Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/587/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228124 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111228124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, I., 2/ F. F., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, I., obaja zastúpení JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom F. Z. XX, I. proti odporcovi: KC MULTIPLAST, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 24, Žilina, IČO: 36 009 504, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom L. J. X, I., v konaní o zaplatenie 2 211,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/240/2011-374 zo dňa 28. 02. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/240/2011-374 zo dňa 28. 02. 2014 vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách prvostupňového konania odvolací súd rozsudok okresného súdu č. k. 27C/240/2011-374 zo dňa 28. 02. 2014 m e n í tak, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku v sume 132,50 Eur a ďalej trovy právneho zastúpenia v sume 859,20 Eur, tieto k rukám splnomocnenej zástupkyne odporcu JUDr. Alžbety Skočdopolovej, Advokátska kancelária T. J. XX, I., všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 119,20 Eur k rukám splnomocnenej zástupkyne navrhovateľov JUDr. Alžbety Skočdopolovej, advokátky, so sídlom L. J. X, I., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vyslovenie prípustnosti dovolania z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/, ktorým sa domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 2 211,72 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na základe zrušenej zmluvy o dodávke a montáži plastových okien uzavretej ešte dňa 14.07.2008. Navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania - súdny poplatok v sume 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1 344,53 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne JUDr. Alžbety Skočdopolovej, Advokátska kancelária T. J. XX, I.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa objednávky č. 457/2008 medzi navrhovateľom v rade 1/ ako odberateľom a odporcom ako dodávateľom, odporca vykonal montáž plastových okien spolu s parapetmi, žalúziami a demontáž starých okien spolu s murárskymi vysprávkami v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v rade 2/. Faktúrou č. 20080525 odporca fakturoval navrhovateľovi v rade 1/ cenu diela, a to spolu sumu 61 195,00 Sk. Faktúrou č. 20083005 odporca navrhovateľovi v rade 1/ dobropisoval montážne práce z vyššie uvedenej faktúry a to - 3 000,00 Sk. Následne po vykonanej montáži najskôr navrhovateľ v rade 1/ a neskôr spoločne s navrhovateľkou v rade 2/ reklamovali vady vykonaného diela. Dňa 24.11.2010 Ing. A. A. za Združenie slovenských spotrebiteľov poslala odporcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy, v ktorom sa konštatuje, že na rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v rade 2/ odporca vykonal montáž plastových okien, na ktorých naďalej pretrvávajú vady, ktoré boli reklamované. S poukazom na neodstránenie vád diela účastníci odstúpili od kúpnej zmluvy a požiadali vrátiť spotrebiteľke sumu 2 031,30 Eur. Za ďalšie, bola na odporcu vznesená požiadavka uhradiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 280,00 Eur za odborný posudok spolu aj s úrokmi a vyplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 150,00 Eur. Odstúpenieu od kúpnej zmluvy predchádzalo udelenie plnej moci zo dňa 05.07.2010, v ktorom navrhovateľ v rade 2/ splnomocnil navrhovateľku v rade 2/ k úkonom týkajúcich sa reklamačného konania na dodávku okien od firmy KC MULTIPLAST s. r. o. a vybavenia znaleckého posudku na dodávku okien. Dňa 16.09.2010 navrhovateľka v rade 2/ splnomocnila Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade na zastupovanie v reklamačnom konaní, v konaní odstúpení od zmluvy a v konaní o uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady a iné. Totožnú plnú moc zo dňa 04.10.2010 podpísal navrhovateľ v rade 1/ pre združenie. V oboch prípadoch plnomocenstvo prijala Ing. A. A.. Vychádzajúc zo zisteného skutkové stavu a s poukazom na výklad ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola medzi účastníkmi konania uzatvorená navrhovateľmi tvrdená zmluva v prospech tretej osoby, v prospech navrhovateľky v rade 2/, na ktorej rodinnom dome bola vykonaná montáž plastových okien. Prvostupňový súd konštatoval, že platnosť zmluvy v prospech tretej osoby treba posúdiť na základe platnosti základnej zmluvy. Právo veriteľa ako príjemcu sľubu prioritne smeruje k tomu, aby dlžník ako sľubujúci plnil tretej osobe. Právo urobiť návrh tretej osobe, aby prejavila so zmluvou súhlas má zásadne veriteľ. Judikatúra súdov k určeniu tretej osoby uvádza, že aby zmluva mohla byť považovaná za zmluvu v prospech tretej osoby, musí obsahovať záväzok jej účastníkov v prospech dostatočne určito vymedzenej tretej osobe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.03.2003 sp. zn. 29Odo 378/2001); aby sa zmluva mohla považovať za zmluvu v prospech tretej osoby, musí obsahovať záväzok ich účastníkov v prospech osoby určenej dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.03.2003 sp. zn. 29Odo 379/2001). Na účinnosť zmluvy v prospech tretej osoby sa vyžaduje, aby bola medzi