Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221202 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113221202.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/ XX, XXX XX S. Y., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom Na C. XXX/XX, XXX XX F., adresa pre doručovanie: P. O. BOX 6, 010 07 Žilina, proti žalovanému v 1/ rade: REKOSTAVEX, s.r.o., so sídlom 029 56 Zákamenné 709, IČO: 36 376 469, žalovanému v 2/ rade: Ing. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B. XXXX/XX, XXX XX H. H., v konaní o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2.11.2010 neexistuje, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2014-156 zo dňa 6. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2014-156 zo dňa 6. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1/, v 2/ rade náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodne rozhodol dňa 13.5.2014 uznesením č.k. 10Cb/64/2014-96 tak, že konanie v prejednávanej veci zastavil z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Svoj záver okresný súd odôvodnil tým, že právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2.11.2010 priznávajúci žalovanému v 1/ rade peňažné plnenie na základe faktúr č. 208041 a č. 209003 v sebe zahŕňa aj pozitívne určenie existencie uplatneného práva. Okresný súd v pôvodnom rozhodnutí uzavrel, že predmetný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín je prekážkou rozhodnutej veci pre akýkoľvek ďalší návrh na určenie, vychádzajúci z rovnakého skutkového základu pri zachovaní identity účastníkov a predmetu konania. Krajský súd uznesením zo dňa 12.8.2014, č.k. 13Cob/194/2014-147, zrušil rozhodnutie okresného súdu zo dňa 13.5.2014, č.k. 10Cb/64/2014-96 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z titulu predčasnosti rozhodnutia, keďže je potrebné sa zaoberať odvolacou argumentáciou žalobcu v rovine právnej istoty pri rozhodovaní. Okresný súd ďalej poukázal na to, že krajský súd skonštatoval správne zistenie prekážky rozhodnutej veci, ktorá bola tvorená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2.11.2010, keďže i v danom žalobcom vyvolanom konaní ide o tých istých účastníkov ako v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/19/2010 a súčasne ide o totožnosť nároku - skutku, ktorým je posúdenie záväzku žalobcu na plnenie žalovaným. Okresný súd poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, prezentovaného v uznesení zo dňa 12.8.2014, č.k. 13Cob/194/2014-147, v zmysle ktorého konanie sp. zn. 10Cb/64/2014 trpí neodstrániteľnou vadou nedostatku podmienok konania spôsobených existenciou prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010, č.k. 2Cb/19/2010-68 a s poukazom na tento záver krajského súdu okresný súd opätovne rozhodol o zastavení konania podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Na základe pokynu odvolacieho súdu sa okresný súd zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní zo dňa 2.6.2014 a za tým účelom sa oboznámil s uznesením zo dňa 11.7.2013, sp. zn. 20CoE/18/2013 Krajského súdu v Žiline, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29.11.2012, č.k. 5Er/17/20111-280, ktorým bolo vyhovené námietkam vzneseným povinným proti exekúcii a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Bolo zrejmé, že exekučné konanie sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010, č.k. 2Cb/19/2010-68, ktorý predstavuje rozsudok pre zmeškanie. Okresný súd sa zaoberal vysloveným názorom v tomto rozhodnutí krajského súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ako aj rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý bol viazaný názorom Krajského súdu v Žiline, z ktorého dôvodu uznesením zo dňa 28.1.2014, č.k. 5Er/17/2011-398 zamietol námietky povinného a povolil odklad exekúcie vedenej voči povinnému až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/64/2014. V súvislosti s argumentáciou, ktorá bola použitá v týchto rozhodnutiach, a to zo strany Krajského súdu v Žiline, že podaná žaloba o určenie, že právo priznané rozsudkom neexistuje, sa považuje za jedinú možnú obranu povinného v exekučnom konaní, ak k zániku vymáhaného práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, okresný súd skonštatoval, že sa jednalo o názor exekučného senátu Krajského súdu v Žiline, ktorý pre okresný súd rozhodujúci obchodno-právnu vec v odlišnom konaní nie je záväzný. Okresný súd ďalej uviedol, že tento názor Krajského súdu v Žiline možno označiť za ojedinelý, pretože z dostupných rozhodnutí iných okresných a krajských súdov ani zo zverejnených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okresnému súdu nebolo známe, že by bol všeobecne prijatý a aplikovaný v praxi. Ani žalobca na podporu svojho stanoviska nepredložil žiadne ďalšie rozhodnutia iných súdov, ktoré by zastávali rovnaký