Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/79/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213367 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114213367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 516 Eur a ostatných postihových práv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/5/2014-30 zo dňa 22.07.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm/5/2014-30 zo dňa 22.07.2014 v napadnutom výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 516 Eur od 19.04.2011 do zaplatenia zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 516 Eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne počítaným zo sumy 516 Eur od 31.01.2011 do 18.04.2011, spolu so zmenkovým úrokom 6 % ročne počítaným zo sumy 516 Eur od 18.04.2011 až do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,72 Eur, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 516 Eur od 19.04.2011 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom podaným na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku IV. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 516 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 31.01.2011 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 516 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1,72 Eur a na náhradu trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že je majiteľom vlastnej vistazmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 25.03.2010 na zmenkovú sumu 516 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31. januára 2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ neuhradil zmenku ani čiastočne. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Okresný súd poukázal na Článok 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Článok 2 bod 1., Článok 3 bod 1., Článok 4 bod 1., Článok 5 bod 1., 2., 3., Článok 7 bod 1., 3., Článok 12 bod 1., Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) a konštatoval, že v prejednávanej veci ide o vzťah medzi účastníkmi - zahraničnou právnickou osobou na strane žalobcu a slovenským štátnym občanom - fyzickou osobou na strane žalovaného, ktorí majú svoje sídla v dvoch rôznych štátoch Európskej únie, okresný súd stanovil svoju právomoc vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a Článku 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach. Okresný súd poukázal na to, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie, len ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné. Prvostupňový súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď spolu s kópiu návrhu a zmenky podľa Článku 5 bod 2. a 3. nariadenia. Žalovaný prevzal zásielku dňa 19.05.2014, pričom v lehote 30 dní odo dňa doručenia tlačiva (kópie návrhu a zmenky) a ani dodatočne neodpovedal, nárok žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval. Následne okresný súd v zmysle Článku 7 bod 3. nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 22.07.2014, pričom termín vyhlásenia rozsudku bol okresným súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke okresného súdu. Žalobca ani žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili. Okresný súd aplikoval ust. Článku I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej časti, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a konštatoval, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená žalovaným v prospech subjektu označeného ako Pohotovosť, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Rubopis bol podpísaný konateľom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Jaroslavom Fuchsom. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting s.r.o., teda na žalobcu. Žalobca je tak v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky. Okresný súd skúmal zmenku ako cenný papier, teda či predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona zmenkového a šekového, a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa nezaoberal, nakoľko tento nebol zo strany účastníka nijako namietaný ani rozporovaný. Na zvýraznenie uviedol, že kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (žalovaného), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma, námietky zo strany žalovaného uplatnené neboli. Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, okresný súd uviedol, že v tomto prípade sa podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku, ktorá skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ust. § 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia. V tomto prípade žalovaný vo svojom zmenkovom vyhlásení v zmysle tohto ustanovenia určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka teda obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, keďže je z nej zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je splatná dňom jej predloženia. V tomto prípade žalobca v návrhu na začatie konania uviedol ako deň splatnosti zmenky deň 18.04.2011, z čoho bolo možné vyvodiť, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie. Vzhľadom k tomu, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nebol žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Okresný súd tak konštatoval, že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 13.06.2011, a týmto dňom žalovanému vznikla povinnosť plniť oprávnenému majiteľovi zmenky zmenkové nároky. Okresný súd uzavrel, že žalovaný je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 516 Eur a v tejto časti okresný súd návrhu žalobcu vyhovel, nakoľko postavenie žalobcu ako majiteľa zmenky mu dalo právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Rovnako bolo vyhovené návrhu žalobcu v časti o zaplatenie zákonom stanoveného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 516 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, ktorý úrok patrí žalobcovi v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb.. Rovnako bolo návrhu vyhovené v časti, v ktorej v súlade so zákonom požadoval odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, čo zodpovedá čiastke 1,72 Eur. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 31.01.2011 do zaplatenia. Okresný súd poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o zmenku splatnú na videnie, pri ktorej v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 191/1950 Zb. je možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade bola zákonom stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplývala úroková miera 0,25 % denne. Zároveň predmetné ustanovenie stanovuje, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade bolo na zmenke určené, že tento úrok patrí od 31. januára 2011. Okresný súd preto konštatoval, že žalobca dôvodne požadoval zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 516 Eur od 31. januára 2011. Okresný súd ďalej uviedol, že v zásade zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú s výnimkou vistazmeniek (zmeniek splatných na videnie). Ak by bol tento úrok dohodnutý u ostatných zmeniek, takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. V prípade zmeniek splatných v určitý deň, alebo určitý čas po vystavení zákon predpokladá, že prípadné úroky sú už súčasťou zmenkovej sumy, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky určiť a vypočítať ku dňu splatnosti, ktorá im bola známa v čase vystavenia zmenky. Uvedená situácia však neplatí pri zmenkách splatných na videnie a určitý čas po videní, nakoľko budúca splatnosť nie je známa (stanovená) a je závislá od konania majiteľa zmenky. Z uvedeného vyplýva, že predložená vistazmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi. Pokiaľ ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, súd má za to, že tieto možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb., a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným ust. § 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář - Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, ROUČEK František, Výklad pojmů ze směnečného práva, podľa ktorého: „běh úroků jest ode dne udaného jako den vystavení směnky, ale výstavce může určiti datum dřívější nebo pozdější nikoli však datum po dospělosti, neboť pak běží úroky zákonné, nikoli vymíněné“, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha: Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky, pri postihu v prvom stupni vymedzuje ustanovenie § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Z historického hľadiska zákon č. 1/1928 Zb. považoval doložku úrokov a iných vedľajších plnení za nenapísanú. Teda pôvodná právna úprava v rámci zmenkového záväzku vylučovala možnosť úročenia zmenkovej sumy. Aktuálna právna úprava pripúšťa výnimku z tejto zásady len v prípade vistazmeniek tak, aby k okamihu platenia bola zistiteľná a určiteľná konkrétna suma zmenkovej pohľadávky, a to napriek tomu, že v čase vystavenia zmenky je dátum splatnosti zmenky neistý, a teda vopred dohodnutý úrok nie je možné pri vystavení zmenky do zmenkovej sumy zahrnúť. Z vyššie uvedeného okresný súd v časti požadovaných dohodnutých úrokov zo zmenky po splatnosti považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a preto návrhu žalobcu v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok od dohodnutého dátumu 31.01.2011 do dňa, kedy sa podľa návrhu podaného žalobcom zmenka stala splatnou, teda do dňa 18.04.2011. V ostatnej časti, kde žalobca tento úrok požadoval aj za obdobie od 19.04.2011 až do zaplatenia návrh ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k posúdeniu výšky uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia zmenky, ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia a konštatoval, že v tomto prípade tak žalobca, ako aj žalovaný mali v konaní úspech čiastočný. Úspech žalobcu vo veci z celkového predmetu konania, vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval 31,89 % a úspech žalovaného 68,11 %. Žalovanému tak vzniklo právo na náhradu 36,22 % jeho trov konania. Žalovaný však nárok na priznanie náhrady trov konania v súdnom konaní neuplatnil a okresný súd ani nezistil, že by na jeho strane nejaké trovy konania vznikli. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 19.04.2011 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Zároveň žalobca poukázal i na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 516 Eur od 19.04.2011 do zaplatenia zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/79/2014-51 zo dňa 08.01.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.01.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 05.09.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 516 Eur od 19.04.2011 do zaplatenia zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné. Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I. zákona č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia. Z vyššie uvedeného záveru preto postupoval správne prvostupňový súd, keď napadnutým výrokom návrh žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 516 Eur od 19.04.2011 do zaplatenia zamietol. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s Článkom 16 nariadenia. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.