Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236162 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113236162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA spol. s r. o., so sídlom Karadžičova 7610/16, Bratislava, IČO: 31 323 570, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom so sídlom M. R. S. X, A., proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, R., o zaplatenie sumy 426,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/160/2014-68 zo dňa 29. septembra 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/160/2014-68 zo dňa 29.09.2014 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 426,- eur s úrokom z omeškania špecifikovaným v žalobnom návrhu, na základe kúpnej zmluvy č. 30099831 zo dňa 08.04.2010. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1, 2, § 565, § 588, § 612 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 08.04.2010 kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a § 612 OZ, ktorú možno zároveň kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal odovzdať žalovanému predmet kúpy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zaň žalobcovi kúpnu cenu vo výške 501,- eur. Čas plnenia záväzku žalobcu bol v zmluve dohodnutý tak, že žalobcovi vznikla povinnosť odovzdať (dodať) predmet kúpy žalovanému 28 dní po splnení zmluvnej povinnosti žalovaným - zaplatení celej kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny bolo dojednané v mesačných splátkach - prvej splátke vo výške 101,- eur so splatnosťou dňa 14.04.2010 a ďalších 9 splátkach vo výške 44,44 eur, so splatnosťou poslednej splátky 14.01.2011. Súd dospel k záveru, že spôsob výkonu práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. K uvedenému záveru súd prvého stupňa dospel vychádzajúc zo skutočnosti, že časový moment, kedy malo dôjsť k plneniu povinnosti žalobcu ako predávajúceho, bol závislý od zaplatenia kúpnej ceny žalovaným. Čas plnenia záväzku žalovaného bol rozložený na pomerne dlhú dobu, a to vo forme čiastkových plnení - splátok splatných po dobu 9 mesiacov. Je zrejmé, že žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne plnenie a nezaplatil v celom rozsahu hneď prvú splátku. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že pravidelná podoba predaja tovaru na spotrebu je zo zákona spojená s odovzdaním veci, a následne s právami zo záruky veci. Vzhľadom na to, že žalovanému nebol žalobcom ešte dodaný predmet kúpy, keď tento pravidelný spôsob predaja bol zmenený na povinnosť odovzdať tovar až po úplnom zaplatení jeho kúpnej ceny, možno považovať toto zmluvné dojednanie za natoľko nevyvážené v neprospech spotrebiteľa, že v prípade, keď navyše spotrebiteľ ako dlžník nemôže zaplatiť takto dojednanú kúpnu cenu tovaru, podľa názoru súdu môže bez ďalších právnych prekážok od takto uzatvorenej kúpnej zmluvy odstúpiť, a to faktickým správaním, ktorým nebude ďalej pokračovať v uhrádzaní kúpnej ceny. Je síce pravdou, že v tomto prípade žalovaný čiastočne naďalej platil dojednanú kúpnu cenu, ale ani to podľa názoru súdu nič nemení na zachovaní práva žalovaného od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, čo žalovaný napokon aj výslovne vyjadril pred súdom. Kúpna zmluva podľa § 588 OZ, resp. spotrebiteľská kúpna zmluva podľa § 612 OZ, je materiálne dvojstranným právnym úkonom, charakterizovaným vzájomnosťou plnenia zmluvných strán. Žalobca ako veriteľ by mal spravidla podľa § 517 ods. 1 OZ od zmluvy odstúpiť, resp. domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny po prvom omeškaní už skôr, než po splatnosti všetkých splátok. Žalobca sa však obrátil na žalovaného s výzvou na plnenie až po uplynutí splatnosti všetkých splátok a následne si v súdnom konaní uplatnil nielen nárok na zaplatenie celej kúpnej ceny, ale aj úrokov z omeškania z tejto sumy, teda nároky v ich celkovom peňažnom vyjadrení vo vyššej sume ako bola dohodnutá kúpna cena, a to aj napriek tomu, že z jeho strany nebolo žalovanému poskytnuté doposiaľ žiadne plnenie, keďže k splatnosti záväzku žalobcu z kúpnej zmluvy ešte nedošlo. Žalovaný by tak mal žalobcovi v zmysle žaloby zaplatiť celú kúpnu cenu, ako aj úroky z omeškania, bez toho, aby dostal od žalobcu akékoľvek plnenie. Až po tomto by mal žalovaný nárok požadovať od žalobcu protiplnenie, na ktorom už z dôvodu uplynutia