Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/141/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234802 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111234802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TEZAS, spol. s r.o., so sídlom Nábr. sv. Metoda 125/19, 971 01 Prievidza, IČO: 36 011 185, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom, so sídlom Z. sv. T. XXXX/XXB, XXX XX K., proti žalovanému: Jozef Bajánek - MONTEX, s miestom podnikania Litovelská 1331, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 22 605 185, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom Q. Q. X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 7.416,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/216/2011-199 zo dňa 27. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/216/2011-199 zo dňa 27. novembra 2014 p o t v r d z u j e s tým, že výška trov konania štátu v treťom odseku výroku napadnutého rozsudku správne znie: „70,38 Eur“. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 294,88 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Júliusa Meszároša, advokáta, so sídlom Z. Q.. T. XXXX/XXB, XXX XX K.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.416,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 10.02.2011 do zaplatenia a žalobca je povinný vrátiť žalovanému zemné rýpadlo typu DH112 žltej farby, výrobné číslo motora: 066420, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 444 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.215,08 Eur a povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu vo výške 70,38, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.401 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.021 Eur od 18.05.2010 do zaplatenia a zo sumy 380 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podľa žaloby žalovaný v mesiaci apríl 2010 na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy odpredal žalobcovi stroj pre zemné, stavebné a cestné práce typu DH112 (ďalej len „stroj“) za dohodnutú kúpnu cenu 7.021 Eur, ktorú žalobca žalovanému zaplatil. Za prepravu stroja do svojho sídla žalobca zaplatil sumu 380 Eur. Prehliadka stroja vykonaná v sídle žalovaného pred uzavretím kúpnej zmluvy bola len veľmi zbežná a za žalobcu sa jej zúčastnili jeho zamestnanci Ing. P. I. a P. U., ktorí pre nepriaznivé počasie v deň ohliadky nemohli ohliadku vykonať dôkladnejšie. Pri ohliadke bol stroj naštartovaný, prešiel niekoľko metrov a bola predvedená otáčavosť veže rýpadla. Pri prehliadke v sídle žalobcu boli zistené viaceré nedostatky, ktoré žalobca považoval za primerané veku stroja a miere jeho opotrebenia. Tieto nedostatky žalobca na svoje náklady odstránil a mal v úmysle stroj použiť na účel, na ktorý bol obstaraný, t.j. najmä na výkon zemných prác. Stroj sa mal po vlastnej osi prepraviť do miesta, kde mal vykonávať zemné práce, vzdialeného od sídla žalobcu asi 6 km. Už pri prvej pracovnej ceste obsluhujúci strojník po prejdení cca 1,5 km po mestskej komunikácii zistil, že stroj nemá skoro žiadny výkon, rýchlo sa prehrieva a masívne z neho vyteká motorový olej. Po týchto zisteniach dospel k záveru, že stroj nie je schopný vykonávať zemné práce v náročnom teréne a nie je schopný ani sa presúvať v nenáročnom teréne s kvalitným podkladom. Odvtedy je stroj neustále v sídle žalobcu a vôbec nebol použitý na účel, na ktorý bol obstaraný, nakoľko plniť tento účel nie je v dôsledku jeho technického stavu schopný. Po návrate stroja do sídla žalobcu bol stroj dôkladne prehliadnutý a bola zistená ďalšia skrytá vada spočívajúca v tom, že rámová konštrukcia stroja bola zváraná a nie je možné predvídať, akú má rám stroja pevnosť. Táto vada stroj diskvalifikuje v oblasti jeho možného použitia, nakoľko zváraný rám predstavuje hrozbu pre bezpečný výkon zemných prác. Rám stroja je zváraný na viacerých častiach a zvary boli zistené aj v zadnej časti otočového venca. V blízkosti venca sú ďalej deformácie rámu a rám kabíny je oproti rámu podvozku vychýlený. Žalobca nechal posúdiť technický stav stroja znalcovi, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 12/2010, kde existenciu uvedených vád potvrdil. Znalec zistil tiež vadu v dokladoch stroja. Po zistení týchto skrytých vád, ktoré znemožňujú stroj použiť na účel, na ktorý bol obstaraný, žalobca písomne odstúpil od kúpnej zmluvy, nakoľko mal za to, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy, kedy v čase uzavretia zmluvy žalovaný vedel, že žalobca nebude mať záujem na plnení povinnosti z nej v prípade, ak by mu boli uvedené skryté vady stroja známe. Žalovaný svojim listom vyjadril nesúhlas s odstúpením od zmluvy a navrhol žalobcovi riešenie, že žalobcovi predá so zľavou iný mechanizmu, čo žalobca odmietol. Žalobca cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7.401 Eur titulom vrátenia kúpnej ceny 7.201 Eur a náhrady výdavkov spojených s prepravou stroja vo výške 380 Eur. Žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.05.2014 navrhol zmenu petitu žaloby, na základe ktorej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.416,18 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 10.02.2011 do zaplatenie s tým, že žalobca je v rovnakej lehote povinný vrátiť žalovanému zemné rýpadlo typu DH 112 žltej farby, výrobné číslo motora 066420.Túto zmenu okresný súd pripustil uznesením č.k. 20Cb/216/2011-152 zo dňa 19.06.2014. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu založeného ústne uzatvorenou kúpnou zmluvou, ani obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Bolo tiež nesporné, že na základe tohto vzťahu žalovaný odovzdal predmet kúpy (stroj) žalobcovi, žalobca predmet kúpy prevzal a zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7.021 Eur. Okresný súd vzhľadom na postavenie účastníkov ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, vyhodnotil právny vzťah ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to konkrétne ako kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. K režimu zodpovednosti za vady tovaru okresný súd uviedol, že tento je upravený v ust. § 422 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v konaní nebolo preukázané prevzatie záruky za akosť tovaru zo strany žalovaného ako predávajúceho a pre rozhodnutie tak boli relevantné najmä ust. § 422 ods. 1, § 420 a § 425 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa v konaní odvolával na dojednanie v zmysle dispozitívneho ust. § 425 Obchodného zákonníka o vylúčení zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru. Žalovaný uvádzal, že došlo k dojednaniu doložky „tak, ako je“, resp. „prevzaté a schválené“, ktorá zbavuje predávajúceho zodpovednosti za vady tovaru. Okresný súd konštatoval, že takéto dojednanie vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Svedok A. sa nevedel vyjadriť, za akých podmienok sa kúpa stroja dojednala. Svedkovia I. a U. sa vyjadrili, že obsah kúpnej zmluvy so žalovaným pri ohliadke stroja nedojednávali. Samotný žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že na stroj nedával žiadnu záruku, čo ho ale nezbavuje zodpovednosti za vady tovaru podľa ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že predmetný stroj nikdy nebol použitý na účel, na ktorý bol obstaraný, keďže tento účel nebol schopný plniť. Existencia žalobcom označených vád stroja bola preukázaná predloženým Znaleckým posudkom č. 12/2010 vypracovaným Ing. Mariánom Flimelom a vadu motora stroja potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia P. I. a P. U., ktorí tiež uviedli, že zo strany žalovaného pri obhliadke stroja neboli upovedomení o žiadnej jeho vade a že pri ohliadke stroja u žalovaného nebolo možné zistiť zvarovaný rám stroja a ani prehrievanie motora, keďže stroj nebol zohriaty do pracovnej teploty. Svedok A. uviedol, že naklonenie kabíny ani zvarenie rámu sa pri bežnej prehliadke nedá zistiť. Svedok Ing. F. G. ohľadom zistiteľnosti vád stroja uviedol, že niektoré vady boli viditeľné voľným okom, avšak vyžadovalo určitú technickú spôsobilosť, aby bolo možné posúdiť, že ide o zvar, ktorý tam nemá byť. Zároveň bol stroj pozváraný odspodu z vnútornej časti, a zvary bolo vidno až po tom, čo stroj bol daný na jamu. Z výpovede svedka Ing. F. G. tiež vyplynulo, že parametre motora boli zistené z jeho strany až po meraní kompresných tlakov, t.j. nie vizuálnou ohliadkou. Tento svedok zároveň konštatoval, že v dôsledku závažnosti zistených vád, nemožno stroj používať na účel, na ktorý bol zhotovený. Okresný súd z uvedených skutočností konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že stroj mal vady, v dôsledku ktorých nebol použiteľný na účel, na ktorý sa spravidla používal, v dôsledku čoho žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, a