Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoE/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200513 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611200513.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EURO CASH, s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, proti povinnému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v konaní o vymoženie sumy 1.223,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30. 03. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30. 03. 2015 vo výroku o zastavení exekúcie v časti v ňom presne špecifikovanej potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30. 03. 2015 nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania. Zároveň týmto uznesením zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.439,54 Eur od 28.01.2010 do 23.02.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.415,55 Eur od 24.02.2010 do 23.03.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.391,56 Eur od 24.03.2010 do 13.05.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.367,54 Eur od 14.05.2010 do 18.06.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.343,58 Eur od 19.06.2010 do 28.06.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.295,60 Eur od 29.06.2010 do 26.07.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.271,61 Eur od 27.07.2010 do 13.09.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.247,62 Eur od 14.09.2010 do 12.10.2010. úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.223,63 Eur od 13.10.2010 do zaplatenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že u povinného neboli zistené také nepriaznivé sociálne pomery, ktoré by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie v časti úrokov z omeškania pristúpil okresný súd na základe aplikácie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, keďže výkon exekučného titulu by bol v dotknutej časti v rozpore s verejným poriadkom. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrým mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265). Zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Dohodnutý 0,5% denný úrok z omeškania predstavuje ročne 182,50% úrok z omeškania. Uvedené znamená civilnoprávnu úžeru, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Na uvedený záver nemôže mať vplyv skutočnosť, že predmetný úrok z omeškania bol uvedený vo všeobecných podmienkach oprávneného ako veriteľa, ako aj následne v notárskej zápisnici (exekučnom titule). Úroky z omeškania v uvedenej výške mnohonásobne prevyšujú úroky z omeškania dohodnuté v rámci poctivého obchodného styku subjektmi obchodnoprávnych vzťahov. V zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné uprednostniť materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom prijaté rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadísk všeobecne ponímanej spravodlivosti. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom (Uznesenie ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 30/08-11 zo dňa 23.11.2008). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie. Uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vnútorne nekonzistentné, nakoľko súd na jednej strane zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň ďalším výrokom exekúciu sčasti zastavil. Podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. písm. l) Exekučného poriadku na prípady exekučných titulov vydaných slovenskými orgánmi, pretože takýmto spôsobom by bol narušený princíp právnej istoty spočívajúci v právnej záväznosti exekučného titulu. Vyjadril presvedčenie, že dohodnutý úrok z omeškania nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, jeho dojednanie malo preventívnu funkciu a malo viesť povinného k riadnemu plneniu zmluvných povinností. To znamená, že v prípade riadneho a včasného plnenia povinností by oprávnený nemusel použiť žiadny zo zabezpečovacích, resp. sankčných nástrojov. Napokon odvolateľ zdôraznil, že pri zistení rozporu dohodnutých úrokov z omeškania mohla exekúcia pokračovať na vymoženie úrokov z omeškania v zákonnej výške (§ 41 Občianskeho zákonníka). Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie sčasti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo výroku nenapadnutom odvolaním zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K námietke odvolateľa týkajúcej sa rozpornosti rozhodnutia treba uviesť, že okresný súd správne vyhodnotil podanie povinného zo dňa 09.08.2013 ako smerujúce k zastaveniu exekúcie z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov. Uvedený dôvod by mohol založiť postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len pri jeho náležitom preukázaní (že povinný nedisponuje majetkom postačujúcim aspoň na úhradu trov exekúcie). Pokiaľ následne okresný súd preskúmal exekučný titul aj z hľadiska § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku a rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie, nešlo o rozpor s prvým výrokom rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie malo úplne iný právny základ a naviac bolo súdom vydané bez návrhu. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je použiteľné len na prípady exekučných titulov vydaných cudzím štátom, s uvedeným sa krajský súd nestotožnil. Sám okresný súd poukázal pri výklade uvedeného zákonného ustanovenia na obsah dôvodovej správy, ktorú odvolací súd cituje: „Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.“ Podstata novozavedeného pravidla znamená rozšírenie oprávnení exekučného súdu, ktorý aj pri existencii formálnoprávne perfektného exekučného titulu môže realizovať svoje oprávnenia tak, že „vstúpi“ priamo do jeho obsahu a odstráni za účelom ochrany elementárnych spoločenských hodnôt vzniknuté pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedené ustanovenie neaplikuje na cudzie exekučné tituly, ktorých výkon je predmetom osobitnej úpravy samostatne regulujúcej ich preskúmanie (napr. § 64 písm. f) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, článok 45 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach). Ani argumentácia o potrebe existencie sankčného mechanizmu v zmluve, či nevyhnutnosti zastavenia exekúcie len sčasti nebola z pohľadu krajského súdu opodstatnená. Pokiaľ oprávnený postupoval pri uzatváraní zmluvy v časti úrokov z omeškania v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, niet dôvodu poskytnúť mu ochranu spôsobom ním tvrdeným, teda skúmať, v akej miere by výška úrokov z omeškania takejto zásade neodporovala. Poskytnutie súdnej ochrane je prípustné len v prospech toho, kto svoje práva realizuje v súlade so základnými princípmi slušnosti, spravodlivosti a morálky. Postup navrhovaný oprávneným k určeniu správnej výšky úrokov z omeškania presahuje medze oprávnenia civilného súdu, ktorému odvolateľ ani nenavrhol, aká výška úrokov z omeškania by bola v posudzovanej veci v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.