Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/984/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220693 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113220693.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti odporcovi PROCHO- TRANS, s. r. o., so sídlom Stráňavy 343, IČO: 36 437 816, zastúpenému JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou so sídlom M. X, D., v konaní o zaplatenie 111,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/326/2013-53 zo dňa 12. augusta 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 40,98 eur na účet právneho zástupcu odporcu, vedený v B. B., a.s., do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, navrhovateľovi uložil nahradiť odporcovi na trovách právneho zastúpenia 89,80 eur a iných trovách konania 16,50 eur na účet právnej zástupkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že u odporcu bol v rozhodnom období počet zamestnancov nižší ako 3, teda nižší ako predpokladá § 3 písm. b/ veta prvá v spojení s § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 68/2008 Z.z. pre stanovenie povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti. Sporným zostala skutočnosť, či odporca si mal splniť svoju oznamovaciu povinnosť, tak ako mu vyplývala zo zákona č. 340/2012 Z.z.. Okresný súd zastal názor, že na prejednávanú vec je nutné aplikovať zákon č. 68/2008 Z.z. pokiaľ ide o úhrady pripadajúce za obdobie rokov 2011 a 2012, pričom tento hmotnoprávny predpis neviaže zánik povinnosti platiť úhrady za služby poskytované RTVS na oznámenie zmeny, tak ako to viaže nový zákon č. 340/2012 Z.z. vo svojom ustanovení § 6 ods. 7. Poukazoval, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. výslovne hovorí, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Momentom zániku povinnosti platiť tieto úhrady je teda objektívna skutočnosť, časovo zákonom stanovená na posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Pokiaľ i v ust. § 9 ods. 6 zákon č. 68/2008 Z.z. spomína oznamovaciu povinnosť platiteľa, poznamenal, že splnenie, či nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti nie je výslovne viazané na určenie momentu zániku povinnosti platiť úhrady, nie je teda takýmto (alebo iným obdobným) spôsobom sankcionované, čo znamená, že zákon č. 68/2008 Z.z. s takýmto postupom, ktorý zvolil navrhovateľ, nepočíta. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania. Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Zastal názor, že pokiaľ odporca oznámil zmenu v počte zamestnancov, spôsobujúcu zánik povinnosti platiť úhrady až v roku 2013, v čase účinnosti nového zákona č. 340/2012 Z.z., v zmysle ust. § 6 ods. 7 písm. b/ tohto zákona je zmena účinná až od 1. 1. 2014. Vytýkal okresnému súdu, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. izolovane vykladal bez aplikácie § 9 ods. 6 zákona č. 68/2008 Z.z., ktorý ustanovuje povinnosť platiteľa úhrady písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní od vzniku zmeny a zániku povinnosti platiť úhrady. Zastal názor, že zákonodarca viaže zánik povinnosti nie na objektívnu, ale na subjektívnu skutočnosť, ktorou je splnenie zákonom uloženej oznamovacej povinnosti. Podotkol, že vyberateľ úhrady je odkázaný pri zániku povinnosti platiť úhradu na oznámenie zo strany platiteľa úhrady, pričom počet zamestnancov u odporcu sa zmenil už v roku 2011. Uviedol, že ako vyberateľ úhrady nemôže niesť následky za nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany odporcu, ktorý už aj v roku 2011 vedel o tom, že sa mu znížil počet zamestnancov a bol povinný oznámiť túto zmenu vyberateľovi úhrady do 30 dní, avšak zostal nečinný a svoju zákonnú povinnosť si nesplnil. Rovnako zastal názor, že nesplnením povinnosti podľa § 9 ods. 6 písm. a/ zákona č. 68/2008 Z.z. nedošlo k zániku povinnosti platiť úhrady, práve naopak nadobudnutím účinnosti zákona č. 340/2012 Z.z. v súlade s ust. § 12 ods. 2 bol vyberateľ oprávnený pokračovať vo výbere úhrady aj za rok 2013, keďže odporca je platiteľom úhrady s ročnou periodicitou platenia úhrad a právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa účinnosťou zákona č. 340/2012 Z.z. spravoval týmto zákonom. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Uviedol, že ako vyberateľ úhrady si riadne splnil všetky zákonom ustanovené povinnosti a tieto vymáhal oprávnene, v súlade so zákonom. Konanie začalo nečinnosťou odporcu a nesplnením jeho zákonných povinností, keď neoznámil vyberateľovi úhrady v lehote stanovenej zákonom, že v jeho prípade nastala skutočnosť, ktorá mala za následok zánik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti, preto by mal niesť zodpovednosť za výsledok sporu odporca, v nadväznosti na čo žiadal rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zmeniť a k povinnosti náhrady trov konania zaviazať odporcu. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Pripustil, že zákon č. 68/2008 Z.z. v § 9 ods. 6 uložil povinnosť oznámiť zmeny v povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti, avšak nesplnenie tejto povinnosti nijako nesankcionuje a nikde výslovne neuvádza, že by táto skutočnosť mala vplyv na zánik samotnej povinnosti platiť dané úhrady. Uvedenému súdom aplikovanému výkladu nasvedčuje aj nové znenie zakotvené v zákone č. 340/2012 Z.z., nakoľko v tomto je už presne stanovené, že rozhodujúcim pre určenie úhrady poplatkov je oznámenie a preukázanie zmeny (§ 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z.), z čoho vyplýva, že samotný zákonodarca si bol vedomý toho, že predchádzajúci zákon takéto ustanovenie neobsahoval, nebolo možné jeho účinky dosiahnuť ani výkladom daných ustanovení, preto dané ustanovenie už do nového zákona zahrnul. K námietke navrhovateľa voči povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania uviedol, že odporca v marci 2013 kontaktoval navrhovateľa za účelom vysvetlenia mu situácie a preukázania, že už od roku 2011 zamestnáva menej ako troch zamestnancov. Trovy konania boli spôsobené práve navrhovateľom, ktorý napriek tomu, že obdržal od odporcu potrebné doklady, podal žalobu na súd. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za to, že navrhovateľ zo svojho výhodnejšieho postavenia verejnoprávnej inštitúcie nesprávne a manipulatívne vo svoj prospech vykladá ustanovenie zákona č. 68/2008 Z.z., resp. aplikuje retroaktívne nový zákon č. 340/2012 Z.z.. Žiadal preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. I odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu v tom, že zákon č. 68/2008 Z.z. na rozdiel od zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 1. 1. 2013 neviazal vznik a zánik povinnosti platiť úhrady za služby poskytované RTVS na oznámenie zmeny, tak ako to ukladá nový zákon č. 340/2012 Z.z. vo svojom ust. § 6 ods. 7. Taktiež nemožno retroaktívne aplikovať zákon č. 340/2012 Z.z. na okolnosti, ktoré nastali už od roku 2011, pokiaľ v tom čase platná právna úprava zánik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS neviazala na splnenie oznamovacej povinnosti, ale na skutočnosť, že osoba, ktorá sa stala platiteľom, prestala platiteľom byť. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil, v nadväznosti na čo odvolací súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 40,98 eur za 2 úkony právnej služby (porada s klientom kratšia ako 1 hod. á 8,30 eur, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu á 16,60 eur), 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eur, ktoré uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.