Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210414 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113210414.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. mája XXX/XX, XXX XX D., štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 192 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/32/2013-72 zo dňa 12. augusta 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/32/2013-72 zo dňa 12. augusta 2014 v napadnutom výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 192 Eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 634 Eur od 23.9.2009 do 27.1.2010, zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo sumy - 634 Eur od 27.1.2010 do 14.3.2010, - 312 Eur od 15.3.2010 do 3.6.2010, - 262 Eur od 4.6.2010 do 7.6.2010, - 222 Eur od 8.6.2010 do 15.7.2010, - 202 Eur od 16.7.2010 do 21.8.2012, - 197 Eur od 22.8.2012 do 10.9.2012, - 192 Eur od 11.9.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,11 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 192 Eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 634 Eur od 23.9.2009 do 14.3.2010, zo sumy 312 Eur od 15.3.2010 do 3.6.2010, zo sumy 262 Eur od 4.6.2010 do 7.6.2010, zo sumy 222 Eur od 8.6.2010 do 15.7.2010, zo sumy 202 Eur od 16.7.2010 do 21.8.2012, zo sumy 197 Eur od 22.8.2012 do 10.9.2012, zo sumy 192 Eur od 11.9.2012 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo sumy 634 Eur od 27.1.2010 do 14.3.2010, zo sumy 312 Eur od 15.3.2010 do 3.6.2010, zo sumy 262 Eur od 4.6.2010 do 7.6.2010, zo sumy 222 Eur od 8.6.2010 do 15.7.2010, zo sumy 202 Eur od 16.7.2010 do 21.8.2012, zo sumy 197 Eur od 22.8.2012 do 10.9.2012, zo sumy 192 Eur od 11.9.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,11 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 5.6.2009 na zmenkovú sumu 634 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 23.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 5.6.2009 na sumu 634 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 23.9.2009. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil na zmenkovú sumu 442 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca nárok uplatnil tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). S poukazom na Článok 2 ods. 1, Článok 3 ods. 1, Článok 4 ods. 1, Článok 5 ods. 1, 2, 3, Článok 7 ods. 1, 3 a Článok 19 Nariadenia okresný súd konštatoval, že uplatnený nárok žalobcu spadá do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a nakoľko ide o spor medzi žalobcom, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, je tým naplnená podmienka cezhraničného charakteru sporu. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie o žalobe je daná na základe Článku 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Okresný súd uplatnený nárok posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Okresný súd postupom podľa Článku 5 ods. 2 Nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom doručil žalovanému, ktorý tieto písomnosti prevzal dňa 18.10.2013. Žalovaný na doručené písomnosti nereagoval a v lehote stanovenej v zmysle Článku 5 ods. 3 Nariadenia svoju odpoveď okresnému súdu nedoručil. V súlade s primárnou zásadou písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu okresný súd nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, žiadna zo strán o jeho nariadenie nepožiadala, a preto okresný súd postupom podľa Článku 7 ods. 1 a 3 Nariadenia vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli okresného súdu dňa 5.8.2014. Okresný súd z predloženej zmenky, založenej vo fotokópii v súdnom spise, ktorá bola vyhotovená z originálu zmenky, ktorý je uložený v trezore okresného súdu, zistil, že ide o vlastnú zmenku vystavenú v Žiline dňa 5. júna 2009 žalovaným ako vystaviteľom zmenky. Vystaviteľ zmenky sa za túto zmenku zaviazal zaplatiť pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 634 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 23.9.2009, zmenka je splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V ľavom dolnom rohu je na zmenke uvedené číslo zmluvy: 5740541 a na rube zmenky je uvedený text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., T.. Okresný súd aplikoval ustanovenia čl. I § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového a konštatoval, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 192 Eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 5.6.2009. Okresný súd zistil, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky a je zmenkou platnou, ktorá bola vystavená na rad remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a nedatovaným indosamentom bola prevedená na žalobcu, čím došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky a žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku. Okresný súd zmenku posúdil ako zmenku vystavenú na videnie, pričom vystaviteľ zmenky určil lehotu na predloženie zmenky na platenie 4 roky od vystavenia. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola žalovanému predložená na platenie dňa 27.1.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky. Pri ustálení dňa splatnosti zmenky vychádzal okresný súd z tvrdenia žalobcu nerozporovaného žalovaným, ktorý si uplatnil šesťpercentný úrok odo dňa zročnosti zmenky, t.j. od 27.1.2010. Nakoľko zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, žalobca nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri splatnosti overiť verejnou listinou (protestom). V konaní nebolo sporné, že žalovaný záväzok splnil len v časti 442 Eur, a to čiastočnými úhradami realizovanými po zročnosti zmenky v sume 322 Eur dňa 14.3.2010, v sume 50 Eur dňa 3.6.2010, v sume 40 Eur dňa 7.6.2010, v sume 20 Eur dňa 15.7.2010, v sume 5 Eur dňa 21.8.2012 a v sume 5 Eur dňa 22.8.2012. Okresný súd tak považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 192 Eur, zmenkového úroku vo výške 6% ročne a zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 2,11 Eur. Ohľadom úročenia zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25% denne od 23.9.2009 okresný súd uviedol, že úroková miera nie je zákonom zmenkovým a šekovým nijakým spôsobom limitovaná a v konaní nebol priestor na jej posudzovanie zo strany okresného súdu z hľadiska súladu so zásadami poctivého obchodného styku alebo dobrými mravmi, a to vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových tvrdení účastníkov konania týkajúcich sa kauzálnych okolností vystavenia predloženej zmenky. Žalobca pri uplatnení abstraktných zmenkových nárokov nie je povinný takéto tvrdenia uvádzať a žalovaný bol v priebehu konania vo vzťahu k uplatnenému nároku pasívny. Čl. I § 5 prvej časti zákona zmenkového a šekového pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom predpokladaným časom splatnosti úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je a úroková doložka na takýchto zmenkách by platila za nenapísanú. Pri zmenkách splatných určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti zmenky vopred vypočítať a do zmenkovej sumy zahrnúť, čo pri vistazmenke možné nie je, nakoľko pri jej