stranami dojednaná hlavná zmluva a aby bolo k tejto hlavnej zmluve pripojené ako vedľajšie dojednanie zmluva v prospech tretej osoby. Súčasná judikatúra vyvodila, že nie je potrebné, aby v zmluve v prospech tretieho bola táto tretia osoba individuálne určená, ale stačí, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dostatočne individualizovaná (rozsudok NS ČR zo dňa 13.02.2001 sp. zn. 22Cdo 2643/1999). Nevyžaduje sa ani to, aby plnenie v prospech tretej osoby bolo výslovne dohovorené, ak tento záväzok vyplýva z povahy zmluvy, avšak vždy musí byť zrejmé, že bolo vôľou strán, aby tretia osoba dostala dohovorené plnenie (rozsudok NS ČR zo dňa 17.05.1929 sp. zn. Rv I. 475/28). V danom prípade z písomnej objednávky č. 457/2008 zo dňa 14.07.2008, z cenovej ponuky, prípadne ďalších listinných dokladov nebolo preukázané, že boli naplnené podmienky pre vznik zmluvy v prospech tretej osoby. Navrhovateľka v rade 2/ nebola v zmluve uzavretej medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom individuálne určená ako tretia osoba, a taktiež neboli preukázané také objektívne skutočnosti, na základe ktorých by okresný súd k záveru o dostatočne individualizovanej tretej osobe dospel. V tomto smere súd poukázal na výsluch svedka F. O., ďalej konateľa odporcu. Z týchto dôkazov nebolo preukázané, že by odporca uzatváral s navrhovateľom v rade 1/ zmluvu v prospech tretej osoby - navrhovateľky v rade 2/, ktorej mal plniť. Na základe uvedeného, potom súd vychádzal z toho, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom tak, ako to vyplynulo z ďalších vykonaných dôkazov - listinných dôkazov objednávky č. 457/2008 zo dňa 14.07.2008 ako aj z cenovej ponuky. Predmetom tejto zmluvy bolo, že navrhovateľ v rade 1/ si objednal od odporcu kúpu a montáž 5 kusov plastových okien, vnútorné a vonkajšie parapety, žalúzie, takisto aj demontáž starých okien a murárske práce a to v celkovej výške 2 031,30 Eur. Skutočnosť, že práce boli vykonané a okná boli dodané na rodinný dom vo vlastníctve navrhovateľky v rade 2/ nič nemení na tom, že neboli splnené podmienky na uzavretie zmluvy v prospech tretej osoby. To isté platí aj vo vzťahu k následnej korešpondencií medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených zistení okresný súd konštatoval, len existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom. Navrhovateľ v rade 1/ pritom svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnil tvrdením, „....že na dodaných plastových oknách sa vyskytli viaceré vady a došlo z toho dôvodu k opakovaným reklamáciám. Tieto neboli vybavené v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu a aj preto, že sa vyskytovali na vykonanom diele viaceré vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu veci, navrhovateľ v rade 1/ odstúpil od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu od počiatku. Navrhovateľovi v rade 1/ preto vzniklo právo na plnenie vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka...". S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania prvostupňový súd konštatoval, že vady diela reklamoval tak navrhovateľ v rade 1/ ako aj navrhovateľka v rade 2/. Pokiaľ sa však týka odstúpenia od zmluvy, jediné bolo datované dňom 24.11.2010 a bolo adresované odporcovi, a to združením na ochranu práv spotrebiteľa. Oboznámiac sa s obsahom tohto podania nedospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľ v rade 1/ odstúpil od zmluvy, ktorú mal uzavretú s odporcom. V samotnom odstúpení sa konštatujú reklamované vady na plastových oknách na rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v rade 2/ a ďalej, že navrhovateľka v rade 2/ predložila odborný posudok a znovu uplatnila reklamáciu. Taktiež to, aby odporca zaplatil navrhovateľke v rade 2/ sumu za odborný posudok a ďalšie peňažné sumy spotrebiteľke bez bližšej špecifikácie. Navrhovateľ v rade 1/ je uvedený v predmetnom podaní - odstúpení od zmluvy iba tak, že nezaplatil celú faktúru práve pre reklamované chyby, ktoré dodnes nie sú odstránené. Z obsahu predmetného podania nevyplýva, že ide odstúpenie navrhovateľa v rade 1/ od zmluvy uzavretej s odporcom o dodávke a montáži plastových okien zo dňa 14.07.2008. Ide o odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky v rade 2/. Z predchádzajúceho vykonaného dokazovania však prvostupňový súd konštatoval, že zmluvu o dielo uzatvoril navrhovateľ v rade 1/ s odporcom. Navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neodstúpil riadne a navrhovateľka v rade 2/ nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom. Na základe uvedeného preto navrhovateľovi v rade 1/ nevzniklo právo žiadať plnenie zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. K účinnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo ani podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007, keďže aj v zmysle ustanovení tohto zákona má právo odstúpiť od zmluvy spotrebiteľ, ak nedôjde k vybaveniu reklamácie v zákonom určenej lehote. V danom prípade, ale navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neodstúpil. Napokon prvostupňový súd uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo ani v záručnej dobe podľa § 646 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 649 veta prvá Občianskeho zákonníka, pokiaľ právo zo zodpovednosti