Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/265/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112228917 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112228917.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. W. O., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., H. č. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Dankou Varhaníkovou, advokátkou so sídlom J. č. XX, proti odporcovi: R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. XX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom W., P. B.. X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/194/2012-105 zo dňa 10. novembra 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 2C/194/2012-105 zo dňa 10. 11. 2014 návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 478,07 eur na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou v BSM nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. H., a to parcely č. 83, záhrady o výmere 459 m2, parcely č. 89/1, orná pôda o výmere 402 m2, parcely č. 89/2, orná pôda o výmere 15 m2, parcely č. 89/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/148/1996 súd zistil, že na okresnom súde sa vedie konanie vo veci navrhovateľa R. O. proti odporkyni Mgr. W. O. o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Okresný súd skúmajúc v prvom rade preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľkou v súlade s ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) konštatoval, že naliehavý právny záujem v tomto prípade nebol preukázaný. Z návrhu na začatie konania, resp. ďalších písomných podaní navrhovateľky je zrejmé, že táto predovšetkým namietala kúpno-predajnú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi jej bývalým manželom a D. P. namietajúc, že nie je možné, aby jej bývalý manžel previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania na jej zaťa pána P., keďže predmetné nehnuteľnosti nepatria do výlučného vlastníctva odporcu, ale do BSM. Okresný súd poukázal na to, že ustáliť čo patrí do BSM a čo nie, je potrebné v konaní sp. zn. 13C/148/1996. Len v konaní o vyporiadanie BSM je možné povedať, ktoré nehnuteľnosti patria do BSM, resp. ktoré patria samotnému odporcovi do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ by súd v tomto konaní rozhodol o návrhu tak, ako to žiadala navrhovateľka, došlo by k precedensu v tom slova zmysle, že by vopred ustálil, že je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho by sa táto otázka nemohla vyporiadať v rámci BSM. Navrhovateľka neuviedla z akého dôvodu by došlo k ohrozeniu jej postavenia ako vlastníčky alebo spoluvlastníčky týchto nehnuteľností. Pokiaľ by súd v prejednávanej veci rozhodol v prospech navrhovateľky, znamenalo by to, že by ukrátil odporcu v konaní o vyporiadanie BSM o jeho nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu, keďže súd nezistil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom navrhovateľkou, návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 13. 11. 2012, účasť na pojednávaní dňa 18. 04. 2013, 01. 07. 2013, 16. 06. 2014, 27. 10. 2014 a 10. 11. 2014) vo výške 478,07 eur. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jej návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že určenia vlastníckeho práva sa v tomto konaní domáha z dôvodu, že má za to, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, ale sú súčasťou ich BSM, nakoľko boli nadobudnuté za trvania ich manželstva. Ohľadne vyporiadania BSM aj ohľadne týchto nehnuteľností sa aktuálne vedie konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/148/1996. Napriek tomuto prebiehajúcemu konaniu však odporca ďalej nakladá s týmito nehnuteľnosťami, ktorých časť previedol na p. D. P.. V danom prípade je teda zjavné, že sú významne ohrozené jej práva, nakoľko sa naložilo, a nemožno vylúčiť ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami, ohľadom ktorých je ich vlastníctvo stále sporné. Ak by totiž príslušný súd rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou BSM, znamenalo by to nielen neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi odporcom a p. P., ale aj nastolený stav právnej neistoty ohľadne legitímneho vlastníctva účastníkov k daným nehnuteľnostiam. Je teda nepochybné, že je preukázaný jej naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukázala tiež na to, že konštantná judikatúra prezumuje existenciu naliehavého právneho záujmu v prípade, ak by bez určenia boli práva účastníka konania ohrozené alebo by sa stalo jeho postavenie neistým (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 56/2009 zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 4Cdo 136/2009 zo dňa 20. 10. 2010 a iné). Súdy pritom obzvlášť predpokladanie existencie naliehavého právneho záujmu zdôrazňujú v prípadoch, kedy určovacia žaloba má zosúladiť právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností s tým skutočným. V ďalšom poukázala na to, že ak súd nechápal odôvodnenie naliehavého právneho záujmu z jej strany, mal ju vyzvať na doplnenie či spresnenie návrhu. Nakoľko tak neurobil, vytvoril tým pochybnosť o tom, že práve uvedené viedlo k nesprávnemu zamietnutiu návrhu. Poukázala tiež na to, že súd prvého stupňa návrh zamietol s odvolaním sa na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, napriek tomu sa však v odôvodnení rozsudku zaoberá meritom veci. Podľa názoru súdu je totiž zrejmé, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je odporca, nakoľko tento stav vyplýva z LV č. XXX pre k. ú. H.. Práve skutočnosť, ktorá je zapísaná na uvedenom LV je však sporná a práve touto a s ňou súvisiacimi skutočnosťami a dôkazmi sa mal súd zaoberať a po ich posúdení ustáliť vlastnícke (spoluvlastnícke) právo k dotknutým nehnuteľnostiam. V závere poukázala na to, že okresný súd uviedol, že masa, ktorá patrí do BSM má byť predmetom konania o vyporiadanie BSM, a to i napriek tomu, že Krajský súd v Žiline ako nadriadený súd súdu prvého stupňa v uznesení sp. zn. 9Co/355/2013 zo dňa 30. 09. 2013 zaviazal súd rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam skôr ako dôjde k vyporiadaniu BSM. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľka sa v preskúmavanej veci domáha určenia, že nehnuteľnosti - parcely reg. „C“ parc. č. 83 záhrady o výmere 459 m2, parc. č. 89/1 orná pôda o výmere 402 m2, parc. č. 89/2 orná pôda o výmere 15 m2 a parc. č. 89/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H., patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pre úspešnosť ktorej je základným predpokladom existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. má predovšetkým preventívny charakter. Jej podanie má význam jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľka naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, hoci tieto boli nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov, a teda patria do ich BSM. Navrhovateľka určovaciu žalobu podala na súde dňa 22. 08. 2012, v čase, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania už zaniklo (BSM zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o ich rozvode, dňa 02. 02. 1993). Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že navrhovateľka určovaciu žalobu podala v čase, kedy sa na Okresnom súde Žilina vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov konania pod sp. zn. 13C/148/1996. Predmetom konania o vyporiadanie BSM sú pritom aj nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva v tomto konaní. Keďže v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM účastníkov, v ktorom navrhovateľka žiadala sporné nehnuteľnosti ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, otázka spoločného vlastníctva účastníkov konania k týmto nehnuteľnostiam bude riešená v rámci konania o vyporiadanie BSM a má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k vyporiadaniu BSM. V prípade zistenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, súd ich v konaní o vyporiadanie BSM vyporiada, v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka má možnosť dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom sa otázka spoločného vlastníctva k určitej veci posudzuje ako otázka predbežná pre vlastné vyporiadanie (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 460/2013). Z uvedeného dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky v inom konaní. Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti s naliehavým právnym záujmom poukazovala na skutočnosť, že odporca už s predmetnými nehnuteľnosťami nakladal a tieto previedol na ich zaťa, navrhovateľka mala/má možnosť domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 145, v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka (vzhľadom na to, že nie sú dané osobitné zákonné ustanovenia pre nakladanie s vecami patriacimi do zaniknutého, ale nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, je potrebné v súlade s § 853 Občianskeho zákonníka postupovať v prípade nakladania s vecami v BSM po zániku BSM analogicky podľa § 145 Občianskeho zákonníka), v ktorom sa otázka spoločného vlastníctva k nehnuteľnostiam rovnako rieši ako otázka predbežná. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že absencia súhlasu jedného z bezpodielových spoluvlastníkov na nakladanie s majetkom v BSM nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada ex offo, ale len relatívnu, na ktorú súd prihliada len v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dotknutým spoluvlastníkom. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že odporca i v budúcnosti môže nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka má možnosť domôcť sa dočasnej ochrany svojich ohrozených práv a záujmov do rozhodnutia vo veci samej (do vyporiadania BSM) návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Rovnako má možnosť podať návrh na zápis začatia súdneho konania vo veci samej na príslušnom okresnom úrade podľa § 44a O. s. p., ktorý návrh má význam vo vzťahu k ustanoveniu § 159a O. s. p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti týka, a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (obdobný návrh navrhovateľka napokon v súvislosti s týmto konaním i podala). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do BSM navrhovateľkou správny, z ktorého dôvodu okresný súd správne návrh navrhovateľky i zamietol. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľky, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, nemal sa zaoberať meritom veci, odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka je dôvodná. Pokiaľ totiž súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Pokiaľ sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí zaoberal i meritom veci, nemá uvedená skutočnosť vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pokiaľ návrh navrhovateľky, ako je to zrejmé i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, bez toho aby sa zaoberal závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k meritu veci, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol odporca, ktorému tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže si však odporca náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 O. s. p. neuplatnil, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.