Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/368/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201233 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111201233.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpenej JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. M. XX, F., proti odporcom: v rade 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v rade 2/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie sumy 15.332,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/14/2011-317 zo dňa 04.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby odporcovia v 1/ a v 2/ rade boli zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 15.332,51 eur spolu s úrokom 10 % od 02.07.2010 do zaplatenia, odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 228,89 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 55 ods. 1, § 95 ods. 1, § 96 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z. z., § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, 2, § 263 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd predovšetkým poukazuje na význam a zmysel exekučného konania, ktorým je uspokojenie pohľadávky oprávneného, ktorú má voči povinnému. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáha voči odporcovi v rade 1/ zaplatenia exekvovanej sumy 15.332,51 eur, ktorá bola prevedená zo spoločného účtu navrhovateľky a povinného v rade 2/ na účet exekútora, ktorý s touto sumou v rámci exekúcie ďalej nakladal, je zrejmé, že týmto spôsobom si odporca 1/ ako oprávnený len zákonným spôsobom vynucoval splnenie povinnosti, ktorú mal voči nemu povinný v rade 2/ Ing. I. X.. Nie je teda možné tvrdiť, že odporca v rade 1/ konal protiprávne, keďže konal len v rámci zákona a spôsobom zákonom povoleným. Pokiaľ si teda navrhovateľka uplatnila voči odporcovi v rade 1/ svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom náhrady škody, súd dospel k záveru, že pasívna legitimácia odporcu v rade 1/ nie je daná, keďže odporca v rade 1/ nie je nositeľom povinnosti, ktorej splnenia sa navrhovateľka voči nemu domáha. Preto súd návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol. Súd návrh zamietol i voči odporcovi v rade 2/ - peňažnému ústavu, v ktorom mali navrhovateľka a povinný v rade 2/ zriadený spoločný účet. Účelom exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke je, aby exekúcia po doručení príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, ktoré znamenajú účinné začatie exekúcie, teda za splnenia podmienky, že povinný má účet v banke, ktorej sa doručil príkaz na začatie exekúcie, plynule pokračovala až do okamihu úplného uspokojenia oprávneného. Účinky príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu sú podľa ust. § 68 EP ex lege rozšírené aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po doručení procesného úkonu exekútora znamenajúceho začatie exekúcie až do výšky vymáhaného nároku a jeho príslušenstva. Jediným predpokladom je, že po dni doručenia príkazu na začatie exekúcie nedošlo k zrušeniu účtu povinného. V ustanoveniach § 95, § 96 a § 97-99 EP sú bankám uložené procesné povinnosti, ktorých porušenie môže viesť k obmedzeniu nároku oprávneného vymáhaného exekúciou. Banka je zodpovedná za to, že pri exekúcii budú dodržané všetky zákonné predpisy. Ak banka tieto predpisy nedodrží a oprávnený nedostane to, čo mu podľa zákona patrí, má možnosť sa domáhať svojho nároku žalobou na súde, ktorej právnym dôvodom by bolo porušenie niektorej povinnosti banky upravenej v ustanoveniach EP, ktoré porušenie musí byť v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený nedostal sumy, ktoré by pri legálnom postupe banky bol dostal. Zodpovednosť banky je objektívna a nevyžaduje sa zavinenie. Navrhovateľka tvrdila, že právnym základom podaného návrhu je otázka určenia, či zmluva o založení bežného účtu je platná alebo neplatná, pričom odporca v rade 2/ rešpektoval exekučný príkaz exekútora napriek tomu, že bežný účet nebol platne podľa ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zriadený a týmto svojím konaním spolupôsobil na znížení stavu finančných prostriedkov na účte, na ktorom mala navrhovateľka uložené prostriedky. Vzhľadom na navrhovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenú dňa 03.06.2004, následkom neplatnosti ktorej by boli podľa názoru navrhovateľky neplatné i ďalšie právne úkony súvisiace s touto zmluvou, a to dohoda o pristúpení k právam a záväzkom uzatvorená dňa 10.02.2005, ako i zmluva o osobnom účte uzatvorená dňa 23.12.2009, súd túto otázku prejudiciálne posudzoval. Po preskúmaní zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. uzatvorenej dňa 03.06.2004 dospel k záveru, že zmluva je platná, obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované v zmysle ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby, na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Tiež bola v prípade zmluvy dodržaná písomná forma predpísaná ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. V článku III. bode 3. zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, od ktorého dňa sa realizuje predmet zmluvy, ktorým je podľa článku I. bodu 1. zmluvy zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu. V zmluve o bežnom účte sa spravidla neuvádza čas, od ktorého je účet zriadený (otvorený), keďže banky na podklade uzavretej zmluvy účet zriaďujú (otvárajú) súčasne s prvým vkladom, resp. s prvou úhradou, ktorá došla v prospech účtu. Z uvedeného logicky vyplýva, že keďže zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, v danom prípade je úplne irelevantné, kedy bol vložený na účet prvý vklad, resp. realizovaná prvá úhrada, keďže v zmluve je určitým spôsobom uvedená účinnosť zmluvy, a síce odo dňa jej podpísania, a bolo len na rozhodnutí majiteľa účtu, kedy začne účet aktívne využívať. Zmluva obsahuje v článku I. bode 2. ďalšiu povinnú náležitosť, ktorou je určenie meny, v ktorej sa účet zriaďuje. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzatvorená dňa 03.06.2004 medzi navrhovateľkou ako majiteľom účtu a SLSP, a. s., obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd nezistil ani žiadny dôvod neplatnosti dohody o pristúpení k právam a záväzkom a dodatku k zmluve o bežnom účte: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.02.2005, v dohode sú určitým spôsobom špecifikované práva povinnosti účastníkov dohody, teda S. U. ako pôvodného majiteľa účtu, Ing. I. X. ako pristupujúceho majiteľa účtu a SLSP, a. s. ako banky. V článku I. dohody bolo konštatované, že banka a pôvodný majiteľ účtu uzatvorili dňa 03.06.2004 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa článku II. dohody pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy, pričom banka a pôvodný majiteľ účtu súhlasia s pristúpením pristupujúceho majiteľa účtu k zmluve a podľa článku III. bodu 1 sa účastníci dohodli, že zmluva o bežnom účte sa mení a dopĺňa tak, že záhlavie zmluvy sa dopĺňa o pristupujúceho majiteľa účtu. Podľa článku III. bodu 2 dohody pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. V konaní nebolo preukázané, že účastníci dohody o pristúpení k právam a záväzkom uzatvorenej dňa 10.02.2005 medzi SLSP, a. s. a S. U. ako pôvodným majiteľom účtu a Ing. I. X. ako pristupujúcim majiteľom účtu sa podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka odchýlili od ustanovenia § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu, čo vyplýva z obsahu zmluvného dojednania článku III. bodu 2. tejto dohody, podľa ktorej pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ aj navrhovateľka a svedok Ing. I. X. - otec navrhovateľky tvrdili, že boli presvedčení a boli tak dohodnutí, že spoločné prostriedky na tomto účte budú len tie, ktoré tam spoločne vložia, takáto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na neurčitosť zmluvy o osobnom účte, uzatvorenej dňa 23.12.2009 medzi SLSP ako bankou a S. U. ako klientom 1/ a Ing. I. X. ako klientom 2/, z ktorej podľa názoru navrhovateľky nevyplýva, že by sa zrušila predchádzajúca zmluva (zmluva o bežnom účte) v znení dodatku, súd dospel k záveru, že v zmluve o osobnom účte uzatvorenej dňa 23.12.2009 je taktiež určitým spôsobom dohodnuté, že uvedenou zmluvou bol zriadený osobný účet, a to zmenou bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na osobný účet, pričom v zmluve je táto dohoda vyjadrená v texte článku I. bodu 1. ako: zriadenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre klienta. Zároveň bolo v článku I. bode 3. zmluvy o osobnom účte dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k účtu. Navrhovateľka si svojimi tvrdeniami produkovanými v konaní protirečila. Na jednej strane namietala platnosť zmluvy o bežnom účte a na druhej strane v návrhu na začatie konania tvrdila, že zablokovaním tohto účtu jej vzniká škoda značného rozsahu a okrem toho je ohrozené jej bývanie s dvoma maloletými deťmi, nakoľko z účtu splácala úver. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zmluva o bežnom účte je neplatná, pričom na strane druhej však účet aktívne využívala aj s druhým spolumajiteľom účtu Ing. I. X., keďže z účtu okrem iného boli realizované splátky úveru, na ktorých sa podieľal aj Ing. I. X., ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte, následne pretransformovanou na zmluvu o osobnom účte, navrhovateľka ani Ing. I. X. nikdy platnosť týchto zmlúv nenamietali, je zrejmé, že neexistuje ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorý je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo účastníka konania, alebo kde by sa bez tohto určenie jeho právne postavenie stalo neistým. Súd dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o osobnom účte, ktorá ju v plnom rozsahu nahradila, boli uzatvorené platne. Vzhľadom na to je potrebné konštatovať, že pokiaľ odporca 2/ rešpektoval exekučný príkaz a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 12.2.2010 EX 41/2010, podľa ktorého exekútor vykoná exekúciu na vymoženie dlžnej sumy oprávneného Všeobecná úverová banka, a. s. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, konala v súlade s ustanoveniami § 95, § 96 a § 97 - 99 Exekučného poriadku. Neboli tak v konaní preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 a Občianskeho zákonníka. Súd preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol preukázaný. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca v 1/ rade si náhradu trov konania neuplatnil a súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Súd preto vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ náhradu trov odporcovi 1/ nepriznal. Nakoľko návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 2/ je odporca, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania. Priznané trovy konania v celkovej výške 228,89 eur spočívajú vo vyúčtovaných hotových výdavkoch ako cestovné náklady a stravné vynaložené v súvislosti s uskutočnenými pojednávaniami 23.01.2015 a 04.02.2015. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa riadne nevyporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a argumentáciu navrhovateľky, rovnako aj všetky predložené dôkazy správne neposudzoval a nevyhodnotil. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania Žaloba podaná voči odporcom 1/, 2/ je podľa navrhovateľky v celom rozsahu dôvodná a žalobou uplatnený nárok bol vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaný. Odvolaním napadnutý rozsudok trpí vadou nedostatku riadneho, zrozumiteľného a zákonného odôvodnenia. Pokiaľ ide o súdom opätovne v jeho odôvodnení rozhodnutia na poukázaný záver vychádzajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 1M Cdo 2/2009, s týmto záverom sa navrhovateľka môže stotožniť jedine v prípade, pokiaľ bankový účet, z ktorého boli finančné prostriedky exekvované, bol jednak zriadený platnou zmluvou o bežnom účte a ak sa účastníci zmluvy o bežnom účte svojím zmluvným dojednaním neodchýlili od zákonnej právnej úpravy § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že veriteľskú solidaritu vylúčili úplne alebo čiastočne, a jednak v prípade, že zmluvným dojednaním veriteľskú solidaritu vylúčili. Keďže však navrhovateľka zotrváva na tom, že zmluva o bežnom účte, ktorou bol bežný účet, z ktorého boli prostriedky exekvované, je absolútne neplatným právnym úkonom, so záverom súdu sa stotožniť nemôže. Navrhovateľka poukazuje na históriu účtu, z ktorého boli finančné prostriedky exekvované. Zmluva o bežnom účte zo dňa 03.06.2004 je právnym úkonom absolútne neplatným. Túto zmluvu upravujú ust. § 708 - § 715 Obchodného zákonníka. Z dikcie kogentného ust. § 708 Obchodného zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o bežnom účte zákon vyžaduje, aby zmluvné strany v písomnej forme určite, zrozumiteľne, slobodne a vážne dojednali podstatné obsahové náležitosti, ktorými sú záväzok banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa, určenie doby, od ktorej banka zriadi bežný účet pre majiteľa, určenie meny, v ktorej banka bežný účet zriadi. Absencia dojednania čo i len jednej obsahovej náležitosti robí právny úkon zmluvy o bežnom účte absolútne neplatným. Zmluva o bežnom účte zo dňa 03.06.2004 je neplatná, pretože chýba formulácia záväzku banky zriadiť účet pre majiteľa účtu a formulácia o určení doby, od ktorej zriadi banka bežný účet pre majiteľa. Zmluva o osobnom účte zo dňa 23.12.2009 je neplatná, pretože ak by sa táto listina vyhodnotila ako neoznačený dodatok k zmluve o bežnom účte zo dňa 03.06.2004, je ňou urobený dodatok neplatný pre neplatnosť základnej zmluvy. Ak by sa táto listina vyhodnotila ako nová zmluva o bežnom účte, je ako právny úkon tiež neplatná, pretože vo svojej písomnej forme neobsahuje dojednanie o podstatných obsahových náležitostiach, a to záväzku banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa, určenie doby, od ktorej banka bežný účet pre majiteľa zriadi, určenie meny, v ktorej banka bežný účet pre majiteľa zriadi. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že účet, z ktorého boli finančné prostriedky exekvované, nebol zriadený platnou zmluvou o bežnom účte a jej neplatnosť je absolútnou neplatnosťou, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Poukazuje na závery okresného súdu o týchto otázkach, ktoré sú nepresvedčivé a nejasné. Súd pri výklade obsahu zmluvy nerozlišuje medzi nadobudnutím účinnosti zmluvy ako celku na strane jednej a na strane druhej dojednaním účastníkov o obsahu vzájomných práv a povinností a lehotách plne- nia v zmluve dojednaných vzájomných práv a povinností. Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy sa zmluvné dojednania stávajú medzi účastníkmi zmluvy pre nich záväznými. Vzniká povinnosť plniť dojednané zmluvné záväzky a oprávnenie žiadať a prijímať dojednané zmluvné práva. Samozrejme sú prípady, keď termín plnenia zmluvnej povinnosti môže byť zhodný s termínom nadobudnutia účinnosti. To by si však zmluvné strany museli dojednať. Zmluvné dojednanie: „Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami“ je zmluvným dojednaním iba o platnosti a účinnosti zmluvy, a nie o dobe, od ktorej banka zriaďuje bežný účet. Deň, od ktorého banka zriaďuje účet, by zo zmluvy o bežnom účte mal byť bez akýchkoľvek pochybností účastníkmi určený. V tomto smere navrhovateľka poukazuje na existujúci rozpor v záveroch prijatých prvostupňovým súdom, a to v pôvodnom zrušenom prvostupňovom rozhodnutí a týmto odvolaním napadnutým rozsudkom. V pôvodnom zrušenom rozsudku súd dospel k jednoznačnému záveru, že dňom zriadenia bežného účtu, resp, dňom, od ktorého sa účet zriaďuje, je deň, kedy majiteľ účtu realizoval prvý vklad v prospech účtu. V týmto odvolaním napadnutom rozsudku prvostupňový súd už jednoznačne prijal záver, že účet sa zriadil dňom nadobudnutia účinnosti a platnosti zmluvy, ktorý bol dňom jej podpísania. Z výsledkov dokazovania je preukázané, že deň podpísania zmluvy o bežnom účte je iným dňom ako deň, kedy majiteľ realizoval prvý vklad v prospech účtu. Čo môže byť lepším preukazom neurčitosti a zrozumiteľnosti zmluvného dojednania účastníkov zmluvy, ako to, že samotný súd toto zmluvné dojednanie raz vykladá tak a druhý raz inak. Súd nijako nevysvetlil tento rozpor v jeho právnych záveroch. Obdobne v zmluve o bežnom účte zo dňa 03.06.2004 absentuje podstatná náležitosť - záväzok banky zriadiť účet pre majiteľa účtu. Navrhovateľka zastáva názor, že ani v tomto prípade sa súd s touto otázkou riadne nevysporiadal. Súd zrejme prijal záver, že dojednanie o tejto podstatnej náležitosti je naplnené slovnou formuláciou „predmetom zmluvy je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu“. Navrhovateľka má za to, že takéto slovné vymedzenie nie je vôbec dostatočné pre záver, že je určitým a zrozumiteľným zmluvným dojednaním o záväzku banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa. Pre prípad, že by sa zmluva o bežnom účte, z ktorého boli finančné prostriedky exekvované, vyhodnotila ako platný právny úkon, súd sa podľa názoru navrhovateľky pri riešení otázok veriteľskej solidarity pri výklade zmluvy o bežnom účte nevysporiadal s podstatnou otázkou pre rozhodnutie, a to či sa účastníci zmluvy o bežnom účte neodchýlili od právnej úpravy § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhovateľka tvrdí a má za to, že účastníci sa uzavretím dohody o pristúpení k právam a záväzkom a dodatku k zmluve o bežnom účte od zákonnej právnej úpravy zmluvným dojednaním nepochybne odchýlili. Práva a povinnosti vzájomnej veriteľskej solidarity upravili tak, že ich veriteľská solidarita sa bude týkať iba tých právnych úkonov, ktoré budú vykonané spoločným vkladom finančných prostriedkov (viď čl. III - Obsah dodatku ods. 2). Spoločné a nerozdielne práva a povinnosti, a teda aj veriteľská solidarita mohli vzniknúť iba zo spoločného vkladu, nie zo spoločného účtu. Exekvované peniaze boli výlučne finančné prostriedky, ktoré boli na účet vložené v prospech navrhovateľky. Nejednalo sa o finančné prostriedky spoločného vkladu, ani o peniaze iba pristupujúceho majiteľa, ktorý k exekvovaným finančným prostriedkom nemal žiadne práva a povinnosti. Navrhovateľka a pristupujúci majiteľ Ing. I. X. za celú dobu nemali spoločné finančné prostriedky - spoločný vklad. Na tento účet neboli nikdy vlože- né ani sa tam takéto spoločné finančné prostriedky nenachádzali. Nemožno preto hovoriť o veriteľskej solidarite tak, ako ju ma na mysli rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 2/2009. Podľa názoru navrhovateľky zrejme podstatnou v tomto prípade je skutočnosť, že súd nerozlíšil medzi spoločným vkladom a spoločným účtom Navrhovateľka a Ing. X. mali spoločný účet, ale nikdy nemali na tomto účte spoločný vklad. I v tomto smere je odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné. V zmluvnom dojednaní použité slová „spoločný vklad“ podľa ich jazykového vyjadrenia znamená niečo, čo viacerí niekde vkladajú spoločne, alebo ako niečo, čo vkladajú, je spoločné. V prípade pochybností mal súd tieto zmluvné dojednania vyložiť podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Súd vykonal výsluch navrhovateľky aj Ing. X.. Ich výsluchom sa potvrdilo, že ich vôľa pri urobení tohto právneho úkonu sa zhodovala so slovným vyjadrením, a teda, že pod termínom spoločný vklad účastníci nemali na mysli technicky bankový účet, ale finančné prostriedky, ktoré by ako spoločné vložili na tento spoločný účet. Súd i v tomto prípade pochybil a konal v rozpore so zákonom, keď sa neriadil ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka nerozumie odôvodneniu súdu v časti hodnotenia dojednania účastníkov vo vzťahu k zmluve o osobnom účte, podpísanú bankou dňa 23.12.2009, bez určenia dátumu podpisu. Súd dospel k záveru, že táto zmluva je novou a samostatnou zmluvou o bežnom účte uzavretou podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka alebo predstavuje