nakoľko nebolo spochybnené, že stroj mal uvedené vady už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu ako kupujúceho, t.j. v čase prevzatia stroja žalobcom, žalovaný za tieto vady v zmysle ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá. Zároveň nebolo preukázané, že by žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy o týchto vadách vedel, čo by zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho vylučovalo, a rovnako, že by uvedené vady boli zistiteľné už pri jeho ohliadke, ktorú vykonali svedkovia I. a U.. Okresný súd s ohľadom na zistený charakter vád stroja konštatoval, že dodaním tovaru s vadami došlo zo strany žalovaného k porušeniu kúpnej zmluvy podstatným spôsobom podľa ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka a nároky žalobcu z vád tovaru sa spravujú ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca voľbu zodpovednostného nároku učinil samotným písomným odstúpením od kúpnej zmluvy, ktoré možno zároveň považovať za oznámenie vád, ktoré bolo zaslané včas, a to pri zohľadnení charakteru vád stroja a časových súvislostí - kúpna zmluva uzatvorená v apríli 2010, stroj dovezený do sídla žalobcu 22.04.2010, odstúpenie od kúpnej zmluvy listom zo dňa 11.05.2010. Žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil písomným odstúpením zo dňa 11.05.2010 z dôvodu, že motor stroja nemá výkon a prehrieva sa, masívne z neho vyteká olej a veža rýpadla je naklonená na stranu. Hoci dátum doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému z obsahu spisu nevyplýval, žalovaný doručenie nerozporoval a na písomné odstúpenie reagoval písomným podaním zo dňa 19.05.2010, a teda je zrejmé, že odstúpenie sa dostalo do jeho dispozície. Okresný súd uzavrel, že zo strany žalobcu došlo k dôvodnému a platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čím podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k jej zániku a podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka sú obidve zmluvné strany povinné vrátiť prijaté plnenia, t.j. žalovaný žalobcom zaplatenú kúpnu cenu vo výške 7.021 Eur a žalobca prevzatý stroj. Žalovaný je zároveň v dôsledku porušenia povinností predávajúceho povinný nahradiť v súlade s ust. § 436 ods. 4, § 351 ods. 1 a § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi škodu, ktorá mu v dôsledku porušenia povinnosti dodať tovar bez vád vznikla. Táto škoda predstavuje úbytok v majetkovej sfére žalobcu, ku ktorému došlo v súvislosti s vynaložením nákladov na prepravu vadného tovaru, ktoré žalobca preukázateľne vynaložil v sume 395,18 Eur. Žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vyzval výzvou z 02.02.2011 a úroky z omeškania uplatňoval od 10.02.2011, pričom uvádzal, že ide o deň nasledujúci po doručení predsporovej výzvy žalovanému a žalovaný v konaní túto skutočnosť nerozporoval. Okresný súd potom dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom podaného návrhu a v celom rozsahu mu vyhovel. K námietke žalovaného, že predložený znalecký posudok žalobca objednal bez jeho účasti a k žiadosti, aby tento posudok bol preskúmaný iným znalcom, okresný súd uviedol, že v občianskom súdnom konaní nie je vylúčené, aby účastník konania na preukázanie svojich tvrdení predkladal ako dôkaz znalecký posudok, ktorý si dal sám vypracovať mimo konania, resp. pred jeho začatím. Takýto posudok má povahu listinného dôkazného prostriedku, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz, pričom len samotná skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť žalobcu bez účasti žalovaného, ho ako dôkazný prostriedok nediskvalifikuje, ani neznižuje jeho hodnovernosť. Ak mal žalovaný pochybnosti o vecnej správnosti tohto posudku, nič mu nebránilo predložiť ako dôkaz znalecký posudok vypracovaný na jeho žiadosť. Za situácie, kedy žalovaný z vecného hľadiska závery predloženého znaleckého posudku relevantne nespochybnil a konkrétne námietky voči jeho obsahu a záverom nevzniesol, nevidel okresný súd dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania len z toho dôvodu, že posudok bol predložený ako listinný dôkaz žalobcu. K obsahu znaleckého posudku bol pritom vypočutý v postavení svedka aj znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, pričom tento vypovedal po poučení podľa ust. § 126 O.s.p. a okresný súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho