Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/63/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200468 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200468.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Anton Radzo, s miestom podnikania Radzovka 579/82, 029 52 Hruštín, IČO: 41352572, právne zastúpený advokátom: Mgr. Filip Osvald, so sídlom V. č. X, XXX XX B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100308/1/101960/2015 zo dňa 06.03.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101960/2015 zo dňa 06.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9512401/5/5213127/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. bol vo vzťahu k žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 114,90 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasil so záverom správcu dane, podľa ktorého porušil § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., kedy si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladov za nákup rôzneho materiálu. Dôvodom pre neuznanie predmetných výdavkov ako výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo strany správcu dane, ako aj odpočet DPH z týchto dokladov bola skutočnosť, že nemal v evidencii faktúr za rok 2011 vystavenú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Faktúry za vykonané práce však vystavoval na hodinovú sadzbu a nie na vykonané úkony. Z uvedeného dôvodu nie je možné spárovať vystavené faktúry s vyššie uvedenými výdavkami. Predmetné dorábky sa robia bežne a to z dôvodu, že niektoré práce sa časom ukážu ako nekvalitné a je potrebné ich opraviť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v týchto obdobiach nemal zamestnancov, toto sa nezakladá na pravde. V období od septembra 2011 do decembra 2011 mal zamestnancov, za ktorých boli riadne odvedené odvody aj podané výkazy do sociálnej poisťovne a tiež na daňový úrad. Podľa názoru žalobcu odpočet DPH z predmetných pokladničných dokladov je v súlade s § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Uviedol, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných ustanovení sú tri podmienky a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Nie je sporné, že takéto výdavky vznikli, ani skutočnosť, že boli zaúčtované. Sporná v tomto prípade je podmienka vecnosti predmetných výdavkov, ku ktorej uviedol nasledovné: Uviedol, že sa jedná o bežný spotrebný materiál, ktorý používa pri svojej práci spravidla na každej zákazke. Napriek snahe o maximálnu hospodárnosť sa stavebné drôty, klince, hmoždenky a podobne nedajú v požadovanom sortimente prenášať zo stavby
na stavbu, na jednej stavbe kúpi žalobca hmoždenky, príklad 8 mm z nich tri zostanú v aute alebo v sklade. Následne príde na druhú stavbu a tam potrebuje hmoždenku, príklad 12 mm, hoci má hmoždenky v aute, nehodia sa mu a musí kúpiť nové. Pri drobných úpravách pred odovzdaním alebo opravách ako sú rôzne praskliny a trhliny v omietke, úprava jednotlivej obkladačky, škáry v obklade a podobne sa mnohokrát stane, že na tieto opravy nakúpi ucelené balenie nového materiálu, čo je vrece, resp. niekoľko vriec. Tieto balenia napr. pri omietkach majú spravidla hmotnosť 40 kg, pri lepidlách 25 kg a na uvedený rozsah prác ich nevie nakúpiť presne, čo ani nie je možné. Čo zostane dá na sklad a pri ďalšej podobnej práci je to už nepoužiteľné, jednak tieto hmoty majú presne určenú dobu použitia a jednak v sklade po otvorení aj pri najväčšej snahe po krátkom čase stvrdnú, zhrčkavejú a podobne. Ich použitie v novej ďalšej stavbe by prinieslo len nekvalitu a ďalšie problémy s reklamáciou. Vo vzťahu k svietidlám tri kusy, ktoré používa na bočné nasvetľovanie omietok pred, resp. pri odovzdávaní prác, tieto sú naplocho naskrutkované - pribité na drevenej doske, s pomocou ktorej sa dá priblížiť k stene na rôznu vzdialenosť a pod rôznymi uhlami a týmto spôsobom zistiť, kde sú v omietke nerovnosti. Jeden kus svietidlo je stropné, prachotesné, používané v malých stiesnených priestoroch, pripevnené priamo k stropu, aby visiaca žiarovka alebo prenoska zo stropu nezavadzala a nebúchala do hlavy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym posúdením veci. Uviedol, že tvrdenia žalobcu o použití materiálu na opravy prác nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca hodnoverne nepreukázal použitie uvedeného materiálu na fakturované stavebné práce, porušil § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Žalobca v zdaňovacom období máj 2011 nemal zamestnancov a všetky práce boli vykonávané inými podnikateľskými subjektmi - živnostníkmi ako poddodávky. Žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce použitie nakúpeného materiálu na fakturované stavebné práce. Žalobca síce predložil daňovej kontrole doklady preukazujúce nákup materiálu, avšak samotná existencia faktúry a dokladov, na ktorých je uvedená DPH nezakladá právo na odpočet dane. Námietky týkajúce sa spotreby nakúpeného materiálu sú neopodstatnené, nakoľko žalobca v danom prípade realizoval stavebné práce prostredníctvom iných dodávateľov a nepreukázal fakturáciu za práce, ktoré vykonával on osobne, prípadne jeho zamestnanci. Z tohto dôvodu nákup stavebného materiálu nie je opodstatnený. Nákup troch kusov svietidiel, resp. jedného kusu svietidla sa netýka zdaňovacieho obdobia za máj 2011. Tvrdenie žalobcu, že na faktúrach je uvádzaná hodinová sadzba a preto nie je možné spárovať faktúry s nákupom materiálu je irelevantné z dôvodu, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 30.09.2012, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 49 ods. 3 cit. zákona, platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.
