Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/459/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216017 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216017.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX K. - F., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.060,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/78/2013-70 zo dňa 27. augusta 2014 r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/78/2013-70 zo dňa 27. augusta 2014 v napadnutom výroku II/, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a vo výroku III/ o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.060,25 Eur spolu s úrokom 6 % zo sumy 1.334,49 Eur od 08.04.2010 do 13.05.2010, čo predstavuje sumu 7,92 Eur, zo sumy 1.314,49 Eur od 14.05.2010 do 10.06.2010, čo predstavuje sumu 6,07 Eur, zo sumy 1.286,49 Eur od 11.06.2010 do 13.09.2010, čo predstavuje sumu 20,15 Eur, zo sumy 1.230,87 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010, čo predstavuje sumu 6,09 Eur, zo sumy 1.175,25 Eur od 14.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 5,62 Eur, zo sumy 1.125,25 Eur od 12.11.2010 do 20.03.2011, čo predstavuje sumu 23,93 Eur, zo sumy 1.105,25 Eur od 21.03.2011 do 19.04.2011, čo predstavuje sumu 5,47 Eur, zo sumy 1.095,25 Eur od 20.04.2011 do 30.05.2011, čo prestavuje sumu 7,40 Eur, zo sumy 1.090,25 Eur od 31.05.2011 do 29.06.2011, čo predstavuje sumu 5,39 Eur, zo sumy 1.085,25 Eur od 30.06.2011 do 28.07.2011, čo predstavuje sumu 5,19 Eur, zo sumy 1.080,25 Eur od 29.07.2011 do 25.08.2011, čo predstavuje sumu 4,99 Eur, zo sumy 1.075,25 Eur od 26.08.2011 do 28.09.2011, čo predstavuje sumu 6,03 Eur, zo sumy 1.070,25 Eur od 29.09.2011 do 24.10.2011, čo predstavuje sumu 4,59 Eur, zo sumy 1.065,25 Eur od 25.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 6,50 Eur, zo sumy 1.060,25 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 4,45 Eur, v mesačných splátkach po 35 Eur, splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III/ žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.060,25 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.334,49 Eur od 03.01.2010 do 13.05.2010, čo predstavuje sumu 437,04 Eur, zo sumy 1.314,49 Eur od 14.05.2010 do 10.06.2010, čo predstavuje sumu 92,01 Eur, zo sumy 1.286,49 Eur od 11.06.2010 do 13.09.2010, čo predstavuje sumu 305,54 Eur, zo sumy 1.230,87 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010, čo predstavuje sumu 92,32 Eur, zo sumy 1.175,25 Eur od 14.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 85,20 Eur, zo sumy 1.125,25 Eur od 12.11.2010 do 20.03.2011, čo predstavuje sumu 362,89 Eur, zo sumy 1.105,25 Eur od 21.03.2011 do 19.04.2011, čo predstavuje sumu 82,89 Eur, zo sumy 1.095,25 Eur od 20.04.2011 do 30.05.2011, čo predstavuje sumu 112,26 Eur, zo sumy 1.090,25 Eur od 31.05.2011 do 29.06.2011, čo predstavuje sumu 81,77 Eur, zo sumy 1.085,25 Eur od 30.06.2011 do 28.07.2011, čo predstavuje sumu 78,68 Eur, zo sumy 1.080,25 Eur od 29.07.2011 do 25.08.2011, čo predstavuje sumu 75,62 Eur, zo sumy 1.075,25 Eur od 26.08.2011 do 28.09.2011, čo predstavuje sumu 91,40 Eur, zo sumy 1.070,25 Eur od 29.09.2011 do 24.10.2011, čo predstavuje sumu 69,75 Eur, zo sumy 1.065,25 Eur od 25.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 98,53 Eur, zo sumy 1.060,25 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1334,49 Eur od 08.04.2010 do 13.05.2010, čo predstavuje sumu 7,92 Eur, zo sumy 1.314,49 Eur od 14.05.2010 do 10.06.2010, čo predstavuje sumu 6,07 Eur, zo sumy 1.286,49 Eur od 11.06.2010 do 13.09.2010, čo predstavuje sumu 20,15 Eur, zo sumy 1.230,87 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010, čo predstavuje sumu 6,09 Eur, zo sumy 1.175,25 Eur od 14.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 5,62 Eur, zo sumy 1.125,25 Eur od 12.11.2010 do 20.03.2011, čo predstavuje sumu 23,93 Eur, zo sumy 1.105,25 Eur od 21.03.2011 do 19.04.2011, čo predstavuje sumu 5,47 Eur, zo sumy 1.095,25 Eur od 20.04.2011 do 30.05.2011, čo predstavuje sumu 7,40 Eur, zo sumy 1.090,25 Eur od 31.05.2011 do 29.06.2011, čo predstavuje sumu 5,39 Eur, zo sumy 1.085,25 Eur od 30.06.2011 do 28.07.2011, čo predstavuje sumu 5,19 Eur, zo sumy 1.080,25 Eur od 29.07.2011 do 25.08.2011, čo predstavuje sumu 4,99 Eur, zo sumy 1.075,25 Eur od 26.08.2011 do 28.09.2011, čo predstavuje sumu 6,03 Eur, zo sumy 1.070,25 Eur od 29.09.2011 do 24.10.2011, čo predstavuje sumu 4,59 Eur, zo sumy 1.065,25 Eur od 25.10.2011 do 30.11.2011, čo predstavuje sumu 6,50 Eur, zo sumy 1.060,25 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,45 Eur. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 22.07.2009 na zmenkovú sumu 1.334,49 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.01.2010. Zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila tak, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je firma s nekalými, až úžerníckymi praktikami, ktorá ju šikanovala výhražnými telefonátmi a listami. Služby jej neboli riadne vysvetlené. Zmluva bola pripravená na podpis v aute maličkými písmenami, ktoré nemohla prečítať a ani tomu nerozumela. Úver by mal byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, pretože neskúmali, či je vôbec schopná pôžičku splácať. Výška úrokov nesmie byť výrazne vyššia, než na finančnom trhu, úrok z omeškania odporuje zákonnému úroku stanovenému nariadením vlády a je nezákonný. Po prepustení z práce je evidovaná na úrade práce a poberala dávku v hmotnej núdzi. Okresný súd vzhľadom na uplatnený nárok a predovšetkým výšku požadovaného zmenkového úroku ako aj povahu vystaviteľa zmenky a indosanta, ktoré nasvedčovali, že zmenka vychádzala pôvodne zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval za potrebné vec prejednať na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 27.08.2014 v neprítomnosti žalobcu. Okresný súd z predloženej zmenky zistil, že žalovaná zmenku vystavila v Dolnom Kubíne dňa 22.07.2009 a zaviazala sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 1.334,49 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 03.01.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný indosament na rad žalobcu. Okresný súd aplikoval ustanovenie článku I § 75, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1, § 34 ods. 1 a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmenka predložená žalobcom obsahuje okrem údaja splatnosti všetky náležitosti predpísané § 75 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaja o splatnosti je zmenka platná, keďže v zmysle § 76 ods. 2 tohto zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie, t.j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s § 34 ods. 1 tohto zákona vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo dňa vystavenia. Z predloženej zmenky je nesporné, že bola vystavená žalovanou, čo žalovaná nerozporovala. Zmenka bola indosovaná žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd za to, že nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.060,25 Eur (po realizovaní čiastkových úhrad dlhu žalovanou) a úrokov vo výške 6 % tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku, ako aj v časti zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 4,45 Eur, je dôvodný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Okresný súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovanej ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu absencie údaja ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože žaloba z tejto zmluvy nevychádzala. Zmenka má povahu abstraktného právneho úkonu, čo znamená, že súd neskúma jeho kauzu, teda ekonomický dôvod. Pokiaľ má zmenka náležitosti, ktoré určuje zákon, je platná a žalovaná má povinnosť zaplatiť zmenkovému veriteľovi zmenkovú sumu. Rovnako 6 % zmenkový úrok uplatnený žalobcom nevychádzal z dojednania zmluvy o pôžičky, ale zo samotnej zmenky, jedná sa o úrok zmenkový, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Okresný súd zároveň povolil žalovanej platenie dlhu voči žalobcovi v splátkach, pretože vzhľadom na jej nízky príjem výlučne z opatrovateľského príspevku by bolo splatenie dlhu v danej výške neúmerne zaťažujúce a podstatne by zhoršilo jej sociálnu situáciu. V časti úroku vo výške 0,25 % denne okresný súd žalobu zamietol. Uviedol, že i keď v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 zákona č. 191/1950 Zb. stanoviť úročenie zmenkovej sumy, pričom tento zákon výšku úrokovej miery neustanovuje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže zákon č. 191/1950 Zb. neobsahuje osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda i úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojím obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, teda ex offo. Okresný súd konštatoval, že z predloženej zmenky vyplývalo, že vystaviteľom bol stanovený úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje 91,25 %. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté finančné prostriedky a jeho výška tak musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nemožno považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine. V takom prípade možno hovoriť už o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch (voľne prístupný údaj na internetovej stránke NBS). Na tejto skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je zrejmé, či si bol vedomý následkov takého konania (keď súd má z vlastnej činnosti za to, že v danom prípade zmenka predstavovala zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo zmenky a žalovanou). Preto okresný súd návrh žalobcu v časti uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy zamietol, majúc za to, že ide o neplatnú časť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná mala pomerný úspech vo veci, pretože hoci súd zamietol návrh žalobcu len v časti uplatneného zmenkového úroku, tento vzhľadom na jeho výšku je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, pričom zmenkový úrok len za žalobcom uplatnené obdobie ku dňu rozhodnutia súdu prevyšuje uplatnenú istinu vrátane 6 % ročného úroku. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývali. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. odvolanie, a to proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a proti výroku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a dobrovoľne ju podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči zmenke neformulovala. Žalobca zároveň poukázal aj na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom bolo vyslovené, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že tento rozsudok sa netýka zmluvnej pokuty, ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné aj na predmetný spor. Žalobca zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. požiadala o sumu 600 Eur pôžičky. Pôžička bola spísaná v aute v časovej tiesni. O tom, že bola podpísaná zmenka, sa dozvedela, až keď bola vyzvaná zo súdu na zaplatenie. Bola pritom informovaná, že všetko, čo podpísala, je k pôžičke. Zo začiatku jej pôžička bola sťahovaná zo mzdy, Aj keď prišla o prácu, snažila sa pôžičku splácať. Žalovaná je osamelo žijúci rodič, nezamestnaná, pričom sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Ak POHOTOVOSŤ nebude akceptovať rozsudok, nedočkajú sa ani centu. Splátkový kalendár 35 Eur mesačne by žalovanej pomohla zaplatiť sestra. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu vo výroku II/, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, a vo výroku III/ o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/459/2014-127 zo dňa 27.04.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanej s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12. mája 2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v ním písomne podanom odvolaní zo dňa 13.10.2014 a za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý v sebe zahŕňa kvalitatívnu aj kvantitatívnu stránku. Sám odvolateľ tak spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd k odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti, teda v časti, kde žalobca požadoval zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne, zamietol, poukazuje na zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Krajský súd preskúmaním obsahu súdneho spisu a z neho vyplývajúceho skutkového stavu nezistil v postupe okresného súdu žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd sa po skutkovej aj právnej stránke stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K žalobcom požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval. Preto krajským súdom nebola žalovanej priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.