názor. Okresný súd ďalej uviedol, že za ustálenú judikatúru pritom možno považovať len takú prax súdov, ktorá má oporu vo všeobecne záväznej právnej norme a je konštantne potvrdzovaná rozhodnutiami viacerých súdov rôznych stupňov v priebehu dlhšieho časového obdobia. Pokiaľ aj Krajský súd v Žiline vo svojich rozhodnutiach pripúšťa žalobu o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom neexistuje a vychádza z monografie JUDr. Jána Mazáka: Exekučný poriadok - Komentár, časti vysvetľujúcej ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je tak súčasne potrebné poukázať na to, že v tomto výklade je pripustená osobitná žaloba o určenie, že priznané právo na plnenie neexistuje, avšak bez toho, aby sa autor bližšie zaoberal jej ďalšími procesnými súvislosťami najmä účinkami pôvodného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia priznávajúceho právo na plnenie vo vzťahu k podmienkam konania o takejto žalobe. Z textu nebolo zrejmé, akým spôsobom mienil autor preklenúť procesnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa nepochybne objaví pri každej aplikácii takejto žaloby. Okresný súd uviedol, že sa oboznámil aj s ďalšou dostupnou odbornou literatúrou, konkrétne Števček M., Ficová S. a kol.: Exekučný poriadok, Komentár, 1. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2011; Hromádková L., Horváth E.: Exekučný poriadok s komentárom, Žilina: Poradca s.r.o., 2011; Krajčo J.: Komentár, Exekučný poriadok, Bratislava: Eurounion spol. s r.o., 2009 a ani v jednej z týchto publikácii okresný súd neobjavil obdobný názor ako uvádza JUDr. Ján Mazák, a teda že by nemožnosť zastavenia exekúcie v prípade zániku priznaného práva pred vydaním rozhodnutia bolo možné zvrátiť osobitnou žalobou o určenie, že priznané právo neexistuje. Uvedený názor preto nebolo možné považovať za záver, ktorý by bol právnou teóriou bezvýhradne akceptovaný. Okresný súd ďalej v odôvodení uviedol, že si je vedomý potreby vytvárať rozhodovacou činnosťou stav právnej istoty, ktorého základom je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, teda zachovanie rovnakého posúdenia určitej právne relevantnej otázky pri jej opakovaní sa v rovnakých podmienkach, avšak je potrebné do úvahy zobrať aj skutočnosť, že sudcovia rôznych súdov a rôznych súdnych oddelení nemajú vždy možnosť podrobne sa navzájom oboznámiť so smerovaním ich rozhodovacej činnosti. Rozličné procesné postupy a právne názory sú tak prirodzeným výsledkom aplikačnej praxe existujúcej sústavy všeobecných súdov, pričom ich zosúlaďovanie nie je úlohou prvostupňového súdu. Okresný súd zotrval na názore, podľa ktorého právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010, č.k. 2Cb/19/2010-68 priznávajúci žalovanému v 1/ rade peňažné plnenie obsahuje aj pozitívne určenie existencie uplatneného práva, a preto vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 10Cb/64/2014 o žalobe žalobcu zo dňa 26.6.2013, ktorou sa domáha určenia, že právo priznané žalovanému v 1/ rade rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 z 2.11.2010 neexistuje. Okresný súd ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.4.2009, sp. zn. 1 Obo/95/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal jednoznačný záver, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci už rozsúdenej pre konania o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, nakoľko vychádza z rovnakého právneho a skutkového základu. Za predpokladu, že by bolo možné uplatňovať určovacím návrhom, či existuje právo na plnenie, o ktorom plnení ako povinnosti bolo už právoplatne rozhodnuté, by dochádzalo k porušovaniu zásady zakotvenej v ustanovení § 159 O.s.p. a zároveň k preskúmavaniu právoplatného rozhodnutia v odvolacom konaní, čo právny poriadok Slovenskej republiky (O.s.p.), nepripúšťa. Bolo vecou žalobcu, pokiaľ bol na určité plnenie duplicitne zaviazaný, aby sa bránil jeho zákonnou možnosťou, podaním odporu, a pokiaľ tak neurobil, ani jeho prípadná duplicitná povinnosť sa nedá podaním žaloby o určenie neexistencie priznaného plnenia zhojiť. Okresný súd uviedol, že z titulu zastavenia konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania tak nebol povinný ani oprávnený sa zaoberať vecno-právnou argumentáciou žalobcu v rozsahu posudzovania dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie 72.469,65 Eur, keďže táto otázka bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/19/2010. Rovnaký záver okresný súd vyslovil aj vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa procesného postupu Okresného súdu Dolný Kubín pri doručovaní súdnych písomností žalobcovi, ktoré bolo potrebné uplatniť cestou zákonom predvídaných opravných prostriedkov. Okresný súd vyslovil, že sa nejedná o odmietnutie spravodlivosti, tak ako to tvrdí žalobca v odvolaní zo dňa 2.6.2014. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, pričom vznik takýchto trov z obsahu spisu na ich strane ani nevyplýval. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že záver okresného súdu považuje za arbitrárny. Žalobca poukázal na to, že ak Okresný súd Dolný Kubín vo veci vedenej pod sp. zn. 2Cb/19/2010 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v neprítomnosti žalobcu, je jeho jedinou možnosťou ako sa domáhať ochrany pred exekúciou, podať žalobu o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02.11.2010 neexistuje. Žalobca mal za to, že súd mal poskytovať ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania tak, ako mu to vyplýva z ust. § 1 O.s.p.. Okresný súd bol povinný posúdiť žalobu doručenú okresnému súdu dňa 03.07.2013 z pohľadu procesnej obrany ako jedine možnej proti exekučnému konaniu, ktoré sa vedie na podklade súdom priznanej pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní, v čase, keď táto už neexistovala. Žalobca v pôvodnom konaní nemohol v určitom čase uplatniť svoju obranu a realizovať tak ústavné právo podľa čl. 46 Ústavy SR na súdnu ochranu. Žalobca sa podanou žalobou bráni exekučnému konaniu a exekúcii. K zániku práva z hmotno-právnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním exekučného titulu a v takomto prípade nemožno postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Podľa právnej teórie procesnú nápravu možno dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa bude žalobca domáhať určenia, že priznané právo na plnenie neexistuje. Takýmto spôsobom možno dosiahnuť zastavenie exekúcie vykonávanej na základe rozsudku v konaní, v ktorom podľa povahy okolnosti veci bude odňatá možnosť povinnému konať pred súdom. Zmienená právna teória sa aplikuje aj v praxi, a to v rozhodovacej činnosti v obvode Krajského súdu v Žiline, v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Er/17/2011 z 31.10.2013, uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20CoE/127/2013 z 28.01.2014, ktorým predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20CoE 18/2013 z 11.7.2013. V označených rozhodnutiach konajúce súdy akceptovali žalobu o určenie, že právo na plnenie priznané iným rozsudkom neexistuje a z dôvodu existencie tejto žaloby prerušili exekučné konanie. Okresný súd opomína posudzovať predmetnú vec individuálne a zohľadniť, že podaná žaloba je jedinou možnou obranou žalobcu proti exekúcii, ktorú nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. Bez ohľadu na to, či v pôvodnom konaní žalobca zavinil svojím správaním procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a doručenie rozhodnutia bolo vykonané tzv. náhradným doručením, nemožno uprieť žalobcovi realizáciu ústavou priznaného práva na súdnu ochranu. Pri materiálnom chápaní práva na súdnu ochranu je potom príslušný súd povinný rozhodnúť o žalobe po preskúmaní žaloby z vecného a právneho hľadiska a nie žalobu odmietnuť z procesných dôvodov. Ak žalobca preukáže svoje tvrdenia, že pohľadávka žalovaného už v čase pred začatím exekučného konania neexistovala a príslušný súd mu neposkytne súdnu ochranu, rozhodne ako orgán verejnej moci o bezdôvodnom obohatení žalovaného a vytvorí skutkový a právny základ pre nárok žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorý si bude uplatňovať proti štátu. Záver okresného súdu vo vzťahu k vysloveným odborným názorom prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD. vyznieva nepresvedčivo, a zhodnotenie okresného súdu je nesprávne. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/95/2008, tak žalobca poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky zverejňuje rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to za účelom zabezpečenia jednotného výkladu a jednotného používania. Význam takéhoto uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické rešpektovanie tzv. konštantnej judikatúry súdmi, je treba vidieť z pohľadu princípu predvídateľnosti práva, ktoré je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky viazaná. Uvedené v žiadnom prípade neznamená, že všetky rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobúdajú povahu precedensov, alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom. Súdne rozhodnutie nie je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Ďalej sa poznamenáva čl. 20 bod 1 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného v Zbierke zákonov pod poradovým číslom 291/2006, keď kolégium zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach a) senátov tohto kolégia, alebo b) dvoch alebo viacerých súdov nižšieho stupňa. Podľa čl. 20 bod 14 Rokovacieho poriadku z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia kolégií pri svojom rozhodovaní. Súd prvého stupňa vo svojej argumentácii neodkazuje na žiadne stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade. Mal