dlhého času zrejme ani záujem nemôže mať. Uvedené konanie žalobcu sa tak z pohľadu súdu javí ako nepoctivé, priečiace sa dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a žalovanému, ktorému ako úspešnému účastníkovi v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobnému návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, majúce súčasne znaky arbitrárnosti a porušovania právnej istoty v zmysle platných právnych predpisov. Uviedol že žalovaný svojim postupným plnením kúpnej ceny konkludentne prejavil úmysel zaplatiť aj zostatok kúpnej ceny, čím uznal dôvodnosť nároku žalobcu aj na zvyšok kúpnej ceny, ktorý je predmetom tohto konania. Týmto faktickým správaním žalovaného sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nezaoberal. V ďalšom uviedol, že so žalovaným sa dohodli o výhrade vlastníckeho práva v súlade s ust. § 601 OZ, pričom predmetné zmluvné dojednanie nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením a nemožno ho považovať za podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje nerovnovážnosť strán, priečiacu sa dobrým mravom. Žalovaný mal možnosť slobodne sa rozhodnúť, či uzatvorí kúpnu zmluvu, pričom o dojednaní predmetnej výhrady bol riadne upovedomený a s týmto dojednaním súhlasil. Výhrada vlastníctva k predmetu kúpnej zmluvy úzko súvisí aj s dohodou o zaplatení kúpnej ceny v splátkach. Samotná skutočnosť, že žalovanému umožnil zaplatenie kúpnej ceny v splátkach je znakom dobromyseľnosti a prejavom snahy umožniť spotrebiteľovi nadobudnúť tovar, ktorý mu jeho finančná situácia neumožňuje zaplatiť jednorázovo. Dohoda o splátkach je výsledkom vzájomne prejavenej vôle oboch zmluvných strán s maximálnym ohľadom na finančné možnosti žalovaného ako spotrebiteľa. Je preto logické, že si po súhlase žalovaného dojednáva výhradu vlastníctva, aby tak ochránil aj svoje záujmy a svoje výrobky. Konštatovanie súdu, že po takom dlhom čase od uzatvorenia kúpnej zmluvy už žalovaný ako spotrebiteľ nemusí mať akýkoľvek záujem na danom tovare, je výlučne domnienkou prvostupňového súdu, ktorá nemôže byť základom pre rozhodnutie vo veci samej a vyhodnotenie celého dojednania ako contra bonos mores. Bol to totiž práve žalovaný kto využil možnosť zaplatiť kúpnu cenu vo forme splátok za podmienky, že tovar mu bude dodaný do 28 dní od uhradenia celej kúpnej ceny. Pre udržanie právnej istoty je neprijateľné, aby konanie žalobcu bolo súdom vyhodnotené ako v rozpore s dobrými mravmi len z dôvodu platobnej neschopnosti žalovaného. Za nesprávne právne a skutkové posúdenie veci považuje konštatovanie súdu, že je obvyklé, že veriteľ odstúpi od zmluvy so žalovaným po neuhradení už prvej splátky. Spotrebiteľom predáva tovar k ich spokojnosti, s využitím najmä v domácnosti, preto dobromyseľne, v snahe poskytnúť spotrebiteľom svoje produkty, ponecháva maximálnu možnú dobu na zaplatenie kúpnej ceny, t. j. do doby splatnosti poslednej splátky. Prvostupňový súd však aj v tom vidí nedobromyseľné konanie, hoci sa nezoberal napr. takou skutočnosťou, že dodáva tovar spotrebiteľom bez ohľadu na to, za aký dlhý časový úsek dôjde k zaplateniu kúpnej ceny (napr. aj až na základe úspešne vykonanej exekúcie) a pritom každému zachováva všetky práva spotrebiteľa ako kupujúceho vyplývajúce z platnej právnej úpravy. Zo strany prvostupňového súdu je jasné a zreteľné, svojvoľné a neopodstatnené nahrádzanie prejavu vôle žalovaného len na základe ničím nepreukázaných tvrdení a subjektívneho prejavu a vyjadrení a akéhosi faktického správania. Súd však neskúmal existenciu a splnenie podmienok pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy, iba zhodnotil konanie žalobcu ako priečiace sa dobrým mravom a nepožívajúce právnu ochranu a následne legalizoval odstúpenie od zmluvy žalovaného z jeho správania pred súdom. Tvrdenie súdu, že žalovaný bol poškodený, znevýhodnený práve skrz dohody o splátkach považuje za absolútne nejasné, neprijateľné, nezrozumiteľné, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a rozporuplné. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že postup a správanie sa žalobcu pri uzatváraní zmluvy a následnej realizácii jeho nároku v tomto konaní nebolo korektné. Je zrejmé, že žalobca zmluvu so žalovaným uzavrel s určením dlhšej doby splácania kúpnej ceny tovaru (9 mesiacov), pričom až následne po uplynutí tohto času mal dodať objednaný tovar. Napriek tomu, že žalovaný svoju povinnosť uhrádzať kúpnu cenu riadne neplnil, žalobca so žalovaným nekomunikoval a až po uplynutí doby, počas ktorej malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny, začal realizovať svoje právo na súdnu ochranu. Takýto postup považoval aj odvolací súd za neprípustný, porušujúci práva spotrebiteľa a zjavne odporujúci dobrým mravom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že spotrebiteľ bol povinný plniť svoju povinnosť bez toho, aby mu bolo poskytnuté akékoľvek protiplnenie žalobcom ako predávajúcim. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodnutú výhradu vlastníckeho práva, odvolací súd súhlasí s tým, že táto je i v prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy možná. V zmysle ust. § 601 OZ sa však výhrada vlastníckeho práva musí dohodnúť písomne, pričom z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva, že by táto bola medzi účastníkmi dohodnutá. Za výhradu vlastníckeho práva totiž nemožno považovať určenie termínu dodania tovaru do 28 dní po pripísaní poslednej splátky. Žalobcovi pritom zrejme uniká význam a účel uvedeného inštitútu (výhrady vlastníckeho práva), ktorého účelom je zachovanie vlastníckeho práva predávajúceho napriek odovzdaniu predmetu kúpy kupujúcemu, s ktorým odovzdaním je v zmysle § 133 ods. 1 OZ spojené práve nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim. V prípade výhrady vlastníckeho práva teda vlastnícke právo do času úplného zaplatenia kúpnej ceny zostáva zachované predávajúcemu a kupujúci sa stáva len držiteľom predmetu kúpy. V danom prípade sa však kupujúci nestal ani len držiteľom predmetu kúpy (ktorý navyše mal slúžiť na zdravotnícke účely), keďže tento mu nebol predávajúcim odovzdaný, nakoľko jeho odovzdanie bolo viazané až na splnenie záväzku kupujúceho spočívajúceho v zaplatení celej kúpnej ceny. V tejto súvislosti, aj v nadväznosti na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na čas, ktorý od uzavretia kúpnej zmluvy uplynul (do uplatnenia nároku na súde viac ako tri roky), je len logický záver súdu prvého stupňa o možnej a vysoko pravdepodobnej strate záujmu kupujúceho o predmet kúpy, najmä keď kupujúci prestane uhrádzať kúpnu cenu (v rámci ktorej nebola v celom rozsahu uhradená ani len prvá splátka). V danom prípade bol tento záver nakoniec preukázaný aj výpoveďou samotného žalovaného, z ktorého dôvodu odvolacia námietka žalobcu, že ide len o domnienku súdu, nie je na mieste. Odvolaciemu súdu nakoniec nedá nepoukázať na paradoxnosť tvrdenia žalobcu o jeho „dobromyseľnosti“ a konaní v záujme a v prospech spotrebiteľa, keďže svoj tovar dodáva napr. aj až na základe úspešne vykonanej exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca spotrebiteľa „núti“ kúpiť si jeho produkty aj za cenu zvýšených nákladov spojených s uplatnením nároku cestou súdu a následným vymáhaním pohľadávky, a to všetko stále bez toho, aby žalovanému poskytol akékoľvek protiplnenie a niesol akékoľvek riziko vo vzťahu k predmetu kúpy, ktorý je stále v jeho vlastníctve i držbe. Keďže žalobca ako veriteľ mal možnosť v prípade neplnenia si povinností žalovaným odstúpiť od zmluvy, ktoré odstúpenie by pre neho malo určite menšie následky ako vymáhanie nároku cestou súdu pre spotrebiteľa, stále bez povinnosti žalobcu poskytnúť spotrebiteľovi akékoľvek protiplnenie, nemožno postup žalobcu v žiadnom prípade považovať za dobromyseľný a prospešný pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu z dôvodu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu ochranu) a odôvodnenie rozsudku, ako už konštatoval vyššie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania ako výroku závislého, ktorý zároveň nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ v odvolaní navrhol v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, aby odvolací súd proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že v danej veci ide o vec zásadného právneho významu. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvod na pripustenie dovolania, keď v danej veci bol skúmaný súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, pričom z odvolania zároveň nie je zrejmé v čom vidí navrhovateľ otázku zásadného právneho významu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.