KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Žilina6. 7. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/128/2015 z 6. 7. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 6. júla 2015, sp. zn. 13Cob/128/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5113217612.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217612
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113217612.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U W. XXX, XXX XX Z., štátnemu občanovi SR, v konaní o
zaplatenie 575,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
4C/307/2013-43 zo dňa 9.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/307/2013-43 zo dňa 9.10.2014 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh zamietol. Výrokom II. žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu v Čadci titulom doplatku súdneho poplatku za návrh sumu 39 Eur v lehote do
3 dní po (nesprávne v odôvodnení uvedené „do") právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na žalobu žalobcu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), ktorou
sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi: zmenkovú
sumu vo výške 575,38 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 625,38 Eur od 22.3.2009
do 19.4.2010, teda 616,02 Eur, 6%-ný úrok z omeškania ročne zo zmenkovej sumy 575,38 Eur od
20.4.2010 do zaplatenia, 625,38 Eur od 28.7.2009 do 19.4.2010, teda 27,42 Eur, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3%-ta zmenkovej sumy 575,38 Eur od 20.4.2010 do zaplatenia, teda 2,08 Eur. Žalobca poukázal
na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 27.11.2008
na zmenkovú sumu 625,38 Eur (18.840,20 Sk), pričom sa zaviazal aj k zaplateniu zmenkového úroku
0,25% denne od 22.3.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným úrokom
z omeškania denne od 22.3.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil istinu 50 Eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ES č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú
istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a
to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 27.11.2008 na zmenkovú
sumu 625,38 Eur (18.840,20 Sk).

Žalovaný v súlade s článkom 5 Nariadenia, nedoručil súdu tlačivo C so svojím písomným vyjadrením.



Okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu bola suma nižšia ako 1.000 Eur, a preto podľa § 115a
ods. 2, § 156 ods. 3, § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. okresný súd verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený vyhláškou na čl. 33 spisu, na
úradnej tabuli Okresného súdu v Čadci a na internete. Vyhláška bola vyvesená dňa 19.8.2014, zvesená
dňa 8.10.2014. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Okresný súd zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia, nakoľko žalobca
je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota
nepresahuje 2.000 Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného Nariadenia.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Okresný súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných
zákonom č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Uviedol, že predložená zmenka je vlastnou
zmenkou, ktorá je upravená v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Okresný súd za aplikácie ust. 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. preskúmal predloženú zmenku a
zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o
zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Prvostupňový súd uviedol, že neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke,
keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z
údaja „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po
dátume vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené
v ustanovení § 33 ods. 2 zákona 191/1950 Zb.. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011). Problematiku zročnosti zmenky
upravuje § 33 a nasl. zákona č. 191/1950 Zb., kde sú taxatívne vymenované 4 spôsoby, ktorými je možné
stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 10 Cmo/504/1998). Prvý spôsob
zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie - vistazmenky, druhý spôsob zročnosti zmenky je na
určitý čas po videní (napr. za 30 dní po videní) - nazývame lehotové vistazmenky, tretí spôsob zročnosti
zmenky je určitý čas po vystavení (napr. za 30 dní po vystavení) nazývané datozmeky, štvrtý spôsob
zročnosti zmenky je fixná zmenka, ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj
opisný spôsob, ak z neho vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená
kombinovaná zročnosť, a to jednak na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote
4 rokov od vystavenia.

Okresný súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb., a preto je v zmysle ods. 2 citovaného § neplatná, z ktorého dôvodu žalobu
zamietol. Okresný súd zvýraznil, že nárok je nárokom zo zmenky. Dôkazným bremenom žalobcu
bolo preukázať platnú zmenku, na základe ktorej svoje nároky uplatňuje. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že zmenka je platná. Okresný súd sa z uvedených dôvodov nezaoberal
otázkou premlčania nároku, otázkou, či dlh zanikol zaplatením, keďže zmenka bola vystavená ako
zabezpečovací právny úkon k úverovej spotrebiteľskej zmluve, nezaoberal sa neplatnosťou primárneho
právneho úkonu - úverovej spotrebiteľskej zmluvy pre neprijateľné podmienky.