svedeckej výpovede. Ani skutočnosť, že v konaní bola predložená len fotokópia znaleckého posudku, ktorý bol hodnotený v spojení so svedeckou výpoveďou svedka G., nespochybnila jeho závery vo vecnej rovine bez vznesenia konkrétnych vecných námietok zo strany žalovaného. Okresný súd tak návrh žalovaného na preskúmanie znaleckého posudku predloženého žalobcom iným znalcom zamietol. Okresný súd zamietol tiež návrh žalovaného na vykonanie ohliadky dožiadaným súdom v sídle žalobcu za účelom zistenia, či stroj je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v konaní relevantnými námietkami nespochybnil skutočnosť, že predmetný stroj je naďalej vo vlastníctve žalobcu. Právny zástupca žalobcu telefonickým dopytom túto skutočnosť u žalobcu overil s tým, že stroj je v dispozícii žalobcu a nachádza sa v jeho areáli. Okresný súd tiež konštatoval, že vykonanou ohliadkou bez ohľadu na jej závery by nebolo možné zistiť skutočnosti ohľadne vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému stroju. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, plnú náhradu trov konania, a to v sume 444 Eur titulom súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu a v sume 2.215,08 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Tieto boli priznané za 6 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a 4 x účasť na pojednávaniach pri základnej sadzbe tarifnej odmeny 237,34 Eur za jeden úkon, čo spolu s režijným paušálom, náhradou cestovných výdavkov a náhradou za stratu času vrátane DPH vo výške 20%, zodpovedá čiastke 2.215,08 Eur. Okresný súd zároveň podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. uložil v konaní neúspešnému žalovanému nahradiť štátu trovy konania v celkovej výške 70,38 Eur, ktoré vznikli vyplatením svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu svedkovi A. v sume 41,32 Eur a svedkovi G. v sume 29,06 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to voči všetkým jeho výrokom, z dôvodu, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd sa v súvislosti s overením informácie žalovaného, že v čase rozhodovania okresného súdu sa predmetné rýpadlo už nemalo nachádzať vo vlastníctve žalobcu, nakoľko tento ho mal údajne rozpredať na súčiastky tretím osobám, uspokojil výlučne s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že v otázke vlastníctva predmetného stroja je stav nezmenený. Toto vyjadrenie pritom nebolo priamym a ústnym vyjadrením konateľa žalobcu ako účastníka konania, nakoľko tento sa pojednávania dňa 27.11.2014 nezúčastnil, ale išlo výlučne o tvrdenia jeho právneho zástupcu. Bolo pritom procesnou povinnosťou žalobcu nemennosť stavu podložiť nespochybniteľným dôkazom. Žalovaný svoje tvrdenia nemohol relevantným spôsobom podložiť, keďže nie je zamestnancom žalobcu, nemá zabezpečený prístup do jeho areálu, neexistuje register držiteľov takýchto strojov a zdroj, ktorý žalovanému mal informáciu o odpredaji stroja poskytnúť, si vzhľadom na údajnú existenciu pracovno-právneho vzťahu k žalobcvi želal zostať v anonymite. Žalovaný sa tak domnieva, že vykonaním dôkazného návrhu ohliadkou stroja by bola spoľahlivo a bez pochýb preukázaná alebo vyvrátená jeho fyzickú existencia. V súvislosti so záverom okresného súdu, že žalovaný v konaní relevantnými námietkami nespochybnil skutočnosť, že predmetný stroj je naďalej vo vlastníctve žalobcu, žalovaný uviedol, že by v podstate mal preukazovať, že uvedený stroj už fakticky nemá existovať, teda dokazovať negatívnu skutočnosť neexistencie stroja. V procesnom práve sa pritom uplatňuje negatívna dôkazná teória, ktorej podstatou je, že procesná strana nepreukazuje negatívne skutočnosti, t.j. neexistenciu určitej okolnosti. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 81/2010 nemožno po nikom spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Zaťažením žalovaného preukazovaním neexistencie stroja a odmietnutím navrhnutého dôkazného prostriedku došlo zo strany okresného súdu k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie okresného súdu, ktoré vychádzalo z neúplne zisteného skutkového stavu ohľadom preukázania existencie predmetu kúpy, t.j. plnenia, ktoré má byť vrátené, podľa žalovaného založilo prekážku materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Vykonateľnosť rozhodnutí sa pritom musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Podľa