závady nie je uplatnené v záručnej dobe, tak toto právo zaniká. Záručná doba podľa § 647 veta prvá Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa prevzatia veci. V konaní bolo preukázané najmä podľa montážneho denníka, že k zhotoveniu diela a montáži okien došlo dňa 25.08. - 26.08.2008, čo svojim podpisom potvrdila aj navrhovateľka v rade 2/. A tak dvojročná záručná doba uplynula dňa 26.08.2010. Odstúpenie bolo zo dňa 24.11.2010, t. j. po uplynutí dvojročnej záručnej doby. Na základe toho došlo k zániku práva zo zodpovednosti za vady. S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti sa už okresný súd v ďalšom dokazovaní nezaoberal otázkou navrhovateľmi konkrétne vytýkaných vád na dodanom diele. Vzhľadom na to, že navrhovateľom v rade 1/ a 2/ nevzniklo právo na plnenie ani titulom zodpovednosti za vady, ani v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie vád, ktoré sa údajne majú nachádzať na dodaných plastových oknách. Pretože navrhovatelia nepreukázali v konaní vznik práva na plnenie, tak ako sa ho domáhali (z dôvodu, že navrhovateľka v rade 2/ nebola v zmluvnom vzťahu s odporcom a navrhovateľ v rade 1/, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s odporcom od tejto zmluvy riadne neodstúpil) bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p."), keď navrhovateľov ako neúspešných účastníkov zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práva. Tieto v danom prípade pozostávali z trov právneho zastúpenia, uplatnených a priznaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v celkovej sume 1 344,53 Eur. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu zmenil a ich návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uložil teda odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu vo výške 2 211,72 Eur spolu s príslušenstvom oproti povinnosti navrhovateľky v rade 2/ vydať odporcovi 5 kusov plastových okien, 5 kusov vnútorných parapetov, 5 kusov vonkajších parapetov a 7 kusov žalúzií namontovaných na rodinnom dome súpisné č. XXXX v k. ú. V. J. zapísané na LV č. XXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pre prípad, ak sa odvolací súd stotožní so závermi prvostupňového súdu, žiadali navrhovatelia pripustiť dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky majúc za to, že v danom prípade ide o vec zásadného právneho významu, a to k dvom otázkam, ktoré zároveň formulovali ( 1/ či výlučné vlastníctvo konkrétnej nehnuteľnosti je dostatočne objektívnou skutočnosťou na základe ktorej môže byť individualizovaná tretia osoba zo zmluvy v prospech tretieho, 2/ či na platnosť odstúpenia postačuje prejavenie vôle účastníkov právneho vzťahu doplnené písomným úkonom z ktorého obsahu vyplýva, že ide o odstúpenie od zmluvy). Prvostupňovému odvolatelia vytýkali, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach navrhovatelia uviedli, že zo zisteného skutkového stavu okresný súd vyvodil nesprávne právne závery, keď konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vznik zmluvy v prospech tretieho. V tomto smere odvolatelia zopakovali, že navrhovateľ v rade 1/ a odporca sa dohodli, že odporca zameria a dodá okná na nehnuteľnosť navrhovateľky v rade 2/. Na nehnuteľnosti navrhovateľky v rade 2/ boli tieto okná zamerané a následne na nej boli namontované s tým, že protokol o prevzatí okien svojim podpisom potvrdila navrhovateľa v rade 2/. Prevzatím okien nadobudla k týmto vlastnícke právo. Súhlas s dohodou medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom prejavila konkludentne. Existencia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je navrhovateľka v rade 2/ a na ktorej boli na základe ústneho dohovoru medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom namontované okná, ktorých prijatie potvrdila svojim podpisom navrhovateľka v rade 2/, sú dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých možno navrhovateľku v rade 2/ individualizovať. Samotné listiny, ktoré sa týkajú objednania a montáže okien, pritom boli vyhotovené pracovníkmi odporcu, ktorí si poznámky na nich realizovali podľa svojej vôle. Ak by navrhovatelia tušili, že tieto poznámky budú mať význam z hľadiska prípadného súdneho konania po neúspešnom uplatňovaní si reklamácie, trvali by na tom, aby boli na všetkých dokladoch uvádzaný menovite obaja. Navrhovatelia sú však spotrebiteľmi a odporca ako podnikateľ - profesionál mal dbať na to, aby boli doklady vyhotovené riadne a tak, aby zodpovedali skutočnosti. Takéto pochybenia odporcu nemôžu byť navrhovateľom na škodu. Za ďalšie, navrhovateľ v rade 1/ viackrát u odporcu reklamoval vady dodaných plastových okien s príslušenstvom, vrátane montážnych prác. Konkrétne dňa 23.09.2008, 19.12.2008, 23.02.2009, 05.05.2009 a 15.03.2010. Vo všetkých prípadoch nedošlo zo strany odporcu k riadnemu vybaveniu reklamácie a nebola dodržaná zákonom stanovená lehota. V prípade reklamácie zo dňa 23.02.2009 odporca porušil aj ustanovenie § 18 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého môže reklamáciu zamietnuť iba na základe odborného posúdenia, ak bola uplatnená počas prvých 12 mesiacov od kúpy. Po písomnej komunikácií medzi navrhovateľom v rade 1/ (ktorý už upozornil na nečistoty a mušky v okne - čo nasvedčuje zlému tesneniu) odporcom a Združením na ochranu spotrebiteľa - OMBUDSPOT, došlo