilina, proti odporcovi: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: BH-STAV, s.r.o., so sídlom Do poľa 305, 013 22 Rosina, IČO: 36 393 304, právne zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom Z. H.. XX, XXX XX T., vo veci návrhu na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 11.03.2015, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 13.03.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi konať podľa § 73 ods. 1 alebo ods. 2 Daňového poriadku o odvolaní daňového subjektu BH-STAV, s.r.o., IČO: 36 393 304, Do poľa 305, 013 22 Rosina, zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, podanom proti rozhodnutiu odporcu č. 9500304/5/4372803/2014 zo dňa 24.09.2014 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, a to v lehote 30 dní od doručenia spisu pripojeného v prejednávanej veci správnemu orgánu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca rozhodnutím č. 9500304/5/4372803/2014 zo dňa 24.09.2014 vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) daňovému subjektu BH-STAV, s.r.o., IČO: 36 393 304, DIČ 2020104955, IČ DPH SK2020104955, Do poľa 305, 013 22 Rosina, úrok z omeškania v sume 2 147,40 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej správcom dane dodatočným platobným výmerom č. 670/230/47375/11/ Sma zo dňa 14.10.2011, doručeným dňa 09.11.2011 za zdaňovacie obdobie 2009 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške určenej správcom dane v dodatočnom platobnom výmere. Odporca v rozhodnutí poučil daňový subjekt, že proti rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. podať odvolanie, písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Žilina do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 29.09.2014. Dňa 13.10.2014 odovzdala na poštovú prepravu právna zástupkyňa daňového subjektu odvolanie proti rozhodnutiu odporcu č. 9500304/5/4372803/2014 zo dňa 24.09.2014. Prílohou odvolania bolo plnomocenstvo na zastupovanie. Listom č. 9500304/5/4666101/2014 zo dňa 14.05.2014 (nesprávne uvedený dátum) odporca daňovému subjektu oznámil, že ho ku dňu 01.01.2014 správca dane eviduje ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, preto je povinný podľa § 14 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. doručovať písomnosti elektronicky. Odvolanie nebolo podané v súlade so zákonom, teda nezakladá žiadne právne účinky a daňový úrad naň neprihliada. List doručil priamo daňovému subjektu, hoci odvolanie podala právna zástupkyňa, ktorá sa preukázala plnou mocou na zastupovanie. Dňa 28.10.2014 daňový subjekt podal odvolanie elektronicky. Listom č. 9500304/5/4964084/2014 zo dňa 07.11.2014 odporca daňovému subjektu oznámil, že podľa § 73 ods. 4 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. odvolanie zamieta, nakoľko bolo podané po určenej lehote a z tohto dôvodu je podľa § 72 ods. 8 písm. a) neprípustné. Krajská prokuratúra Žilina na základe podnetu spoločnosti BH-STAV, s.r.o., zastúpenej JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, preskúmala zákonnosť postupu odporcu pri vybavení odvolania tejto spoločnosti, pričom dospela k záveru, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom. Krajská prokuratúra Žilina pod č. Kd 267/14/5500-5 podala dňa 18.12.2014 odporcovi upozornenie prokurátora, ktoré odporca predložil Finančnému riaditeľstvu SR. Finančné riaditeľstvo SR listom č. 1100308/1/70622/2014 zo dňa 16.02.2015 oznámilo Krajskej prokuratúre Žilina, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, preto neprijíma vo veci žiadne opatrenia. Navrhovateľ uviedol, že s dôvodmi, pre ktoré Finančné riaditeľstvo SR nevyhovelo podanému upozorneniu prokurátora, sa nemožno stotožniť. Pokiaľ ustanovenie § 72 ods. 2 daňového poriadku upravuje, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, je pod pojmom „písomne“ nutné rozumieť hmotnú (materiálnu) alebo tiež listinnú podobu podania, ktorá ako taká musí byť fyzicky doručená správcovi dane. Z hmotného charakteru písomného podania vyplýva spôsob, ako možno takéto podanie doručiť správcovi dane. Podľa § 31 ods. 5 daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne. Je preto nepochybné, že písomné podanie môže byť doručované aj prostredníctvom poštovej prepravy. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle upraviť, že odvolanie vybraných subjektov možno podať len elektronicky, bol by v ustanovení § 72 ods. 2 daňového poriadku vo vzťahu k týmto subjektom použil priamo formuláciu, že odvolanie možno podať len „elektronickými prostriedkami“, čo neučinil. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie prokurátora zo dňa 11.03.2015 ako návrh zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 250t a nasl. O.s.p., t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 24.03.2015 uviedol nasledovný skutkový stav: Rozhodnutím č. 9500304/5/4372803/2014 zo dňa 24.09.2014 bol daňovému subjektu BH-STAV, s.r.o., Do poľa 305, 013 22 Rosina, IČO: 36 393 304 (ďalej len „daňový subjekt“) vyrubený úrok z omeškania vo výške 2 147,40 Eur za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby vyrubenej správcom dane dodatočným platobným výmerom č. 670/230/47375/11/Sma zo dňa 14.10.2011, doručeného dňa 9.11.2011 za zdaňovacie obdobie 2009. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 29.09.2014. Proti predmetnému rozhodnutiu je možnosť v zmysle § 72 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podať odvolanie, a to písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Žilina do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Včas podané odvolanie v zmysle § 72 ods. 1 Daňového poriadku má odkladný účinok. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané splnomocneným zástupcom daňového subjektu písomne (odovzdané na poštovú prepravu dňa 13.10.2014) a doručené na Daňový úrad Žilina dňa 14.10.2014 (Plnomocenstvo zo dňa 10.10.2014 tvorilo súčasť podaného odvolania.). Oznámením č. 9500304/5/4666101/2014 zo dňa 14.05.2014 bolo daňovému subjektu oznámené, že písomne podané odvolanie nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom (t.j. elektronicky), a preto nezakladá žiadne právne účinky. Správca dane oznámil daňovému subjektu, že osoby uvedené v § 14 Daňového poriadku s účinnosťou od 01.01.2014 sú povinné doručovať podania elektronickými prostriedkami a pokiaľ subjekty uvedené v § 14 Daňového poriadku urobia podanie iným spôsobom, bude sa na podanie pozerať, akoby nebolo podané. Na základe uvedeného správca dane na písomne podané odvolanie neprihliada. Oznámenie bolo doručované daňovému subjektu a ako také bolo prevzaté dňa 27.10.2014. Následne dňa 28.10.2014 bolo podané odvolanie v elektronickej forme (e.č. 6/21257120/2014) (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené „6/21256798/2014“). Zároveň bolo dňa 28.10.2014 elektronicky doručené Vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 14. mája 2014, kde z uvedených dôvodov daňový subjekt trvá na tom, aby daňový úrad o odvolaní účastníka konania riadne konal a vo veci rozhodol. Daňový úrad Žilina následne vydal Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 9500304/5/4964084/2014 zo dňa 07.11.2014, ktorým daňovému subjektu v zmysle § 73 ods. 5 Daňového poriadku oznámil, že ním podané odvolanie je podané po určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku - odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné), nakoľko lehota na podanie odvolania uplynula dňa 14.10.2014 (rozhodnutie bolo doručené dňa 29.09.2014). Odvolanie v elektronickej forme bolo podané daňovým subjektom dňa 28.10.2014. Uvedené oznámenie bolo doručené daňovému subjektu dňa 18.11.2014. Následne doručenému Upozorneniu prokurátora č. Kd 267/14/5500-5 zo dňa 18.12.2014 (doručené na Daňový úrad Žilina dňa 22.12.2014) nebolo vyhovené a ako také bolo postúpené s úplným spisovým materiálom na vybavenie Finančnému riaditeľstvu SR, oddeleniu daňového konania Žilina listom č. 9500304/5/75191/2015 zo dňa 13.01.2015. Finančné riaditeľstvo SR listom č. 1100308/1/70622/2014 zo dňa 16.02.2015 oznámilo Krajskej prokuratúre Žilina, že správca dane v danom postupoval v súlade so zákonom, odvolanie daňového subjektu nebolo podané v súlade so zákonom (listinná forma odvolania odovzdaná na poštovú prepravu dňa 13.10.2014 a doručená na Daňový úrad Žilina dňa 14.10.2014) a elektronické podanie odvolania bolo urobené až dňa 28.10.