za to, že okresný súd vecne správne rozhodol. Jeho rozhodnutie je presvedčivé a je v súlade s ustálenou judikatúrou, v danom prípade aj Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.4.2009 sp. zn. 1Obo/95/2008. Žalovaný v 1/ rade navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný v 2/ rade. Mal za to, že konanie žalobcu je neustálym spochybňovaním ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Ústavy SR, týkajúcich sa existencie práva na plnenie priznaného právoplatným rozsudkom súdu, čo znamená, že rozhodnutie je pre účastníkov zásadne nezmeniteľné a záväzné a žalobca má snahu vyhnúť sa plneniu, na ktoré bol právoplatne zaviazaný rozsudkom súdu a jeho konanie voči žalovaným má známky šikanózneho konania a zneužívania práva, čo je v rozpore s ust. § 2 O.s.p.. Práve z titulu právnej istoty žiadna zo strán nemá právo žiadať preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 133/2009, z ktorého vyplýva, že právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľné a záväzné, takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých účastníkov záväzné. Právne vzťahy ním vyriešené je možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom, a to mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 42/2006 - Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa (či výslovne, alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva, alebo právneho vzťahu. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 288/2009 - právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/42/2006 za aplikácie ust. § 159 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Žalovaný v 2/ rade poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 19/09 zo dňa 2.4.2009 vo väzbe k základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zahŕňa v sebe aj právo na ochranu pred opakovaným uplatňovaním práva, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, pokiaľ nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia v predpísanom konaní. Ústavný súd v Náleze sp. zn. 2/93 Sb.2 vyslovil, že právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu na určenie už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia, či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované o plnenie. Ďalej Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 19/09 z 2.4.2009 vyslovil, že ...„právoplatné rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov sú všeobecne záväzné. Sudca nemôže odmietnuť svoju viazanosť nálezom Ústavného súdu SR s odkazom na úpravu čl. 144 ods. 1 ústavy“. Skutočnosť, že súdy v konaní o určovacej žalobe nepostupovali v predmetnej veci v súlade s predstavami žalobcu, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho označeného základného práva podľa ústavy. Žalovaný v 2/ rade žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu krajský súd primárne poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Cob/194/2014 zo dňa 12.08.2014, ktorým bolo pôvodné uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2014-96 zo dňa 13. mája 2014 zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil záväzný právny názor pre posúdenie otázky právoplatne rozhodnutej veci a skonštatovania neodstrániteľného nedostatku podmienky konania a súčasne uložil okresnému súdu v záujme princípu právnej istoty, na ktorú apeloval žalobca, aby došlo k vyhodnoteniu záveru okresného súdu v danom konaní, vo väzbe k stanovisku, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Er/17/2011 zo dňa 31.10.2013 v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20CoE/127/2013 zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 20CoE/18/2013 zo dňa 11.07.2013. Po opätovnom rozhodnutí okresným súdom, a to napadnutým uznesením č.k. 10Cb/64/2014-156 zo dňa 6. novembra 2014 je nevyhnutné konštatovať, že okresný súd dôsledným spôsobom aplikoval ust. § 226 O.s.p., keď vychádzal z viazanosti vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v tom smere, že právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02. novembra 2010 je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k žalobe žalobcu o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02. novembra 2010, neexistuje. Za viazanosti týmto vysloveným právnym názorom krajským súdom okresný súd v novom konaní postupoval, a preto jeho postup v tejto rovine nie je možné vyhodnotiť ako nesprávny, prípadne arbitrárny. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd opätovne zopakoval tie právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a je postačujúce na ne len odkázať. Tento postup krajského súdu má oporu aj v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, z ktorého vyplýva, že ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, v zásade sa možno obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že na základe zisteného, za aplikácie ust. § 159 ods. 3 O.s.p. je tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom súdneho konania podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Táto prekážka bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Okresný súd správne zistil, že je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a to rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010, keďže i v danom vyvolanom konaní žalobcom ide o tých istých účastníkov ako v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/19/2010 a súčasne ide o totožnosť nároku - skutku, rovnaký predmet konania, pretože ide o posúdenie záväzku žalobcu na plnenie žalovaným. Práve žaloba o plnenie, o ktorej bolo rozhodnuté Okresným súdom Dolný Kubín rozsudkom č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010, je odpoveďou o existencii záväzku žalobcu vo vzťahu k žalovaným, keďže pri podaní žaloby o plnenie súd skúma, či právo existuje, je dané alebo nie. Ak o rovnakom skutku, a to o povinnosti žalobcu plniť bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010, tak takýto právoplatný rozsudok je prekážkou pre konanie, ktoré chcel vyvolať žalobca doručenou žalobou na Okresný súd v Žiline dňa 03.07.2013, ktorou uplatnil určovací výrok, že takéto právo na plnenie priznané žalovanému v 1/ rade rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010 neexistuje. Nepochybne o tom istom nároku, a to o záväzku žalobcu plniť žalovanému v 1/ rade, už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010 a táto skutočnosť bráni tomu, aby sa opätovne o „tej istej veci“ viedlo opäť nové konanie. Totožnosť skutku - veci bola daná, keďže tento vychádzal zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, na základe ktorého vznikol záväzok žalobcu plniť žalovanému v 1/ rade. V konečnom dôsledku sa žalobca domáha posudzovania rovnakého skutku, t.j. existencie záväzkového vzťahu a z neho vyplývajúceho záväzku žalobcu plniť žalovanému v 1/ rade, avšak s opačným vyhodnotením, že takýto záväzok na zaplatenie tu neexistuje. Ak aj v danom konaní vystupuje žalovaný v 2/ rade, tak uvedené si vyžiadalo postúpenie pohľadávky po právoplatnom skončení konania vo veci sp. zn. okresného súdu 2Cb/19/2010, čo však zachovalo totožnosť účastníkov. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2002, sp. zn. 3Cdo 100/01, podľa ktorého ...„právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku)“. Naviac, okresný súd v predložení veci krajskému súdu, a to v podaní zo dňa 04.06.2014 poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2009 zo dňa 02.04.2009, z ktorého vyplýva, že ...„Prekážka veci rozsúdenej definitívne znemožňuje ďalšie nastoľovanie otázky zachovávania ústavnosti. Predstavuje teda takú brzdu v rámci princípu právnej istoty, ktorá ďalšie uplatňovanie princípu zachovávania ústavnosti vylučuje. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zahŕňa v sebe aj právo na ochranu pred opakovaným uplatňovaním práva, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, pokiaľ nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia v predpísanom konaní“. Krajský súd uvádza, že pre uvedený záver sa už v súvislosti so svojim pôvodným konaním, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 13Cob/194/2014, oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/19/2010, z ktorého vyplynulo, že v postavení žalobcu vystupujúci REKOSTAVEX, s.r.o., so sídlom 029 56 Zákamenné 709, IČO: 36 376 469, sa domáhal proti žalovanému Pavlovi Kotúľovi, pôvodne s miestom podnikania Nemocničná 1947/37, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 32 727 551, zaplatenia sumy 72.469,65 Eur s príslušenstvom, zmluvnou pokutou, v rámci ktorej uplatnenej pohľadávky bol odkaz aj na faktúru č. 208041, č. 209003, ktorý nárok sa odvíjal od uzavretej Zmluvy o dielo č. 03/2008 zo dňa 31.03.2008, v ktorej objednávateľom bol Pavol Kotúľ a zhotoviteľom bol REKOSTAVEX, s.r.o.. Zo spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/19/2010, a to z uznesenia č.k. 2Cb/19/2010-43 zo dňa 27. júla 2010 vyplynulo, že žalovanému sa doručovala žaloba spolu s poučením aj o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p.. V zmysle obálky na č.l. 49 spisu mal krajský súd preukázané, že predmetné uznesenie bolo Pavlovi Kotúľovi doručované podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p., t.j. zákonným spôsobom, keďže fikcia doručenia je upravená práve ust. § 48 ods. 3 O.s.p. a nebola v takomto prípade vylúčená. Rovnako aj v zmysle ust. § 48 ods. 3 O.s.p. bol doručený Pavlovi Kotúľovi termín pojednávania, ktorý bol nariadený pred okresným súdom na deň 02. novembra 2010, na ktorom podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní boli vykonávané listinné dôkazy tvoriace súčasť spisového materiálu a vo