Nahliadnutím do spisu sp. zn. 11Er/436/2010 (úradný záznam a fotokópie v tomto spise 4C/307/2013
č.l. 38-42) však mal okresný súd preukázané, že zmenka vo veci sp. zn. 4C/307/2013 je totožná so
zmenkou vo veci sp. zn. 11Er/436/2010 oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému O. U. o
vymoženie sumy 625,38 Eur (18.820,20 Sk) istiny s prísl.. Mal preukázané, že zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny úkon k spotrebiteľskej zmluve č. 5850936 zo dňa 27.11.2008 (vyplýva to
zo zmenky na č.l. 4 spisu, kde je uvedené totožné číslo úverovej zmluvy). Poverenie v exekučnom
konaní exekútorovi nebolo vydané a exekučné konanie bolo zastavené (právoplatné dňa 21.6.2011) pre



neprípustnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Návrh na zaplatenie zmenkových nárokov
preto zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého by úspešnému žalovanému patrila plná náhrada trov konania. Trovy konania mu nevznikli, preto
okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd uviedol, že na č.l. 26 spisu zaplatil žalobca súdny poplatok za návrh vo výške 34,50 Eur
zo základu 575,38 Eur (č.l. 24) = zo zmenkovej sumy. Okresný súd ho zaviazal v rozhodnutí doplatok
súdneho poplatku vo výške 39 Eur, teda vo výške 6% z vyčísleného zmenkového úroku 0,25% denne
zo sumy 625,38 € od 22.3.2009 do 19.4.2010 v celkovej výške 616,02 Eur a 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy 625,38 Eur od 28.7.2009 do 19.4.2010 vo výške 27,42 Eur, spolu 616,02 Eur + 27,42
+ 2,08 (zmenková odmena) = 645,52 Eur, z toho 6% = 39 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený nárok
zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj
splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za
túto zmenku pri predložení" a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Žalobca
poukázal na to, že v zmysle článku I. § 33 zákona č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky
určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným
zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne
neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný
v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, od kedy
sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti
údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie", „po predložení", „pri predložení",
„na videnie". Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej
na videnie. V zmysle článku I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je
potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie
predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Žalobca uviedol, že
opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp.
skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli,
že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná
indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. V tejto
veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Pri jazykovom výklade
uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie", „predložiť". Na základe uvedených výkladových
pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia,
to znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy má byť zmenka predložená na platenie.
Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na
platenie v súlade s článkom I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalobca sa nestotožnil so záverom,
že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do", a to tak, že by
údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia", čo nemá žiadnu oporu v
jazykovom výklade. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení" si navzájom nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj
zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý
z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011, sp. zn. 1 Obdo 59/2010, tak o
túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná, a preto nie je možné argumentovať predmetným
rozhodnutím. Žalobca mal za to, že záver okresného súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo zhodnej právnej veci. Žalobca
ďalej uviedol, že nerozumie uloženej povinnosti doplatku poplatkového úkonu. Žalobca v žiadnom
prípade nepodal samostatný návrh týkajúci sa samostatne vyčísleného úroku 0,25% denne ani 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy, ani zmenkovej odmeny. Domáhal sa zaplatenia finančnej sumy,
ktorá pozostáva z nedoplatku na zmenke a ďalších zmenkových nárokov vyplývajúcich z ust. časti I.



