Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/336/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713207906 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:3713207906.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: NHA Hamburger Assekuranz Agentur GmbH, so sídlom Shopenstehl 15, 200 95 Hamburg, Spolková republika Nemecko, zastúpeného zástupcom Gutzmann Rechtsanw?lte, Schloßstraße 96, 220 41 Hamburg, Spolková republika Nemecko, proti žalovanému: FATREX, spol. s r.o. so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 36 000 078, Slovenská republika, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom C. XXX/X-X, XXX XX H. T., v konaní o zaplatenie 125.699 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/42/2015-111 zo dňa 25. júna 2015 r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/42/2015-111 zo dňa 25. júna 2015 v napadnutom výroku, ktorým späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 87,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Tibora Bicka, advokáta, so sídlom v H. T.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 1.632,60 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Samostatným výrokom žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 7.466,08 Eur. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa písomným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 20.6.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 125.699 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 125.699 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca zároveň vyplnil Dodatok 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorým prejavil svoj nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu pôvodu v prípade, ak žalovaný podá proti európskemu platobnému rozkazu odpor. Okresný súd Považská Bystrica vo veci vydal dňa 1.10.2013 európsky platobný rozkaz č.k. 14Cb/55/2013-34, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.1.2014 č.k. 14Cb/55/2013-51 bolo konanie zastavené s poukazom na nesúhlas žalobcu v pokračovaní konania podľa Dodatku 2 k návrhu. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním zo dňa 19.2.2014, v ktorom nesúhlas s pokračovaním konania vzal späť a žiadal, aby okresný súd v konaní pokračoval a na návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 prihliadal ako na návrh na začatie konania v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.1.2014 č.k. 14Cb/55/2013-51 bolo odvolacím súdom zrušené z dôvodu nedostatku miestnej príslušnosti a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Považská Bystrica následne postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd poukázal na ust. čl. 2 ods. 1 veta prvá, čl. 7 ods. 1 a ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a čl. 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie“) a ust. § 96 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že európske konanie o platobnom rozkaze upravené Nariadením umožňuje žalobcovi už pri podaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu rozhodnúť, či bude trvať na pokračovaní začatého konania aj po podaní odporu zo strany žalovaného, a to podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, t.j. štátu, v ktorom bol európsky platobný rozkaz vydaný, alebo mieni v prípade podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu akékoľvek ďalšie konanie vo veci ukončiť. Vyjadriť nesúhlas s pokračovaním konania po podaní odporu môže navrhovateľ vyplnením Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu pri jeho podaní, alebo dodatočne, najneskôr však do okamihu vydania európskeho platobného rozkazu. Okresný súd poukázal na to, že z návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 je zrejmé, že žalobca vyplnil a podpísal Dodatok 2, a tým vyjadril nesúhlas s pokračovaním konania v prejednávanej veci po podaní odporu ako riadneho občianskeho súdneho konania podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. S takýmto prejavom vôle spája Nariadenie procesné účinky ukončenia konania. Zo žiadneho z ustanovení Nariadenia nevyplýva oprávnenie žalobcu s učineným nesúhlasom disponovať, či už pred vydaním európskeho platobného rozkazu alebo po jeho vydaní. S poukazom na absenciu právnej úpravy v Nariadení, okresný súd postupom podľa článku 26 Nariadenia aplikoval na vzniknutú procesnú situáciu právny poriadok Slovenskej republiky a v rámci neho príslušné