určitú písomnú formu dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 03.06.2004. Táto zmluva rovnako neobsahuje dojednania o všetkých podstatných náležitostiach vyplývajúcich z § 708 Obchodného zákonníka, a preto je priamo zo zákona absolútne neplatným právnym úkonom. Je nesporné, že finančné prostriedky boli exekvované v čase po uzavretí zmluvy o osobnom účte, teda nesporne z tzv. osobného účtu. Preto pre oprávnenosť exekúcie spôsobom odpísania pohľadávky z účtu musí byť splnená podmienka, že bankový účet, z ktorého sa exekvovalo, bol zriadený platnou zmluvou o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. K argumentácií súdu týkajúcej sa pasívnej legitimácie odporcu v rade 1/ navrhovateľka má za to, že táto je nedostatočná a nesprávna, nemajúca oporu v zákonnej úprave. Exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného, v tomto prípade odporcu v rade 1/. Exekútor začne vykonávať svoju činnosť, až keď ho poverí súd na návrh oprávneného. Exekútor vykonáva svoju činnosť na základe žiadosti oprávneného a v jeho prospech. Nemôže zodpovedať za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná o občianskoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah. Je nepochybné, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný odporcom v rade 1/ a exekúcia sa viedla na jeho žiadosť. Taktiež je nepochybné, že zexekvovanú sumu vo výške 15.332,51 eur súdny exekútor v celom rozsahu vyplatil oprávnenému v rade 1/ a ten ju riadne nadobudol, a tým získal neoprávnený majetkový prospech. Vzhľadom na vyššie uvedené je pasívna legitimácia odporcu v rade 1/ riadne daná a preukázaná Navrhovateľka tiež poukazuje na to, že jej z odôvodnenia rozhodnutia súdu vôbec nie je zrejmé, na základe čoho, akých právne relevantných skutočností súd zamietol návrh i voči odporcovi v rade 2/, V tomto smere tiež považuje odôvodnenie rozsudku za nedostatočné. Navrhovateľka s poukazom na § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení a ustanovení upravujúcich náhradu škody uvádza, že keďže exekúcia sa viedla na návrh v záujme a v prospech odporcu v rade 1/ a zexekvovaná suma bola exekvovaná v prospech odporcu v rade 1/. Exekúcia sa viedla spôsobom prikázania z účtu v banke zriadeným zmluvou o bežnom účte odporcom v rade 2/, ktorá však bola neplatná. Exekúciu je možné viesť spôsobom prikázania z účtu v banke založeného len platnou zmluvou. Ak si strany plnili na základe neplatnej zmluvy, plnili bez právneho dôvodu a titulom bezdôvodného obohatenia sú povinné vrátiť všetko, čo si navzájom plnili. Preto plnenie odporcom v rade 2/ v exekučnom konaní na základe exekučného príkazu v prospech opraveného - odporcu v rade 1/ z neplatne zriadeného účtu bolo plnením bez právneho dôvodu. Je nesporné, že odporca v rade 1/ exekúciou získal prospech vo výške exekvovanej finančnej sumy spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, a to buď titulom bezdôvodného obohatenia alebo titulom spôsobenej škody protiprávnym konaním. Navrhovateľka súčasne žiada, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania primerane prihliadal aj na jej odvolanie podané proti zrušenému rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/14/2011-182 zo dňa 01.02.2013 a v ňom uvedené odvolacie dôvody. Navrhovateľka žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že navrhovateľke prizná žalobou uplatnený nárok a náhradu trov konania. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu má za to, že odvolanie je v celom rozsahu neopodstatnené a nedôvodné, navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a neuniesol dôkazné bremeno. Odporca 2/ opätovne poukazuje, že v prípade exekučného konania za jeho priebeh zodpovedá súdny exekútor. Banka nezodpovedá za obsah príkazov vydaných súdnym exekútorom a ani za prípadné škody, ktoré v priebehu exekúcie môžu vzniknúť tretím osobám pri postupe podľa doručených príkazov súdneho exekútora. Zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o osobnom účte, ktorá ju v plnom rozsahu nahradila, boli uzatvorené platne, v súlade so zákonom a v predpísanej forme, obsahovali ku dňu ich zatvorenia všetky podstatné náležitosti vyžadované ust. § 708 Obchodného zákonníka. Dňa 26.06.2012 zanikol zmluvný vzťah založený zmluvou, ktorou bol účet zriadený, čím návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ stratil svoje opodstatnenie a odporca 2/ namieta absenciu naliehavého právneho záujmu. Účastníkom konania, ktorého sa má týkať platnosť/neplatnosť zmluvy, nie je spolumajiteľ. Odporca 2/ vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené žiada rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odporca v 1/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku. Nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa, podľa ktorého ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka vzhľadom na svoju dispozitívnosť platí, len ak nie je dohodnuté inak, a teda na základe dojednania v zmysle dohody o pristúpení k právam a záväzkom, podľa ktorého „Pôvodný a pristupujúci maíiteľ účtu sú v právnych úkonov týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne“, sa účastníci tejto dohody odchýlili od zákonnej úpravy tak, že spoločné a nerozdielne práva a povinnosti, a teda aj veriteľská solidarita mohli vzniknúť iba zo spoločného vkladu, nie zo spoločného účtu, pričom pod spoločným vkladom majitelia účtu rozumejú vklad vykonaný v prospech oboch majiteľov. Odporca 1/ sa stotožňuje s odôvodnením súdu, že odchýlenie sa od zákonnej úpravy veriteľskej solidarity zo zmluvných dojednaní nevyplýva. Plná aktívna solidarita majiteľov osobného účtu, ktorá vznikla na základe štandardného právneho úkonu zakladajúceho aktívnu solidaritu, ktorým je pristúpenie na základe dohody o pristúpení k právam a záväzkom, nie je podľa názoru odporcu 1/ predmetným zmluvným dojednaním nijako modifikovaná. Vkladom sa bežne rozumejú všetky banke zverené peňažné prostriedky, úroky a iné sumy, na ktoré vznikol majiteľovi účtu nárok na základe príslušnej zmluvy o vklade, s ktorými môže majiteľ účtu v zmysle § 709 Obchodného zákonníka plne disponovať, a ktoré predstavujú pohľadávku majiteľa účtu voči banke, resp. peňažnému ústavu na ich výplatu v celom rozsahu. Nasvedčujú tomu aj právne pojmy používané v zmluvách o vklade, ako aj v právnej praxi, ako „nakladanie s vkladom“, „predčasné nakladanie s vkladom", „úročenie vkladu". Možno mať teda za to, že spoločným vkladom tak, ako to uviedli účastníci dohody o pristúpení k právam a záväzkom, rozumeli účastníci dohody všetky banke zverené peňažné prostriedky evidované na spoločnom osobnom účte, ktoré predstavujú pohľadávku každého majiteľa účtu na ich výplatu. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na doterajšie správanie majiteľov účtu, najmä úkon povinného v 3/ rade Ing. X., a to úkon zrušenia bežného účtu, nie je ani možné rozumne predpokladať iný úmysel účastníkov zmluvy. Odporca v 1/ rade si v zásade ani nevie predstaviť, a to ani z hľadiska praktického, ani z hľadiska právneho obmedzenie aktívnej solidarity viacerých majiteľov účtu, a to aj vzhľadom na právnu istotu tretích osôb, s ktorými majitelia účtu vstupujú do záväzkového vzťahu. Navyše určité obmedzenia je možné upraviť rôznym vymedzením dispozičných oprávnení s účtom, čo sa však tiež nestalo. Navrhovateľovi sa preto nijako nepodarilo preukázať odchýlenie sa od veriteľskej solidarity v zmysle § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. K absolútnej neplatnosti zmluvy obežnom účte, dohody o pristúpení k právam a záväzkom a zmluvy o osobnom účte odporca 1/ uvádza, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu s tým, že zmluva o bežnom účte je platná a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Podľa názoru odporcu 1/ vznik záväzku odporcu 2/ zriadiť účet v zmysle zmluvy o bežnom účte nevzbudzuje žiadne právne pochybnosti vzhľadom na povahu zmluvy o bežnom účte ako vkladovej zmluvy; je ním preto najneskôr dátum prvého zverenia peňažných prostriedkov banke. Podpis zmluvy o bežnom účte pred reálnym zverením peňažných prostriedkov banke predsa nemá akýkoľvek vplyv na určitosť záväzku banky zriadiť pre majiteľa účtu bežný účet a uvedená skutočnosť ani nijako nespochybňuje spôsobilosť zmluvy o bežnom účte vyvolať právne následky ňou mienené ako reálnej, vkladovej zmluvy. Keďže vkladateľovi vznikajú uzavretím zmluvy obežnom účte iba práva, odporca 1/ sa stotožňuje aj s názorom súdu uvedenom v odôvodnení rozsudku, a to v tom, že bolo len na rozhodnutí majiteľa účtu, kedy začne účet aktívne po podpise zmluvy využívať. Súhlasia s názorom súdu, že zmluva o bežnom účte nemusí obsahovať jednoznačné určenie dátumu, do ktorého má banka účet pre klienta zriadiť, keďže táto povinnosť banky vzniká zverením peňažných prostriedkov banke zo strany klienta. Zmluva o osobnom účte, na základe ktorej je dojednaná zmena poskytovaného produktu, je dojednaná úplne určito a zrozumiteľne a je spôsobilá vyvolávať právne účinky. Nedostatok dátumu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, navyše v predmetnej zmluve o bežnom účte bol dátum uvedený a aj jeho prípadný nedostatok by bol konvalidovaný reálnym časom zverenia peňažných prostriedkov banke. K otázke posúdenia pasívnej legitimácie odporcu 1/ uvádza, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu v tom, že odporca 1/ si len zákonným spôsobom vynucoval splnenie povinnosti, ktorú mal voči nemu povinný v 3/ rade Ing. X.. Nie je teda možné tvrdiť, že odporca 1/ konal protiprávne, keďže konal len v rámci zákona a spôsobom zákonom povoleným. Odporca 1/ nie je nositeľom povinností, ktorej splnenia sa navrhovateľka voči nemu domáha. Navyše aj v súvislosti so zmenou návrhu na začatie konania má odporca 1/ pochybnosť, či vzhľadom na takúto zmenu návrhu vykonanú podaním navrhovateľa zo dňa 25.09.2013 nedochádza k takej zmene uplatneného práva na súde, resp. k uplatneniu nového práva na súde, v dôsledku ktorého potom odporca 1/ vznáša námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a práva na náhradu škody. Odporca preto odvolací súd žiada, aby odvolanie navrhovateľky zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania navrhovateľky v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku a poukazuje naň v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery prvostupňového súdu. Odvolacie námietky navrhovateľky považuje odvolací súd za nedôvodné. Navrhovateľka na viacerých miestach svojho odvolania poukazuje na zmätočnosť, na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu. Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. K určujúcim definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce argumenty jednotlivých strán. Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Napadnutý rozsudok vyššie uvedené požiadavky pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia spĺňa. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal jasnú, právne korektnú a zrozumiteľným spôsobom vyjadrenú odpoveď, ako sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľky je tvrdená neplatnosť zmluvy o bežnom účte zo dňa 03.06.2004, ako aj zmluvy o osobnom účte zo dňa 23.12.2009 z dôvodu, že tieto zmluvy neobsahujú základné (esenciálne) náležitosti vyplývajúce z kogentného ust. § 708 Obchodného zákonníka, keď zmluva o bežnom účte neobsahuje formuláciu záväzku banky zriadiť účet pre majiteľa účtu a formuláciu o určení doby, od ktorej zriadi banka bežný účet pre majiteľa účtu, pričom zmluva o osobnom účte neobsahuje záväzok banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa, určenie doby, od ktorej banka bežný účet pre majiteľa zriadi, určenie meny, v ktorej banka bežný účet pre majiteľa zriadi. Tieto vady podľa navrhovateľky spôsobujú absolútnu neplatnosť právnych úkonov a súd je povinný na ňu prihliadať ex offo. Hoci navrhovateľka sa snaží v podanom odvolaní preukázať neplatnosť uvedených zmlúv, podľa názoru krajského súdu prípadné vyhlásenie neplatnosti týchto právnych úkonov (ako výsledok prejudiciálneho posúdenia) by neprinieslo pre navrhovateľku priaznivý výsledok sporu. Pokiaľ by zmluva o bežnom účte zo dňa 03.06.2004, ako aj zmluva o osobnom účte zo dňa 23.12.2009 boli vyhlásené za absolútne neplatné úkony, navrhovateľka by sa nikdy nestala majiteľkou/spolumajiteľkou finančných prostriedkov vo výške 15.332,51 eur vložených jej matkou na účet a nebola by aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vydanie týchto finančných prostriedkov. Tento názor však nie je pre rozsudok krajského súdu určujúci, pretože odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym záverom okresného súdu o platnosti zmluvy o bežnom účte, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a bankou dňa 03.06.2004 a na ňu nadväzujúcich právnych úkonov dohody o pristúpení k právam a záväzkom zo dňa 10.02.2005, uzatvorenej na jednej strane medzi navrhovateľkou a jej otcom Ing. X. a na druhej strane bankou, ako aj zmluvy o osobnom účte, ktorá je podľa názoru krajského súdu zmenou zmluvy o bežnom účte a bola uzatvorená dňa 23.12.2009 medzi navrhovateľkou a jej otcom Ing. X. na jednej strane a na druhej strane bankou. Odvolací súd dáva do pozornosti účastníkom, že nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak, teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy (favor contractus), ktorá je v súčasnej justičnej praxi prevažujúcou. Základné náležitosti zmluvy o bežnom účte upravuje Obchodný zákonník v ust. § 708 ods. 1. Navrhovateľka vo svojom odvolaní správne uvádza podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú: - záväzok banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa, - určenie doby, od ktorej banka zriadi bežný účet pre majiteľa, - určenie meny, v ktorej banka bežný účet zriadi. Zmluva o bežnom účte, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2/ rade dňa 03.06.2004, nepochybne obsahuje záväzok banky zriadiť účet pre majiteľa účtu (bod I.1. zmluvy) a menu, v ktorej sa účet zriaďuje (SK). Hoci predmetná zmluva výslovne neurčuje dobu, od ktorej banka zriadi bežný účet pre majiteľa, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že tento deň je zo zmluvy vyvoditeľný. Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd, za tento deň považuje nadobudnutie platnosti a účinnosti zmluvy, od ktorého dňa nepochybne vznikol záväzok banky zriadiť účet pre majiteľa, keďže zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami (bod III.3.). Stalo sa tak 03.06.2004 a od tohto dňa bol účinný záväzok banky zriadiť účet pre majiteľa, t. j. navrhovateľku. V danom prípade ide o situáciu, keď platnosť a účinnosť zmluvy nastala rovnakým okamihom, pričom pod účinnosťou zmluvy je potrebné rozumieť okamih, keď nastávajú právne účinky zmluvy. Tento deň bol vymedzený dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že sa tak stalo 03.06.2004. Deň účinnosti zmluvy je teda nepochybne dňom, kedy odporcovi v 2/ rade vznikla povinnosť zriadiť účet pre navrhovateľku ako majiteľku účtu. Na základe dohody o pristúpení k právam a záväzkom, uzatvorenej dňa 10.02.2005 medzi odporcom v 2/ rade na jednej strane a na druhej strane navrhovateľkou a jej otcom Ing. I. X., sa stal subjektom zmluvy, spolumajiteľom účtu Ing. I. X.. Pokiaľ ide o zmluvu o osobnom účte, uzatvorenú dňa 23.12.2009 medzi odporcom v 2/ rade ako bankou a navrhovateľkou ako klientkou 1/ a jej otcom Ing. I. X. ako klientom 2/, z obsahu tejto zmluvy možno vyvodiť, že ide o zmenu zmluvy o bežnom účte z 03.06.2004. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že sa nezriaďoval nový účet, ale išlo o zmenu pôvodne zriadeného bežného účtu, ktorého majiteľmi v danom čase bola navrhovateľka a jej otec Ing. I. X.,. pričom sa menil balík služieb poskytovaných s týmto účtom. Pokiaľ ide o sporné dojednanie v dohode o pristúpení k právam a záväzkom zo dňa 10.02.2005 pod bodom III.2., kde bolo medzi pôvodným a pristupujúcim majiteľom účtu dohodnuté, že v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, rovnako ako okresný súd, tak aj krajský súd konštatuje, že nejde o vylúčenie veriteľskej solidarity vyplývajúcej z ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu. Výklad obsahu právneho úkonu, ktorého pravidlá obsahuje ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy iba v prípade, ak obsah právneho úkonu nie je jednoznačný. Účelom výkladu právneho úkonu je zistiť obsah vôle konajúcich strán. V prípade pochybností obsahu prejavu vôle zmluvnej strany je oprávnený ho vykladať predovšetkým ten, kto ho urobil (v danom prípade všetky 3 zmluvné strany, t. j. navrhovateľka, Ing. I. X. a banka). Obsah dojednania v dohode o pristúpení k právam a záväzkom v bode III.2. sa odvolaciemu súdu nejaví sporným, keď v tomto smere sa možno stotožniť s vyjadrením odporcu v 1/ rade, keď vkladom sa v bežnej bankovej praxi rozumejú všetky banke zverené peňažné prostriedky, úroky a iné sumy, vo vzťahu ku ktorým má majiteľ právo na výplatu. Keďže zmluva o bežnom účte mala dvoch majiteľov, takýto vklad nemožno nazvať inak ako spoločný vklad. Zodpovedá tomu aj správanie zmluvných strán, keď svedok Ing. I. X., PhD. na pojednávaní uviedol, že po svadbe navrhovateľky sa dohodli, že mu navrhovateľka udelí dispozičné právo na svoj účet, pokiaľ by bolo potrebné z neho niečo zariadiť. Pokiaľ by sa však aj odvolací súd stotožnil s výkladom navrhovateľky, podľa ktorej tvrdenia mali byť spoločným vkladom iba spoločne vložené peňažné prostriedky, mohlo by byť dojednanie uvedené v dohode o pristúpení k právam a záväzkom v bode III.2. aplikované iba na spoločné vklady, t. j. spoločne vložené peňažné prostriedky (výklad podľa navrhovateľky). Uvedené zmluvné dojednanie by tak mohlo byť aplikované iba na tú časť peňažných prostriedkov, ktoré navrhovateľka a jej otec „spoločne vložili“ na predmetný bežný účet, pričom na ostatné uvedeným zmluvným dojednaním neupravené vklady by sa nevyhnutne musela aplikovať zákonná úprava § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. veriteľská solidarita. Z uvedeného zmluvného dojednania totiž nevyplýva, že vo vzťahu k ostatným (nie spoločným) vkladom, je veriteľská solidarita (teda zákonná úprava), vylúčená. Vychádzajúc tak z vyššie uvedených zmluvných dojednaní, aj v prípade, že by odvolací súd akceptoval výklad navrhovateľky a vzťahoval dojednanie v dohode o pristúpení k právam a záväzkom v bode III.2. iba na spoločne vložené peňažné prostriedky, keďže predmetom konania sú peňažné prostriedky, ktoré „neboli spoločne vložené“ a pre tento prípad sa účastníci nedohodli inak, je možné aplikovať iba zákonnú úpravu uvedenú v § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. V čase realizácie exekučného príkazu možno konštatovať, že majiteľom finančných prostriedkov, ktoré ku dňu realizácie exekučného príkazu boli na účte navrhovateľky a jej otca Ing. I. X., boli obidve tieto osoby, oprávnené a povinné spoločne a nerozdielne, ako to správne konštatoval okresný súd. Povinnosťou odporcu 2/ ako banky bolo zrealizovať exekučný príkaz v prospech oprávneného v 1/ rade. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že sa odporca v 1/ rade bezdôvodne obohatil. Rovnako nemožno konštatovať porušenie právnej povinnosti zo strany odporcov v 1/ alebo v 2/ rade, ktoré by mohlo byť relevantné z hľadiska zodpovednosti za škodu. Hoci odporcovia v 1/ a v 2/ rade vzniesli (odporca v 1/ rade v odvolacom konaní, odporca v 2/ rade už v prvostupňovom konaní) námietku premlčania, pre konštatovanie neexistencie nároku sa odvolací súd prípadným premlčaním nároku nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade boli v odvolacom konaní úspešnými účastníkmi konania. Vzniklo im právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy konania si však v odvolacom konaní neuplatnili a z obsahu spisu im vznik trov nevyplýva, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.