Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoE/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220975 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113220975.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. XXXX/X, L., o vymoženie sumy 1.762,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2Er/1290/2013-18 zo dňa 26. júna 2014, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina uznesením č. k. 2Er/1290/2013-18 zo dňa 26.06.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 21.06.2013, doručenú exekučnému súdu dňa 01.07.2013, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že dňa 01.07.2013 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom návrhu na vykonanie exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 08432/12 zo dňa 15.01.2013. Spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola predložená aj úverová zmluva vo forme schválenej žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, uzavretá dňa 23.06.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (bankou) a povinnou, spolu s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 08.07.2009 medzi oprávneným a povinnou, ktorej súčasťou bola i rozhodcovská doložka. Súd v rámci konania podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal rozhodcovskú doložku, keď v danej veci právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je zároveň vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky v rámci dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za štandardnú (formulárovú), s ktorou povinná ako spotrebiteľ síce mala možnosť sa oboznámiť pred jej podpísaním, no nemohla ovplyvniť jej obsah. Nejde tak o individuálne dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Súd ďalej uviedol, že obsah rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorej uzavretie si dlžník - spotrebiteľ nevymienil a jej podmienky reálne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech dlžníka. Dojednanie vo formulárovom texte rozhodcovskej zmluvy o jednostrannom výbere jednej z alternatív riešenia sporov žalobcom (ktorým je spravidla veriteľ), ktorému patrí i výber rozhodcovského súdu, je dojednaním, ktoré zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu, a to v neprospech spotrebiteľa, sledujúce oslabenie jeho pozície v právnom vzťahu, obmedzenie či znemožnenie využitia účinných právnych prostriedkov na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a v konečnom dôsledku obchádzanie všeobecne záväznej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Takýto výkon práva veriteľa v právnom vzťahu proti dlžníkovi - spotrebiteľovi odporuje i dobrým mravom a nepožíva preto právnu ochranu. Nakoľko rozhodcovská doložka podľa názoru súdu obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 3 Smernice rady 93/13/EHS, s právnymi dôsledkami ich absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a ide o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v spore, nemohol rozhodcovský rozsudok v dôsledku exekučným súdom konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúceho nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu ako exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Vzhľadom na nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu ako jednej z podstatných podmienok exekučného konania, súd podľa § 44 ods. 2 vety tretej Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nebol oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, len jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že by exekučný súd mohol skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ súdy poukazujú na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Kristina Rodriguez Nogueira, oprávnený poukázal na nesprávnu interpretáciu tohto rozhodnutia, ktorá interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu do slovenského jazyka. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ak má pre takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Exekučný súd preto nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Zo slovenského ani európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 202 ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 169 ods. 1 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky oprávneného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 08.07.2009 (bod 4) neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia odkazuje. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dôsledku neprijateľnosti a následnej neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve potom súd prvého stupňa správne konštatoval, že spor medzi účastníkmi nemohol rozhodnúť rozhodcovský súd a ak tak urobil, je rozhodcovský rozsudok z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu materiálne nevykonateľný (nezáväzný). V súvislosti s námietkou oprávneného, že exekučný súd presiahol rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok odvolací súd poukazuje na to, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ cit. predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) "vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých). Princíp v spotrebiteľských veciach však, v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa ustanovení zákona v rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Vo vzťahu ku komunitárnemu právu odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru priamo vo vzťahu k Slovenskej republike vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská sp. zn. C-76/10, rozhodnutie zo dňa 16.11.2010, z ktorého vyplýva jednoznačný a nepochybný všeobecný záver, že v zmysle komunitárneho práva exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací dôvod oprávneného, v zmysle ktorého exekučný súd by nemal posudzovať obsahovú (vecnú) stránku exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je vzhľadom na uvedené nedôvodný. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie končí rozhodnutím o zastavení exekučného konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.