Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205455 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113205455.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. J. F. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Hollého č. 31/371, IČO: 36 421 910, proti odporcovi: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. P. č. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom K., X. R. č. XX, o zaplatenie sumy 14.700 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C 200/2013-76 zo dňa 22. októbra 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 14.700 eur s príslušenstvom zamietol, p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1.450,14 eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Bohuslava Gelatku, advokáta, so sídlom K., X.. R. č. XX, a to číslo: SK51 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 314,78 eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Bohuslava Gelatku, advokáta, so sídlom K., X.. R. č. XX, a to číslo: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C 200/2013-76 zo dňa 22. 10. 2014 návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 14.700 eur s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.609,82 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 02. 2013 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 14.700 eur na tom skutkovom základe, že požičal odporcovi dňa 15. 02. 2011 finančnú pôžičku, ktorej splatnosť dojednali na deň 31. 03. 2011. Dokladom o poskytnutí pôžičky a záväzku odporcu túto vrátiť v lehote splatnosti je písomná zmenka zo dňa 15. 02. 2011. Odporca doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi nevrátil. Odporca v konaní tvrdil, že požičané prostriedky navrhovateľovi vrátil aj s nemalými úrokmi a nemá žiaden dlh voči nemu. Poukázal tiež na to, že súd uznesením sp. zn. 3R 1/2012 povolil jeho reštrukturalizáciu. Do reštrukturalizácie navrhovateľ svoju pohľadávku neprihlásil a návrh podal po povolení reštrukturalizácie a aj z tohto dôvodu považoval nárok za nedôvodný. Predmetom konania je podľa súdu posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy titulom pôžičky voči odporcovi ako dlžníkovi v čase skončenej reštrukturalizácie dlžníka a súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že navrhovateľ v tomto konaní podaným návrhom na súde dňa 19. 02. 2013, t.j. v čase po povolení reštrukturalizácie odporcu a pred potvrdením reštrukturalizačného plánu uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 14.700 eur titulom pôžičky. Bolo tiež v konaní nesporné, že v čase reštrukturalizácie dlžníka (v reštrukturalizačnom konaní) navrhovateľ ako veriteľ v zákonom stanovenej lehote 30 dní neprihlásil svoju pohľadávku v zmysle ustanovení § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákona č. 7/2005 Z. z.“). Súd bol toho názoru, že pokiaľ tak navrhovateľ neučinil, stratil právo počas reštrukturalizácie odporcu uplatňovať svoje nároky voči nemu. Pokiaľ navrhovateľ pohľadávku neprihlásil, nepostupoval obozretne pri ochrane svojich práv, nevyužil všetky právne prostriedky a ani jeho právny zástupca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nereagoval adekvátne na vzniknutú právnu situáciu, keď navrhovateľa neupozornil pri preberaní zastupovania o začatí reštrukturalizačného konania subjektu, proti ktorému si jeho klient uplatňuje pohľadávku a neozrejmil mu účinky s tým spojené. Podľa súdu Obchodný vestník je dostupný všetkým, kto iný, ak nie právny zástupca - advokát má údaje vychádzajúce v Obchodnom vestníku sledovať, pokiaľ chce svojich klientov zastupovať s odbornou starostlivosťou. V danej veci je nepochybné, že uznesením č. k. 3R 1/2012-162 zo dňa 05. 09. 2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 176/2013 zo dňa 12. 09. 2013 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, v tomto konaní odporcu a jeho reštrukturalizáciu skončil. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu v danej prejednávanej veci reštrukturalizácia odporcu bola už ukončená. Bol názoru, že v prípade včasného uplatnenia pohľadávky navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní by ani k tomuto sporu neprišlo. Keďže navrhovateľ takto nepostupoval, v jeho nečinnosti a následnej nemožnosti vymáhať si istinu voči odporcovi súd žalovanú sumu nemohol priznať. Na uvedenom závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie bolo vedené voči fyzickej osobe podnikateľovi, označenej obchodným menom K.J.-MICES, hoci odporca je v žalobnom návrhu označený ako fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko ide o jeden a ten istý subjekt práv a povinností a možno uviesť, že zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zverejnením uznesenia súdu č. k. 3R 1/2012-162 zo dňa 05. 09. 2013 o potvrdení plánu reštrukturalizácie dlžníka v Obchodnom vestníku právo navrhovateľa, ktorý ako veriteľ riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku, vymáhať túto pohľadávku voči dlžníkovi zaniklo dňa 13. 09. 2013. Pokiaľ navrhovateľ i napriek tejto skutočnosti zotrval na podanom návrhu, musel si byť vedomý nepriaznivých procesných dôsledkov prejavujúcich sa napokon v zamietnutí jeho návrhu. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), odporcovi priznal právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 1.609,82 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu tvrdiac, že súd nesprávne posúdil nárok navrhovateľa. V odvolaní uviedol, že sa súd nevysporiadal s jeho námietkou, že pôžička bola poskytnutá odporcovi ako občanovi a nie ako podnikateľovi, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že odporca si spornú pôžičku ani neuviedol v zozname záväzkov v čase, keď podával návrh na súd na povolenie reštrukturalizácie. Po zrušujúcom uznesení krajským súdom dňa 31. 07. 2014 mal súd v ďalšom konaní pokračovať štandardným pojednávaním a rozhodovaním sporovej veci, čo súd neučinil a bez ďalšieho dokazovania návrh zamietol s jedinou argumentáciou, že nárok navrhovateľa zanikol, pretože si svoju pohľadávku neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní. Ďalej súd pochybil procesne a odňal mu právo konať pred súdom, nakoľko nevykonal dôkaz - výsluch navrhovateľa ako účastníka konania. Považoval za pravdivé, že sa pojednávania dňa 22. 10. 2014 nezúčastnil, avšak z vážnych zdravotných dôvodov, jeho neúčasť bola právnou zástupkyňou ospravedlnená. Nakoľko odporca na tomto pojednávaní rozporoval poskytnutie pôžičky, právna zástupkyňa trvala na jeho výsluchu k okolnostiam týkajúcim sa jej poskytnutia. Tento návrh súd zamietol. Podľa názoru navrhovateľa sa mal súd prioritne zaoberať okolnosťami súvisiacimi s poskytnutím pôžičky a dôvodmi, prečo odporca nevrátil riadne a včas poskytnutú pôžičku bez ohľadu na prebiehajúce reštrukturalizačné konanie odporcu, o ktorom navrhovateľ ako laik nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť. V ďalšej časti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že reštrukturalizačné konanie na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 3R/1/2012 bolo vedené na úpadcu: K.J. - MICES, miesto podnikania Hollého 159/7, Rajec, IČO: 33 372 462 ako živnostník. Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., P. XXX/X ako fyzickej osobe. Pohľadávka, ktorú si uplatňuje v predmetom konaní, nie je pohľadávka voči odporcovi z obchodného styku alebo z podnikania. Jedná sa o pohľadávku vzniknutú z občianskoprávneho vzťahu. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že obaja účastníci konania sú v právnom postavení občanov, pohľadávka je vymáhaná titulom občianskoprávneho vzťahu, považuje v tomto prípade uloženie povinnosti na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za neprimeranú. Navrhovateľ ako občan nemá možnosť nahliadnuť do Obchodného vestníka, z ktorého jediného sa dá zistiť prebiehajúce reštrukturalizačné konanie. Navyše ako už uviedol vyššie, ide o konanie odporcu ako podnikateľa. Odporca o existencii svojich záväzkov voči navrhovateľovi jednoznačne vedel, napriek tomu sa s týmto záväzkom nijakom nevysporiadal. Navrhovateľ tiež vyslovil názor, že súd nesprávne priznal trovy konania vo výške 1.609,82 eur, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom odporcu, keď priznal odporcovi trovy za poradu s klientom dňa 06. 11. 2013 a 20. 10. 2014, ktoré považuje za neúčelné. V súvislosti s uložením povinnosti na náhradu trov konania poukázal na ust. § 150 O. s. p. Navrhovateľ teda navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a odporcu zaviazať na náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu k tvrdeniu navrhovateľa, že sa súd nevysporiadal s tým, že on žaluje odporcu ako fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom reštrukturalizačné konanie bolo vedené na odporcu - živnostníka poukázal na ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Z tohto je zrejmé, že reštrukturalizácia sa dotýka všetkých veriteľov dlžníka. Z ust. § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. tiež nevyplýva, že by sa tento zákon v prípade reštrukturalizácie nevzťahoval na vysporiadanie majetkových pomerov záväzkov z nepodnikateľskej činnosti dlžníka. Súd sa s námietkou navrhovateľa podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom predovšetkým uviedol, že odporca ako fyzická osoba je ako živnostník ten istý subjekt práv a povinností. Podľa odporcu navrhovateľ mal právo zúčastniť sa pojednávania konaného dňa 22. 