veci bolo rozhodnuté podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ spôsob doručovania v zmysle fikcie doručenia upravuje ust. § 48 ods. 3 O.s.p. a rovnako zákon, a to Občiansky súdny poriadok, dáva možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie tak, ako to bolo vo veci rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010, potom nie je možné sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu, keďže takýto spôsob doručovania a rozhodovania upravuje zákon, v danom prípade Občiansky súdny poriadok, čo zodpovedá aj čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Krajský súd sa stotožňuje aj so závermi okresného súdu vyjadrenými v napadnutom uznesení, ktoré boli vyslovené vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Er/17/2011 zo dňa 31.10.2013 v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20CoE/127/2013 zo dňa 28.01.2014, sp. zn. 20CoE/18/2013 zo dňa 11.07.2013. Pokiaľ sa žalobca bránil aj poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, s odkazom na názor vyslovený prof. JUDr. Jánom Mazákom, PhD., podľa ktorého „k zániku práva z hmotno-právnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním exekučného titulu. V takom prípade nemožno postupovať podľa tohto ustanovenia. Procesnú nápravu možno dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa žalobca bude domáhať určenia, že priznané právo na plnenie neexistuje. Takýmto spôsobom možno dosiahnuť zastavenie exekúcie vykonávanej aj na základe rozsudku pre zmeškanie, ak ho nebolo možné odvrátiť iným procesným spôsobom“, tak krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že táto argumentácia sa dostáva do rozporu s ust. § 159 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova, ako aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, na ktorú poukazoval vo svojom rozhodnutí nielen okresný súd, ale aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v tejto sporovej právnej veci. Práve, pokiaľ by súdy pripustili konanie o žalobe žalobcu o určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02. novembra 2010 neexistuje, tak by došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý princíp sa prejavuje aj v tom, že nielen účastníci, resp. tí, ktorých právoplatné rozhodnutie zaväzuje, ale aj samotné súdy vychádzajú z právoplatných rozhodnutí, ktoré sú záväzné, nezmeniteľné. Okresný súd v záujme práve právnej istoty a v záujme záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia namieste poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/95/2008 zo dňa 07.04.2009, z ktorého okrem iného vyplýva ...„za predpokladu, že by bolo možné uplatňovať určovacím návrhom, či existuje právo na plnenie, o ktorom plnení ako povinnosti bolo už právoplatne rozhodnuté, by dochádzalo k porušovaniu zásady zakotvenej v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. a zároveň k preskúmavaniu právoplatného rozhodnutia v odvolacom konaní, čo právny poriadok, a to Občiansky súdny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa“. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR primárne akceptuje záväzný stav právoplatných súdnych rozhodnutí, a z uvedeného bolo nevyhnutné vychádzať aj pri posudzovaní podanej žaloby žalobcu okresným súdom a následne Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím vo väzbe k odvolaniu žalobcu. Nie je preto namieste odvolací argument žalobcu, že by takýmto postupom okresného súdu a krajského súdu bolo žalobcovi odňaté právo na súdnu ochranu, keďže práve uvedeným postupom tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu je rešpektovaná záväznosť právoplatne rozhodnutej veci, a tým aj zákonné ust. § 159 ods. 3 O.s.p. s požiadavkou splneného princípu právnej istoty, ktorú dáva právoplatnosť súdneho rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľa, že sa mu odopiera právo na súdnu ochranu, pretože aj podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004 ...„reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania“. Odopretím prístupu k súdu nie je ani to, ak súd nerozhodne v súlade s požiadavkou žalobcu. O trovách spojených s týmto odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, keď došlo k potvrdeniu napadnutého uznesenia okresného súdu, je zrejmé, že úspešnými účastníkmi boli žalovaní v 1/, v 2/ rade. Žalovaní však neuskutočnili návrh na náhradu trov tohto odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre priznanie takýchto trov v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote), preto z titulu absencie návrhu žalovaným v 1/, v 2/ rade ako úspešným účastníkom odvolacieho konania náhrada trov tohto odvolacieho konania nebola priznaná. K úplnosti sa dodáva, že ani vznik takýchto trov nebol preukázaný, z obsahu spisového materiálu nevyplýval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.