Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/577/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315201291 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5315201291.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: Obec Svrčinovec, so sídlom Svrčinovec 858, IČO: 00 314 323, zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom K., B. U. XX proti odporcom: v rade 1/ Y. U., nar. X. X. XXXX, bytom W. XXX, v rade 2/ NEVET, a.s., so sídlom Praha, Plaská 622/3, Malá Strana, IČ: 29 267 544, o určenie neplatnosti právneho úkonu a neexistencie pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 10C/12/2015-174 zo dňa 6. 7. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými zamietol návrh a rozhodol o trovách prvostupňového konania, p o t v r d z u j e . V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, o s t á v a rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca návrh, aby určil, že neexistuje povinnosť navrhovateľa zaplatiť 250 000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ ako predávajúci s AVAMPERA, a.s. ako kupujúcim dňa 30. 8. 2012, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici č. N 245/2014, Nz 51487/2014, NCR1s 52463/2014, spísanou notárkou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, zamietol. V ďalšom výroku súd určil, že právny úkon navrhovateľa, ktorý vykonal odporca v rade 1/, ktorým podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov súhlasil s exekúciou a vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísanou dňa 4. 12. 2014 notárkou JUDr. Vrlíkovou a dal výslovný súhlas k exekúcii na majetok navrhovateľa, je neplatný. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd pri zamietnutí návrhu poukázal na § 80c O.s.p., pričom konštatoval, že na takomto rozhodnutí súdu nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem. Súd poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 8. 2012 (možno posúdiť prejudiciálne pri žalobe o plnenie), od plnenia ktorej sa mal odvíjať ďalší záväzok navrhovateľa a pokiaľ by bol samostatným výrokom určený ako absolútne neplatný právny úkon kúpna zmluva, neexistoval by potom záväzok z takéhoto neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukázal, že nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, pokiaľ možno uplatniť nárok na plnenie. V prípade druhého výroku súd poukazoval na ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, pričom právny úkon, z ktorého malo byť odvodené uznanie dlhu, ako aj úkon pred notárom (spísanie notárskej zápisnice) vykonal starosta obce ako fyzická osoba, nie ako riadny zástupca obce, nakoľko na jednotlivé úkony nemal schválenie obecného zastupiteľstva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď s prihliadnutím na pomer úspechu v konaní vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Napadol výrok, ktorým bol zamietnutý návrh, ako aj výrok o trovách konania. So závermi prvostupňového súdu ohľadom nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby sa nestotožnil. Poukazoval na to, že z neplatného právneho úkonu môže vzniknúť zodpovednostný právny vzťah, konkrétne bezdôvodné obohatenie, a to aj ako následok vyslovenia neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa malo poskytnúť plnenie. Pretože navrhovateľ namieta, že pri právnom úkone kúpnej zmluvy nekonal, nebol jej účastníkom, z dôvodu právnej neistoty vytvorenej v dôsledku konania odporcu v rade 1/ sa domáhal negatívneho určovacieho výroku, že nevznikla navrhovateľovi povinnosť vrátiť plnenie z neplatnej kúpnej zmluvy v sume 250 000,- eur. Poukázal na to, že právna neistota navrhovateľa vyplýva z viacerých skutočností, v prvom rade v dôsledku konania odporcu v rade 1/, ktorý uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej uviedol ako predávajúceho navrhovateľa a spísania notárskej zápisnice, v ktorej uviedol, že za navrhovateľa prijal v hotovosti kúpnu cenu 250 000,- eur. Tiež z konania štatutárneho zástupcu odporcu v rade 2/, ktorý v elektronickej komunikácii potvrdil existenciu právneho vzťahu s navrhovateľom na základe kúpnej zmluvy a neakceptoval návrh na mimosúdne vyriešenie sporu. Práve táto právna neistota navrhovateľa o právnom nároku voči nemu z neplatnej kúpnej zmluvy sa dá odstrániť výrokom súdu. V odvolaní ďalej navrhovateľ uviedol, že pri uzavretí kúpnej zmluvy konal a prejavil odporca v rade 1/ svoju vôľu, pretože nemal zákonné oprávnenie konať za navrhovateľa. Odvolateľ žiadal, aby pre nesprávny právny názor súdu, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal určenia neexistencie povinnosti zaplatiť sumu 250 000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy uzatvorenej v mene navrhovateľa s odporcom v rade 1/ a spoločnosťou AVAMPERA, a.s. uvedenej v notárskej zápisnici zo dňa 4. 12. 2014 JUDr. Vrlíkovej. Prvostupňový súd v tomto prípade vyslovil záver, že na podaní takejto žaloby a vyhoveniu návrhu v tejto časti nemá navrhovateľ daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru, má miesto tam, kde je možné jej pomocou eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k príslušnej náprave nemožno dospieť inak alebo keď účinnejšie, než iné procesné prostriedky, vystihuje obsah a povahu daného právneho vzťahu a práve jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu predstavujúcu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Ak tieto funkcie určovacia žaloba nebude plniť, nebude splnená ani podmienka naliehavého právneho záujmu. Keďže v tomto prípade mal súd určiť neexistenciu povinnosti, správne prvostupňový súd vychádzal z toho, že je potrebné preukázať v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na podaní takéhoto návrhu naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na vyslovení požadovaného určenia a aký vplyv by to malo na hmotnoprávne následky u navrhovateľa. Aj odvolací súd v tomto prípade poukazuje na to, že určenie neexistencie povinnosti zaplatiť sumu 250 000,- eur nesmeruje voči konkrétnemu subjektu. Neplatná kúpna zmluva mala byť uzatvorená so spoločnosťou AVAMPERA, a.s.. V konaní ako odporca v rade 2/ bola označená spoločnosť NEVET, a.s., z ktorej vyjadrenia vyplynulo, že si žiadny nárok voči navrhovateľovi neuplatňuje, nakoľko mala postúpiť svoje nároky na spoločnosť VELABRINO, s.r.o.. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že v tomto prípade o povinnosti zaplatiť 250 000,- eur by bolo rozhodované pri konkrétnom návrhu nejakým konkrétnym subjektom, ktorý by zároveň mal uviesť, z akého titulu voči navrhovateľovi sa zaplatenia nejakého nároku domáha. Odvolací súd nerozporuje tvrdenie odvolateľa, že z neplatnej zmluvy môže nastať záväzok vydať bezdôvodné obohatenie (§ 457, v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). Sám navrhovateľ vo svojom odvolaní však uviedol, že navrhovateľ, t.j. Obec Svrčinovec, nebol účastníkom zmluvy, nakoľko za obec bez riadneho splnomocnenia jednal odporca v rade 1/ v podstate ako fyzická osoba a pravdepodobne, ak bolo poskytnuté plnenie z takejto zmluvy, toto aj prijal. Tomu potom korešponduje aj ust. § 451 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor iného takto bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa s rozhodnutím prvostupňového súdu v napadnutej časti stotožnil, na jeho závery v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Pretože navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd a ktoré by boli spôsobilé prijať iné závery odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd odvolanie za dôvodné a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V súvislosti s tým potom ako správny potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, keďže právne ustanovenie bolo použité a aplikované správne. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. V tomto prípade sa navrhovateľ domáhal vysloviť dva určujúce výroky, pričom úspešný bol len v jednom, preto prvostupňový súd správne hodnotil jeho úspech v konaní v pomere 50 : 50. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., pričom navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a ostatní účastníci si náhradu trov neuplatnili. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.