Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209010 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314209010.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. H. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom E., ul. M. R. O. č. XX a otca: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., U N. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom so sídlom L. č. XXXX, pracovisko J., ul. J. N. č. XXXX, o striedavú osobnú starostlivosť, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/61/2014-59 zo dňa 16. decembra 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4P/61/2014-59 zo dňa 16. 12. 2014 zveril maloletú Z. N., nar. XX. XX. XXXX do striedavej starostlivosti otca a matky, ktorí striedavo budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Do striedavej starostlivosti matky Y. N., rod. W., nar. XX. XX. XXXX zveril maloleté dieťa každý párny týždeň v mesiaci v čase od 18.00 hod. v nedeľu na začiatku párneho týždňa do 18.00 hod. v nedeľu na konci párneho týždňa. Do striedavej starostlivosti otca B. N., nar. XX. XX. XXXX. zveril maloleté dieťa každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od od 18.00 hod. v nedeľu na začiatku nepárneho týždňa do 18.00 hod. v nedeľu na konci nepárneho týždňa. Každý z rodičov je povinný dieťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi v stanovený čas v mieste svojho bydliska (výrok I.). Otca zaviazal platiť výživné na maloletú Z. N., nar. XX. XX. XXXX vo výške 100 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok II.). Matku zaviazal povinnosťou výživného na maloletú Z. N., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30 eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 11P/7/2013-27 zo dňa 03. 04. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2013 vo výrokoch o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu Z. N., nar. XX. XX. XXXX a vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom (výrok V.). Súd v prvom rade konštatoval, že naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k. 11P/7/2013-27 zo dňa 03. 04. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2013. Týmto rozsudkom maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 200 eur a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od utorka do nedele, naviac počas vianočných sviatkov, počas letných prázdnin. Tvrdenie otca, že styk s maloletým dieťaťom od utorka do nedele upravený uvedeným rozsudkom v skutočnosti znamenal striedavú starostlivosť rodičov realizovanú v praxi od právoplatnosti rozsudku, teda od 18. 04. 2013 až ku dňu podania návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti, teda ku dňu 30. 09. 2014 považoval za pravdivé. Jediným rozdielom medzi uvedenou úpravou styku a striedavou starostlivosťou bola skutočnosť, že dieťa nebolo zverené striedavo do starostlivosti otca a matky, ale len do starostlivosti matky. Súd videl zmenu pomerov v nadväznosti na § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) v porovnaní s predchádzajúcim rozsudkom v tom, že je v možnostiach a schopnostiach otca osobne sa postarať o dieťa v priebehu celého týždňa, počas ktorého mu dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti, a to počas nepárneho týždňa. Táto zmena pomerov spočíva v úprave turnusovej práce, ktorou mu zamestnávateľ umožnil nepretržité voľno počas nepárnych týždňov, kedy sa osobne môže starať o výchovu dieťaťa a poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť. V konkrétnom prípade súd mal splnené všetky podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Obidvaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa súdu je aj v záujme dieťaťa, aby sa o dieťa rovnakou mierou starali a vychovávali ho obidvaja rodičia. Dieťa nezapríčinilo rozchod rodičov, a preto dopad rozchodu by nemal doliehať na maloleté dieťa. Do tejto situácie dostali maloleté dieťa rodičia a nie opačne. Súd mal za to, že záujmy maloletého dieťaťa sú prioritné a obidvaja rodičia sú povinní sa prispôsobiť