dňa 24.11.2010 k odstúpeniu od zmluvy, a to s poukazom na porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa (nedodržanie lehoty na vybavenie reklamácie). Na oknách bolo viacero vád, ktoré neboli riadne odstránené. Chyba montáže a ďalšie vady pritom vyplývajú aj z montážnych listov podpísaných osobou vybavujúcou reklamáciu v mene odporcu. Odporca chyby dokonca čiastočne uznal tým, že poskytol navrhovateľom zľavu, jeho tvrdenie, že tento jeho postup je len prejavom dobrej vôle neobstojí s dohľadom na ďalšie jeho správanie. Odstúpenie od zmluvy bolo realizované v súlade s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom v mene oboch navrhovateľov. Navrhovateľ v rade 1/ je v odstúpení spomínaný viackrát. V texte odstúpenia sa nachádza odkaz na viacero listov navrhovateľa v rade 1/ zasielaných odporcovi. Odporca na toto odstúpenie navyše reagoval tak, že písomne kontaktoval Združenie OMBUDSPOT a vyjadroval sa iba k osobe navrhovateľa v rade 1/. List odporcu zo dňa 02.12.2010 je súčasťou súdneho spisu. Ak by aj navrhovateľ v rade 1/ v odstúpení od zmluvy označený nebol, Ing. A. A. konala na základe plnomocenstva, ktoré jej bolo udelené Združením OMBUDSPOT, ktoré na konanie v tejto veci splnomocnil navrhovateľ v rade 1/. Tento navyše, vzhľadom na správanie sa odporcu na konanie v tejto veci osobitne splnomocnil aj navrhovateľku v rade 2/. Odstúpenie od zmluvy by bolo tak realizované v jeho mene aj vtedy, ak by on sám nesplnomocnil osobitne Združenie OMBUDSPOT, nakoľko za týmto účelom bola osobitne splnomocnená aj navrhovateľka v rade 2/. Združenie a následne Ing. A. A. boli oprávnený vystupovať pri riešení veci v mene navrhovateľov a v prípade navrhovateľa v rade 1/ dokonca na základe dvoch osobitných plnomocenstiev. Odporcovi bolo celkom zrejmé kto a od akej zmluvy odstupuje, čo vyplynulo aj z jeho následnej reakcie na toto odstúpenie. Akékoľvek iné tvrdenia odporcu sú nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovatelia sú spotrebitelia, ktorí vo vzťahu k odporcovi opakovane prejavili vôlu odstúpiť od zmluvy, čo vyplynulo aj z ich vyjadrení v súdnom konaní. Samotné odstúpenie od zmluvy nemožno z tohto dôvodu posudzovať prísne formálne v tom zmysle, či sa v ňom doslovne nachádza alebo nenachádza „znenie odstúpenie od zmluvy v mene Ing. J. H.". Vôľa navrhovateľov odstúpiť od zmluvy je z neho celkom zrejmá. V dôsledku odstúpenia sa zmluva zrušila od začiatku a navrhovateľom vzniklo právo na vydanie nimi poskytnutého plnenia. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že odstúpenie od zmluvy bolo realizované až po uplynutí záručnej doby, ktorá mala uplynúť dňa 26.08.2010 (k odstúpeniu došlo dňa 24.11.2010) nedospel k správnym záverom, keďže podľa § 649 Občianskeho zákonníka, čas od uplatnenia práva za záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. V danom prípade boli okná na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky v rade 2/ na základe dohody medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom namontované v dňoch 25. - 26.08.2008. Dňa 23.09.2008 bola realizovaná prvá reklamácia navrhovateľa v rade 1/. K 18.12.2008 nebola reklamácia zo dňa 23.09.2008 vybavená tak, ako to vyplýva z § 2 písm. m) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Záručná doba sa tak predĺžila minimálne o 86 dní. Dňa 19.12.2008 bola navrhovateľom v rade 1/ realizovaná emailová reklamácia z dôvodu, že do okien vidno a odlupuje sa fólia rámu. Odporca reagoval až listom zo dňa 21.01.2009, ktorým bez ďalšieho reklamáciu považoval za vybavenú. Záručná doba sa tak predĺžila o minimálne 33 dní. Podobným spôsobom sa záručná doba predlžovala pri každej reklamácií navrhovateľov. Len v dôsledku vyššie spomenutých reklamácií sa záručná doba predĺžila minimálne do 23.12.2010. Navyše, podľa § 18 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatnil reklamáciu počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia. Takéto odborné posúdenie odporca nikdy nezabezpečil. Možno preto konštatovať, že reklamácie uplatnené navrhovateľmi počas prvých 12 mesiacov po prevzatí okien, neboli podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa riadne vybavené do dnešného dňa a záručná doba ešte stále plynie. Odvolatelia prvostupňovému súdu tiež vytýkali, že sa osobitne nezaoberal nimi uplatneným nárokom na zaplatenie sumy vynaloženej na zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku. Znalecký posudok uhradila pôvodne navrhovateľka v rade 2/ a túto sumu jej následne uhradil navrhovateľ v rade 1/. V zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určené osobe, náklady odborného posúdenia ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci, bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Odporca navrhovateľom neuviedol koho môžu požiadať o odborné posúdenie. Nesplnenie tejto jeho povinnosti však nemôže mať za následok, že navrhovatelia nemajú práva podľa § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľka v rade 2/ požiadala o odborné posúdenie znalca - Spoločnosť EXPERTA s.r.o.. Za realizáciu odborného posúdenia zaplatila sumu vo výške 280,00 Eur. Odborné posúdenie bolo vyhotovené dňa 11.08.2010. Dňa 15.08.2010 bola vo veci uplatnená ďalšia reklamácia, ktorej obsahom bola aj žiadosť o úhradu nákladov spojených s vyhotovením