vystavení čas jej splatnosti nie je známy. Čl. I § 5 ods. 3 Prvá časť zákona zmenkového a šekového vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať. S ohľadom na povahu a účel úročenia vistazmenky, keď úrok nie je možné považovať za dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, bol okresný súd názoru, že tento úrok je dôvodné počítať len do dňa splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa tento úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ požadovať v prípade nezaplatenia zmenky a ktoré „prirastajú“ k zmenkovému záväzku po splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia, výslovne vyplývajú z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 2, 3 a 4 zákona zmenkového a šekového (šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie považoval okresný súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku podľa Čl. I § 5 Prvá časť zákona zmenkového a šekového pri vistazmenkách a zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným „zvýhodnením“ vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá oporu v zákone. Okresný súd potom priznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 634 Eur od dátumu uvedeného na zmenke, t.j. od 23.9.2009, do dňa splatnosti zmenky 27.1.2010 a vo zvyšnej časti požadovaného úroku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa Čl. 16 veta prvá Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Okresný súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu účastníkov vo vzťahu k predmetu konania a zistil čistý úspech na strane žalovaného v rozsahu 32,61% predmetu konania. Žalovanému tak svedčí právo na náhradu 32,61% jeho trov potrebných na účelné bránenie práva. Keďže však o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh a žalovaný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal, rozhodol okresný súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd priznal zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne len vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky, a to len do dátumu začiatku úročenia 6% ročného úroku, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní o to viac, ak žalovaný voči zmenke žiadne námietky neformuloval. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že sa tento rozsudok týka inštitútu zmluvnej pokuty, ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. Zmenkový úrok napísaný na zmenke má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je toto rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty s tým, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p. Prvou podmienkou je, že súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a druhou je potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie, čo však nebolo splnené v danej odvolacej právnej veci, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie na prejednanie odvolania žalobcu, čím nebola splnená táto druhá kumulatívna podmienka k nariadeniu odvolacieho pojednávania. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/83/2014-91 zo dňa 23.03.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.05.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní a za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Rozsah prieskumu v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním, pričom rozsah odvolania určuje rámec, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa v súvislosti s odvolaním žalobcu, ktorý napadol výrok, ktorým okresný súd návrh vo zvyšnej časti žalobcom požadovaného úroku vo výške 0,25% denne zamietol, stotožňuje podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktoré sa viažu k napadnutej časti rozsudku okresného súdu, a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné, aby skutočnosti skutkového i právneho charakteru, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch rozhodnutia krajského súdu. Tento postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, krajský súd nezistil žiadne vady ohľadom procesného postupu okresného súdu, ktoré by prípadne mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom zodpovedal na relevantné otázky nastolené v konaní. Odvolateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku je nesporný a táto nespornosť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, vrátane zmenkového úroku s tým, že žalovaný žiadne námietky voči zmenke neuplatnil. V súvislosti s touto námietkou krajský súd považuje za potrebné citovať relevantné ustanovenia zákona zmenkového a šekového. Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Krajský súd uvádza, že citované ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu, ktorý majiteľ môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ tak môže vždy žiadať zmenkový peniaz, teda zmenkovú sumu, na ktorú bola zmenka vystavená, a to spolu s úrokmi, ak tieto boli dojednané podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový pritom umožňuje dojednať úročenie len pri zmenkách na videnie (vistazmenkách) a zmenkách, ktoré sú splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky). Tieto zmenky nemajú pri vystavení exaktne stanovenú splatnosť, pretože splatnosť je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu zákon pripúšťa úročenie. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. ohľadom dojednania úrokov nemožno brať doslova ako zmluvu uzavretú medzi účastníkmi zmenkovo-právneho vzťahu, ale len skutočnosť, že výstavca v zmenke na videnie alebo v lehotnej zmenke uviedol úrokovú doložku a remitent takúto zmenku prevzal. Krajský súd sa tak nestotožnil s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. Ohľadom časového obdobia, za ktoré patria na zmenke uvedené úroky, krajský súd poukazuje na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950, v zmysle ktorého sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. Zákon tak rieši otázku, odkedy sa začína počítať na zmenke uvedený úrok, nerieši však otázku, dokedy sa úročí zmenková suma úrokovou mierou uvedenou na zmenke. S ohľadom na skutočnosť, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nevyplýva žiadna prekážka, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné. Odvolací súd je názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nie je možné stanoviť ľubovoľne a záver lehoty tak nemožno určiť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nie je možné určiť ani tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú súčasťou postihového zmenkového plnenia podľa ust. § 48 a § 49 Článku I. zákona č. 191/1950 Zb. Krajský súd je potom názoru, že okresný súd rozhodol vecne správne, pokiaľ napadnutým výrokom návrh žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne za obdobie nasledujúce po splatnosti zmenky, ktorá nastala dňa 27.01.2010, zamietol. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. a v spojení s Článkom 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a vznik takýchto trov na strane žalovaného nevyplýval ani z obsahu spisového materiálu. Krajský súd preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.