Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/111/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200519 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200519.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: U. J., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Q. K., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou so sídlom A. A. XX, XXX XX U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 12.2.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 12.2.2015 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 12.2.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol v ňom, že pre nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko je na liekoch Tramadol a má neustále bolesti nôh, bedra aj krížov. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 20.5.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 12.2.2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 12.2.2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 12.2.2015, vypracovaného na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 16.4.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 12.5.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 27.7.2015 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že dňa 12.2.2015 sa navrhovateľ zúčastnil lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pred Sociálnou poisťovňou, pobočkou Liptovský Mikuláš, kde na ústnom pojednávaní mu bola vyhotovená zápisnica, v ktorej podľa jej názoru je podstatný rozpor ohľadne toho, či navrhovateľ je alebo nie je uznaný za invalidného. Posudkový lekár stanovil na základe jeho zdravotnej dokumentácie diagnózu, ktorú zaradil do príslušného ustanovenia podľa prílohy zákona o sociálnom poistení a konštatuje vo svojom posudku, že percentuálne rozpätie jeho zhoršenia zdravotného stavu je od 35 - 45 %. Poukázala na tú časť zápisnice (poznámka súdu: druhá strana lekárskej správy, prvý odsek), v ktorej je uvedené: „Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, vysvetlí, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 35 - 45 %“. Je možné, že je to len chyba v písaní, ale podľa jej názoru je to podstatná chyba, ktorá nie je ďalším vysvetlením posudkového lekára odstránená. Pokiaľ by to bola dolná hranica percentuálneho rozpätia 35 %, tak ako je číselné vyjadrenie tohto percentuálneho poklesu zdravotného stavu navrhovateľa, postup by bol správny a navrhovateľ by nemal byť uznaný za invalidného. Pokiaľ ale má byť správne písomné vyjadrenie tohto posúdenia, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia, teda 45 %, navrhovateľ by už mal byť uznaný za invalidného, a tým pádom by mala Sociálna poisťovňa rozhodovať o tom, či splnil aj ostatné zákonné podmienky na priznanie alebo nepriznanie invalidného dôchodku. Podľa jej názoru sa posudkový lekár nevysporiadal s tým, aby svoje zaradenie do danej percentuálnej hranice u navrhovateľa jednoznačne vysvetlil, aby bolo možné odstrániť tento rozpor, ktorý sa nachádza v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 12.2.2015. Lekársky posudok trpí vadou vzhľadom na to, že je tam uvedené iné číselné vyjadrenie miery poklesu a iné písomné vyjadrenie miery poklesu a z ďalšieho nie je možné zistiť, ako posudkový lekár uvažoval, aké posudkové hľadisko využil, k čomu sa priklonil, prečo sa priklonil. Ani druhý lekársky posudok zo 16.4.2015 neodstránil tento rozpor, nebol odstránený ani v kontrolnom znaleckom posudku posudkového lekára ústredia, ktorý bol vyhotovený 12.5.2015. Koxartróza z posudkového hľadiska nemá byť významná. Podľa jej názoru posudkový lekár neobjasnil všeobecné posudkové hľadisko, ktoré zohľadnil, nevysvetlil tento svoj postoj. Pokiaľ jediným kritériom, pretože ďalšia posudková choroba nie je posudkovo významná, bolo len to, že invalidný stav navrhovateľovi bol určený na 35 % oproti zdravej osobe, pokiaľ by navrhovateľovi bolo priznaných aj 5,5 % navyše, už by mu to mohlo urobiť uznanie invalidity a z toho dôvodu preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, lebo vychádzalo z rozporuplného lekárskeho posudku. V lekárskej správe z 12.2.2015 z právneho hľadiska nie je dostatočne vysvetlené a objasnené, či je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, alebo je to horná hranica, ktorá síce číselne vyjadrená nie je, ale podľa zákona je tých 45 %. Z uvedeného dôvodu žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, pričom v prípade úspechu sporu uplatňuje trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní predložil lekársky nález vystavený dňa 19.5.2015 ortopédom MUDr. Marekom Hrkeľom, z ktorého vyplýva, že sa dňa 19.5.2015 podrobil RTG vyšetreniu bedrového kĺbu. Z tohto nálezu nevyplýva, či ide o pravý alebo ľavý bedrový kĺb, podľa navrhovateľa ide o ľavý bedrový kĺb, pravý mal vyšetrovaný dňa 7.4.2015. Z uvedeného lekárskeho nálezu vyplýva diagnostický záver N16.1 iná primárna artróza bedrového kĺbu. Pokiaľ ide o bolesti chrbtice, tieto mu vznikli až po páde, ako uvádzal aj pri lekárskych vyšetreniach, predtým vôbec nebol chorý a nemal žiadne ťažkosti. Dňa 21.7.2015 mal mať kontrolu na ortopedickom oddelení, na tejto však nebol, ochorel a nemohol tam ísť. Na kontrole u neurológa zatiaľ nebol, odborného lekára neurológa nevyhľadal, na neurochirurgickom oddelení mu pri kontrolnom vyšetrení povedali, že mu zavolajú, kedy bude ďalšia kontrola, zatiaľ sa mu neozvali. Viac nemal k veci čo uviesť. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na posudkové závery druhostupňovej posudkovej lekárky MUDr. Klincovej ako i písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 20.5.2015 a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne mal súd preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.2.2015, doručenou odporkyni dňa 18.2.2015, požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 12.2.2015. Ďalej zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa na základe jeho žiadosti posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Liptovskom Mikuláši MUDr. Iveta Hlavicová, ktorá v odbornom posudku o invalidite zo dňa 12.2.2015 rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek zaradila podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položku 4, písmeno b) - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu a určila mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľa pre toto postihnutie 35 %. V posudku posudková lekárka okrem iného konštatovala, že ide o 40 ročného posudzovaného, ktorý sa od roku 2014 lieči na neurologickej ambulancii pre bolesti chrbtice vzniknuté po páde. MR vyšetrenie LS v 04/2014 zistená hernia platničky L5/S1 s extrúziou disku vpravo. V neurologickom náleze prítomná radikulopatia. V 05/2014 podstúpil operáciu - hemilaminektomiu L5 vpravo s vybratím sekvestra, pooperačný ústup ťažkostí. Pooperačné neurologické vyšetrenie bez radikulárnej lézie, kontrolné MR vyšetrenie LS v 12/2014 s nálezom pravostrannej paramediálnej protrúzie disku L5/S1 bez známok recidívy extrúzie. Nález oproti predchádzajúcemu s regresiou. Posudzovaný udáva bolesti chrbtice aj v súvislosti s úrazom, ktorý mal v 08/2014. Má ťažkosti hlavne pri dlhšom stoji a chôdzi. Objektívne bez radikulopatie, bez svalových hypotrofií, hybnosť bedrovej chrbtice je len ľahko obmedzená. Podľa výroku posudku posudkovej lekárky navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 35 %, invalidita nevznikla. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. Iveta Hlavicová zotrvala na rovnakom závere aj v odbornom posudku o invalidite zo dňa 16.4.2015, pričom okrem iného konštatovala, že navrhovateľ v rámci odvolania dodal nové ortopedické vyšetrenie zo dňa 7.4.2015, so záverom coxartróza vpravo I-II, čo je posudkovo nevýznamné. Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľa na základe konania o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z dôvodu neuznania invalidity a nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vypracovala druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Magdaléna Klincová lekársku správu dňa 12.5.2015, kedy po vlastnom vyšetrení navrhovateľa, zohľadnení výsledkov neurochirurgických vyšetrení, prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurochirurgickom oddelení od 26.5.2014 do 31.5.2014, neurologického a ortopedického vyšetrenia ako aj výsledkov vyšetrenia magnetickou rezonanciou LS chrbtice dospela k rovnakému posudkovému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, zaradené podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu XV, oddiel E, položka 4, písmeno b), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 %. Posudková lekárka v lekárskom posudku riadne odôvodnila stanovenú výšku miery poklesu, a tiež nezvýšenie percentuálnej miery z dôvodu zisteného iného zdravotného postihnutia, koxartrózy vpravo I - II. stupňa s obmedzením hybnosti ľahkého stupňa. Súčasne v posudku konštatovala, že ide o 40- ročného posudzovaného, ktorý sa od roku 2014 lieči na neurologickej ambulancii pre bolesti chrbtice vzniknuté po páde. Zobrazovacími metódami traumatické poškodenie chrbtice nebolo dokumentované. MR vyšetrením v apríli 2014 zistená len hernia platničky L5/S1 s extrúziou disku vpravo. V neurologickom náleze prítomná radikulopatia. V súvislosti s tým doporučené operačné riešenie, ktoré realizované v máji 2014 - hemilaminektomia L5 vpravo s vybratím sekvestra, pooperačný ústup ťažkostí. Pooperačné neurologické vyšetrenie bez radikulárnej lézie, kontrolné MR vyšetrenie LS v decembri 2014 s nálezom pravostrannej paramediálnej protrúzie disku L5/S1 bez známok recidívy. Opakované neurologické vyšetrenia popisujú fyziologické reflexy, bez prítomnosti hypotónie, resp. hypotrofie svalstva, svalová sila na dolných končatinách zachovaná, brušné svalstvo nie je oslabené, chôdza primeraná, s primeraným rozvíjaním chrbtice, poruchy citlivosti nie sú popisované. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zaradený v príslušnej kapitole v dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia (jedná sa len o mierne reziduálne funkčné postihnutie, ktoré často nerecidivuje a nie sú popisované výrazné prejavy nervového a svalového dráždenia). Ďalej v posudku konštatovala, že hodnotila aj ortopedické a chirurgické vyšetrenie, ktoré popisuje bolesti v pravom bedrovom kĺbe pri dokázanej artróze bedrového kĺbu I. - II. stupňa, s obmedzením hybnosti ľahkého stupňa. Toto onemocnenie je z posudkového hľadiska nezávažné a nie je dôvod na percentuálne hodnotenie. Posudzovaný je aktuálne prepustený z hospitalizácie na urologickom oddelení, kde bol preliečený pre zápalové onemocnenie močových ciest, je dokumentované, že prepustený v zlepšenom stave, doporučený zvýšený príjem tekutín a doužívanie antibiotickej liečby, podľa potreby má byť vykonaná kontrola na urologickej ambulancii. Ani toto onemocnenie nepodmieňuje percentuálne navýšenie. Keďže posudková lekárka nezistila pri posudzovaní zdravotného stavu zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. K námietkam právnej zástupkyne navrhovateľa, že lekársky posudok zo dňa 12.2.2015 trpí vadou vzhľadom na to, že je tam uvedené iné číselné vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a iné písomné vyjadrenie miery poklesu a z ďalšieho nie je možné zistiť, ako lekár uvažoval, aké posudkové hľadisko využil, k čomu sa priklonil, krajský súd poznamenáva nasledovné. Je skutočne pravda, že v lekárskej správe zo dňa 12.2.2015, vypracovanej posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. Ivetou Hlavicovou, v časti Zápisnica o ústnom pojednávaní, spísaná v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na druhej strane v prvom odseku zhora je uvedené: „Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, vysvetlí, že je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 35 - 45 %.“ Chyba spočíva v nesprávnom uvedení slova horná (hranica), pričom je zrejmé už zo samotného logického obsahu vety, že správne malo byť uvedené dolná hranica, čomu zodpovedá aj uvedené číselné percentuálne rozpätie 35 - 45 %. Lekárska správa však obsahuje ďalšiu časť, a to Odborný posudok o invalidite, kde sa uvedená zrejmé nesprávnosť nevyskytuje a jednoznačne z nej okrem iného vyplýva, aké je rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, že navrhovateľ je objektívne bez radikulopatie, bez svalových hypotrofií, hybnosť bedrovej chrbtice má len ľahko obmedzenú a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 % na stav po operácii chrbtice. Tak isto výrok posudku obsahuje správne konštatovanie, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo zodpovedá obsahu posudku. S tvrdením právnej zástupkyne, že uvedená nesprávnosť v úvodnej časti lekárskej správy spôsobuje vadu následne vypracovaného posudku o invalidite, sa preto krajský súd nestotožňuje a naviac poukazuje na skutočnosť, že samotný navrhovateľ na otázku posudkovej lekárky či má ako účastník konania námietky proti posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uviedol, že námietky nemá, čo potvrdil v lekárskej správe aj svojím podpisom. Pokiaľ ide o lekársku správu vypracovanú posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Magdalénou Klincovou zo dňa 12.5.2015, v tejto sa jednoznačne v časti Odborný lekársky posudok konštatuje, že opakované neurologické vyšetrenia navrhovateľa popisujú fyziologické reflexy, bez prítomnosti hypotonie, resp. hypotrofie svalstva, svalová sila na dolných končatinách zachovaná, brušné svalstvo nie je oslabené, chôdza primeraná, s primeraným rozvíjaním chrbtice, poruchy citlivosti nie sú popisované. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zaradený v príslušnej kapitole v dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia (jedná sa len o mierne reziduálne funkčné postihnutie, ktoré často nerecidivuje a nie sú popisované výrazné prejavy nervového a svalového dráždenia), preto súd nemá za to, že by posudková lekárka neobjasnila všeobecné posudkové hľadisko, resp. odborný posudok o invalidite zo dňa 12.5.2015 by vyvolával pochybnosti o tom, že 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa je na dolnej hranici daného percentuálneho rozpätia 35 - 45 %. V súvislosti s koxartrózou krajský súd poukazuje na ust. § 71 ods. 2 zákona, podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Navrhovateľovi bola koxartróza pravého bedrového kĺbu diagnostikovaná po prvýkrát až pri ortopedickom vyšetrení 7.4.2015, preto možno konštatovať, že ide o nové ochorenie, ktoré nemá doposiaľ dlhodobý charakter v zmysle § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Za novozistené ochorenie je potrebné považovať aj inú primárnu artrózu bedrového kĺbu, vyplývajúcu z ortopedického nálezu zo dňa 21.7.2015, ktorý navrhovateľ predložil na súdnom pojednávaní dňa 27.7.2015. Zdravotný stav navrhovateľa bol v aktuálnom konaní posudzovaný dvoma rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dospeli k rovnakému záveru. Krajský súd nemal pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko posudky sú dostatočne zrozumiteľné, logické a bez zásadných rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie jeho zdravotného stavu nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 Zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity. Navrhovateľ v priebehu súdneho konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by závery posudkových lekárov spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Ak sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a navrhovateľ v konaní pred súdom neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o jeho invalidite vyvrátili, na základe vyššie uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2015 ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V Žiline, dňa 27. júla 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková