Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/84/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210200 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113210200.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. T. XXX/XXX, XXX XX V. T., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 693,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/7/2013-60 zo dňa 12. augusta 2014
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/7/2013-60 zo dňa 12. augusta 2014 v napadnutom výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 4.8.2010 do zaplatenia zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
žalobcovi zmenkovú sumu 693,63 Eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 6.5.2010 do 3.8.2010, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 693,63 Eur od 3.8.2010 až do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,31 Eur, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 4.8.2010 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom podaným na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „ nariadenie“) žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 693,63 Eur, úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 06.05.2010 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 693,63 Eur od 3.8.2010 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 2,31 Eur a na náhradu trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že je majiteľom vlastnej vistazmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka bola vystavená žalovanou dňa 6.11.2009 na zmenkovú sumu 693,63 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 6.5.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Okresný súd poukázal na Článok 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Článok 2 bod 1., Článok 3 bod 1., Článok 4 bod 1, Článok 5 bod 1., 2., 3., Článok 7 bod 1., 3., Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) a konštatoval, že v prejednávanej veci ide o vzťah medzi účastníkmi - zahraničnou právnickou osobou na strane žalobcu a slovenským štátnym občanom - fyzickou osobou na strane žalovanej, ktorí majú svoje sídla v dvoch rôznych štátoch Európskej únie, okresný súd stanovil svoju právomoc vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a Článku 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach.
Okresný súd poukázal na to, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie, len ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné.
Prvostupňový súd doručil žalovanej vyplnené tlačivo C na odpoveď spolu s kópiu tlačiva návrhu a zmenky podľa Článku 5 bod 2. a 3. Nariadenia. Žalovaná prevzala zásielku dňa 3.10.2013, pričom v lehote 30 dní odo dňa doručenia tlačiva (kópie návrhu a zmenky) a ani dodatočne neodpovedala.
Následne okresný súd v zmysle Článku 7 bod 3. Nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 12. augusta 2014, pričom termín vyhlásenia rozsudku bol okresným súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke okresného súdu dňa 5.8.2014. Žalobca ani žalovaná sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.
Okresný súd aplikoval ust. čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej časti, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona a konštatoval, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená žalovaným v prospech subjektu označeného ako POHOTOVOSŤ, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705. Rubopis bol podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslavom Fuchsom. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na žalobcu. Žalobca je tak v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky.
Okresný súd uviedol, že predložená zmenka je zmenkou vystavenou na videnie (čl. I. § 33 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950Zb.), pričom v súlade s čl. I. § 34 ods. 1 veta tretia prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. vystaviteľ zmenky určil lehotu na predloženie zmenky na platenie 4 roky od vystavenia (6.11.2009). V konaní nebolo sporné, že zmenka bola žalovanej predložená na platenie dňa 3.8.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky (čl. I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb.). Okresný súd pri ustálení dňa splatnosti zmenky vychádzal zo žalovanou nerozporovaného tvrdenia žalobcu, ktorý si uplatnil šesťpercentný úrok v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. odo dňa zročnosti zmenky 3.8.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, v dôsledku čoho žalobca nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri splatnosti overiť verejnou listinou (protestom). V priebehu konania pritom nebolo sporné, že žalovaná v deň zročnosti záväzok z predloženej zmenky nesplnila. Okresný súd tak považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 693,63 Eur, úroku vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 693,63 Eur odo dňa zročnosti zmenky 3.8.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 2,31 Eur.
Prvostupňový súd poukázal, že v súlade s čl. I. § 5 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. bolo v žalobcom predloženej zmenke žalovanou ako vystaviteľom zmenky ustanovené úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25 % denne od 6.5.2010, ktorý úrok žalobca požadoval do zaplatenia zmenkovej sumy. Pokiaľ ide o výšku ustanovenej úrokovej miery, táto nie je zákonom (zákona č. 191/1950 Zb.) nijakým spôsobom limitovaná, pričom v konaní nebol priestor na jej posudzovanie zo strany okresného súdu z hľadiska súladu so zásadami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi, a to vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových tvrdení účastníkov konania týkajúcich sa kauzálnych okolností vystavenia predloženej zmenky. Okresný súd dodal, že žalobca pri uplatnení abstraktných zmenkových nárokov nie je povinný takéto tvrdenia uvádzať a žalovaná bola v priebehu konania vo vzťahu k uplatnenému nároku pasívna.
Prvostupňový súd uviedol, že čl. I. § 5 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom predpokladaným časom splatnosti (datozmenky splatné určitý čas po dátume vystavenia a fixné zmenky splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je a úroková doložka na takýchto zmenkách by platila za nenapísanú. V prípade zmeniek, splatných určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti zmenky (pokiaľ existuje kauzálny dôvod na úročenie časti zmenkovej sumy) vopred vypočítať a do zmenkovej sumy zahrnúť, čo v prípade vistazmenky vopred možné nie je, nakoľko pri vystavení nie je známy čas jej splatnosti. Čl. I. § 5 ods. 3 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať, pričom uvedené priamo nevyplýva ani z čl. I. § 48 ods. 1 bod 1. prvej časti zákona č. 191/1950 Zb.. Vzhľadom na povahu a účel úročenia vistazmenky v zmysle čl. I. § 5 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., ktorý úrok nie je možné považovať za dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, je podľa názoru okresného súdu dôvodné tento úrok počítať len do dňa splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa tento úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6 % ročne od splatnosti zmenky do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ zmenky požadovať v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti a ktoré „prirastajú“ k zmenkovému záväzku po splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia, výslovne vyplývajú z ustanovenia čl. I. § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4. zákona č. 191/1950 Zb. (šesťpercentné úroky odo dna zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie považoval okresný súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku podľa čl. I. § 5 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. pri vistazmenkách a zákonného úroku 6 % ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným „zvýhodnením“ vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom ustanovenia čl. I. § 5 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb..
S poukazom na vyššie uvedené okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 693,63 Eur od dátumu uvedeného na zmenke 6.5.2010 do dňa splatnosti zmenky 3.8.2010 a v časti požadovaného úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 693,63 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky 4.8.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy návrh zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.. Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania vyčíslil: 1. hodnotu predmetu konania, ktorého sa žalobca domáhal (3.568,81 Eur), 2. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol žalobca úspešný (1.019,72 Eur), 3. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý (2.549,09 Eur), 4. čistý úspech na strane žalovanej 1.529,37 Eur (2.549,09 Eur - 1.019,72 Eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu konania, ktorého sa žalobca domáhal, predstavuje 42,85 %. Vzhľadom na zistenú mieru úspechu v konaní dospel okresný súd k záveru, že žalovanej svedčí právo na náhradu 42,85 % trov konania potrebných na účelné bránenie práva. Nakoľko však podľa ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v prejednávanej veci žalovaná návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, rozhodol okresný súd tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 4.8.2010 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel,
ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
K doručenému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 4.8.2010 do zaplatenia zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/84/2014-81 zo dňa 12.01.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.01.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.09.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 4.8.2010 do zaplatenia zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení
rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Krajský súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.
K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného čl. I. § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.
Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta.
Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné.
Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 čl. I zákona č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.
Z vyššie uvedeného záveru preto postupoval správne prvostupňový súd, keď napadnutým výrokom návrh žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 693,63 Eur od 4.8.2010 do zaplatenia zamietol.
Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.