Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200722 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: K. T., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX N., K. Y. č. XXXX/X, zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom J. X, XXX XX N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.6.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.6.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.6.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.6.2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.6.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 112 ods. 3 a 6, § 259 ods. 1, § 293k ods. 2, § 261 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi od 16.6.2014 starobný dôchodok na sumu 100,80 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.6.2015 odporkyňa podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 1.1.2015 starobný dôchodok na sumu 106,80 € mesačne. Proti týmto rozhodnutiam podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal ich preskúmania. Okrem iného v ňom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sd/191/2014 zo dňa 8.12.2014, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 - I. zo dňa 14.5.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2014. Následne odporkyňa vo veci opätovne konala a rozhodla, pričom rozhodnutie zo dňa 18.6.2015 o znížení starobného dôchodku odôvodnila v podstate len tým, že sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby je potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie výsluhového dôchodku za celé roky. Následne došlo k zvýšeniu sumy starobného dôchodku navrhovateľa rozhodnutím zo dňa 19.6.2015 na sumu 106,80 € mesačne, čo odporkyňa odôvodnila zvýšením za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Podľa jeho názoru v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu predmetného rozhodnutia nebol dostatočným spôsobom zisťovaný skutkový stav a konajúci správny orgán sa vôbec nijako nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa, uvádzanými v súdnom aj administratívnom konaní. Správny orgán vychádzal z nesprávneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a následne z nesprávnej aplikácie príslušných právnych predpisov na vzniknutú situáciu. Rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Tak isto poukázal na nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré považuje taktiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj nedostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je síce obsiahle, ale nezaoberá sa ani jedným s navrhovateľom uvádzaných tvrdení. Za základnú otázku považuje dôvod zníženia už raz priznaného starobného dôchodku, keď nedošlo k žiadnej takej právnej skutočnosti, ktorá by k dátumu 16.6.2014 (k tomuto dňu bol starobný dôchodok navrhovateľa znížený) odôvodňovala takúto zmenu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/21/2012 s tým, že súdy Slovenskej republiky v obdobných prípadoch zastávajú právny názor, že nie je žiadny zákonný dôvod raz už správne priznaný starobný dôchodok zastaviť a ani krátiť ho z dôvodu, že v čase priznania starobného dôchodku poberal už skôr priznaný príspevok za službu. Takýto prístup je retroaktívny a je v rozpore s princípom právnej istoty a stability v rozhodovaní správnych orgánov, resp. orgánov štátnej moci. Navrhovateľ odišiel do dôchodku ku dňu 31.12.2002, starobný dôchodok mu bol prvýkrát priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXX XX XXXX zo dňa 18.6.2003, a to od 1.1.2003 vo výške 8 697,- SKK (t. j. 288,68 €), ktorý bol neskôr zvyšovaný opakovane, v súlade s platnou právnou úpravou. Hoci v napadnutom rozhodnutí o znížení starobného dôchodku navrhovateľa odporkyňa cituje Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, nedá sa z tohto rozhodnutia zistiť, aké určené podmienky predpokladané čl. 33 ods. 2 dohovoru nastali, že odporkyňa pristúpila k zníženiu starobného dôchodku navrhovateľa, o to viac, že predmetný dohovor platil už aj v čase priznania starobného dôchodku v roku 2003 (a to od 11.1.1991). Nie je preto zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti pristúpil odporca k zníženiu starobného dôchodku. Žiadal preto obe napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zaviazať ju k povinnosti náhrady trov súdneho konania a právneho zastúpenia na účet advokátky. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 31.8.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.6.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.6.2015 ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-12848/33-13 zo dňa 9.9.2013 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2003. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 10.10.1966 do 5.10.1968 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.8.1973 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.1.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. Poukázala na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uviedla, že dôchodkový vek navrhovateľa je 55 rokov veku, pretože získal 28 rokov služby v I. kategórii funkcií. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 1.1.2004, t. j. 16.7.2002, o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. rozhodla podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými v zákone v znení neskorších predpisov. Do vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ získal 40 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Priemerný mesačný zárobok podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sú to kalendárne roky 1992 až 2001. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 2001, 2000, 1999, 1998, 1997. Podľa § 293k ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk (135,00 EUR), sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia bol upravený priemerný mesačný zárobok na 184,24 EUR. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v sume 824,35 EUR sa suma 82,99 EUR započítala v plnej výške, zo sumy nad 82,99 EUR do 199,17 EUR sa započítala jedna tretina a zo sumy nad 199,17 EUR sa započítala jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhlil na najbližší eurocent nahor. Osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 boli na účely určenia sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov prepočítané podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) na sumy v eurách v súlade s § 293ar ods. 4 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z. z. a zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor. Po tomto prepočítaní hrubý zárobok za rok 2001 je 11 782,95 EUR, za rok 2000 je 11 302,20 EUR, za rok 1999 je 9 559,85 EUR, za rok 1998 je 9 151,40 EUR a za rok 1997 je 7 664,58 EUR. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera starobného dôchodku navrhovateľa 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku za 16 rokov o 32 %. Suma starobného dôchodku navrhovateľa do vzniku nároku na dôchodok je 92,00 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 169,50080 EUR mesačne. V súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 16. júla 2002 do 31.decembra 2002 sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov o 1,5 %, t. j. o 2,76360 EUR na sumu 172,26440 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 235,26839 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 24,45196 EUR mesačne na sumu 431,98475 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 431,98475 EUR mesačne. Ďalej odporkyňa poukázala na skutočnosť, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby bolo potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sa vypočíta ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Táto pomerná časť zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v celých rokoch získaných v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu dôb poistenia získaného v osobitnom aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Výpočet pomernej časti sumy starobného dôchodku určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov za obdobie výkonu služby: 431,98475 EUR mesačne x 30 rokov výkonu služby : 36,2466 rokov úhrnom = 357,53815268 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku je rozdiel súm 431,98475 EUR a 357,53815268 EUR, t. j. 74,44659732 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu je 74,50 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z.), čo je o 2,30 EUR mesačne na 76,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov k 16. septembru 2010 je 76,80 EUR mesačne a suma doteraz vyplácaného starobného dôchodku k 16. septembru 2010 je 681,20 EUR mesačne. Keďže dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil 16. júla 2002, patrí mu starobný dôchodok v sume 76,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z.), čo je o 1,40 EUR mesačne na 78,20 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z.), čo je o 2,60 EUR mesačne na 80,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,20 EUR mesačne (o pevnú sumu ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z.) na 92,00 EUR mesačne. Od 1. januára 2014 o 8,80 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.), na 100,80 EUR mesačne. Odporkyňa taktiež uviedla, že je povinná vo svojej rozhodovacej činnosti aplikovať Dohovor č. 128, a to priamo bez potreby osobitného zákona. O takomto postupe ju poučil tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudkoch 4So/189/2007 z 29.5.2008, 4So/133/2009 zo 7.12.2009 a 9So/77/2011 z 30.5.2012. Navrhovateľ má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa či. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1. júla 2001 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Dohovor č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 len pokiaľ ide o časť III., ktorá sa týka starobných dôchodkov. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby počas nej dosiahnutých osobitných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový dôchodok. Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú vo dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať Dohovor č. 128. Odporkyňa o znížení starobného dôchodku navrhovateľa rozhodla správne v súlade s platnými právnymi predpismi a dohovorom č. 128. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19.6.2015 sa zvýšila suma starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa podľa § 293di ods. 1 zákona určuje k 1. januáru 2015 ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zvýšenia. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého bol navrhovateľ dôchodkovo poistený a súčasne poberal dôchodok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 sa podľa § 66 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 66 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov tiež rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012.V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľ od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 získal osobný vymeriavací základ 78,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 9 660,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,0081. Od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 1 255,05 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 9 660,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,1300. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku je 0,1381. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2015 je 10,6865 EUR. Je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. tak, ako je to podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí. K 31. decembru 2014 sa navrhovateľovi vyplácal starobný dôchodok v sume 100,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 101,60 EUR mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 100,80 a 0,73790282 EUR. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2015 o 5,20 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z.) na 106,80 EUR mesačne. Týmto rozhodnutím odporkyňa súčasne zmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 5. augusta 2009. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 19.10.2015 právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom opravnom prostriedku proti napadnutým rozhodnutiam odporkyne a doplnila, že princíp zákazu retroaktivity nedovoľuje odňať práva, na ktoré už vznikol nárok, tak ako bolo v tomto prípade. Ak už raz osoba splnila zákonom ustanovené podmienky na nárok na starobný dôchodok, odporkyňa nemôže tvrdiť opak. Ďalej poukázala na to, že k zníženiu starobného dôchodku navrhovateľa došlo odo dňa 16.6.2014, v samotnom rozhodnutí sa ale nikde nenachádza zdôvodnenie toho, prečo práve k tomuto dátumu bol starobný dôchodok navrhovateľa znížený. Dohovor, na ktorý sa odporkyňa odvoláva, platil už aj v čase priznania starobného dôchodku dňa 18.6.2003, s týmto sa ale odporkyňa nijakým spôsobom nevysporiadala. Podľa jej názoru v tomto prípade nejde o tú istú sociálnu udalosť, tak ako to predpokladal samotný dohovor, nakoľko pre priznanie starobného dôchodku je teda podmienka prežitie ustanoveného veku, naopak, pre výsluhový dôchodok je to odpracovanie určitého počtu rokov, výsluhový dôchodok je špeciálnou dávkou zabezpečenia bývalých príslušníkov ozbrojených síl, takže z jej pohľadu nejde o tú istú sociálnu udalosť, ako sa nesprávne domnieva odporkyňa. Odporkyňa doposiaľ neodpovedala na otázku, z akého dôvodu pristúpila práve k 16.6.2014 k zníženiu starobného dôchodku, ktorý už bol raz riadne priznaný, tak isto prečo aplikovala dohovor v tomto prípade, keď ho podľa jej názoru nie je možné aplikovať. Napadnuté rozhodnutia z toho dôvodu považuje za nezákonné, preto navrhla, aby boli zrušené a navrhovateľovi priznané trovy konania. Po vysvetlení poverenej pracovníčky odporkyne, prítomnej na pojednávaní, že zdôvodnenie, prečo bol navrhovateľovi znížený jeho starobný dôchodok od 16.6.2014, je uvedené na druhej strane napadnutého rozhodnutia v odôvodnení, v treťom a štvrtom odseku zhora, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že podľa jej názoru nestačí, aby to bolo zdôvodnené len paragrafovým znením zákona, teda že je to mesiac nasledujúci po tom, čo bola dávka vyplatená, ak dochádza k zníženiu, má byť jasne stanovené, aká je tá udalosť a dôvod, prečo dochádza k tomuto zníženiu, čo považuje za neúplne zdôvodnené. Navrhovateľ sa na súdnom pojednávaní v celom rozsahu pripojil k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne a uviedol, že odporkyňa mu nezapočítala obdobie dôchodkového poistenia od 18. roku veku, kedy pracoval na Štátnych majetkoch vo Vyšnom Kubíne a ďalej 5 rokov v čase od roku 1968 do roku 1973, kedy pracoval na Lesnej správe spojov Liptovský Mikuláš ako vodič. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poskytla vysvetlenie navrhovateľovi, že mu bolo započítané obdobie poistenia od 18. roku veku, tak isto započítané aj ďalšie obdobie 5 rokov od roku 1968 do roku 1973, kedy navrhovateľ pracoval na Okresnej správe spojov ako vodič. Súčasne uviedla, že zdôvodnenie, prečo bol navrhovateľovi znížený jeho starobný dôchodok od 16.6.2014, je uvedené na druhej strane napadnutého rozhodnutia v odôvodnení, v treťom a štvrtom odseku zhora. Poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 31.8.2015 a žiadala obe napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava zo dňa 9.9.2013, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím GR ZVJS-12848/120-2003 zo dňa 17.1.2003 priznaný od 1.1.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže navrhovateľ ku dňu 16.7.2002 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možné vykonať. Suma výsluhového dôchodku vypočítaná podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. bola vyššia, preto mu bol priznaný výsluhový dôchodok v tejto výške. Pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu ZVS od 10.10.1966 do 5.10.1968 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1.8.1973 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 16.7.2002, odporkyňa preto správne o jeho nároku na starobný dôchodok rozhodla v súlade s ust. § 259 ods. 1 zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, priznaného od 1.1.2013 podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. poskytovať naďalej dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.1.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú potom prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“. U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov. Navrhovateľovi bol podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1.1.2003 priznaný výsluhový dôchodok. Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý by navrhovateľovi patril, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu je takýto postup v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola naďalej vyplácaná celá suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje. Postup odporkyne preto nemožno považovať za diskriminujúci, nie je v rozpore s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Odporkyňa správne starobný dôchodok navrhovateľa krátila primerane k počtu skončených 30 rokov doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku jeho výsluhového dôchodku. Z uvedených dôvodov súd považuje takýto postup za zákonný a námietky navrhovateľa v súvislosti s krátením jeho starobného dôchodku za neopodstatnené. S námietkami právnej zástupkyne navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutia sú retroaktívne, sa súd nestotožnil, keďže k zníženiu starobného dôchodku navrhovateľa došlo v súlade s ust. § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila, t. j. od 16.6.2014. Odporkyňa nekrátila navrhovateľovi starobný dôchodok spätne od 1.1.2003, t. j. odkedy bol tento dôchodok navrhovateľovi priznaný. Naviac vyplatené sumy na starobnom dôchodku navrhovateľa za obdobie od 16.9.2010 (navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16.9.2010 žiadosťou zo dňa 16.9.2013) do 15.6.2014 odporkyňa považuje za právom vyplatené, čo uviedla už vo vyjadrení zo dňa 22.7.2014, v priebehu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 24Sd/191/2014. Súčasne krajský súd konštatuje, že v spôsobe, akým odporkyňa určila výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 431,98475 € mesačne ku dňu vzniku nároku navrhovateľa na jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov pochybenie nezistil žiadne. Navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa vo vzťahu k výpočtu zvýšenia jeho starobného dôchodku od 1.1.2015 za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku od 1.1.2013 do 31.12.2014, na sumu 106,80 € mesačne, žiadne námietky nemal. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.6.2X15 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.6.2015 boli vydané v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V Žiline, dňa 19. októbra 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková