Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216327 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216327.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad Y., ul. L. č. XXX/XX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporkyni: H. M., bytom B., ul. D. č. X, právne zastúpenej Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom R. R. X, B., v konaní o zaplatenie 33.330,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/148/2013-98 zo dňa 11. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 601,58 eur na účet právneho zástupcu odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1.359,85 eur na účet právneho zástupcu odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd sa zaoberal nárokom navrhovateľa vymedzeným opisom rozhodných skutočností, či má nárok na vydanie kúpnej ceny za prevod bytu, prípadne náhrady škody z dôvodu, že odporkyňa predala byt, ktorý mu bol pridelený. Súd nezistil, že by navrhovateľ mal akýkoľvek vecnoprávny či záväzkovoprávny vzťah k bytu v meste G. X. Y., a to či už titulom vlastníckeho práva, záložného práva, vecného bremena či nájomného práva. Preto ak odporkyňa previedla byt, ktorý bol v jej vlastníctve na inú osobu, konala v súlade s právami vlastníka a nemohla tak porušiť žiadne práva navrhovateľa, teda nemohla mu spôsobiť škodu, pretože jej predpokladom je porušenie práva, či už záväzkového, ale vyplývajúceho zo zákona. Zároveň, keďže odporca nebol ani vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytu, nemohlo mu vzniknúť ani právo na časť či celú kúpnu cenu, za ktorú bol byt prevedený. Súd považuje za úplne irelevantné, že byt mal byť predelený navrhovateľovi za športové výkony, avšak na jeho žiadosť bol pridelený odporkyni. Už len konanie v úmysle „napísať“ majetok na inú osobu ako navrhovateľa z dôvodu exekúcie na jeho majetok je samotné v rozpore s dobrými mravmi, ktoré ukracuje prípadných veriteľov, a teda ani takémuto právu nemožno poskytnúť ochranu. Právne je však významné to, s kým bola uzavretá nájomná zmluva, pričom podľa vyjadrení mesta Dubnica nad Váhom, zápisnice a poradovníka, bol byt pridelený odporkyni, teda bol s ňou uzavretý nájomný vzťah. Ak na základe nájmu vzniklo odporkyni právo požadovať prevod bytu na základe nájomného vzťahu podľa zákona č. 182/1993 Z. z., takéto právo a prípadné uzavretie kúpnej zmluvy nemá nič spoločné s pôvodným úmyslom prideliť byt navrhovateľovi za športové výkony, pretože sa jedná o zákonný nárok odvodený od nájmu k bytu. Navrhovateľovi by nanajvýš mohlo vzniknúť právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za investície do bytu odporkyne, ak by preukázal, že skutočne hradil náklady spojené s rekonštrukciou, avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by ani takéto nároky, ktoré vôbec neboli v konaní uplatnené, boli premlčané, pretože podľa faktúry a dátumu pridelenia bytu je možné predpokladať, že „prerábka“ bytu bola vykonaná najneskôr v roku 2008, poprípade v roku 2009, avšak nakoľko žaloba bola podaná až 21.05.2013, všetky práva by sa premlčali najneskôr uplynutím trojročnej doby dňom 21.05.2010. Obrazne povedané, súd skutočne mimo tzv. „naturálnych“ (nevymáhateľných dohôd a sľubov) nezistil žiadne možné práva navrhovateľa, na základe ktorých z opísaných dôvodov by mu bolo možné priznať nejaké plnenie voči odporkyni. Súd preto nemal inú možnosť, ako návrh ako nedôvodný zamietnuť v plnom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, a to podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. prípravu a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. krátený na 1 podľa § 13a ods. 4 a za účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd preto priznal odporkyni náhradu trov konania pozostávajúci z dvoch úkonov právnej služby vo výške podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty veci (33.000,- eur), t. j. 2 x 492,93 eur, + jeden krátený úkon 123,23 eur a 3 x paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,04 eur, spolu 1.133,21 eur. Súd zároveň priznal odporkyni aj náhradu DPH vo výške 20 % z hodnoty odmeny, t. j. vo výške 226,64 eur. Súd podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporkyne. Vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov avšak úspech odporkyne v konaní, súd povinnosť úhrady súdneho poplatku neuložil ani jednému z účastníkov. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá oporu v platnej a účinnej právnej úprave civilného konania. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, alebo ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení poukazuje na to, že vykonanými dôkazmi pred súdom navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporkyne za škodu, čo správne skonštatoval aj súd. Pokiaľ odporkyňa nadobudla predmetný byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej s Mestom Dubnica nad Váhom, za ktorý riadne a zo svojich finančných prostriedkov uhradila kúpnu cenu, stala sa tak legálne výlučnou vlastníčkou bytu, spolu z toho vyplývajúcimi oprávneniami vlastníka veci. Skutočnosť, či ide, resp. nejde o konanie, ktoré je v rozpore so zásadou dobrých mravov, je potrebné vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ vlastník využije právo ius disponendi, nemôže byť takéto konanie kvalifikované ako konanie proti dobrým mravom a z uvedeného dôvodu nemožno zakladať zodpovednosť podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s aplikáciou § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže zostať nepovšimnutá otázka, či účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzatváraní konkrétneho právneho vzťahu. Odporkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje, preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne skutkové a právne závery okresného súdu. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Z tohto pohľadu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na všeobecné uvedenie odvolacieho dôvodu, ktoré má spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci, bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia. Takáto nekonkrétna všeobecná námietka navrhovateľa nemohla byť podrobená odvolaciemu prieskumu, preto odvolací súd zameral svoju činnosť iba na zistenie, či konanie nie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní spisu krajský súd konštatuje, že procesný postup prvostupňového súdu, predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, je bez vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie a prebehol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, preto jej patrí náhrada trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, kde v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 492,93 eur, režijný paušál 8,39 eur a 20 % DPH 100,26 eur. Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 601,58 eur, ktoré trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.