odborného vyjadrenia. Tieto náklady neboli uhradené. Napokon v závere podaného odvolania navrhovatelia nesúhlasili ani s uložením povinnosti na zaplatenie náhrady trov konania, keďže odporcom vynakladané trovy nemožno považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva. V súvislosti s uvedeným odvolatelia uviedli, že odporca si uplatnil náhradu trov konania za viacero stanovísk k veci, ktoré sa obsahovo celkom prelínajú s jeho vyjadreniami na pojednávaniach uskutočnených v danej veci. V danom prípade okresný súd návrh zamietol, predovšetkým z konkrétneho dôvodu - odstúpenie od zmluvy nebolo zrealizované navrhovateľom v rade 1/ ale iba navrhovateľkou v rade 2/, ktorá nebola v zmluvnom vzťahu s odporcom. Odporca namietal platnosť odstúpenia z dôvodu, že bolo realizované Ing. A. A., až v záverečnej reči právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odstúpenie od zmluvy sa odvoláva na navrhovateľku v rade 2/, ktorá nie je účastníčkou reklamačného konania lebo zmluva bola uzatvorená s navrhovateľom v rade 1/. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd návrh navrhovateľov zamietol predovšetkým z dôvodu, ktorý odporca nikdy nenamietal a iba v záverečnej reči ho naznačil. Do tohto momentu odporcom realizované úkony nemožno považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva. Obdobne to isté platí aj pre námietku uplynutia záručnej doby, pre ktorú súd návrh zamietol, a ktorú odporca vzniesol až vo vyjadrení doručenom dňa 25.02.2014, t. j. tri dni pred vyhlásením rozsudku. Navyše dôvody, pre ktoré bol návrh zamietnutý, vyplynuli už zo samotného návrhu na začatie konania a jeho príloh. Konaniu teda následne zbytočne prebiehalo ďalšie tri roky. Okrem už uvedeného, prvostupňový súd taktiež vzhľadom na to, že navrhovatelia sú spotrebitelia mohol v danej veci uplatniť § 150 O.s.p.. Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K argumentácií navrhovateľov týkajúcej sa „zmluvy v prospech tretieho" uviedol, že sa jedná o účelovú konštrukciu nepodloženú skutkovo ani právne. Navrhovateľ v rade 1/ uplatňoval nárok na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril ako objednávateľ s odporcom ako zhotoviteľom. O päť rokov neskôr v podaní zo dňa 21.06.2013 začal argumentovať zmluvou v prospech tretieho s odvolaním sa na ust. § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi konania však nebola uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby. Túto verziu použila právna zástupkyňa navrhovateľov až v podaní zo dňa 21.06.2013, t. j. 5 rokov od vzniku zmluvy a súčasne trvania sporu. Navrhovateľ v rade 1/ sa v návrhu aj v priebehu konania odvolával na svoje reklamácie, preto sú relevantné pre riešenie sporu. Pri zmluvách v prospech tretieho však môže reklamovať len tretia osoba. Odporca neskúmal, či navrhovateľ v rade 1/ je vlastníkom svojej chalupy, takáto povinnosť mu nevyplýva zo zákona. Zo samotnej charakteristiky zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľ diela môže byť osoba rozdielna od vlastníka nehnuteľnosti. Navrhovateľ v rade 1/ nikdy nespomenul navrhovateľku v rade 2/ pri uzatváraní zmluvy ani pri jej plnení. Reklamácie boli len zo strany navrhovateľa v rade 1/, ktorý neuvádzal, že koná v prospech navrhovateľky v rade 2/, nemal od nej žiadne splnomocnenie ani poverenie a od zmluvy odstupovala navrhovateľka v rade 2/. Navrhovateľka v rade 2/ nebola aktívne legitimovaná byť účastníkom konania zo zodpovednosti za vady, keďže nebola účastníkom zmluvy o dielo na zhotovenie a montáž okien, pričom práva v reklamačnom spore môže uplatňovať len účastník zmluvy. Aj návrh zápisnice č. 01 z 05.08.2010 spísanej mediátorom Ing. A. potvrdzuje skutočnosť, že účastníkom mediácie bol výlučne navrhovateľ v rade 1/ a nie navrhovateľka v rade 2/. Uvedené skutočností sú zrejmé aj z výpovede v konaní vypočutého svedka F. O., vedúceho obchodného oddelenia odporcu, ako aj z výpovede samotného navrhovateľa v rade 1/ na pojednávaní dňa 10.07.2013. Odporca plnil navrhovateľovi v rade 1/ na základe zmluvy o dielo, konkrétne zmluvy o zhotovení na zákazku podľa § 644 až 651 Občianskeho zákonníka. Pri tomto zmluvnom type je potrebné posudzovať nároky zo zodpovednosti za vady podľa § 648 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia právo na zrušenie zmluvy sa môže uplatniť za predpokladu, že vady bránia riadnemu užívaniu zhotovenej, čo sa v danom prípade nepreukázalo. Aj podľa posudku experta nemajú zistené skutočnosti vplyv na funkčnosť okna. Ani odborné posúdenie nepreukázalo zodpovednosť odporcu za vady. Odporca zhotovil plastové okná pre navrhovateľa v rade 1/. Odporca neuznal reklamácie navrhovateľa v rade 1/, pretože boli neopodstatnené. Všetky iniciatívy odporcu boli na báze dobrovoľnosti v snahe vec vybaviť s mierom aj s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v rade 1/ bol zamestnancom spoločnosti RASTER s. r. o., pre ktorú odporca zhotovil a montoval okná. V prípade splnomocnenia udeleného dňa 05.07.2010 navrhovateľom v rade 1/ navrhovateľke v rade 2/ chýba úkon prijatia splnomocnenia. Preto je možné spochybniť predmetné splnomocnenie, že nespĺňa náležitosti dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka. Z výpovede svedkyne Ing. A. A. na pojednávaní dňa 05.02.2014 vyplynulo, že podala odstúpenie zo dňa 24.11.2010 od kúpnej zmluvy za navrhovateľku v rade 2/. Uvedené odstúpenie vykonala na základe plnomocenstva zo dňa 10.11.2010 splnomocniteľa Obmudspot združenia na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade podpísaného predsedníčkou združenia Mgr. Helenou Mezenskou (č. l. 275 spisu). Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2010 odstúpila navrhovateľka v rade 2/ od zmluvy, ktorú uzatvorila v sume 280,00 Eur za znalecký posudok a navrhovateľ v rade 1/ odstúpil od kúpnej zmluvy, týkajúcej sa reklamovaných plastových okien, ktoré boli vadne namontované na dom. V texte odstúpenia od kúpnej zmluvy požaduje Ing. A. vrátiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 2 031,30 Eur, uhradiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 280,00 Eur za odborný posudok s úrokmi z omeškania a vyplatiť navrhovateľke v rade 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 150,00 Eur, čo je v rozpore so znením návrhu, v ktorom sa navrhovateľ v rade 1/ domáha vrátenia sumy 2 211,72 Eur. V návrhu sa vrátenia kúpnej ceny dovoláva navrhovateľ v rade 1/, ktorý od zmluvy neodstúpil a ktorého Ing. A. v texte tzv. odstúpenia ani neuvádza. Za ďalšie, záručná doba na zhotovenie okien bola dva roky od namontovania, ktoré bolo v dňoch 25. - 26.08.2008, t. j. do 26.08.2010. V tejto záručnej dobe si navrhovatelia neuplatnili právo na odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy vykonala navrhovateľka v rade 2/ dňa 24.11.2010, t. j. tri mesiace po uplynutí záručnej doby. Navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neustúpil. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniklo uplynutím záručnej doby. S poukazom na uvedené odstúpenie zo dňa 24.11.2010 po záručnej dobe nemá právne účinky v dôsledku zániku tohto práva zo zodpovednosti za vady jeho neuplatnením v záručnej dobe. Okrem toho, podľa R 2/1978 na vylúčenie zániku práva zo zodpovednosti za vady ich neuplatnením nestačí, že občan v záručnej dobe vadu obchodnej organizácií vytkol a je potrebné v tejto lehote konkrétne uviesť, aké právo z tohto dôvodu uplatňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správne sú konštatovania okresného súdu, že v tomto prípade nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, pretože z obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.11.2010 vyplýva, že od zmluvy odstúpila navrhovateľka v rade 2/, ktorá žiadnu zmluvu s odporcom nemala uzatvorenú a navrhovateľ v rade 1/, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s odporcom od tejto neodstúpil. Navrhovateľovi v rade 1/ nevzniklo právo zo zodpovednosti za vady uplatnené v konaní, pretože v záručnej dobe neodstúpil od zmluvy. Navrhovateľka v rade 2/ nie je aktívne legitimovaná byť účastníkom konania zo zodpovednosti za vady, keďže nebola účastníkom zmluvy o dielo na zhotovenie a montáž okien, pričom práva v reklamačnom spore môže uplatňovať len účastník zmluvy. Opakované neopodstatnené reklamácie navrhovateľa v rade 1/, dobrovoľná výmena červených podložiek za biele, murárske vysprávky ostení okien zvnútra aj zvonku boli odstránené tak, ako to uvádza navrhovateľ v rade 1/ vo svojom emaily zo dňa 03.11.2008. Pokiaľ sa navrhovatelia odvolávajú na Slovenskú obchodnú inšpekciu, tak táto posudzuje len formálny postup reklamačného konania a neposudzuje subjektívnu stránku reklamácie, t. j. či reklamácia bola opodstatnená. V danom prípade išlo o zhotovenie veci na zákazku v zmysle § 644 a 651 Občianskeho zákonníka. Nároky zo zodpovednosti za vady pri zmluve o dielo sú upravené v § 648 Občianskeho zákonníka. Aj podľa R 12/1989 právo na zrušenie zmluvy o zhotovení veci na zákazku sa môže uplatniť z dôvodu neodstrániteľnej vady, väčšieho počtu vád alebo pri opätovnom výskyte vždy po oprave, avšak len za predpokladu, že vady bránia riadnemu užívaniu zhotovenej veci. Uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady a domáhať sa ich realizácie žalobou môže len ten, kto uzatvoril zmluvy, pričom nie je rozhodujúce či je vlastníkom veci. V danom prípade vykonanie diela zodpovedá technickej norme v zmysle § 633 Občianskeho zákonníka, pretože okná zodpovedali technickému reglementu roku 2008. Podľa názoru odporcu nejde o vady, ide prevažne o estetické vnímanie navrhovateľov. Neopodstatnená je požiadavka na výmenu červených podložiek za biele; niekoľko stotisíc okien ročne je vyrobených rovnakým spôsobom, pričom odporca nepozná prípad podobný požiadavkám navrhovateľov. Z odborného posúdenia EXPERTA s. r. o. č. úkonu 19/2010 z 11.08.2010 pripojeného navrhovateľom v rade 1/ jednoznačne vyplýva, že zistené skutočnosti nemajú vplyv na funkčnosť okna. Navrhovateľ nesplnil podmienky § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože odborným posúdením nepreukázal zodpovednosť odporcu za vady. Pokiaľ sa týka trov konania, námietka týkajúca sa spochybnenia opodstatnenosti niektorých úkonov je nekonkrétna a nepreskúmateľná. Z podrobného preskúmania podaní odporcu nesporne vyplýva, že nie je opodstatnená námietka, že sa tieto prelínajú. Posledné zo dňa 26.02.2014 reagoval na podanie navrhovateľov doručené odporcovi dňa 24.02.2014. Je teda nesporné, že tieto úkony boli potrebné na účelné bránenie práva. Je prekvapujúci názor navrhovateľov, že dôvody na zamietnutie návrhu vyplynuli