záujmu maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, dieťa nebude strádať starostlivosť ani zo strany jedného rodiča. Obidvaja rodičia majú vytvorené bytové podmienky i materiálne podmienky na výchovu dieťaťa, a to riadnym spôsobom. Pokiaľ ide o dochádzku, v konaní bolo preukázané, že striedavá starostlivosť fakticky fungovala až do rozhodnutia súdu. Otec zabezpečoval prepravu dieťaťa do materskej školy a rovnako bude zabezpečovať prepravu dieťaťa do základnej školy. Túto starostlivosť bude zabezpečovať osobne, nie prostredníctvom svojich rodičov, rovnako však matka. Z uvedených dôvodov súd zveril maloleté dieťa do striedavej starostlivosti otca a matky s tým, že striedavo budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Do striedavej starostlivosti matky zveril dieťa každý párny týždeň v mesiaci v čase od 18.00 hod. v nedeľu na začiatku párneho týždňa do 18.00 hod. v nedeľu na konci párneho týždňa. Do striedavej starostlivosti otca zveril maloleté dieťa každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od 18.00 hod. v nedeľu na začiatku nepárneho týždňa do 18.00 hod. v nedeľu na konci nepárneho týždňa. Uložil obidvom rodičom povinnosť dieťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi v stanovený čas v mieste svojho bydliska. Následne okresný súd citoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že nariadením striedavej starostlivosti došlo taktiež k zmene pomerov oproti pôvodnému rozsudku č. k. 11P/7/2013-27 zo dňa 03. 04. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2013. Za situácie, kedy obidvaja rodičia budú mať dieťa v striedavej starostlivosti počas rovnakého časového obdobia, rovnakou mierou sa budú starať o výchovu a výživu dieťaťa, ako aj o spoločnú domácnosť dieťaťa, táto okolnosť je zmenou pomerov aj vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, aj matky k maloletému dieťaťu. Ďalšiu zmenu pomerov súd videl v tom, že matka oznámila svoje zamestnanie, teda iný príjem, než mala v čase posledného rozhodnutia. Pracovnú zmluvu uzavrela dňa 01. 12. 2014 na výkon práce opatrovateľky. Tým sa jej životná úroveň zvýšila. Z uvedených dôvodov mal za to, že aj keď v iných prípadoch nariadenia striedavej starostlivosti súd vyživovaciu povinnosť neurčuje ani jednému z rodičov, v tomto prípade vzhľadom k tomu, že ide o rozdiel v ekonomickej úrovni rodičov a maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súdu sa za týchto okolností zdalo byť primerané výživné 100 eur mesačne na maloleté dieťa, napriek tomu, že otec sa o dieťa, výchovu dieťaťa a domácnosť dieťaťa bude starať rovnakou mierou. Matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne z rovnakých dôvodov. V nadväznosti na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa týka starostlivosti o maloleté deti a mohlo sa začať aj z úradnej moci bez návrhu (§ 81 ods. 1, § 176 ods. 1 O. s. p.). Z tohto dôvodu nebol ani dôvod na vyzývanie k odstráneniu vád návrhu tak, ako to uvádzal splnomocnený zástupca matky, pretože súd v konaní o starostlivosť o maloleté deti koná z úradnej moci a môže ísť aj nad návrh, nie je viazaný návrhom podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny. Rozhodnutie za daného dôkazného stavu je absolútne predčasné a hrubo porušujúce základné zásady starostlivosti súdu o maloletých a nemá obdobu v právnom štáte. Všetky úvahy okresného súdu a jeho teoretické konštatácie sú mylné a založené nie na preukázaných faktoch, ale na ničím nepodložených názoroch. Možno konštatovať, že citované rozhodnutie okresného súdu ako aj procesný postup súdu vykazuje závažné vady. Rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem okresným súdom bola absolútne svojvoľná. Okresný súd súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové závery vyslovené súdom sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu, ako aj s čiastkovými zisteniami súdu z jednotlivých vykonaných dôkazov. Súd navyše jednostranne odmietol vykonať navrhnuté dôkazy podporujúce jej tvrdenia a