Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/203/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201073 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015201073.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľky: Bc. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX/XX, J., proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o návrhu na obnovu konania Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/12/2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na obnovu konania zo dňa 25.11.2015 domáhala sa navrhovateľka obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. vo veci právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/12/2012-42 zo dňa 13.11.2013 vo veci nepriznania príspevku v hmotnej núdzi, ktoré bolo potvrdené Najvyšším súdom SR, ako odvolacím súdom, uznesením 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015. Krajský súd uvedeným rozsudkom zamietol jej žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny so sídlom v Bratislave č.j.: AA/2012/004740-OPHN zo dňa 15.02.2012, ktorým zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin zo dňa 23.12.2011. Dôvodom obnovy konania mala byť tá skutočnosť, že v konaní pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 21S/12/2012 bol najskôr vydaný rozsudok Krajským súdom v Žiline zo dňa 23.05.2012, ktorý bol však na základe odvolania žalovaného uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd namiesto toho, aby konal v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, v rozpore s príslušnými ustanoveniami O.s.p. zamietol jej žalobu rozsudkom zo dňa 13.11.2013, a to bez nariadenia pojednávania. Krajský súd pritom jej žalobu prijal, čoho dôkazom je výrok rozsudku krajského súdu prvého v poradí zo dňa 23.05.2012, v ktorom konštatoval, že žaloba je dôvodná. Odvolací súd svojím uznesením 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015 rozsudok krajského súdu z 13.11.2013 (druhý v poradí) ako vecne správny potvrdil. Keďže aj odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, rovnako ako aj pri vyhlásení svojho rozsudku prvého v poradí, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.05.2012, bolo porušené jej právo garantované ústavou a navrhovateľka sa nemohla vyjadriť k vykonaným dôkazom a ani argumentovať voči tvrdeniu odvolacieho súdu. Následne produkovala meritórne námietky voči správnym rozhodnutiam v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. a zákona č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že existujú dôkazy a skutočnosti, ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pretože krajský súd aj odvolací súd rozhodli bez nariadenia pojednávania a preto sa nemohla vyjadrovať ani k dôkazom a skutočnostiam, ktorými súd I. stupňa ako aj odvolací súd zdôvodnil svoje rozhodnutie. Pred tým, ako súd meritórne preskúmal návrh na obnovu konania, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie takéhoto typu konania v prípade, ak bol podaný návrh na obnovu súdneho konania, ktoré bolo vedené podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Žiline si pripojil súdny spis sp. zn. 21S/12/2012 Krajského súdu v Žiline, ktoré konanie navrhovateľka žiadala svojím návrhom obnoviť a zistil, že sa jedná o konanie na základe žaloby navrhovateľky ako žalobkyne podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - preskúmanie právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy, konkrétne rozhodnutia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny so sídlom v Bratislave pod sp. zn. AA/2012/04740-OPHN zo dňa 15.02.2012. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v tejto veci bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/12/2012-21 zo dňa 23.05.2012, ktorým súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe odvolania žalovaného rozhodoval odvolací súd (Najvyšší súd SR), ktorý uznesením č.k. 9Sžso/40/2012 zo dňa 26.06.2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23.05.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/12/2012-42 zo dňa 13.11.2013 zamietol žalobu žalobkyne. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval odvolací súd (Najvyšší súd SR), ktorý rozsudkom č.k. 9Sžso/13/2014-67 zo dňa 30.09.2015 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.11.2013 potvrdil. Rozsudok Najvyššieho súdu SR v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2015. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa §103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Krajský súd v Žiline konštatuje, že navrhovateľka sa domáhala obnovy súdneho konania vedeného podľa piatej časti O.s.p.