Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/181/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201401 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813201401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X-X, XXX XX G., štátna občianska Slovenskej republiky, 2/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX-X, XXX XX G., v konaní zaplatenie 1.150,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/23/2013-58 zo dňa 02. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb 23/2013-92 zo dňa 28. mája 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/23/2013-58 zo dňa 02. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb 23/2013-92 zo dňa 28. mája 2014 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaných v 1/ rade a 2/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.288,51 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 792,82 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/23/2013-58 zo dňa 02. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb 23/2013-92 zo dňa 28. mája 2014 vo výroku II. o náhrade trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v sume 69,- Eur za iné trovy konania a v sume 166,12 Eur za trovy právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z toho trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, s tým, že plnením jednej zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhej žalovanej. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,34 Eur za trovy právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) okresný súd výrokom I. zaviazal odporkyne v 1/ rade a 2/ rade (ďalej len „žalovaná 1/“ a „žalovaná 2/“) povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.288,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 792,82 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia. Výrokom II. okresný súd zaviazal žalované 1/ a 2/ povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 69,- Eur a trovy právneho zastúpenia 166,12 Eur na účet právneho zástupcu Mgr. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX VS: XXXXXXXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu, doručenú súdu 20.02.2013, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.150,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 137,67 Eur a ročným úrokom z omeškania 10 % zo sumy 792,82 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. zo dňa 15.10.2009, medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, nadobudol pohľadávku voči žalovaným. Postupca dňa 20.02.2004 uzavrel zmluvu č. 322471104 so žalovanou 1/, na základe ktorej jej postupca poskytol peňažné prostriedky. Zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami boli upravené podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a podmienky v prípade neplnenia zmluvných povinností. Žalovaná 2/ prevzala na seba ručiteľský záväzok. Žalovaná 1/ neplatila v stanovenom termíne splátky, čím porušila svoju povinnosť a postupca od zmluvy odstúpil. Vyzval žalovanú 1/ na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma výšku 1.900,84 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.542,82 Eur, riadneho úroku 96,25 Eur, úroku z omeškania 261,77 Eur. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 16.09.2009, t.j. od nasledujúceho dňa od účinnosti postúpenia pohľadávky, teda odo dňa nasledujúceho po dni riadnej splatnosti úveru. S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci, vyvodené závery a za aplikácie ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 531/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 504 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 303 OBZ, § 306 ods. 1 OBZ, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.01.2013, okresný súd vyhovel žalobe len čiastočne. Mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou 1/, bola dňa 20.02.2004 uzatvorená Zmluva o úvere č. 0322471104, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1/ úver vo výške 1.659,- Eur za dohodnutú odplatu. Časť úveru bola splatená, ktorá skutočnosť vyplývala zo žaloby žalobcu, v ktorej uviedol, že istina nie je zaplatená v sume 792,82 Eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Okrem istiny žalovaná 1/ nezaplatila riadny úrok vo výške 96,25 Eur (t.j. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítaným na tieto úroky) a úrok z omeškania vo výške 261,77 Eur (t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi a úrokmi z omeškania a platbami započítaným na tieto úroky) ako i úrok z omeškania vo výške 137,67 Eur za obdobie od 16.10.2009 do 03.02.2010 vo výške 46,92 Eur zo sumy 1.542,82 Eur a za obdobie od 04.02.2010 do 03.03.2011 vo výške 90,75 Eur zo sumy 842,82 Eur. Žalobca podrobne popísal položky, z ktorých je vytvorená žalovaná suma. Žalovaná 1/ nepreukázala zaplatenie žalovanej sumy, okresný súd preto žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne zo sumy predstavujúcej počnúc odo dňa 04.03.2011, t.j. od dňa nasledujúceho, do ktorého už bol úrok z omeškania vyčíslený žalobcom až do zaplatenia. Žalovaná 2/ zmluvou o ručení sa zaviazala v prípade nezaplatenia dlhu žalovanou 1/ uspokojiť pohľadávku veriteľa. Žalovaná 1/ porušila podmienky dohodnuté zmluvou o úvere, preto vznikla v zmysle uvedenej dohody povinnosť žalovanej 2/ zaplatiť všetky splatné záväzky žalovanej 1/. Okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania predstavujúcej rozdiel medzi priznaným úrokom omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy a žiadaným úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy, nakoľko základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania, t.j. k 04.03.2011, bola stanovená Európskou centrálnou bankou vo výške 1 %, takže žalobcovi prináleží len úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší, t.j. vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá po výzve okresného súdu odstránila nedostatky odvolania v podaní zo dňa 04.03.2014 (č.l. 62, 66a, 67 spisu). Žalovaná 1/ namietla, že istina bola vyplatená, zaplatené boli aj úroky z pôžičky. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žiadala, aby boli zamietnuté, keďže žije len z vdovského dôchodku, tiež je „dlhodobo PN“ a je „vedená ako nezamestnaná na ÚP“. Žiadala, aby bola žaloba v plnej miere zamietnutá. K doručenému odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalovaná 2/ v písomnom podaní z 25.03.2014 (č.l. 96 spisu) a uviedla, že je to žalovaná 1/, ktorá si neplnila svoje povinnosti voči veriteľovi, preto by mala byť zaviazaná iba žalovaná 1/. Samotná žalovaná 2/ je dôchodkyňa a nemá prostriedky na splácanie dlhu za žalovanú 1/. K doručenému odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril i žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 15.05.2014 (č.l. 90 spisu). Poukázal, že žalobca eviduje od žalovaných len platby 03.02.2010 700,- Eur a 03.03.2011 50,- Eur, ktoré boli zohľadnené prvostupňovým súdom. Bol názoru, že žalovaná 1/ neuviedla skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu; stotožnil sa s prvostupňovým rozhodnutím a odvolanie žalovanej 1/ ponechal na rozhodnutí súdu. Osobitným podaním z 11.02.2015 uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie a vo výroku II. o trovách prvostupňového konania podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu z nasledovných právnych dôvodov. Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd uvádza, že žalovaná 1/ odstránila vytýkané vady podaného odvolania do tej miery, že bolo možné konštatovať spôsobilý predmet odvolacieho konania. Krajský súd v tomto smere poukazuje i na ust. § 41 ods. 2 OSP, aplikovateľné i pre odvolacie konanie cez ust. § 211 ods. 2 OSP, podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Krajský súd za vychádzania z obsahu oboch podaní žalovanej 1/ zo dňa 28.12.2013 a zo dňa 04.03.2014, preskúmal vec v odvolacom konaní len z dôvodov vyplývajúcich z odvolania žalovanej 1/, tak ako to vyplýva z ust. § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Z obsahu podaného odvolania bolo možné vyrozumieť, že žalovaná 1/ napadla prvostupňový rozsudok len v prvom (meritórnom) a druhom výroku (o trovách prvostupňového konania), ktoré vyzneli v jej neprospech. Tým bol daný rozsah prieskumu v odvolacom konaní. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu, ktorá tvorí základ rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalovanej 1/ vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho I. výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku I. a k odvolacím dôvodom žalovanej 1/ odvolací súd uvádza, že žalobca doloženými dôkazmi dostatočne preukázal nárok priznaný I. meritórnym výrokom rozsudku okresného súdu. Naopak, pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že istina a úroky z omeškania boli vyplatené, bolo jej dôkaznou povinnosťou označiť, resp. doložiť konkrétne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. V tomto smere však žiadne dôkazy žalovaná 1/ neprodukovala, preto boli závery okresného súdu, ktoré vyústili do I. napadnutého výroku predmetného rozsudku, v rovine neunesenia dôkazného bremena na žalovanej strane, vecne správne. Argumenty o nedostatočnej, zlej finančnej, majetkovej či sociálnej situácii žalovanej 1/, nemajú žiadny relevantný vplyv na napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, keďže výrokom I. sa priznáva, deklaruje existencia, rozsah dlhu voči veriteľovi - žalobcov nárok. Pokiaľ žalovaná 1/ doložila k odvolaniu fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.l. 68 spisu) od 29.11.2013, tak s touto okolnosťou neposkytla žiadne tvrdenia o neschopnosti dostaviť sa na pojednávanie uskutočnené vo veci 02.12.2013, pričom neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnila, ani nenavrhla jeho odročenie. Nepripojila ani osobitné vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 OSP. Za týchto okolností okresný súd postupoval v súlade so zákonnou úpravou, ak pojednávanie dňa 02.12.2013 v zmysle § 101 ods. 2 OSP vykonal v neprítomnosti žalovanej 1/. Aj z vyššie uvedeného vyplynulo, že neboli v rámci odvolacieho konania zistené dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu vo výroku I., a to v rámci daných odvolacích dôvodov, preto došlo k jeho potvrdeniu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Potvrdzujúci výrok zahŕňal vyslovenú povinnosť tak voči žalovanej 1/ ako aj voči žalovanej 2/, hoci žalovaná 2/ odvolanie nepodala. Je tomu tak preto, že u spoločne (solidárne) zaviazaných žalovaných vo vzťahu k rovnakej peňažnej pohľadávke s príslušenstvom bolo nevyhnutné sa v odvolacom konaní zaoberať týmito spoločnými povinnosťami (záväzkami) oboch žalovaných účastníkov. Pokiaľ okresný súd rozhodol vo výroku I. o solidárnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, tak pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k vykonateľnosti tohto výroku vyjadrená povinnosť spoločne a nerozdielne v sebe zahŕňa bez ďalšieho, že ak bude plniť jedna zo žalovaných, zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhej žalovanej, tak ako v petite žaloby navrhoval žalobca. Vyplýva to zo zákonnej úpravy spoločných záväzkov (§ 511 ods. 1 OZ). Uvedené v konečnom dôsledku nemalo relevantný vplyv na konštatovanú vecnú správnosť potvrdeného I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k II. výroku rozsudku okresného súdu osobitné odvolacie dôvody žalovanej 1/ síce nesmerovali, avšak uvedené rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania je závislé od meritórneho rozhodnutia (výrok I.), preto tvorilo predmet prieskumu v odvolacom konaní. Odvolací súd pritom zistil, že pokiaľ okresný súd rozhodol vo veci samej tak, že výrokom I. priznal žalobcovi prevažnú časť žalovaného nároku a výrokom III. v nepatrnej časti (o časti úrokov z omeškania) žalobu zamietol, bolo potrebné rozhodnúť za aplikácie ust. § 142 ods. 3 OSP (nielen § 142 ods. 1 OSP ako uvádzal okresný súd), v zmysle ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Odkaz na ust. § 142 ods. 1 OSP bol zo strany okresného súdu správny v tom smere, že bolo nepochybne rozhodované o účelne vynaložených trovách na strane žalobcu pre uplatňovanie žalovaných nárokov voči obom žalovaným, medzi ktoré tak hotové výdavky za zaplatený súdny poplatok zo žaloby ako aj trovy za právne zastúpenie advokátskou kanceláriou nepochybne patria. Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady trov odvolanie nesmerovalo. Bolo však potrebné priznanú sumu náhrady žalobcovi vyjadriť vo vzťahu k dvom žalovaným a zaviazaným účastníkom tak ako v petite žaloby navrhol samotný žalobca, a to, že plnením jednej zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhej žalovanej účastníčky konania. Ide i o otázku vykonateľnosti i určitosti rozhodnutia pri pluralite žalovaných tak, aby nemohlo dôjsť k viacnásobnému plneniu pri prípadnom vymáhaní rozhodnutia žalobcom od oboch žalovaných súčasne. V tomto smere bolo potrebné napadnutý výrok II. prvostupňového rozsudku korigovať, zmeniť v zmysle § 220 OSP. Korekciu si tiež vyžadovala zrejmá nesprávnosť pri uvedení nesprávneho obchodného mena advokátskej kancelárie vo výroku II., ako miesta plnenia pre náhradu trov právneho zastúpenia (§ 149 ods. 1 OSP). Náprava bola odvolacím súdom vykonaná v rámci zmeňujúceho rozhodnutia. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 5, 8 OSP. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu ich náhrada bola priznaná vo výške podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. V odvolacom konaní bola neúspešná žalovaná 1/, ktorá podala nedôvodné odvolanie, preto jej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi, ako plne úspešnému účastníkovi trovy tohto odvolacieho konania za 1 vykonaný úkon právnej služby advokátskou kanceláriou, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej 1/, za čo patrí tarifná odmena 73,69 Eur + 9,65 Eur režijný paušál, spolu 83,34 Eur (vrátane 20 % DPH). Priznanú sumu žalovaná 1/ zaplatí žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 OSP), a to na účet advokátskej kancelárie (§ 149 ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.