10. 2014, vyjadriť a predložiť návrhy na dokazovanie. Na začiatku pojednávania však právna zástupkyňa ospravedlnila jeho neúčasť s tým, že navrhovateľ súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti (viď str. 2 zápisnice z pojednávania). Zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovateľa mu súd nemohol odňať právo konať pred súdom. Vykonanie dokazovania výsluchom navrhovateľa považoval odporca za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože na pojednávaní len zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, teda že navrhovateľovi nič nedlhuje. Výsluch navrhovateľa ani prípadná konfrontácia by nijako nemohli zvrátiť rozhodnutie súdu, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či pôžička bola odovzdaná a vrátená, žalovaná pohľadávka sa v zmysle ust. § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. stala nevymáhateľnou. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ mal možnosť ako ktokoľvek iný nahliadať do Obchodného vestníka, ktorý je verejne a bezplatne prístupný nielen na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti ale rôznych iných portáloch. Pripomenul, že navrhovateľ si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MICES, s.r.o. (zverejnený v Obchodnom vestníku č. 100/2013 zo dňa 27. 05. 2013) svoju pohľadávku prihlásil. Uloženie povinnosti na náhradu trov právneho zastúpenia považoval odporca za primerané. Úkon porada s klientom boli vynaložené účelne (je právom klienta byť informovaný o nových skutočnostiach v spore a zároveň povinnosťou advokáta informovať o nich klienta). Okrem toho uviedol, že najneskôr z jeho vyjadrenia sa navrhovateľ dozvedel o povolení reštrukturalizácie, a teda úplne zrejme bez úspešnosti daného sporu, na čo mohol zareagovať spätvzatím návrhu, vďaka čomu by minimalizoval svoje náklady. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 474,66 eur. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa navrhovateľa v odvolaní súd pochybil procesne a odňal mu právo konať pred súdom nakoľko nevykonal dôkaz - výsluch navrhovateľa ako účastníka konania k okolnostiam týkajúcim sa poskytnutia pôžičky, ktorý sa pojednávania nezúčastnil z vážnych zdravotných dôvodov. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 22. 10. 2014. Navrhovateľovi bolo predvolanie doručené dňa 25. 09. 2014. Zo zápisnice vyplýva, že navrhovateľ sa nedostavil, pričom jeho neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa. Táto súhlasila, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žiadala, aby bol vypočutý navrhovateľ k okolnosti, že fyzicky odovzdal odporcovi dňa 15. 02. 2011 sumu 14.700 eur ako pôžičku. Okresný súd zamietol návrh pre zánik práva navrhovateľa vymáhať pohľadávku, ktorú si včas a riadne neprihlásil do reštrukturalizačného konania a to v zmysle ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Nemal preto podľa odvolacieho súdu dôvod vypočuť navrhovateľa k okolnostiam týkajúcim sa pôžičky. V postupe okresného súdu tak nedošlo k pochybeniu. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ tvrdil, že si uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi ako fyzickej osobe pričom reštrukturalizačné konanie bolo vedené na úpadcu: K.J. - MICES, miesto podnikania Hollého č. 159/7, Rajec, IČO: 33372462 ako živnostník. Pohľadávka, ktorú navrhovateľ uplatňuje v predmetnom konaní nie je pohľadávkou voči odporcovi z obchodného styku alebo z podnikania. Jedná sa o pohľadávku vzniknutú z občianskoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že na závere o zániku práva navrhovateľa vymáhať pohľadávku nemení nič ani skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie bolo vedené voči fyzickej osobe podnikateľovi, označenej obchodným menom K.J.-MICES, hoci odporca je v žalobnom návrhu označený ako fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko ide o jeden a ten istý subjekt práv a povinností. S vyššie uvedeným právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd a preto v tejto časti odvolanie navrhovateľa nepovažoval za dôvodné. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ mal výhrady voči trovám prvostupňového konania a to v prvom rade voči ich priznaniu majúc za to, že sú dôvody pre použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Vychádzajúc z doposiaľ zaužívanej súdnej praxe, aplikácia ust. § 150 O. s. p. prichádza do úvahy najmä v tých prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Novelizované ustanovenie § 150 O. s. p. uložilo súdu prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolaním navrhovateľa do výroku o trovách konania. Odporca bol v konaní úspešný. Návrh navrhovateľa bol zamietnutý nakoľko neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizácii riadne a včas. Zákon neumožňuje odvrátiť takýto silný zásah do práv veriteľa ani tým, že preukáže, že o povolení reštrukturalizácie sa nemal ako dozvedieť. Z toho dôvodu nemôže obstáť obrana navrhovateľa, že ako občan nemal možnosť nahliadnuť do Obchodného vestníka, z ktorého jediného sa dá zistiť prebiehajúce reštrukturalizačné konanie. Podľa odvolacieho súdu bolo v záujme navrhovateľa, aby si svoju pohľadávku splatnú 31. 03. 2011 uplatňoval obozretnejšie. Odvolací súd preto nevidel v danom prípade dôvod na použitie ustanovenia § 150 O. s. p. Okrem toho navrhovateľ v súvislosti s výrokom o trovách konania v odvolaní namietal i neúčelnosť odmeny za niektoré priznané úkony právnej služby z titulu právneho zastúpenia advokátom a to odmenu za ďalšiu poradu s klientom dňa 06. 11. 2013 a dňa 20. 10. 2014. Aj keď krajský súd nespochybňuje právo odporcu na právne zastupovanie advokátom odmenu za úkon ďalšia porada s klientom dňa 06. 11. 2013 tiež nepovažoval za účelne vynaloženú. Dôvodom bol predmet porady. Zo záznamu (č.l. 74 spisu) vyplýva, že na stretnutí bol odporca oboznámený len s odvolaním navrhovateľa zo dňa 21. 10. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/200/2013-36 zo dňa 27. 09. 2013 a požiadal advokáta o vypracovanie písomného vyjadrenia k odvolaniu. Odmenu za úkon porada s klientom dňa 20. 10. 2014 naopak považoval za účelne vynaložený. Zo záznamu (č.l. 73 spisu) vyplýva, že na stretnutí bol odporca podrobne oboznámený s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/546/2013-53 zo dňa 31. 07. 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu a bola vykonaná príprava na pojednávanie nariadené na deň 22. 10. 2014. Bolo v záujme odporcu, aby bol v tomto štádiu konania t.j. pred súdnym pojednávaním, ktorého sa mal osobne zúčastniť (a aj zúčastnil), o veci a postupe v nej advokátom informovaný takýmto spôsobom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 14.700 eur s prísl. zamietol ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1.450,14 eur (1.609,82 eur - 159,68 eur /odmena za ďalšiu poradu s klientom dňa 06. 11. 2013 + režijný paušál/). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom. Tento si uplatňoval trovy konania v celkovej sume 474,66 eur a to za náhradu súdneho poplatku za vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami vo výške 3 eur, porada s klientom - 151,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29. 12. 2014 - 303,72 eur + režijný paušál 8,04 eur. Odvolací súd priznal odporcovi náhradu súdneho poplatku za vyhovenie rovnopisu urobeného elektronickými prostriedkami (3 eur), vyjadrenie k odvolaniu (303,74 eur) a režijný paušál (8,04 eur). Tieto boli priznané v súlade s ust. § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmenu za úkon - porada s klientom z 10. 12. 2014 nepovažoval za účelne vynaložený. Zo záznamu (č.l. 91 spisu) totiž vyplýva, že na stretnutí bola klientovi odovzdaná len fotokópia odvolania navrhovateľa zo dňa 10. 12. 2014 proti rozhodnutiu vo veci samej - rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 10. 2014 č. k. 17C/200/2013-76, následne bol oboznámený s obsahom odvolania, jeho právnou analýzou a možnosťou podania písomného vyjadrenia a požiadal právneho zástupcu o vypracovanie písomného vyjadrenia. Podľa odvolacieho súdu uvedený úkon vyplýva z obsahu samotného zastupovania a preto ho splnomocnený zástupca mohol vykonať aj bez účasti odporcu. Odvolací súd preto zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v celkovej sume 314,78 eur na účet jeho splnomocneného zástupcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.), ktorý ho v konaní zastupoval. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.