ustanovenia O.s.p.. Okresný súd uviedol, že procesný inštitút totožný s prejavom vôle žalobcu vyjadreným v Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu Občiansky súdny poriadok nepozná. Vzhľadom na Nariadením stanovené účinky uvedeného procesného úkonu ho však možno pripodobniť späťvzatiu návrhu na začatie konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p.. Späťvzatie návrhu na začatie konania taktiež predstavuje jednostranný právny úkon, ktorým žalobca ako dominus litis realizuje svoje dispozičné oprávnenie a prejavuje vôľu nepokračovať v ďalšom konaní. Účinky späťvzatia nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, ktorým je súd a v prípade, ak sa tak stane, späťvzatie nie je možné dodatočne odvolať, resp. vziať späť. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/27/1998 zo dňa 28.05.1998 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.8.2010. Rovnakým spôsobom okresný súd hodnotil aj späťvzatie nesúhlasu žalobcu s pokračovaním konania obsiahnuté v odvolaní žalobcu zo dňa 19.2.2014, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nepripustil. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že napriek vyššie odôvodnenej podobnosti prejavu vôle žalobcu v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a späťvzatiu návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p., okresný súd nepovažoval za správny procesný postup, pri ktorom by vydával osobitné rozhodnutie o zastavení konania. Nariadenie v článku 17 výslovne popisuje účinky podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu, medzi ktoré patrí aj ukončenie ďalšieho konania v prípade, ak oň žalobca požiada vyplnením Dodatku 2, pričom ukončenie konania nespája so žiadnym rozhodnutím súdu. Článok 17 ods. 3 Nariadenia prikazuje súdu iba oboznámiť žalobcu o podaní odporu žalovaným alebo o prípadnom pokračovaní v konaní, ktorú povinnosť si okresný súd splnil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo k ukončeniu konania v dôsledku prejaveného nesúhlasu žalobcu s pokračovaním konania po podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu, teda zastavenie konania zavinil žalobca a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. svedčí právo na náhradu trov konania žalovanému. S poukazom na návrh žalovaného tvoriaci súčasť vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 5.6.2014 mu okresný súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: porada s klientom dňa 2.6.2014 a vyjadrenie k odvolaniu z 9.6.2014, t.j. 2 úkony právnej služby á 672,21 Eur + 2 x režijný paušál 8,04 + DPH 20%, spolu 1.632 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia za poradu právneho zástupcu s klientom dňa 2.6.2014 okresný súd priznal žalobcovi na základe predloženého záznamu o porade ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.632,60 Eur je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Za situácie, že k ukončeniu konania došlo v zmysle čl. 17 ods. 1 Nariadenia, ktorá procesná situácia síce nie je výslovne upravená zákonom č. 71/1992 Zb., okresný súd považoval za možné primerane uplatniť ustanovenie § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v časti vrátenia súdneho poplatku pri zastavení konania. V súlade so zákonným ustanovením rozhodol okresný súd o vrátení súdneho poplatku, ktorý zaplatil žalobca vo výške 7.541,50 Eur, a to kráteného o 1 % (75,42 Eur). Krátený súdny poplatok vo výške 7.466,08 Eur sa vráti žalobcovi po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu v súlade s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Namietal, že okresný súd pochybil, keď nevzal do úvahy právny úkon žalobcu, ktorým vzal späť vyhlásenie uvedené v Dodatku č. 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Zdôraznil, že trvá na ďalšom pokračovaní konania v štádiu po podaní odporu proti platobnému rozkazu. Poukázal na to, že späťvzatie vyhlásenia podľa Dodatku č. 2 je dispozitívny úkon žalobcu a z platnej právnej úpravy nevyplýva, že takéto späťvzatie vyhlásenia nie je možné. Pokiaľ okresný súd použil analógiu s právnym inštitútom späťvzatia návrhu, tak pochybil, pretože zákon analógiu v procesnom práve nedovoľuje. Podľa žalobcu ide o svojvoľné úvahy súdu I. stupňa, ktoré nemajú oporu v zákone a ktoré nemôžu obstáť. Odmietnutím pokračovať v začatom konaní dochádza k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k tzv. odmietnutiu spravodlivosti. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že opomenul rozhodnúť osobitným výrokom o zastavení konania. Nakoľko samotné Nariadenie nemá osobitnú úpravu o zastavení konania, bolo potrebné aplikovať ustanovenia O.s.p., ktoré upravujú, za akých podmienok môže súd konanie zastaviť. Výrok o zastavení konania je dôležitý z hľadiska následného posúdenia, ku ktorému okamihu sa konanie skončilo. Žalobca v podanom odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania, a to najmä priznanie odmeny za úkon - vyjadrenie k odvolaniu z 09.06.2014 v plnej výške, hoci podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Okresný súd pochybil, keď žalovanému priznal za tento úkon plnú náhradu trov konania. Žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v predmetnom vyhlásení jasne vyjadril svoju vôľu, aby sa po určitom úkone žalovaného (podanie odporu) nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. O tomto následku bol žalobca aj poučený vo vydanom rozkaze. Žalovaný môže podať odpor prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v Nariadení, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Vzorové tlačivo na podanie odporu sa žalovanému zašle spolu s európskym platobným rozkazom. Odporom podaným v ustanovenej lehote (30 dní od doručenia európskeho platobného rozkazu žalovanému) sa končí európske konanie o platobnom rozkaze a dochádza k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konaní podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ žalobca výslovne nepožiadal, aby sa po podanom odpore v konaní nepokračovalo, čo sa v danom prípade stalo. Žalovaný výrok okresného súdu súdu o tom, či späťvzatie Dodatku 2 k návrhu pripúšťa alebo nie považuje za správny. Zákon ex lege spája s takýmto Dodatkom právne následky, a to zastavenie konania práve pre nesúhlas žalobcu v pokračovaní konania, ktoré inicioval podaným návrhom. Navyše, žalobca poslal okresnému súdu tento dodatok ako súčasť návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v jeden deň, t.j. 18.6.2013 a nie oddelene. Teda už v čase podania bol rozhodnutý, ako chce v konaní ďalej pokračovať v prípade podania odporu. O tejto skutočnosti bol aj poučený v poučení k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na čl. 7 Nariadenia, ktoré má na mysli situáciu dokedy je možné urobiť doplnenie, resp. opravu návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, a to v prípade, ak žalovaný podá odpor. Definuje tu, že toto možno urobiť do vydania platobného rozkazu. Z logického výkladu je zrejmé, že právo žalobcu disponovať s návrhom je limitované do vydania platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný 01.10.2013 a žalobca urobil úpravu, resp. späťvzatie 11.03.2014, t.j. po vydaní rozkazu, ba v tomto prípade až po zastavení konania. Podľa žalovaného nemožno tu aplikovať článok 9 Nariadenia (Doplnenie a oprava), kde sa hovorí len o doplnení a oprave návrhu, tiež však len do vydania rozkazu. Žalovaný ďalej uviedol, že pre konania o európskom platobnom rozkaze sa primerane použije ustanovenie o platobnom rozkaze podľa § 172 a nasl. O.s.p. (§ 174a, ods. 4 O.s.p.), § 172, ods. 6 O.s.p., z ktorého zvýraznil text „...pred vydaním platobného rozkazu...“, čím zákon jasne stanovil časovú limitáciu disponovania s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový súd dostatočne a správne zistil skutkový stav a vydal rozhodnutie, ktoré je vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne s priznaním náhrady trov konania, ktoré súčasne vyčíslil. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmaval napadnuté uznesenie okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 25. septembra 2015 (č.l. 144-145 spisu). Odvolaním žalobcu bolo uznesenie okresného súdu napadnuté vo výroku, ktorým späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil a vo výroku o trovách prvostupňového konania. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení primárne krajský súd uvádza, že sa po skutkovej ako i právnej stránke stotožnil so záverom okresného súdu a za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. naň v podrobnostiach odkazuje. Len na doplnenie k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že je nepochybné, že žalobca podal v režime Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie“) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu (č.l. 1a-10a spisu) na predpísanom formulári tlačiva A. Žalobca zároveň k tlačivu A návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu pripojil aj tlačivo - Dodatok 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu (č.l. 10 spisu), obsahujúci text ,,Nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania“, pod ktorým boli žalobcom vyplnené údaje miesta, dátumu a podpisu. Okresný súd Považská Bystrica dňa 01.10.2013 vydal Európsky platobný rozkaz sp. zn. 14Cb/55/2013 (č.l. 37-39 spisu), proti ktorému žalovaný v stanovenej 30-dňovej lehote podal odpor podľa článku 16 ods. 1 Nariadenia na predpísanom formulári tlačiva F (č.l. 46-47 spisu). Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 14Cb/55/2013-51 zo dňa 14. januára 2014 konanie zastavil, rozhodol o náhrade trov konania a o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu zo dňa 19. februára 2014, v rámci ktorého uviedol, že nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania berie späť a žiada, aby konanie o zaplatenie žalovanej sumy pokračovalo, a aby podaný návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu bol posúdený ako návrh na začatie konania podľa slovenského právneho poriadku. Na predmetné odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Cb/154/2014-76 zo dňa 18. júna 2014 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa článku 7 bod 4. Nariadenia, v dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle článku 17. To nebráni navrhovateľovi, aby o tomto informoval súd neskôr, ale v každom prípade pred vydaním rozkazu. Podľa článku 17 bod 1. Nariadenia, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní. Podľa článku 17 bod 3. Nariadenia, navrhovateľ je oboznámený so skutočnosťou, či odporca podal odpor a o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania. Podľa bodu 24 zásad Nariadenia odpor podaný v stanovenej lehote by mal ukončiť európske konania o platobnom rozkaze a mal by viesť k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konania, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal v takomto prípade konanie ukončiť. Na účely tohto nariadenia by sa pojem riadne občianske súdne konanie nemal nevyhnutne vykladať v zmysle vnútroštátneho práva. Podľa článku 26 Nariadenia, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že konanie o európskom platobnom rozkaze sa začína na návrh vo forme vzorového formulára s cieľom uľahčiť komunikáciu a umožniť automatické spracovanie, ak to vnútroštátna úprava pripúšťa. Formalizácia a zjednodušenie rozhodovacích procesov pri vydávaní európskeho platobného rozkazu je prostriedkom na zrýchlenie jeho vydávania a zjednodušenie jeho cezhraničného výkonu a zjednodušenie odôvodnenia tohto rozhodnutia je jeho nevyhnutným dôsledkom. Konanie o vydanie európskeho platobného rozkazu predstavuje iba fakultatívnu možnosť pre žalobcu, alternatívu voči klasickému občianskemu súdnemu konaniu. V Nariadení je upravená možnosť žalobcu žiadať súd, aby v prípade podaného odporu nebola vec automaticky prevedená do bežného civilného konania. Túto možnosť má žalobca aj po podaní návrhu avšak len do samotného vydania európskeho platobného rozkazu. Podaním odporu voči platobnému rozkazu (tiež aj európskemu platobnému rozkazu) dochádza k zrušeniu platobného rozkazu a prevedeniu na bežné civilné konanie, s výnimkou možného zamedzenia tohto postupu osobitným požiadaním žalobcu, ktoré umožňuje iba európske konanie. Ak sa podá odpor v lehote - konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ žalobca vyslovene nepožiadal o ukončenie konania, v takomto prípade pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu (konajúceho súdu). Podľa článku 7 bod 4. Nariadenia môže žalobca predložiť takúto žiadosť kedykoľvek do vydania európskeho platobného rozkazu. Krajský súd zdôrazňuje, že pri skúmaní splnenia podmienok konania sa súd podľa bodu 16 zásad Nariadenia obmedzuje iba na informácie uvedené vo formulári pre návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Žalobca preto nesie zodpovednosť za vyplnenie tohto formulára tak, aby bolo možné rozhodnúť o podmienkach jeho vydania, ale aj ďalšom pokračovaní konania. Konanie o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu má predstavovať formalizované a rýchle konanie s obmedzeným rozsahom možnosti súdu. Vzhľadom na žalobcom vyjadrenú požiadavku v Dodatku 2 formulára A, ktorou výslovne súdu oznámil, že si v prípade podania odporu neželá pokračovať v konaní formou bežného konania, okamihom podania odporu žalovaným je konanie skončené a o nároku žalobcu sa už nijako nerozhoduje. Podaním odporu žalovaného tak došlo k skončeniu konania, a to ex lege bez toho, aby sa vyžadovala akákoľvek forma procesnej iniciatívy súdu. Ide o zákonné ukončenie konania, a preto správne postupoval okresný súd, ak osobitne nerozhodoval o zastavení konania. Odvolací súd zvýrazňuje, že Nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch. Vzťah s vnútroštátnym právom je len v prípade procesných otázok, ktoré nie sú upravené nariadením, t.j. len tie sa riadia vnútroštátnym právom. V zhode s prvostupňovým súdom i krajský súd konštatuje, že Nariadenie ani vnútroštátne procesné právo situáciu späťvzatia nesúhlasu s pokračovaním konania neupravuje. Z uvedeného pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 19. februára 2014 vzal späť vyhlásenie vyjadrené v Dodatku č. 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu o nesúhlase s pokračovaním občianskeho súdneho konania, doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 11.03.2014 (č.l. 60 spisu), uskutočnil tak až po rozhodnutí tohto súdu o vydaní európskeho platobného rozkazu a podaní odporu žalovaným (č.l. 45 spisu), ktorý odpor bol žalobcovi doručený podľa doručenky na č.l. 52 rub spisu. Túto procesnú situáciu, t.j. dispozičný úkon žalobcu, neupravenú Nariadením a ani vnútroštátnou právnou úpravou okresný súd správne zhodnocoval pripodobnením so situáciou späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom a pokiaľ rozhodol tak, že späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil, jeho rozhodnutie je vecne správne, pretože i odvolací súd je toho názoru, že predmetný úkon žalobcu - späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nie je účinný. K napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania, a to trovách právneho zastúpenia priznaných žalovanému vo výške 1.632,20 Eur, sa krajský súd zaoberal len odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania žalobcu, ktorý namietal, že odmena právneho zástupcu za úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu mala byť priznaná v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje s postupom okresného súdu, ktorý za stavu prejaveného nesúhlasu žalobcu s pokračovaním konania po podaní odporu konštatoval jeho zavinenie na ukončení konania a pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. K žalobcom namietanej výške okresným súdom priznanej odmeny za úkon právnej služby právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd uvádza, že v danom prípade išlo o úkon písomného vyjadrenia v podaní zo dňa 05. júna 2014 (č.l. 72-73 spisu) k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/55/2013-51 zo dňa 14. januára 2014, ktorým bolo konanie zastavené, t.j. išlo o úkon písomného podania na súd týkajúceho sa veci samej, a preto bol pri rozhodovaní o výške odmeny namieste postup podľa ust. § 13 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Krajský súd preto nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že predmetné vyjadrenie k odvolaniu sa netýkalo veci samej. Z týchto, len doplnených, záverov bolo preto uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V tomto konaní, t.j. v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v podanom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16. októbra 2015 uplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to úkon vyjadrenia k odvolaniu, celkom v sume 672,21 Eur. Krajský súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení k dátumu vykonaného úkonu právnej služby. Tarifná odmena jedného úkonu právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu, vzhľadom k napadnutému výroku uznesenia okresného súdu, ktorým späťvzatie nesúhlasu s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle Dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 18.6.2013 nepripustil, bola stanovená ako 1/13 výpočtového základu, za rok 2015, a to 1 x 64,53 Eur, + 1 x 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH 14,58 Eur, súčtom dôvodné trovy tohto odvolacieho konania 87,50 Eur, ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.). Pre uvedený postup krajského súdu, pri stanovení výšky tarifnej odmeny bol rozhodný a určujúci predmet tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.