rozhodujúce skutočnosti. V neposlednom rade pripomenula, že súd jej procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom. Namietané vady rozhodnutia a vady konania sa navzájom prelínajú a kumulujú. V prvom rade matka dieťaťa uviedla, že s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť vyslovila nesúhlas a detailne v písomnom vyjadrení k návrhu sa vyjadrila a žiadala návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že pri rozhodovaní musí súd vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vytýkala preto súdu, že plne opomenul nasledujúce skutočnosti: 1/ Otec pracuje v Českej republike na turnusy, nie je pravidelne prítomný v mieste bydliska v J., čo striedavú osobnú starostlivosť v praxi vylučuje, jej domácnosť a domácnosť otca sú v iných obciach vzdialených cca 10 km, čo rozhodne neumožňuje bezproblémové dochádzanie do základnej školy, najmä v zimných mesiacoch. Od septembra 2015 maloletá začne navštevovať Základnú školu v Čadci a bude mať školské povinnosti a režim, dochádzanie cca 10 km by bolo pre maloletú najmä v zimných mesiacoch zbytočne zaťažujúce. Maloletá nie je samostatná, vzhľadom na vek nie je schopná sa prepravovať verejnou dopravou do školy v Čadci a do E.. Tiež, že otec si neberie maloletú v pondelok ráno ako tvrdí, nakoľko je v práci v Českej republike, berie si ju až v priebehu týždňa. Nie je logické a je plne vylúčené, aby otec každý druhý týždeň nepracoval a bol doma, to by potom pracoval na polovičný pracovný úväzok. 2/ Otec maloletú rozmaznáva kupovaním zbytočných a nepotrebných darčekov a jeho prístup tak nie je výchovný, nevštepuje dieťaťu základné hodnoty, ale iba materiálno, takýto prístup je zjavne škodlivý. 3/ Doterajší styk maloletej s otcom je značne nadštandardne široký, pričom otec ho de facto zneužil na podanie návrhu. Tvrdenie otca o tom, že mu bráni v styku sú nepravdivé. Podaním návrhu otec sleduje najmä zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o konanie a postup súdu, tieto podľa matky dieťaťa boli zjavne jednostranné a zaťažené hrubými procesnými vadami, nakoľko okresný súd 1/ v konaní si nezadovážil správu kolízneho opatrovníka, 2/ nevypočul ju ako matku, 3/ nevypočul kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje dieťa, 4/ nevypočul dieťa, pričom mal prihliadať na jeho názor, nakoľko maloletá je schopná sa k veci vyjadriť, 5/ nezadovážil si znalecký posudok za účelom skúmania, či striedavá starostlivosť je pre maloleté dieťa prospešná, či je v záujme dieťaťa, a či takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, 6/ vychádzal z tvrdení otca ako z preukázaných a rozhodných faktov, 7/ nevykonal základné dôkazy pri konaniach o nariadení striedavej starostlivosti, pričom vykonanie týchto dôkazov bola povinnosť ex offo, 8/ nezabezpečil si dôkazy o jej príjme, ktorá od 01. 12. 2014 začala pracovať v pracovnom pomere. Ďalej matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že tvrdenie súdu, že fakticky šlo o striedavú starostlivosť neobstojí. Ak by táto bola v konaní sp. zn. 11P/7/2013 dôvodná a rodičmi dohodnutá, bola by určená už v rozsudku sp. zn. 11P/7/2013. V konaní sp. zn. 11P/7/2013 šlo iba o široko upravený styk, nakoľko otec inak nechcel platiť výživné ak nepristúpi na rozsah ním požadovaného styku a súd ju inštruoval, že v prípade jej nesúhlasu bude musieť dcéra podstúpiť veľmi zaťažujúce znalecké dokazovanie, čo samozrejme nechcela. Uvedené teraz otec tzv. procesne využil. Vo veci plne absentuje zmena pomerov na zmenu povahy osobnej starostlivosti. Predchádzajúca úprava bola pritom vykonaná pred cca rokom a pol. Zákon pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Súd zmenu pomerov videl „v úprave turnusovej práce“, čo však rozhodne nemôže byť kvalifikované o zmenách pomerov. Matka dieťaťa vytýkala súdu nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov (znalcom, vyžiadanie pracovnej zmluvy otca a jej prípadné dodatky a zmeny, potvrdenie zamestnávateľa o príjme otca za rok 2014, správy o pracovnom čase