Podľa § 51 ods. 1 cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 30.09.2012, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch
a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH.
Krajský súd má za to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane v sume 114,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanú daňovú kontrolu, z ktorej vyplynul záver, že v podanom daňovom priznaní dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 žalobca priznal daň vo výške 731,90 Eur, čo predstavuje o 114,90 Eur menej ako zistil správca dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z dokladov za nákup rôzneho materiálu v celkovej čiastke 613,8 Eur, ZD 611,50 Eur, DPH 102,30 Eur na základe špecifikovaných pokladničných dokladov. Žaloba nemá v evidencii vystavených faktúr a v evidencii DPH za rok 2011 zaevidovanú žiadnu faktúru za prevedené stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Žalobca nepreukázal, na ktorých stavbách bol uvedený materiál použitý. Žalobca nepreukázal, že nakúpený materiál použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Týmto porušil § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Rovnako neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 12,60 Eur za nakúpený PHM, že tento použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Bol toho názoru, že odpočítanie DPH v sume 102,30 Eur z nakúpeného materiálu je opodstatnené, nakoľko tento materiál bol použitý pri práci daňového subjektu a súvisí s fakturáciou daňového subjektu ako platiteľa DPH.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.03.2015 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH vo výške 102,30 Eur z dokladov za nákup rôzneho materiálu. Žalobca neuviedol, na ktoré konkrétne zákazky bol predmetný materiál použitý.
Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné sa stotožniť so záverom správcu dane a teda aj žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nakúpeného materiálu v celkovej čiastke 613,8 Eur, z toho DPH 102,30 Eur a to konkrétne z dokladu č. V-109 zo dňa 02.05.2011, z dokladu V-112 zo dňa 04.05.2011, z dokladu Z-53 zo dňa 10.05.2011, V-118 zo dňa 11.05.2011 a V-119 zo dňa 12.05.2011 za nákup tam uvedeného materiálu, nakoľko tento bol použitý pri jeho práci a súvisí s fakturáciou žalobcu ako platiteľa DPH. Faktúry za vykonané práce vystavoval za hodinovú prácu a nie za vykonané úkony.
Z uvedeného dôvodu nie je možné spárovať vystavované faktúry s vyššie uvedenými výdavkami. K tejto námietke súd udáva, že žalobca síce predložil k daňovej kontrole doklad preukazujúci nákup materiálu, avšak samotná existencia dokladu, na ktorom je uvedená daň z pridanej hodnoty ešte nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na tomto doklade. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe tohto dokladu uznané odpočítanie dane a tento doklad musí byť odrazom reálneho plnenia, v danom prípade musí žalobca preukázať, že materiál na ňom uvedený bol použitý na dodávky tovarov a služieb.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že na faktúrach je uvádzaná hodinová sadzba a preto nie je možné spárovať faktúry s nákupom materiálu, je potrebné uviesť, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Žalobca mal preto zabezpečiť také vedenie účtovnej evidencie, aby z nej bolo jednoznačne preukázateľné, na čo bol nakúpený materiál použitý.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že pri stavebných prácach sa jedná o situácie, že nie je možné nakúpiť materiál presne zodpovedajúci spotrebe, na každej stavbe je potrebný iný materiál, nedá sa použiť ten, ktorý zostal z predchádzajúcej stavby a podobne, tieto námietky aj súd vyhodnotil za neopodstatnené, nakoľko žalobca v danom prípade realizoval stavebné práce prostredníctvom iných dodávateľov, v tzv. subdodávkach a nepreukázal fakturáciu za práce, ktoré vykonával on osobne, prípadne jeho zamestnanci. Z tohto dôvodu aj nákup stavebného materiálu nie je opodstatnený. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že svietidlá tri kusy používané na bočné nasvetľovanie omietok, 1 ks svietidlo je stropné, prachotesné, používané v malých stiesnených priestoroch, súd poukazuje na to, že táto žalobná námietka sa netýka predmetného zdaňovacieho obdobia máj 2011 a preto je nedôvodná.
Vo vzťahu k námietke, že zamestnával v mesiacoch 10,11,12/2011 troch zamestnancov resp. dvoch zamestnancov, aj túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú, v danom prípade ide o zdaňovacie obdobie máj 2011.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dôkazné bremeno, ktoré stíha daňový subjekt nie je možné vykladať extenzívne a rozširovať ho vo vzťahu k daňovému subjektu, súd poukazuje najmä aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si so zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, t.j. je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Následne dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
Správca dane vykonal šetrenie v prospech žalobcu a dôkazné bremeno z tohto dôvodu nepreniesol na žalobcu. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že nakúpený materiál použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca v priebehu kontroly neuviedol, na ktoré konkrétne zákazky ( stavebné práce ) bol predmetný materiál použitý. Do zápisnice z ústneho pojednávania č. 9512401/5/474794/2014 zo dňa 06.02.2014 žalobca uviedol, že materiál bol nakúpený na účel opráv našich prác z dôvodov objednávateľa, že ich práce sú nekvalitné a na základe toho bol nakúpený materiál na jeho náklady, aby neboli problémy s vyplácaním.
Žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, na základe čoho správca dane neuznal odpočítanie DPH z uvedených dokladov tak, ako bolo uvedené, preto závery správcu dane a žalovaného sú z tohto dôvodu správne.
Čo sa týka ostatných námietok žalobcu, tie sa netýkali zdaňovacieho obdobia máj 2011.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po zistení, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, žaloba ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p. bola zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.