ustálenej judikatúry musí rozhodnutie obsahovať presnú individualizáciu oprávneného, presné vymedzenie práv a povinností, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Ak v konaní nebola odstránená vážna pochybnosť o existencii tohto plnenia, bola takýmto postupom založená vecná nesprávnosť rozhodnutia. Podľa žalovaného je materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia aj to, či predmet plnenia označený v rozhodnutí skutočne existuje, a teda či nejde o rozhodnutie o uložení povinnosti plniť „nemožným“ plnením. Od nadobudnutia rýpadla žalobcom v apríli 2010 do rozhodnutia okresného súdu 27.11.2014 uplynulo viac ako 4 a pol roka a podľa žalovaného tak nie je vylúčené, že počas tohto obdobia zo strany žalobcu mohlo dôjsť k tvrdenému odpredaju stroja, k jeho zaťaženiu právom tretej osoby a pod. Ak by aj žalovaný pripustil fyzickú existenciu predmetu kúpy, žalobca v konaní nepreukázal, že na predmete kúpy neviaznu žiadne právne vady, ktoré by tiež mohli byť prekážkou vykonateľnosti rozhodnutia. Okresný súd aj v tomto smere zistil skutkový stav neúplne, nakoľko vrátením stroja zaťaženého právom tretej osoby by došlo k poškodeniu žalovaného. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že prvostupňový súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci, vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho predpisu, a preto je prvostupňové rozhodnutie možné považovať za vecne správne. Tvrdenia žalovaného, že rýpadlo sa v čase rozhodovania okresného súdu už nemalo nachádzať vo vlastníctve žalobcu, keďže ho mal žalobca rozpredať na súčiastky, považuje žalobca za účelové s cieľom oddialiť priznanie odôvodneného nároku. Žalobca bol pred začatím súdneho konania a opakovane aj v jeho priebehu svojim právnym zástupcom poučený, že v konaní sa jedná o synalagmatický vzťah, a teda v prípade úspechu bude žalobca povinný proti zaplateniu žalovanej sumy vydať žalovanému predmetné rýpadlo. Žalobca preto rýpadlo umiestnil vo svojom oplotenom a stráženom areáli, kde po celú dobu sporu spočíva a tento stav nebude zmenený až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Žalobcovi nie je známe, ako mohol žalovaný získať nepravdivú, ničím nepodloženú informáciu, že žalobca predmetné rýpadlo rozpredal. Ak žalovaný takúto informáciu získal hodnoverným spôsobom, viazlo na ňom dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia a mal predložiť dôkaz túto skutočnosť potvrdzujúci. Tvrdenie o poskytnutí tejto informácie akousi osobou, údajným zamestnancom žalobcu, ktorý z obavy o stratu zamestnania odmieta byť vypočutý pred súdom, považuje žalobca za účelové. S ohľadom na hospodárnosť a dĺžku konania považuje žalobca postup okresného súdu vo vzťahu k odmietnutiu vykonania dôkazov ohliadkou zemného rýpadla za správny. Žalovaný neuviedol, kedy malo dôjsť k rozpredaniu zemného rýpadla tretím osobám, resp. kedy sa mal o tom dozvedieť, teda nie je možné posúdiť, či tento dôkaz bolo možné vykonať aj v predchádzajúcom štádiu sporu, nakoľko toto účelové tvrdenie produkoval žalovaný až na pojednávaní dňa 27.11.2014, kedy bolo zrejmé, že dokazovanie okresný súd vyhlási za ukončené a vo veci rozhodne. Žalobca súčasne so svojim vyjadrením predložil 2 ks farebných fotografií predmetného zemného rýpadla vyhotovených dňa 24.03.2015 fotoslužbou „Juraj Sluka FOTO S“, so sídlom v Prievidzi, čím preukazuje, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Ak by žalovaný túto skutočnosť uviedol v konaní skôr, bolo možné tieto fotografie predložiť súdu prvého stupňa, avšak na pojednávaní dňa 27.11.2014 bola existencia rýpadla operatívne potvrdená v priebehu pojednávania telefonickým hovorom právneho zástupcu žalobcu s konateľom žalobcu. Žalobca si zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v odmene, a to jeden úkon právnej služby (vypracovanie vyjadrenia) vo výške 237,34 Eur + 1 x režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH, teda spolu 294,88 Eur. Žalobca na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok okresný súd ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., za vykonania opravy výrokovej časti trov konania štátu podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/141/2015-235 zo dňa 12.08.