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. K argumentácii navrhovateľa odporca uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2014 v zmysle ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku je stanovená povinnosť doručovať podanie finančnej správe elektronickými prostriedkami týmito osobami: a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní, a to buď so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu na základe uzatvorenej dohody o elektronickom doručovaní. Poukázal na § 13 ods. 5 a § 27 ods. 5 Daňového poriadku a uviedol, že v posledný deň lehoty môžu vyšpecifikované osoby poštou odoslať napr. prílohy k podaniam, rovnako v posledný deň sú povinné elektronicky doručiť všetky podania na vyššie uvedenú adresu elektronickej podateľne, resp. v danom prípade podať odvolanie. Vo všeobecnosti je možné podanie urobiť v zmysle § 13 ods. 1 Daňového poriadku písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Pod pojmom písomne sa rozumie buď v listinnej podobe alebo elektronicky. Nepriamo tieto skutočnosti vyplývajú z ust. § 13 ods. 2, ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku. Z dôvodu, že zákon predpisuje elektronickú formu podania u subjektov vyšpecifikovaných v § 14 ods. 1 písm. a) až d) Daňového poriadku, táto forma musí byť dodržaná napriek tomu, že nebol poučený o tejto povinnosti v príslušnom rozhodnutí. To znamená, že pokiaľ je daňový subjekt poučený, že môže urobiť podanie (odvolanie) buď písomne alebo ústne do zápisnice, tak ústne do zápisnice môže podanie (odvolanie) urobiť každý daňový subjekt (aj ten, ktorý je uvedený v § 14), ale ak sa daňový subjekt rozhodne urobiť podanie (odvolanie) písomne, tak pre daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku to znamená, že písomnosť (odvolanie) musí byť doručená elektronickými prostriedkami. Odvolanie je samostatným podaním, a preto ho daňový subjekt nemôže doručovať osobne, alebo poštovou prepravou ako prílohu podania (§ 14 ods. 2 Daňového poriadku). Z § 14 Daňového poriadku vyplýva, že podania, ktoré majú predpísanú formu, tzv. štruktúrované podania (daňové priznania, hlásenia, súhrnné výkazy) musia byť podané vyšpecifikovanými subjektmi elektronicky. Rovnako sa to týka aj tzv. „neštruktúrovaných podaní" (v danom prípade podané odvolania), ktoré rovnako tieto vyšpecifikované subjekty doručujú do elektronickej podateľne. V prípade doručenia písomnosti v listinnej podobe, napriek povinnosti podávateľa podľa § 14 Daňového poriadku doručovať podanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona, je takéto podanie neúčinné. Správca dane v takomto prípade môže o tejto skutočnosti informovať daňový subjekt (nemá však povinnosť). V danom prípade správca dane zaslal daňovému subjektu o uvedenej skutočnosti Oznámenie zo dňa 14.05.2014, č. 9500304/5/4666101/2014. Zaslanie predmetných oznámení o tom, že poštou podané odvolania sú bezpredmetné, je informáciou správcu dane pre daňový subjekt v rámci zásady jeho súčinnosti s daňovým subjektom. Je užitočné najmä v prípade, že daňový subjekt stihne do uplynutia odvolacej lehoty podať odvolanie správnym spôsobom (elektronicky). Z Daňového poriadku však nevyplýva povinnosť takéto oznámenie daňovému subjektu zasielať. Rovnako správca dane nemá povinnosť vyzývať daňový subjekt na podanie odvolania elektronickými prostriedkami v zmysle § 13 ods. 8 Daňového poriadku (t.j. v prípade, ak je odvolanie podané v listinnej forme, napriek povinnosti podať ho v zmysle § 14 Daňového poriadku elektronicky). Odporca má za to, že nebol nečinný, postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a internými usmerneniami týkajúcimi sa elektronického doručovania písomností, a teda nemal dôvod odstúpiť odvolanie odvolaciemu orgánu v zmysle § 73 ods. 1 alebo 2 Daňového poriadku. Odporca navrhol, aby súd tento návrh v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, nakoľko rozhodnutie a postup odporcu v medziach návrhu sú v súlade so zákonom. Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať, je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu. Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Prípustnosť návrhu: Prokurátor môže podať návrh v tomto konaní iba vtedy, ak je orgán verejnej správy nečinný aj po upozornení prokurátorom. Ak prokurátor zistí v postupe orgánu verejnej správy skutočnosť, že dochádza k zbytočným prieťahom v procese rozhodovania, na účely odstránenia nezákonného stavu môže podať orgánu verejnej správy upozornenie (§ 28 a § 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. Bezprostredne nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy alebo prokurátorom. Ak napriek tomu orgán verejnej správy, jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán nereaguje na upozornenie prokurátora a vo veci nekoná, prokurátor môže podať návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 2 O.s.p.. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Súd mal za to, že chronológia prípadu nebola medzi účastníkmi sporná, a preto odkazuje na rekapituláciu priebehu veci v návrhu prokurátora. V predmetnej veci je súd toho názoru, že zo strany prokurátora boli splnené podmienky prípustnosti návrhu - podanie upozornenia, ktoré zo strany nadriadeného orgánu Finančného riaditeľstva SR nebolo vybavené tak, ako sa domáhal prokurátor. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 51c ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 14 ods. 2 Daňového poriadku prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. Podľa § 27 ods. 5 veta prvá Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 72 ods. 2 Daňového poriadku odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Podstatou v predmetnej veci je posúdenie procesnej otázky, či správca dane postupoval správne, ak v prípade včas a v písomnej forme podaného odvolania zaslaného prostredníctvom pošty právnym zástupcom daňového subjektu, považoval toto odvolanie za nepodané z dôvodu, že daňový subjekt má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami v zmysle § 14, § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňový poriadok pozná dve formy podania, a to 1/ písomnú, 2/ ústnu do zápisnice. Vyplýva to z ust. § 13 ods. 1 Daňového poriadku. Formy podania sa spájajú so slovesom „urobiť“, alebo trpným príčastím „urobený“. V iných procesnoprávnych predpisoch je forma podania elektronickými prostriedkami a telefaxom výslovne uvedená zároveň s písomnou formou a ústnou formou do zápisnice (viď. § 19 Správneho poriadku, § 42 Občianskeho súdneho poriadku, § 62 Trestného poriadku, § 186 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom niektoré predpisy poznajú ešte aj iné formy podania - napr. telegraficky. V Daňovom poriadku však podanie elektronickými prostriedkami a telefaxom predstavujú spôsob doručenia písomného podania a eventualitu k listinnej podobe doručenia, s ktorou sú rovnocenné. Špeciálne ustanovenie o odvolaní v daňovom konaní - § 72 ods. 2 - pozná len dve možné formy podania odvolania - písomnú a ústnu do zápisnice, s tým, že toto ustanovenie špecifikuje orgán, ktorému sa odvolanie podáva „správcovi dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie sa napadá“, aby účastník nesmeroval svoje odvolanie priamo odvolaciemu orgánu. Daňový poriadok rozpoznáva tri spôsoby doručenia písomného daňového podania, a to v listinnej podobe (buď podané prostredníctvom pošty alebo zanesené osobne do podateľne daňového úradu), elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne, vyplýva to z § 27 ods. 5 Daňového poriadku, pričom osobitný druh doručenia je doručenie telefaxom, ktoré treba doplniť v listinnej podobe (§ 13 ods. 6). Ustanovenie § 14 Daňového poriadku stanovuje obligatórny spôsob doručovania písomného podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 pre vymedzený okruh daňových subjektov. Z povahy veci vyplýva, že tieto subjekty si nemôžu nikdy zvoliť doručenie písomného podania v listinnej podobe alebo podaním telefaxom - vždy musia podanie urobiť len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 Daňového poriadku alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a toto podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo ak subjekt nemá zaručený elektronický podpis, musí uzavrieť so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi formou podania a spôsobom doručenia podania. Ustanovenia o všeobecnom daňovom podaní a spôsoboch jeho doručenia je potrebné vztiahnuť aj na odvolanie v daňovom konaní v taktom rozsahu, v akom Daňový poriadok obsahuje špeciálnu úpravu, resp. ktorá sa s touto všeobecnou úpravou vylučuje. Odvolanie je nepochybne možné doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne, čo zodpovedá najnovším