Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/77/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200324 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200324.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobkyne: D. L., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom U. XXXX/XB, XXX XX S., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 04 Žilina, za účasti pribratého účastníka konania: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX S., práv. zastúpený Mgr. Dankou Varhaníkovou, advokátkou so sídlom P.. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. V 1406/2015 zo dňa 27.02.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žalobkyňa a pribratý účastník n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 13.03.2015, ktorá bola podaná na súd osobne dňa 13.03.2015, domáhala sa žalobkyňa, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 1406/2015 zo dňa 27.02.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v kat. úz. S. - byt č. 59, vchod 16, druhé poschodie, súpisné č. stavby XXXX na pozemku CKN p. č. 7949 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 691/47689 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na pozemku CKN p. č. 7949 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 900 m2 v prospech L. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1 na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi účastníkmi D. L., rod. B. a L. L. ako bezpodielovými spoluvlastníkmi. Zároveň si uplatnila náhradu trov súdneho konania. Dôvodom pre tvrdenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo, že účastník dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov L. L. nesplnil záväzok zaplatiť žalobkyni vyporiadací podiel dohodnutým spôsobom, čo bolo v dohode dojednané ako odkladacia podmienka, a žalovaný vklad napriek tomu povolil. Uznesením č.k. 20S/77/2015-33 zo dňa 05.05.2015 Krajský súd v Žiline pribral do konania L. L. ako účastníka konania. Účastník konania L. L. sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 18.05.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne. Konštatoval, že dňa 16.03.2015 poslal ihneď po získaní úveru sumu 22.500,- Eur na základe dohody o vyporiadaní BSM na účet žalobkyne. Žalobkyňa obdržala peniaze po lehote, pretože v čase získavania úveru si účastník zlomil nohu a vybavovanie sa skomplikovalo. Podľa jeho názoru neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia. Podaním zo dňa 12.06.2015 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, že účastník konania až po podaní žaloby a návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností zaplatil dňa 17.03.2015 navrhovateľke na jej bankový účet vyporiadací podiel v dohodnutej výške 22.500,- Eur. Žaloba v predmetnej veci bola podaná dôvodne, z dôvodov uvedených v žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že L. L. splnil svoj záväzok vyplývajúci mu z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej dňa 12.02.2015 a zaplatil svoj vyporiadací podiel v dohodnutej výške po podaní predmetnej žaloby dňa 17.03.2015, nemá záujem na ďalšom pokračovaní konania, preto berie návrh v celom rozsahu späť a podľa § 96 ods. 1 O.s.p. žiada konanie zastaviť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Požiadala zároveň o vrátenie súdneho poplatku z návrhu kráteného o sumu 6,70 Eur. Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd konštatuje, že žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorá je žalobou v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. správneho súdnictva. Rozhodovanie o zastavení konania a náhrade trov konania táto časť O.s.p. stanovuje špecificky od tretej časti O.s.p. Ak po podaní žaloby dôjde k späťvzatiu žaloby, túto procesnú situáciu rieši ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p., ktoré rieši zároveň i otázku, ktorému z účastníkov konania sa v tomto prípade priznáva náhrada trov konania. Úkon späťvzatia je procesne dovolený kedykoľvek až do rozhodnutia súdu o žalobe (§ 250h ods. 2 O.s.p., časť vety pred bodkočiarkou), a to bez toho, aby sa vyžadoval súhlas žalovaného. V tomto prípade súd postupuje podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie zastaví. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou Krajský súd v Žiline preto postupujúc podľa § 250d ods. 3 O.s.p. uznesením konanie zastavil. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby sa rozhoduje v zmysle špeciálnej úpravy stanovenej v § 250h ods. 2 O.s.p., časť vety za bodkočiarkou. Ide o osobitné ustanovenie pri späťvzatí žaloby, ktoré zakotvuje iba právo na náhradu trov konania žalovaného a vylučuje primerané použitie § 146 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného je zrejmé, že podľa § 250h ods. 2 O.s.p., časť vety za bodkočiarkou, pri späťvzatí žaloby v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len žalovanému, a to v prípade, ak mu vznikli trovy konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/145/2010 zo dňa 08.02.2011, podľa ktorého, ak ide o zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby, v správnom súdnictve pri rozhodovaní o trovách konania súd bude aplikovať ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p. a žalovanému prizná náhradu trov konania, ak mu do späťvzatia žaloby nejaké vznikli (pôjde o vzťah osobitnej úpravy § 250h ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k všeobecnej úprave § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.). Ak zastavenie konania spôsobí žalovaný, súd podľa ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. prizná žalobcovi náhradu trov konania. Ak zastavenie konania spôsobil žalobca, súd podľa rovnakých, v predchádzajúcej vete citovaných, ustanovení O.s.p. žalovanému prizná náhradu trov konania, ak samozrejme nejde o späťvzatie žaloby podľa § 250h ods. 2 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. možno primerane použiť len na procesné situácie, keď nejde o späťvzatie žaloby podľa § 250h ods. 2 O.s.p. V danom prípade však k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby a preto nárok na náhradu trov konania má podľa tohto zákonného ustanovenia len žalovaný, nie ostatní účastníci konania. Preto súd deklaratórne rozhodol, že žalobkyňa a pribratý účastník nemajú právo na náhradu trov konania. Žalovaný právo na náhradu trov zo zákona má, avšak zo spisu nevyplýva, že by mu trovy vznikli. Preto vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II.ÚS 56/05 zo dňa 22.06.2005, podľa ktorého aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom. Krajský súd poukazuje na poslednú vetu vyššie uvedenej citácie nálezu Ústavného súdu SR, ktorá v danom prípade nebola naplnená. V procesnej situácii ako je daná v tomto prípade, t.j. keď k späťvzatiu došlo pred rozhodnutím súdu, nie je možné konštatovať, že by žalobkyňa bola s uplatnením svojho procesného stanoviska, resp. so svojou žalobu úspešná. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., späťvzatie žaloby rieši druhá veta tohto ustanovenia. je treba zdôrazniť, ako už bolo uvedené vyššie, že na konanie podľa piatej časti O.s.p. pri späťvzatí žaloby je aplikácia tejto všeobecnej úpravy vylúčená a to vzhľadom na špecifickú právnu úpravu náhrady trov pri späťvzatí žaloby v konaní podľa piatej časti O.s.p. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., veta druhá, by bol povinný trovy žalobkyni hradiť žalovaný, t.j. správny orgán. Táto veta však v danom prípade nebola ani skutkovo naplnená, pretože k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, v danom prípade správneho orgánu, ktorému žaloba ani nebola doručená a ktorý k nej ešte nezaujal procesné stanovisko. Preto je v súlade so špecifickými podmienkami vedenia konania o správnej žalobe, že v prípade späťvzatia žaloby nie je možné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. a preto nemožno zaviazať na úhradu trov konania správny orgán. Žalobkyňa však žiadala podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazať na náhradu trov nie žalovaného, ale pribratého účastníka. Rovnako pribratý účastník žiadal na náhradu jeho trov zaviazať žalobkyňu. Obaja títo účastníci súdneho konania argumentovali, čo sa týka dôvodnosti ich procesných návrhov - či už žaloby alebo vyjadrenia k žalobe, súkromnoprávnymi argumentmi, ktoré spočívajú v zaplatení vyporiadacieho podielu podľa dohody o vyporiadaní BSM a včasnosťou vyplatenia tohto vyporiadacieho podielu žalobkyni zo strany pribratého účastníka. Takéto okolnosti by mohli byť dôležité pre posúdenie náhrady trov konania, ak by sa jednalo o civilný spor, avšak v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu sú tieto okolnosti právne bezvýznamné. Nemôžu ako také založiť právo žalobcu na náhradu trov konania voči pribratému účastníkovi ani naopak. Judikatúra súdov Slovenskej republiky v prevažnej miere zastáva názor, že priznanie trov pribratému účastníkovi v správnom súdnictve neprichádza do úvahy, a to ani vtedy, keď je vo veci samej žalobca neúspešný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžp/14/2011 zo dňa 24.11.2011). Priznanie trov žalobcovi je zasa možné len vtedy, keď je vo veci samej úspešný, t.j. o náhrade sa rozhoduje podľa § 250k ods.1 O.s.p., čo zároveň znamená, že náhradu platí žalovaný (nie pribratý účastník). Preto vo vzťahu k žalobcovi a pribratému účastníkovi treba konštatovať, že voči sebe navzájom nemajú žiadnu povinnosť na náhradu trov súdneho konania podľa piatej časti O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v troch vyhotoveniach.