už zo samotného návrhu na začatie konania a jeho príloh, a konanie zbytočne prebiehalo ďalšie tri roky. Potom je nepochopiteľný postup navrhovateľov, ktorí opakovane v konaní štyrikrát zmenili petit, ako aj právne zdôvodnenie údajného nároku. Rovnako nie je zrejmé, prečo naďalej navyšujú trovy konania neopodstatneným odvolaním. Odporcovi v súvislosti so sporom vznikli náklady a nie je dôvod, aby ich znášal. Napokon, čo sa týka dovolacích otázok, tieto nie je možné kvalifikovať ako vec zásadného právneho významu, a to preto, lebo v danom prípade zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že ide o zmluvu v prospech tretieho, za ďalšie teória a súdna prax vyriešila otázku, že objednávateľ diela nemusí byť vlastníkom diela a napokon navrhovateľ v rade 1/ opakovane v konaní potvrdil, že iné odstúpenie od zmluvy, ako odstúpenie vykonané Ing. A. za navrhovateľku v rade 2/ listom zo dňa 24.11.2010 doručeným dňa 02.12.2010 neexistuje. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia - navrhovatelia v rade 1/ a 2/, ako aj v písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok). Oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu osobitne najmä s objednávkou č. 457/2008 zo dňa 14.07.2008, dodacím listom k predmetnej objednávke, odstúpením od zmluvy zo dňa 24.11.2010, korešpondenciou účastníkov a vezmúc v úvahu aj výpovede samotných účastníkov a v konaní vypočutých svedkov, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo dňa 14.07.2008 k uzavretiu zmluvy v prospech tretieho (§ 50 Občianskeho zákonníka), konkrétne v prospech navrhovateľky v rade 2/ vo vzťahu k dodávke a montáži 5 kusov plastových okien s parapetami a žalúziami. Zo žiadneho predloženého listinného dôkazu nevyplýva, že oprávnenou osobou na základe uzatvorenej zmluvy medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom mala byť práve navrhovateľka v rade 2/. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že len samotná existencia vlastníckeho práva k rodinnému domu, na ktorom bola vykonaná montáž plastových okien je dostatočným dôvodom pre prijatie záveru o existencii zmluvy v prospech tretej osoby. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ s odporcom takúto zmluvu chcel uzatvoriť, nič mu nebránilo, aby navrhovateľku v rade 2/ už pri uzavretí zmluvy za osobu oprávnenú označil. Odporca v podanom vyjadrení správne poznamenal, že takúto právnu konštrukciu pre uplatňovanie nároku navrhovateľ v rade 1/ zvolil až v priebehu samotného konania, po viac ako jednom roku od podania návrhu. S poukazom na uvedené, odvolací súd považoval za správny čiastkový záver okresného súdu, že záväzkovo-právny vzťah vznikol v danom prípade len medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ v prejednávanej veci tvrdil, že od zmluvy odstúpil, na základe čoho sa domáhal aj plnenia zo zrušenej zmluvy, v tomto smere z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že došlo k účinnému zrušeniu zmluvy. Oboznámiac sa s obsahom podania označeného ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy" zo dňa 24.11.2010 (č. l. 28 spisu) opätovne za správny považoval odvolací súd záver prvostupňového súdu, že týmto podaním odstupuje od kúpnej zmluvy navrhovateľka v rade 2/. Navrhovateľ v rade 1/ je spomínaný v zrušujúcom podaní len v tom smere, že neuhradil pre reklamované chyby odporcom vystavenú faktúru. Keďže navrhovateľka v rade 2/ nebola účastníčkou zmluvy o dielo na zhotovenie a montáž okien (viď. vyššie), nemohla ani v zastúpení spotrebiteľského združenia Ombudspot platne odstúpiť od zmluvy. Z tých istých dôvodov nemohla byť navrhovateľka v rade 2/ ani aktívne legitimovaná byť účastníkom konania. V uvedenom smere sú závery prvostupňového súdu správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Bližšie vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver, že zmluvu na dodávku a montáž plastových okien uzatvoril navrhovateľ v rade 1/ s odporcom, pričom navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy platne neodstúpil. Z uvedeného dôvodu si preto nemôže voči odporcovi ani uplatňovať nároky vyplývajúce zo zrušenej zmluvy tak, ako to v konaní tvrdil. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v rade 2/ účastníčkou zmluvy nebola, táto v konaní nebola ani aktívne legitimovaná pre uplatňovanie žalovaného nároku. To platí aj vo vzťahu k časti žalovanej sumy 280 Eur uplatňovanej titulom nákladov za odborné posúdenie znalcom - spoločnosťou EXPERTA s.r.o.. Nedôvodná je odvolacia námietka, že prvostupňový súd sa touto časťou uplatňovaného nároku nezaoberal. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky v rade 2/, ktorá si sumu vo výške 280 Eur u odporcu uplatnila bol správne návrh aj v uvedenej časti zamietnutý. Vzhľadom k tomu, že súdy oboch stupňov nedospeli k záveru, že došlo k účinnému zrušeniu kúpnej zmluvy, nebol ani žiaden dôvod zaoberať sa námietkami navrhovateľov vo vzťahu k dôvodnosti podaných reklamácií, ako aj plynutia záručnej doby. Tieto skutočnosti, na ktoré obšírne poukazovali účastníci konania by boli právne významné v prípade, ak by bolo preukázané platné odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k výroku vo veci samej zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Pokiaľ sa týka návrhu odvolateľov, aby krajský súd v prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. zveruje odvolaciemu súdu oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti jeho rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné. Z požiadaviek na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vyplýva, že dovolanie môže byť pripustené len na riešenie právnych otázok, ktoré sú zásadného právneho významu. Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania len neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený pripustiť dovolanie úplne ľubovoľne. Zákon mu toto oprávnenie dáva len výnimočne za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Z uvedeného je zrejmé, že pripustiť dovolanie je oprávnením odvolacieho súdu, a nie jeho povinnosťou kedykoľvek, ak o to účastník požiada, pričom musí ísť o riešenie právnej otázky zásadného významu. Odvolací súd pri vyslovení prípustnosti dovolania v odôvodnení rozhodnutia vyloží dôvod prípustnosti dovolania. Táto povinnosť mu však nevyplýva z § 157 v spojení s § 211, pokiaľ dovolanie nepripustí. Ak účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd ho nie je povinný akceptovať (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 94/2014 zo dňa 20.03.2014). V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľmi uvádzané dovolacie otázky nie sú otázkami zásadného právneho významu, ale ide o preskúmanie správnosti hodnotiacich záverov vyplývajúcich už z vykonaného dokazovania. Tieto skutočnosti však boli predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu. Na základe uvedeného odvolací súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vyslovenie prípustnosti dovolania zamietol. Pokiaľ ide o ďalší napadnutý výrok - o trovách konania, v danom prípade sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu s námietkami odvolateľa, že nie všetky odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, v prejednávanej veci si odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy právneho zastúpenia za viacero stanovísk k veci, konkrétne zo dňa 03.04.2013, 15.04.2013, 21.06.2013, 04.10.2013 a 05.02.2014. Oboznámiac sa s obsahom týchto podaní, ako aj priebehom konania odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľov, že tvrdenia uvádzané v predmetných stanoviskách sa prelínajú s vyjadreniami odporcu uskutočnených na pojednávaniach, ktoré podaným stanoviská predchádzali. Podľa názoru odvolacieho súdu odporcovi nič nebránilo, aby svoje tvrdenia prednášal na pojednávaniach na okresnom súde, ktorých sa v prejednávanej veci uskutočnilo niekoľko, dňa 09.05.2012, 17.04.2013, 10.07.2013, 05.02.2014 a naposledy dňa 28.02.2014. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že úkony uplatnené odporcom v podobe viacerých stanovísk nemožno považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd ďalší napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia za úkony : 1/ príprava a prevzatie veci, úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH, 2/ podanie odporu voči platobnému rozkazu, úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH , ďalej 3/ účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 09.05.2012 úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH, 4/ účasť na odročenom pojednávaní dňa 17.04.2013 úkon á 22,82 Eur (1/4 úkonu) + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, 5/ účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 10.07.2013 - 2 úkony, pojednávanie v rozpätí od 10.30 hod. do 13.00 hod. úkon 182,58 Eur (2 x 91,29 Eur) + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, 6/ účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 05.02.2014 úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH a 7/ účasť na pojednávaní na okresom súde dňa 28.02.2014 úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní spolu predstavujú sumu 859,2 Eur. Úkony právnej služby boli priznané v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovynie právnych služieb. Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích námietok vo vzťahu k trovám konania tieto odvolací súd považoval za nedôvodné. Tak v okolnostiach prejednávanej veci, ako aj v pomeroch účastníkov, tak ako boli nimi dokladované, nevidel odvolací súd dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého nemusí súd výnimočne náhradu trov konania inak úspešnému účastníkovi priznať, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Taktiež je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že za účelne uplatňované trovy konania možno považovať len také, keď argumenty uvádzané účastníkmi vedú k procesnému neúspech druhej strany. Je nesporné, že v danej veci sa právny zástupca odporcu zúčastnil na všetkých vyššie uvedených pojednávania a prednášal tvrdenia na prospech odporcu, preto mu v súvislosti s účasťou patrí odmena za zastupovanie podľa § 14 ods. 1 písm. c/ cit. Vyhlášky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu preto priznal náhradu jeho trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 01.08.2014 úkon á 91,29 Eur + jedenkrát režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH (19,87 Eur), trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu 119,20 Eur, a to v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 cit. Vyhlášky. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .