Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215817 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115215817.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov: matka Ing. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - A., J. A. č. XX, zastúpená spoločnosťou HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Prielohy č. 1012/1C, IČO: 47 249 722, a otec Ing. R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Y. č. X, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, so sídlom A., V. L. č. XXXX/XA, o nariadenie predbežného opatrenia vo veci zníženia výživného, v konaní o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/154/2015-141 zo dňa 24. júna 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o zníženie výživného podaný podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 102 ods. 1 O.s.p. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že nariadenie predbežného opatrenia nie je v posudzovanej veci opodstatnené. Predbežné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto dočasná úprava potrebná a naliehavá a je potrebný okamžitý zásah súdu. S prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, neboli preukázané žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Otec v návrhu neosvedčil skutočnosť, že sa snažil nájsť si lepšie platenú prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii. Otec je i naďalej zamestnaný, má príjem, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške plniť. Súd v konaní o veci samej bude zisťovať dôvody zmeny výšky príjmu otca, jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej a či nastala taká závažná zmena pomerov na strane otca, aby súd pristúpil k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Okresný súd zdôraznil, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie výživného nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa. Zníženie výživného na maloleté dieťa na otcom požadovanú výšku by mohlo ohroziť jeho výživu, uspokojenie jeho základných odôvodnených potrieb. Napokon okresný súd poznamenal, že posúdenie dôvodnosti návrhu na zníženie výživného bude predmetom konania o veci samej a v ňom realizovanom dokazovaní, ktoré vždy presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne. Uviedol, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže jeho príjem sa znížil. K uvedenému došlo v dôsledku zrušenia funkcie vedúceho výrobného úseku na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. Otec nie je schopný platiť výživné v pôvodne určenej výške 220,- Eur mesačne, pokiaľ jeho mesačný príjem predstavuje len 438,- Eur. Dôvody, ktoré viedli k ukončeniu jeho pracovného pomeru, neboli účelové, ako to tvrdila matka, keďže u jeho zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám. Zdôraznil, že sa usiloval zvýšiť si svoj príjem, keď uzavrel popri aktuálnom pracovnom pomere v spoločnosti RUNEKO, spol. s r.o. aj dohodu o pracovnej činnosti s pôvodným zamestnávateľom, čím si zvýšil príjem o približne 70,- Eur mesačne. Príjem, ktorý dosahoval otec, vysoko prevyšuje bežné príjmy na Slovensku a je vylúčené, aby si aktuálne zabezpečil obdobný príjem. Prípadné exekučné konanie na vymoženie výživného v pôvodne určenej výške by mohlo ohroziť základnú existenciu odvolateľa. Tiež upriamil pozornosť na zvýšenie príjmu matky. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že dohoda o skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa nie je takou závažnou zmenou u účastníka, ktorá by mala znamenať nariadenie predbežného opatrenia. Aj po zaplatení výživného ostáva otcovi suma, ktorá je postačujúca na uspokojenie jeho základných potrieb. Nariadenie predbežného opatrenia nie je v posudzovanej veci nevyhnutné. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o predbežnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Predbežné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa v plnej miere uplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá ukladá súdu so zreteľom na všetky zistené skutočnosti v prípade potreby vykonať aj zisťovania nenavrhnuté účastníkmi (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného opatrenia. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Treba zdôrazniť, že u rodiča maloletého dieťaťa sa vyžaduje zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb dieťaťa. Táto ochrana oprávnenej osoby je okrem iného vyjadrená aj v ustanovení § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že povinný rodič si v prvom rade plní svoju vyživovaciu povinnosť a až následne vynakladá primerané výdavky na zabezpečenie svojej životnej úrovne. Suma plateného výživného je určená na kompenzáciu nákladov, ktoré vznikajú rodičovi starajúcemu sa o dieťa. Tento druhý rodič nevynakladá úsilie v súvislosti so starostlivosťou o deti len v podobe finančných plnení (bývanie, strava, ošatenie, voľný čas, škola), ale aj osobnou starostlivosťou, ktorú Zákon o rodine definuje ako jedno z kritérií pre stanovenie výšky výživného, a ktoré rovnako odvolací súd pri posudzovaní veci bral na zreteľ. Otec v konaní dostatočným spôsobom neosvedčil všetky skutočnosti, ktoré by mohli viesť k poskytnutiu predbežnej ochrany postupom podľa § 74 a nasl. O.s.p. Poukázal na objektívny stav spočívajúci v podstatnom znížení jeho príjmu. Uvedenú skutočnosť nemienil krajský súd spochybňovať; bez vyhodnotenia ďalších podstatných okolností však redukcia príjmu povinného rodiča nemôže viesť spoľahlivo k záveru, že tu sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Predovšetkým sa žiada upriamiť pozornosť na dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014, ktorý dôkaz predložil v konaní samotný otec, a z ktorého je zrejmé že otec a spoločnosť ROONAMID, a.s. sa dohodli na skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce; dohoda neobsahovala dôvod ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Až z tvrdení otca a tiež zo správy spoločnosti ROONAMID, a.s. vyplynulo, že dôvodom uzavretia tejto dohody mali byť organizačné zmeny. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na obsah ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ (z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ vyplýva, že zamestnancovi možno dať výpoveď z organizačných dôvodov). Pokiaľ teda malo byť základom pre ukončenie pracovného pomeru otca rozhodnutie zamestnávateľa o „zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov“, mala byť takáto skutočnosť formulovaná v dohode uzavretej podľa § 60 Zákonníka práce. Pokiaľ uvedené vyplynulo až z tvrdení otca, resp. jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, táto okolnosť nebola postačujúca pre vyvodenie záveru, že skončenie pracovného pomeru bolo motivované organizačnou zmenou. Z prezentovaných dôkazov nevyplynulo, že by otec ukončil pracovný pomer, kde dosahoval nadštandardný príjem, z objektívnych dôvodov, ktorá skutočnosť viedla odvolací súd k záveru, že na zníženie príjmu nebolo možné v štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení prihliadať (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Bolo výlučne na otcovi, aby riadne a hodnoverne osvedčil situáciu, ktorá mu reálne a objektívne bráni v poskytovaní výživného v pôvodne určenej výške a že tento stav si nespôsobil sám. Pokiaľ v konaní neprezentoval konzistentné tvrdenia podporené príslušnými dôkazmi, bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je opodstatnený. Na záver je nutné dodať, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na zníženie výživného bude predmetom rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.