Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21CoE/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5698899962 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5698899962.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, so sídlom Exekútorského úradu Y. XXXX, XXX XX W., vo veci oprávneného: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34127798, právne zastúpený: Roman Kvasnica, advokát so sídlom L., proti povinným: 1/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. X, S. J., 2/ T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. 4, S. J., 3/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, S. J., o vymoženie 668,19,05 Eur s prísl., o návrhu povinného v rade 3/ na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného v rade 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 0Er/422/1998-38 zo dňa 18.01.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd návrh povinného v rade 3 / na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučný titul v konaní predstavuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/42/1992 zo dňa 03.03.1992. Povinný v rade 3/ v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na svoju dlhoročnú nemajetnosť, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Okresný súd uviedol, že z pripojeného exekútorského spisu EX 36/1998 nemal preukázanú nemajetnosť povinných, samotný povinný v rade 3/ svoju nemajetnosť nijak nepreukázal, pokiaľ má príjem z invalidného dôchodku, exekúcia môže naďalej pokračovať, teda okresný súd nezistil dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Okresný súd poukázal aj na nedostatočné šetrenie majetku povinných súdnym exekútorom (JUDr. Šutliakom). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný v rade 3/a domáhal sa, aby odvolací súd zastavil exekúciu voči nemu. Namietal strohé odôvodnenie uznesenia. Za výkon exekučnej činnosti zodpovedá súd aj súdny exekútor. Exekúcia sa vedie 14 rokov, pritom exekútor nevymohol od povinných v rade 1/ a 2/ ani časť pohľadávky. Povinný poukázal na to, že je invalidný dôchodca, nevlastní žiaden majetok, invalidný dôchodok vo výške 150 Eur považuje za taký nízky, aby mohla byť konštatovaná jeho nemajetnosť. Oprávnený sa vyjadril k odvolaniu povinného tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Poukázal na to, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, a to tým, že nezistil existenciu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie. Správne súd konštatoval, že možno viesť exekúciu na invalidný dôchodok povinného v rade 3/. Výhrady voči činnosti súdnemu exekútora, ktorou mu vznikla škoda, má povinný uplatniť voči súdnemu exekútorovi, porušenie povinností súdnym exekútorom nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol, že povinným v rade 3/ tvrdené nepriaznivé majetkové pomery nie sú dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn. IV. 320/2014 zo dňa 05.06.2014), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50). Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade okresný súd správne posúdil návrh povinného v rade 3/ na zastavenie exekúcie a nevyhovel mu vzhľadom na to, že nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie a exekúcia sa nevykonáva v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu. Exekučný súd rozhodne o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v tom prípade, ak exekútorsky spis obsahuje dostatočné podklady - šetrenia exekútora za účelom zistenia majetku povinného s výsledkom nemajetný. To, že suma dlhu je vysoká v porovnaní s možnosťami povinného dlh splácať, resp. splácanie dlhu môže trvať roky, nie je v žiadnom prípade dôvod na zastavenie exekúcie, rovnako ani argumentácia, že v pôvodnom záväzkovoprávnom vzťahu povinný vystupoval ako ručiteľ a dlh by sa mal vymáhať najmä od hlavných dlžníkov. Nedostatky v postupe (pôvodného) súdneho exekútora spočívajúce v jeho nečinnosti môže namietať povinný voči súdnemu exekútorovi rôznymi právnymi spôsobmi, avšak neodvodňujú zastavenie exekúcie. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam), v prípade, že exekúcia bude zastavená. V opačnom prípade trovy exekúcie sa preukazujú súdnemu exekútorovi (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.