§ 48 zákona č. 191/1950 Zb.. Neexistuje opora pre tvrdenie, že samostatne vyčíslený zmenkový úrok
0,25% denne, 6% ročný úrok a zmenková odmena by boli samostatnými nárokmi, ktoré majú podliehať
poplatkovej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob 136/2014. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu
preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 16.12.2014.
Vo vzťahu k základnému odvolaciemu dôvodu žalobcu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia
veci prvostupňovým súdom, pokiaľ dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti,
krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podaným
na Okresnom súde Čadca dňa 28.03.2013, si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému
vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval a) zmenkovú sumu vo výške 575,38
Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 625,38 od 22.03.2009 do 19.04.2010 čo
prestavuje 616,02 Eur, zo sumy 575,38 Eur od 20.04.2010 do zaplatenia, c) 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 625,38 Eur od 28.07.2009 do 19.04.2010 čo predstavuje sumu 27,42 Eur, zo sumy 575,38 Eur
od 20.04.2010 Eur do zaplatenia, d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,08
Eur, e) náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky
vystavenej dňa 27. novembra 2008 v Čadci na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovaným ako vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke
označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka bola podpísaná. Na zmenke je
vyplnená zmenková suma 18,840,20 Sk, zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. marca 2009, ďalej
údaje „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", ako aj údaj o čísle zmluvy
„5850936". Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosoval zmenku na žalobcu.
Súd prvého stupňa doručil žalovanému návrh žalobcu, tlačivo C v zmysle Nariadenia. Zásielka bola
žalovanému doručená podľa doručenky na č.l. 35 rub spisu dňa 22.8.2014. Žalovaný súdu tlačivo C,
určené podľa Nariadenia na odpoveď, vyplnené okresnému súdu nevrátil v stanovenej lehote 30 dní.
Následne okresný súd v súlade s postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil verejné vyhlásenie
rozsudku na deň 9. októbra 2014 o 11,30 hodine, ktoré oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli
okresného súdu dňa 19.8.2014 (č.l. 33 spisu).
Vo vzťahu k námietke nesprávneho posúdenia neplatnosti zmenky vykonaným okresným súdom, krajský
súd zistil, že žalovaný vystavil v Čadci zmenku. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy 5850936 a
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 18.840,20 Sk, zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. marca 2009, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia",
ako vystaviteľ označený žalovaný s miestom bydliska, uvedením rodného čísla a podpisom vystaviteľa
s dátumom vystavenia zmenky 27. novembra 2008 na zmenkovú sumu 18.840,20 Sk. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu, ktorý je
zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;,
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;



3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po
videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa článku I. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, s ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke sumu v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.
Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré
zákon predpisuje. Zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky vyplatiť pri splatnosti zmenky
v mieste v zmenke určenom zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky.
Čo sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú
na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Táto skutočnosť
vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri
predložení. Aj keď vyššie citované ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje povinnosť
predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto
lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke, plynie od dátumu, kedy bolo
možné najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného
na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení
podľa ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v
dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku,
ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka
okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Zo zmenky
je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub
vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis
vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky
zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia.
Odvolací súd odlišne od prvostupňového súdu považoval zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení", za zmenku, ktorá má
zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť
ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po
jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nestotožnil sa preto odvolací súd s vyjadreným
záverom okresného súdu, že v zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti.
Pokiaľ okresný súd rozhodol o pripojení exekučného spisu sp. zn. 11Er/436/2010, z ktorého mal
preukázané, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny úkon k spotrebiteľskej zmluve č.
5850936 zo dňa 27.11.2008, pričom poverenie v exekučnom konaní exekútorovi nebolo vydané a
exekučné konanie bolo zastavené, pre neprípustnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
a preto návrh na zaplatenie zmenkových nárokov zamietol v celom rozsahu, tak z obsahu spisu bolo
zistené, že okresný súd zaslal žalovanému tlačivo C na odpoveď podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia,
vo vzťahu ku ktorému žalovaný v Nariadením stanovenej lehote 30 dní na nárok uplatnený žalobcom
neodpovedal. V takomto prípade mal okresný súd postupovať podľa čl. 7. bod 3 Nariadenia a v dôsledku
nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovaného), mal v lehote podľa čl. 5. ods. 3 alebo 6 vydať
rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. Okresný súd však postupoval v rozpore s Nariadením,
keď napriek tomu, že žalovaný v stanovenej lehote neodpovedal a neuplatnil žiadne námietky voči
nároku uplatnenému žalobcom, rozhodol o pripojení spisu sp. zn. 11Er/436/2010. Keďže žalovaný k
uplatnenému nároku nevzniesol žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia
vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania
pripojením exekučného spisu. Pripojenie exekučného spisu a vykonanie dokazovania jeho obsahom