otca a jeho turnusov), pričom súd ani nevysvetlil ich nevykonanie. Čo sa týka vytýkania iných procesných vád, v tejto súvislosti matka dieťaťa uviedla, že súd nesplnil povinnosti v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., t.j. vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Predmetná povinnosť súdu je zakotvením práva účastníka na zabezpečenie predvídateľnosti rozhodovania súdu v civilnom konaní, nakoľko súd môže hodnotiť dôkazy inak, než ich vníma sám účastník a umožňuje tak účastníkovi efektívne reagovať na oznámené posúdenie skutkových tvrdení súdom produkovaním ďalších dôkazov. Uvedená hrubá procesná vada má napokon v tomto prípade priamy súvis a odraz svojvoľných skutkových záverov okresného súdu. Okrem toho matka uviedla, že súd dňa 16. 12. 2014 vykonal jediné pojednávanie vo veci napriek tomu, že na pojednávaní sa nezúčastnil kolízny opatrovník ako aj ona a jej splnomocnený zástupca, ktorý riadne doručil súdu ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu 5-tich dní. Matka dieťaťa navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec dieťaťa ani opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky dieťaťa písomne nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, (§ 10 os. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V prvom rade sa odvolací súd v odvolacom konaní zaoberal procesným postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti matka dieťaťa vytýkala súdu, že vykonal dňa 16. 12. 2015 pojednávanie napriek tomu, že na pojednávaní sa nezúčastnil kolízny opatrovník a ani ona a jej splnomocnený zástupca, ktorý riadne doručil súdu ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu pred pojednávaním. Okrem toho aj to, že si súd nesplnil povinnosti v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., t.j. vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné. V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu dňa 30. 09. 2014 sa otec dieťaťa domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Dňa 17. 10. 2014 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16. 12. 2014 o 9.30 hod. Predvolanie matka dieťaťa obdržala dňa 03. 11. 2014, opatrovník dieťaťa dňa 31. 10. 2014. Dňa 14. 12. 2014 došlo súdu vyjadrenie matky dieťaťa prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu, ktorému udelila plnomocenstvo dňa 12. 12. 2014. Zároveň uviedla, že nakoľko od 01. 12. 2014 je zamestnaná a z dôvodu príjmu jej zanikol nárok na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu centrom právnej pomoci, dňa 12. 12. 2014 splnomocnila na zastupovanie advokáta. Z dôvodu nedodržania zákonnej 5- dňovej lehoty, potreby detailného vyjadrenia k podanému návrhu v tak zásadnej otázke ako aj kolízie termínov pracovných povinností splnomocneného zástupcu, ospravedlnila svoju neúčasť ako i neúčasť svojho advokáta na pojednávaní a navrhla termín pojednávania odročiť. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd zároveň konal a rozhodol v neprítomnosti matky a jej splnomocneného zástupcu. Matka prevzala termín pojednávania, návrh a procesné poučenia v dostatočnom časovom predstihu dňa 03. 11. 2014. Ku dňu pojednávania 16. 12. 2014 mala dostatočný časový priestor k tomu, aby udelila plnú moc a aby sa vyjadrila k návrhu, resp. zabezpečila si záležitosti takým spôsobom, aby mohla byť prítomná na pojednávaní. Dňa 15. 12. 2014 (jeden deň pred pojednávaním) na č.l. 38 spisu doručila vyjadrenie k návrhu zo strany svojho splnomocneného zástupcu a žiadosť o odročenie pojednávania. Zo strany matky neboli tvrdené žiadne závažné dôvody pre odročenie pojednávania a ani neboli preukázané. Pri absencii závažných dôvodov na strane matky podľa § 101 ods. 2 a 119 O. s. p. súd mal za to, že bolo povinnosťou matky na termín pojednávania sa dostaviť. Nebol dôvod na odročenie pojednávania. Súd konal v neprítomnosti matky. Za situácie, kedy v dostatočnom časovom predstihu prevzala návrh, bolo jej povinnosťou sa hneď dať právne zastúpiť a hneď doručiť vyjadrenie. Lehota 5-tich dní podľa § 115 ods. 2 O. s. p. vo vzťahu k matke bola dodržaná. Doručenie na termín pojednávania 16. 