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Krajský súd sa v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že žalobca listom zo dňa 11.05.2010, označeným ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 13 spisu), oznámil žalovanému vady zemného rýpadla typu DH 112, a to: motor nemá výkon a prehrieva sa, veža rýpadla je naklonená na stranu, z motora vyteká masívne olej a z dôvodu existencie týchto vád a ich zamlčania zo strany žalovaného, čo žalobca považuje za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, žalobca podľa ust. § 345 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka odstupuje od uzavretej kúpnej zmluvy a žiada o zaplatenie sumy 7.021 Eur ako kúpnej ceny. Zo Znaleckého posudku č. 12/2010 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Flimelom (č.l. 15 spisu) vyplýva, že motor predmetného stroja je opotrebovaný a neschopný prevádzky bez ďalšej opravy, pravá zadná strana skupiny rám s otočou je posadená nižšie o 3 cm a na ráme stroja vidieť množstvo zvarov. Žalobca ako prílohu ním podaného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného predložil 2 fotografie predmetného rýpadla (č.l. 225, 226 spisu) a potvrdenie z registračnej pokladne vystavené Jurajom Slukom FOTO S, Prievidza za vyhotovenie štyroch fotografií zo dňa 24.03.2015. Žalovaný v podanom odvolaní namietal neúplné zistenie skutkového stavu okresným súdom v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a tvrdil, že podľa neoficiálnych informácií sa predmetné zemné rýpadlo už nenachádza vo vlastníctve žalobcu, nakoľko bolo rozpredané na súčiastky tretím osobám. V tejto súvislosti žalovaný nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý nevykonal na základe návrhu žalovaného ohliadku predmetného stroja v sídle žalobcu. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostupných, najmä listinných dôkazov, z vyjadrení účastníkov a zo svedeckých výpovedí, bol súladný jednak k ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a tiež s konštantnou judikatúrou vyšších súdov SR, z ktorej krajský súd poukazuje na R 37/1993, podľa ktorého judikátu ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 27.11.2014 (č.l. 173 spisu) je zrejmé, že právny zástupca žalovaného žiadal ohliadku vykonať za účelom zistenia, či stroj je vo vlastníctve žalobcu. V zhode so záverom súdu prvého stupňa krajský súd konštatuje, že len samotným vykonaním ohliadky predmetného stroja by nebolo možné zistiť relevantné skutočnosti ohľadom aktuálneho vlastníka tohto stroja. Žalovaný pritom v priebehu prvostupňového konania a ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť vlastnícke právo žalobcu k predmetnému stroju. Zo strany žalovaného sa jedná o ničím nepodložené informácie, ktoré mal žalovaný nadobudnúť z ním bližšie neidentifikovaného zdroja. Odvolací súd preto konštatuje, že samotným nevykonaním žalovaným požadovanej ohliadky predmetného stroja, teda nevykonaním dôkazného prostriedku podľa ust. § 130 ods. 2 O.s.p., nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Krajský súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na žalobcom predložené fotografie predmetného stroja, aktuálne k času podania vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, ktoré dotvrdili existenciu predmetného rýpadla a podľa ktorých neobstojí tvrdenie žalovaného v tom smere, že predmetné rýpadlo malo byť medzičasom rozpredané na súčiastky tretím osobám. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietol, že počas časového obdobia od uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi v apríli 2010 do rozhodnutia prvostupňového súdu ku dňu 27.11.2014, mohlo dôjsť okrem zmeny vlastníka tiež k zaťaženiu stroja právom tretej osoby. K tejto odvolacej námietke krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní možno zobrať do úvahy len tie odvolacie námietky žalovaného, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným pred súdom prvého stupňa. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že žalovaný bol okresným súdom riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Okresný súd vo veci nariadil viacero pojednávaní, pričom tak žalovanému, ako aj jeho právnemu zástupcovi spolu s predvolaním na pojednávania doručoval poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré je súčasťou tlačiva o predvolaní na súdne pojednávanie. V zmysle poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. všetky dôkazy a skutočnosti musí účastník predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada a takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Tieto predvolania sú súčasťou spisového materiálu okresného súdu na č.l. 45, 70, 78, 105, 123 a 164 spisu. Z dôvodu riadneho poučenia žalovaného okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. preto krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Odvolací dôvod žalovaného v tom smere, že predmetné rýpadlo mohlo byť medzičasom zaťažené právom tretej osoby, čo by mohlo byť prekážkou vykonateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, resp. by takýmto rozhodnutím o vrátení stroja potencionálne zaťaženého právom tretej osoby došlo k poškodeniu žalovaného na jeho právach, predstavuje žalovaným novo tvrdený odvolací dôvod poskytnutý až v podanom odvolaní. Za stavu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. tak nebolo možné krajským súdom na tento odvolací dôvod prihliadať ako na relevantný. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ...„Ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. S odkazom na vyššie uvedené zhodnotenia neobstojí ani námietka žalovaného v podanom odvolaní v tom smere, že by mala byť spochybnená vykonateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku ako exekučného titulu, keď nebolo zistené, že by rýpadlo bolo rozpredané na súčiastky tretím osobám a podľa žalobcom predložených fotografií možno aktuálne konštatovať existenciu predmetného rýpadla, ktoré je tak spôsobilým predmetom plnenia žalobcu voči žalovanému na základe výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynula oprávnenosť nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému. Závery okresného súdu ohľadom preukázania vád predmetného rýpadla a dôvodnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným neboli podaným odvolaním žalovaného spochybnené. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak na základe konštatovaného platného odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu rýpadla spolu s povinnosťou nahradiť žalobcovi náklady vynaložené na prepravu vadného tovaru titulom náhrady škody v celkovej výške 7.416,18 Eur, a to oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému predmetné rýpadlo typu DH 112 žltej farby. Preto rozhodnutie okresného súdu bolo ako vecne správne krajským súdom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdené. Vo vzťahu k výrokom rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia a o povinnosti žalovaného nahradiť Slovenskej republike na účet okresného súdu trovy konania, krajský súd uvádza, že tieto výroky neboli odvolaním žalovaného osobitne napadnuté. Jedná sa pritom o výroky, ktoré sú závislé od výroku v merite veci a ktoré boli pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdené ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Okresným súdom určená výška trov právneho zastúpenia a výška trov konania, ktorých náhrada bola žalobcovi v rámci náhrady trov konania priznaná, zodpovedá účelne vynaloženým trovám spojeným s uplatnením práva žalobcu voči žalovanému. Okresný súd rozhodol vecne správne, aj pokiaľ podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. uložil neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy, ktoré štátu vznikli v súvislosti s vyplatením svedočného vypočutým svedkom. Vo vzťahu k tretiemu odseku výroku odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bola krajským súdom vykonaná oprava z dôvodu, že podľa tohto výroku bola žalovanému uložená povinnosť náhrady trov konania Slovenskej republike vo výške 70,38 bez uvedenia meny tohto peňažného plnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, že sa jedná o náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu titulom vyplatenia svedočného v sume 41,32 Eur a v sume 29,06 Eur, teda spolu 70,38 Eur a neuvedenie meny pri tejto peňažnej sume je tak len zrejmou nesprávnosťou, ktorú krajský súd v rámci svojho rozhodnutia, za aplikácie ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p., odstránil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 Eur (tarifná odmena počítaná z hodnoty veci, t.j. z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.416,18 Eur s príslušenstvom) + 1 x 8,39 Eur režijný paušál, čo vrátane DPH vo výške 20% = 49,15 Eur, zodpovedá dôvodným trovám odvolacieho konania v sume 294,88 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.