je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä z toho dôvodu,
že žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie a súd takéto dokazovanie
vykonal bez toho, aby zo strany žalovaného boli vznesené akékoľvek námietky, ktoré jediné by mohli
takýto postup okresného súdu odôvodniť. Okresný súd v napadnutom rozsudku nevysvetlil však svoj
procesný postup, prečo pristúpil k pripojeniu tohto exekučného spisu a prečo vykonával dokazovanie
listinami v ňom obsiahnutými. Okresný súd okrem toho poukázal na vykonané dokazovanie, avšak
nie je zrejmé, akým spôsobom dôkazy, na ktoré sa odvoláva, vykonal, keďže okresný súd sám
konštatuje, že vo veci nebol dôvod na nariadenie pojednávania, pojednávanie nenariadil a vo veci
rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez pojednávania. Ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia pritom
stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá
napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd
rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené
v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje
vykonávanie uvedených dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie dôkazov pritom
upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných
na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Zo spisového materiálu
ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd
určil spôsob a rozsah vykonávania dôkazov vyplývajúcich z pripojeného exekučného spisu.
V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným
majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovaný žiadne tvrdenia
na svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu nevzniesol. Okresný súd napriek tomu vykonával
dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na
posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.
Okresný súd okrem toho žiadneho z účastníkov neinformoval o tom, že mieni takéto dokazovanie
vykonať, čím podľa krajského súdu odňal účastníkom konania procesné právo podľa ust. § 123 O.s.p.
vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vo veci vykonali. V danom prípade ide o celý obsah
exekučného spisu, ktorý okresný súd pripojil do konania bez návrhu niektorého z účastníkov konania,
o tejto skutočnosti účastníkov konania neinformoval a nedal im žiadnu možnosť vyjadriť sa k týmto
dôkazom.
Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2012, a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k
názoru, že okresný súd znemožnil žalobcovi uplatniť svoje práva zo zmenky. Účelom práva účastníka
konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd
zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie
ako súdu. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Okresný súd dospel z listinných dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Rozsudok
okresného súdu vydaný na základe skutkového stavu zisteného z dôkazov, o ktorých vykonávaní
účastníci konania nemali žiadnu informáciu, nepochybne vykazuje pre žalobcu znaky prekvapivého
rozhodnutia. Okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k takému skutkovému základu pre súdne
rozhodnutie, o ktorom účastníci konania nemali vedomosť. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam
okresného súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť
reagovať na posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku
vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.
Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku, v súvislosti s
uplatneným nárokom žalobcu podľa ust. čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb., poukazuje odvolací súd na
znenie poznámky 6 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, vo vzťahu ku ktorej okresný súd vykoná posúdenie o
výške súdneho poplatku, ktoré jasne zdôvodní.



Z týchto odlišných záverov odvolacieho súdu, bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v novom konaní bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v
tom smere, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou splňujúcou náležitosti stanovené zákonom
zmenkovým a šekovým. Zároveň postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorým si ako indosatár uplatnil
právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný Nariadením v
stanovenej lehote neuplatnil žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu so záverom, že ak
žiadne námietky nepodá, nie je okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť
vzťahom spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky,
bude úlohou okresného súdu posúdiť nielen nárok na zaplatenie zmenkovej istiny, ale stanoviť i dobu
ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom ust. § 48 a 49 čl. I zákona č. 191/1950
Zb., pričom v novom rozhodnutí sa dôsledne vyjadrí i k zmluvne dohodnutému úroku 0,25 % denne,
dojednanému v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výšku posúdi. Pokiaľ v rámci
nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, bude
okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5113217612)