trendom elektronizácie štátnej resp. verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné aplikovať subsidiárne ustanovenia II. hlavy Daňového poriadku aj na odvolanie v daňovom konaní, nakoľko ust. § 72 Daňového poriadku a nasl. neobsahuje úpravu o spôsobe doručovania podaní, len o ich forme. Poučenie v rozhodnutí musí obsahovať informáciu o mieste, lehote a forme podania odvolania, t.z., že pokiaľ poučenie obsahuje informáciu, že odvolanie je možné podať písomne a ústne do zápisnice, je toto poučenie v súlade s § 72 ods. 2 Daňového poriadku. Poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať poučenie o spôsobe doručenia odvolania, teda že odvolanie je možné podať v listinnej podobe u správcu dane (tzv. osobne), poštou, elektronickými prostriedkami, telefaxom. Poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať ani poučenie o náležitostiach odvolania. Z ust. § 72 ods. 4 vyplýva, že odvolanie musí obsahovať náležitosti, a to náležitosti podľa § 13 Daňového poriadku a náležitosti podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Odkaz na ustanovenia o náležitostiach všeobecného podania znamená, že odvolanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva (§ 13 ods. 2), musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, dôvody podania (§ 13 ods. 3), ak je doručené elektronicky, musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo daňový subjekt musí mať uzatvorenú dohodu o elektronickom doručovaní (§ 13 ods. 5). Systematickým a gramatickým výkladom možno dôjsť k záveru, že § 14 Daňového poriadku obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa, resp. bližšie špecifikujúcu spôsob doručovania elektronickými prostriedkami. Krajský súd dáva do pozornosti, že účinnosť § 14 Daňového poriadku bola odložená v ust. § 165b Daňového poriadku od 01.01.2014, pričom daňové subjekty mali dostatočný čas sa s novými povinnosťami oboznámiť a ich zavedenie bolo daňovou správou verejne prezentované. Podľa názoru krajského súdu, poučenie v rozhodnutí nemusí obsahovať informáciu, že konkrétny daňový subjekt - účastník musí doručovať písomné podania len elektronickými prostriedkami. V čase doručenia prvostupňového rozhodnutia daňový subjekt nemusí ani mať zástupcu daňového poradcu alebo advokáta, zároveň teoreticky neplatiteľ DPH sa môže v čase od doručenia rozhodnutia stať platiteľom DPH, o čom správca dane v čase vydania rozhodnutia nemôže mať vedomosť. Podľa názoru krajského súdu odporca postupoval správne, keď vyhodnotil písomné odvolanie advokáta daňového subjektu zo dňa 13.10.2014, doručené odporcovi dňa 14.10.2014 v listinnej podobe poštou, listom č. 9500304/5/4666101/2014 zo dňa 14.05.2014 ako právne neúčinné, t.j. akoby nebolo vôbec podané. Odporca by mal postupom podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku vyzvať daňový subjekt prostredníctvom právneho zástupcu v lehote nie kratšej ako 15 dní, na odstránenie nedostatkov odvolania, keby neobsahovalo náležitosti, teda ak by bolo účinne podané, avšak malo nedostatky, V okolnostiach predmetnej veci nemal súd za preukázané, že by daňový subjekt podal odvolanie včas elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, teda účinne. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou odporcu, že odvolanie je samostatným podaním, a preto ho daňový subjekt nemôže doručovať ako prílohu podania. Záverom krajský súd konštatuje, že podania v písomnej forme doručené v listinnej podobe po 01.01.2014 osobou, ktorá je povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky, nie sú podané v súlade s Daňovým poriadok a takéto podania nezakladajú právne účinky. Povinnosť taxatívne uvedených osôb doručovať podania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na všetky podania, teda aj na odvolania. Odporca nebol v konaní nečinný a postupoval správne, keď sa právne neúčinným odvolaním nezoberal a procesne ho neprejedal, resp. neodstúpil odvolaciemu orgánu, a preto krajský súd návrh proti nečinnosti odporcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p.. Odporcovi v zásade v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania neprináleží. Daňovému subjektu žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku (žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.