Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/234/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211610 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211610.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: A. N., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. XX, XXX XX F. Z., prechodne bytom K. N. XXXX/XX, XXX XX C. - H. Z., občianka SR, v konaní o zaplatenie 358 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/119/2013-54 zo dňa 27.02.2014
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/119/2013-54 zo dňa 27.02.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na Článok 1, Článok 2 bod 1, Článok 3, Článok 5 bod 3, Článok 7 bod 1, Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci.
Okresný súd uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná je fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalobca si uplatnil pohľadávku formulárom návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 jeho doručením okresnému súdu dňa 28.03.2013. Žalovaná sa postupom podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Okresný súd v súlade s článkom 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci nenariaďoval pojednávanie s prihliadnutím na okolnosti prípadu, spravodlivé vedenie konania a za dodržania zásady hospodárnosti konania.
Následne okresný súd v súlade s postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na deň 27.2.2014 o 8,00 hodine, ktoré oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli okresného súdu dňa 19.2.2014 (č.l. 52 spisu).
Zo žalobcom predloženej zmenky žalobcom okresný súd zistil, že bola vystavená vo Voderadoch dňa 30.06.2010 na sumu 358 Eur. Súčasťou zmenky je údaj o čísle zmluvy 202900247, v nadväznosti na ktorú bola vystavená. Žalovaná v zmenke vyhlásila, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zmenkovú sumu spolu s 0,25% úrokom denne od 01.01.2011. Na zmenke je však vyznačený aj ďalší údaj o jej zročnosti: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
Okresný súd za aplikácie § 75, § 76 ods.1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“), konštatoval, že predmetom konania je nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj o jej splatnosti, pričom v zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobov uvedených v § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie, označovaná ako vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a musí byť predložená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia, ak nie je vystaviteľom alebo indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia, pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z predloženej vlastnej zmenky vyplýva, že sú v nej určené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť údaju je daná tým, že podľa zápisu na zmenke vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad a zároveň zmenková suma so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o. „bez protestu“, na „platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu splatnosti zmenky ide teda o zmenku na videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej nastáva po uplynutí 4 rokov od vystavenia zmenky. Okresný súd pri rozhodovaní posudzoval aj to, či uvedená štvorročná lehota nie je predĺžením lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Právny inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti, čo okrem iného znamená, že náležitosti zmenky musia byť bezpodmienečne v zhode so zákonom. Nakoľko právna úprava vistazmenky obsiahnutá v § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vyslovene upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu vystavenia“ a v predloženej zmenke je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia“, okresný súd mal za to, že pokiaľ sa vystaviteľ striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu lehoty splatnosti vistazmenky. Zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok, teda pripúšťa splatnosť na videnie ako aj splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2 zákona zmenkového a šekového spôsobuje jej neplatnosť. Okresný súd preto návrh zamietol ako nedôvodný. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý však úspešný nebol. Žalovaná si náhradu trov neuplatnila, ale zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývali. Okresný súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) b), f) O.s.p.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca poukázal na to, že v zmysle článku I § 33 zákona č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, od kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle článku I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Žalobca uviedol, že opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je,
aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, to znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, čo nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011 sp. zn. 1 Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná, a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Žalobca mal za to, že záver okresného súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.04.2014. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, pokiaľ dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky, podaným na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši dňa 28.03.2013, si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval a) zmenkovú sumu vo výške 358 Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 358 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, c) 6% ročný úrok zo zo sumy 358 Eur od 17.03.2011 do zaplatenia, d) zmenovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,19 Eur, e) náhradu trov konania. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky vystavenej dňa 30. júna 2010 vo Voderadoch na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, žalovanou ako vystaviteľom. Žalovaná ako vystaviteľ je na zmenke označená menom a priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenku je podpísaná. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 358 Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 1. januára 2011, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy „202900247“. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu.
Súd prvého stupňa doručil žalovanej vyjadrenie žalobcu, tlačivo C v zmysle Nariadenia, spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., ku ktorému sa žalovaná nevyjadrila.
Okresný súd uznesením č.k. 6C/119/2013-52 zo dňa 18.2.2014 za dodržania ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania na deň 27.2.2014.
Krajský súd prejednaním veci, z titulu podaného odvolania žalobcom zistil, že žalovaná vystavila vo Voderadoch zmenku. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy 202900247 a záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu tristopädesiatosem Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 1. januára 2011, Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako vystaviteľ označený žalovaná, s miestom bydliska, uvedením rodného čísla a podpisom, s dátumom vystavenia zmenky 30. júna 2010 na zmenkovú sumu 358 Eur. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 33 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa článku I. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, s ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke sumu v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré zákon predpisuje.
Zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky vyplatiť pri splatnosti zmenky v mieste v zmenke určenom zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky.
Čo sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď vyššie citované ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Zo zmenky je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta,
kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia.
Odvolací súd odlišne od prvostupňového súdu považoval zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku obsahujúcu náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950Zb., splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nestotožnil sa preto odvolací súd s vyjadreným záverom okresného súdu, že v zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti, z ktorého dôvodu je zmenka neplatná.
Z tohto odlišného záveru odvolacieho súdu bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v novom konaní nárok zo zmenky uplatnený žalobcom opätovne posúdi podľa zákona č. 191/1950 Zb., pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti vyžadované zákonom zmenkovým a šekovým.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.