Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205167 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612205167.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX X. S., o vymoženie 24,82 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom L., XXX XX G., pod EX 7971/12, v štádiu konania pred vydaním poverenia, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/1006/2012-11 zo dňa 29.06.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 druhá veta a § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007, § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 11.05.2012 začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 60106/11 zo dňa 18.10.2011, vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Mlynská 2, Košice. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Zo Zmluvy o pôžičke vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou a rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 13.04.2006 Zmluvu o pôžičke č. 6041394004 (správne malo byť uvedené „č. 6041394044“ - poznámka krajského súdu), ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou) zmluvou, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné obchodné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Bod XI. písm. r) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o., a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná, je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, teda aj rozhodcovskému konaniu. Okresný súd poukázal tiež na to, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, o. i. podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v prípade, ak je rozhodcovská zmluva (doložka) súčasťou Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, splnená. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Keďže právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej zákonnej úpravy exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom, alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci dokazovanie alebo rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora C-40/08). Ďalej namietal právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, najmä s poukazom na aplikáciu § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru, pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z., teda rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nakoľko nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 19,12 Eur s DPH. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Vo vyjadrení zo dňa 31.3.2015 zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, s dôvodmi napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom sa plne stotožňuje. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Podľa § 243d ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že povinný uzavrel s právnym predchodcom oprávneného dňa 13.04.2006 Zmluvu o pôžičke č. 6041394044, ktorej súčasťou bola v bode XI. písm. r) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou rozhodcovská doložka. Prvostupňový súd správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na podklade ktorej nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Krajský súd v súlade s prvostupňovým súdom konštatuje, že rozhodcovská doložka, tak ako je koncipovaná, je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ako individuálne nedojednaná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza: Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2014 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi, a preto táto námietka nie je dôvodná. Samotným preskúmaním nie je možné dôjsť k záveru, že exekučný súd je súdom tretej inštancie a že v rozpore s právnym poriadkom koná akoby súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Prvostupňový súd len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Exekučný titul je povinný exekučný súd skúmať z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc. Vo vzťahu k námietke, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o právny vzťah uzavretý pred 01.01.2008, odvolací súd uvádza, že tento právny vzťah, konkrétne zmluva o pôžičke uzavretá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom (povinným) dňa 13.4.2006, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, sa spravuje zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Ten v § 23a ods. 1 vymedzoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Teda aj zmluva medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - povinným, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, je zmluvou spotrebiteľskou, a je potrebné ju posudzovať aj podľa Občianskeho zákonníka účinného ku dňu jej uzavretia (do 31.12.2007), ktorý upravuje všeobecnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v ust. § 52 a nasl.. Čo sa týka tvrdenia odvolateľa, ktorý dával v odvolaní do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, súd len konštatuje, že dôvodová správa nie je súčasťou textu právnej normy a nemá záväzný charakter. Čo sa týka poslednej námietky, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným titulom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, uvedené nastáva v prípadoch, ak súd meritórne preskúmava správnosť rozhodcovského rozsudku vo veci samej, t.j. nehodnotí prípustnosť či neprípustnosť určitej zmluvnej podmienky. Táto situácia však v danom prípade nenastala. Súd predtým, ako by vyhodnotil vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku (ktorou sa v napadnutom rozhodnutí správne nezaoberal), zamietol poverenie na vydanie exekúcie z iného dôvodu, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadísk uvedených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto nie je možné v danej veci vychádzať z rozsudku NS SR č.k. 3MCdo/11/2010, ktorý sa zaoberá preskúmavaním správnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Táto námietka je preto taktiež nedôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.