12. 2014 prevzala dňa 03. 11. 2014. Už 04. 11. 2014 mala možnosť prvýkrát sa dať zastúpiť a prvýkrát napísať vyjadrenie k návrhu. Tvrdenie, že bola zastúpená centrom právnej pomoci a tento dôvod odpadol dňom 01. 12. 2014, kedy sa zamestnala nepreukázala žiadnym dôkazom. Z procesných poučení (č.l. 13 spisu) vyplýva, že toto poučenie jej bolo doručené spolu s termínom pojednávania a podľa tohto poučenia, môže požiadať len z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, inak súd môže vec prejednať v jej neprítomnosti a pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania. Túto povinnosť matka nesplnila, preto súd mal za to, že nepreukázala závažné dôvody pre odročenie pojednávania na svojej strane. Pokiaľ sa matka dala právne zastúpiť až po uplynutí jedného mesiaca, nemožno takéto otáľanie matky pripísať na ťarchu otca. Nepreukázala ani tvrdenie, že od 01. 12. 2014 je zamestnaná. Aj keď vo svojom vyjadrení jej splnomocnený zástupca uviedol, že doručujú pracovnú zmluvu, táto netvorí súčasť podania. Uviedla, že je zamestnaná ako opatrovateľka a jej pracovný čas je od 8.00 hod. do 15.15 hod. Pracovný čas matke umožňuje, aby mohla maloletú dcéru osobne dať do školy ráno a poobede ju vybrať z družiny. Vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval dôvody na strane splnomocneného zástupcu matky dieťaťa za závažné dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a § 119 O. s. p., e-mailovou poštou mu poskytol vyrozumenie dňa 16. 12. 2014 o 7.26 hod. na čl. 48 spisu, že pojednávanie neodročuje. Podľa nálezu Ústavného súdu SR ani kolízia pojednávaní nie je závažným dôvodom pre odročenie pojednávania. Pokiaľ splnomocnenému zástupcovi už v čase prevzatia zastúpenia bolo známe, že zmarí riadne vytýčený termín pojednávania svojou neprítomnosťou pre kolíziu pojednávaní, nemal zastúpenie prevziať, resp. mal požiadať komoru advokátov o pridelenie substitúta na zastúpenia v jednej z kolidujúcich vecí. Nejde však o závažný dôvod pre odročenie pojednávania. O právo byť prítomný na tomto pojednávaní sa obrala samotná matka a jej splnomocnený zástupca. Súd im nevytvoril prekážku prítomnosti na pojednávaní. Z tohto dôvodu súd konal a rozhodol v neprítomnosti matky a jej splnomocneného zástupcu. Po oboznámení sa s vecou bol odvolací súd toho názoru, že okresnému súdu nič nebránilo, aby prejednával vec v neprítomnosti opatrovníka dieťaťa a matky dieťaťa, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Zároveň mali dodržanú lehotu na prípravu na pojednávanie vo veci (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ ide o splnomocneného zástupcu súdu z jeho strany bolo zastupovanie matky dieťaťa zo dňa 12. 12. 2014 oznámené dňa 14. 12. 2014 (pojednávanie bolo určené na deň 16. 12. 2014). Dôvod pre ktorý sa tento na pojednávanie neustanovil - kolízia termínov pracovných povinností - tiež bez ďalšieho nepovažoval za dôležitý pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nevidel v postupe okresného súdu prejednávajúceho vec v neprítomnosti matky dieťaťa a jej splnomocneného zástupcu odňatie ich procesných práv. Pokiaľ ide o ust. § 118 ods. 1 O. s. p. toto upravuje začiatok pojednávania tak, že účastníci majú právo predniesť alebo doplniť návrhy. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivé súdne konanie, zákon upravuje postup súdu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a vo vzťahu k sporným skutočnostiam. Oboznámiac sa obsahom zápisnice o pojednávaní odvolací súd musel konštatovať, že táto povinnosť zo strany okresného súdu nebola splnená. K preskúmaniu rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti bol zavedený do rodinného práva novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. Ide o spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode, zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi. Podstata striedavej osobnej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené časové obdobie opakovane. Znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem (nejedná sa o záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť záujme dieťaťa - vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa (či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa). Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale by mal rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov. Súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy proforma nesúhlasí. Nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Dôvod svojho nesúhlasu by mal rodič vierohodne preukázať, takýto dôvod by nemal byť len obštrukčný, iracionálny alebo nepreskúmateľný. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu a odôvodnením rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci zistil skutkový stav neúplne, nakoľko nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Jeho záver, ktorým vyhovel návrhu otca dieťaťa považoval za predčasný. V danom prípade ide o nesporové konanie (úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu), v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada a preto súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli alebo neoznačili. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že matka dieťaťa v konaní podala súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania. V tomto nesúhlasila s návrhom otca dieťaťa na striedavú osobnú starostlivosť, navrhla vykonať znalecké dokazovanie a vyžiadať listiny od zamestnávateľa otca. Aj keď matka dieťaťa sa na pojednávanie neustanovila bez dôležitého dôvodu, odvolací súd sa nestotožnil s postupom okresného súdu, ktorý ju v tomto konaní nevypočul ako účastníčku konania (§ 131 ods. 1 O. s. p.). Podľa jeho názoru výsluch rodiča ako účastníka konania má pre súd významnú výpovednú hodnotu, spočívajúcu v tom, že môže napomôcť súdu vytvoriť si základný obraz o osobnosti rodiča a jeho charakterových črtách. Pokiaľ ide o opatrovníka dieťaťa tohto síce okresný súd žiadal písomne o podanie správy v súvislosti s prešetrením pomerov v rodine dieťaťa (č.l. 16 spisu) avšak s ohľadom na predmet konania - striedavá osobná starostlivosť - vhodným bolo doplniť žiadosť aj okolnosti súvisiace s konkrétnou vecou. Okrem toho žiadaná správa od opatrovníka dieťaťa súdu do dňa jeho rozhodnutia ani nedošla a tento sa na pojednávanie ani neustanovil. Pre záver o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti mal sa okresný súd zaoberať aj tým, či netreba venovať pozornosť názoru dieťaťu a tohto napr. prostredníctvom opatrovníka vypočuť k vzťahu ku každému z rodičov. Až po vyhodnotení zistených skutočností by bolo na zvážení okresného súdu či vykoná znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie na posúdenie či odporúča alebo neodporúča, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, v čom vidí výhody a nevýhody takéhoto zverenia v tomto konkrétnom prípade. Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé prečo okresný súd nevykonal matkou dieťaťa navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 1 O. s. p.). Napokon odvolací súd dodáva, že výrok rozsudku okresného súdu „zveruje maloleté dieťa každý párny týždeň v mesiaci v čase od 18.00 hod v nedeľu na začiatku párneho týždňa do 18.00 hod. v nedeľu na konci párneho týždňa“ nemohol považovať za určitý a zrozumiteľný. Správnym by malo byť napr. „zveruje maloleté dieťa od nedele 18.00 hod nepárneho týždňa do najbližšej nedele 18.00 hod. párneho týždňa“. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie matky dieťaťa za dôvodné a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a v prípade potreby vykoná ďalšie dokazovanie s poukazom na ust. § 120 ods. 2 O. s. p a až potom vyhodnotí jednotlivé dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s p.) a vo veci opätovne rozhodne či takáto forma spôsobu výchovy je alebo nie je v záujme dieťaťa. Okresný súd zároveň rozhodne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.