(správne súdnictvo) v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., a to z dôvodu, že nemohla dôkazy a skutočnosti bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní pred Krajským súdom v Žiline a Najvyšším súdom SR ako odvolacím súdom, pretože tieto súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania. Právna úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti O.s.p. a k ostatným častiam O.s.p. má povahu lex specialis. Ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. sa v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. použijú primerane. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. zároveň upravuje prípustnosť opravných prostriedkov (či už riadnych alebo mimoriadnych) v jednotlivých typoch konaní vo veciach správneho súdnictva, pričom opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný len vtedy, ak je to ustanovené v piatej časti O.s.p. Ak by zákonodarca mal v úmysle v správnom súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov (medzi ktorými je i obnova konania), takúto možnosť by zakotvil v piatej časti O.s.p. Tento postup je potrebné odôvodniť tým, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané v rámci administratívneho postupu (v prípade konania o žalobách sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné, spravidla vydané správnym orgánom II. stupňa až po využití prípustných opravných prostriedkov), v rámci kontroly sústavy orgánov verejnej správy. Primeranosť použitia ustanovení štvrtej časti O.s.p. je potrebné aplikovať v súvislosti s procesným postupom súdu pri konaní o opravnom prostriedku (odvolaní), ktorého prípustnosť výslovne vyplýva z piatej časti O.s.p., keďže odvolacie konanie nie je v piatej časti O.s.p. komplexne upravené (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/34/2012 zo dňa 23.05.2013). Krajský súd v Žiline konštatuje, že obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorú požadovala v danom prípade navrhovateľka, nie je prípustná v zmysle § 246c veta druhá O.s.p., keď jej prípustnosť nie je v druhej hlave piatej časti O.s.p. upravená. Vzhľadom na to, že zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa, bolo nevyhnutné na tento nedostatok podmienky konania prihliadnuť z úradnej moci v zmysle § 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a konanie pre túto neodstrániteľnú vadu podmienky vedenia konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Súd nepristúpil k zamietnutiu návrhu na obnovu konania v zmysle § 234 ods. 1 O.s.p. z dôvodov, že podľa názoru krajského súdu, je možno aplikovať toto ustanovenie len v tých prípadoch, kedy je obnova konania neprípustná z dôvodov stanovených priamo v druhej hlave štvrtej časti O.s.p., t.j. v hlave zakotvujúcej obnovu konania, kde je stanovená aj prípustnosť návrhu na obnovu konania. Tento prípad však v danom prípade nenastal. Obnova konania vedeného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je možná, t.j. je neprípustná, avšak nie z dôvodov stanovených priamo v druhej hlave štvrtej časti O.s.p., ale jej neprípustnosť vyplýva priamo zo znenia druhej hlavy piatej časti O.s.p., keďže obnova konania nie je explicitne ako opravný prostriedok uvedená v druhej hlave piatej časti O.s.p., čo ako podmienku jej prípustnosti vyžaduje § 246c ods. 1 druhá veta O.s.p. Neprípustnosť obnovy konania vo veciach súdneho preskúmania rozhodnutí a postupov správnych orgánov je teda potrebné charakterizovať ako nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ktorý nevyhnutne musí viesť k zastaveniu súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Krajský súd dopĺňa (avšak netýka sa to uvedeného prípadu), že v prípade rozsudkov súdov vydaných v tzv. plnej jurisdikcii v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p., je v zmysle § 250ja ods. 5 O.s.p. prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. Ide teda o jediný prípad, kedy je možné v správnom súdnictve využiť mimoriadny opravný prostriedok za predpokladu, že tento opravný prostriedok nie je vylúčený ustanovením § 246c ods. 1 veta tretia a § 250ja ods. 6 O.s.p. Krajský súd na záver uvádza, že obnova konania je, čo sa týka konaní podľa piatej časti O.s.p. neprípustná, pričom takýto postup je v súlade so systematickými súvislosťami tohto zákona, ako i s jeho účelom. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušenie základných práv a slobôd. Za porušenie základného práva pritom nie je možné považovať neúspech v konaní. Je tiež potrebné konštatovať, že právo na spravodlivý proces samo o sebe negarantuje žiaden opravný prostriedok v civilných veciach, t.j. ani obnovu konania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.