Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200921 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5012200921.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobkyne: Bc. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R. XXX/XX, XXX XX C. L., práv. zast. JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom F. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. k.AA/2012/10730-OPHN zo dňa 04.07.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného AA/2012/10730-OPHN zo dňa 04.07.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 645,57 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Márie Padalovej, advokátky, so sídlom F. XX, XXX XX S., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/10730-OPHN zo dňa 04.07.2012 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. 2012/03060/39MR zo dňa 09.05.2012, ktorý podľa § 2,9 ods. 1,2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol, že žalobkyňa nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznávajú sa jej dávky a príspevky. Žalovaný zhodne s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu konštatoval, že žalobkyňa žiadosťou dňa 15.02.2012 požiadala prvostupňový orgán o pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný a prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyni nevyhovel z dôvodu, že v konaní nepreukázala, že osoby, ktoré v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. sa spolu so žalobkyňou posudzujú, si neuplatnili svoje zákonné nároky, keď jej manžel U. F. si v mesiaci február 2012 neuplatnil svoj zákonný nárok a nepožiadal o dávku poistenia v nezamestnanosti a ani nepožiadal o dávku garančného poistenia. Žalovaný poukazoval na potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 09.05.2012, ktorým bolo potvrdené, že manžel žalobkyne od 01.01.2004 do 09.05.2012 nepožiadal o dávku v nezamestnanosti a do uvedeného dňa mu nebola vyplatená ani dávka garančného poistenia, ani o túto dávku nepožiadal. Žalovaný konštatoval, že uplatnenie si zákonného nároku je zákonnou podmienkou a povinnosťou a nie možnosťou, preto pre posúdenie hmotnej núdze občana a spoločne posudzovaných osôb je rozhodujúcou skutočnosťou, preukázanie splnenia ich zákonných nárokov. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukazovala, že od 27.03.2009 je vedená, po skončení materskej dovolenky, ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Jej manžel od 15.02.2012 je bez zamestnania, pričom majú dve školopovinné deti vo veku 9 a 19 rokov, pričom mladší syn vlastní preukaz ZŤP. Uviedla, že manžel žalobkyne U. F., po prepustení zo zamestnania, požiadal Úrad práce v Liptovskom Mikuláši o zaregistrovanie sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale keďže figuruje v obchodnom registri ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, z dôvodu prevádzkovania a vykonávania zárobkovej činnosti ako spoločník, Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši ho do evidencie nezaradil. Manžel podnikateľskú činnosť ukončil 31.07.2007. Na spoločnosť bol vyhlásený konkurz 12.11.2009, a to uznesením Okresného súdu v Žiline, č. 4K 21/2009-213. Uviedla, že ako spoločník tejto obchodnej spoločnosti neprevádzkuje a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, nakoľko všetky úkony za spoločnosť vykonáva správca konkurznej podstaty, a z tejto spoločnosti nemá žiaden príjem, ani žiadne výhody. Ďalej uviedla, že manžel nepožiadal o dávku garančného poistenia kvôli časovému horizontu, pretože rodina žalobkyne bola v tom čase ešte solventná a nemala problémy, cca 5 rokov dozadu. V súčasnosti, keď o dávku a pomoc v hmotnej núdzi žiada, nie je možné, aby manžel požiadal o dávku garančného fondu, nakoľko čas na to už pominul. Poukázala, že nevie si predstaviť, ako môže štvorčlenná rodina vyžiť zo 62,70 eur za mesiac, platiť účty a zabezpečiť si základné životné podmienky. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním 24.04.2013 (č.l. 33 spisu), v ktorom zotrvával na skutkových a právnych dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd rozhodol skorším rozsudkom 20S/122/2012-56 zo dňa 22. októbra 2013, ktorý napadla žalobkyňa odvolaním a uznesením Najvyššieho súdu SR 1Sžo/64/2013 zo dňa 08. februára 2016, skorší rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že neboli dodržané procesné podmienky verejného vyhlásenia rozhodnutia. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a na pojednávaní dňa 24.05.2016 rozhodol tak, že rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 3 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom na území Slovenskej republiky, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom k 31.12.2012, poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení do 30.04.2013, zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov podľa § 4, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 a vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných predpisov. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení do 30.04.2013, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec podľa § 4, ak tento zákon neustanovuje inak, b) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, c) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine, d) vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov; uchádzač o zamestnanie je povinný vopred oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti, najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení do 30.04.2013, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z ust. zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že občan v hmotnej núdzi, ako aj fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú (manžel žalobkyne) v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ si neuplatnia svoje zákonné nároky definované v § 9 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi. § 9 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., ktorý explicitne upravuje zákonné nároky podľa § 9 ods. 1, považuje za zákonné nároky, okrem iného aj dávky garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, podľa osobitného predpisu s odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobkyňa žiadala priznať status občana v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z.z., spoločne s ňou boli posudzované ďalšie osoby, aj manžel žalobkyne. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na zamestnanie manžela žalobkyne - U. F.,. ktorý od 02.01.2012 do 15.02.2012 bol zamestnaný v COOP LC SEVER, a. s., Liptovský Mikuláš. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že manžel žalobkyne bol od 01.08.1993 v pracovnom pomere, od 21.12.1999 bol konateľom s. r. o., na ktorú bol v roku 2009 vyhlásený konkurz. Následne manžel pracoval na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 25.11.2011 v období od 28.11.2011 do 31.12.2011 a na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2011 nastúpil do COOP LC SEVER, a. s., Liptovský Mikuláš do pracovného pomeru na dobu určitú do 31.12.2012, ktorý bol skončený v skúšobnej dobe k 15.02.2012. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 26.04.2014 uviedla, že žalobkyňa trvá na svojom návrhu a na doterajších podaniach a vyjadreniach. V prvom rade chce zdôrazniť, že manžel žalobkyne bol dňom 16.02.2012 právoplatne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to rozhodnutím č. C2012/03061 z 22.10.2012, ktorým dňom sa stalo toto aj právoplatné. V tomto rozhodnutí je uvedené, že manžel žalobkyne dňa 17.02.2012 osobne podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Urobil tak preto, lebo do 15.02. bol zamestnaný a následne, keďže dňa 16.02. bol štvrtok a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši bol štvrtok nestránkový deň, v piatok 17.02. si podal predmetnú písomnú žiadosť. Listom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.03.2012 bolo žalobkyni oznámené, že lehotu na rozhodnutie predlžuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o ďalších 30 dní preto, lebo si má jej manžel uplatniť nároky na dávky v nezamestnanosti. Rozhodnutie bolo vydané až 22.10.2012 o zaradení manžela do evidencie uchádzačov, po 8 mesiacoch. Keďže manžel žalobkyne nebol počas celej doby 8 mesiacov na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného zaradený do evidencie, nemohol si ani uplatniť zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa žiadala od neho právoplatné rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení, na základe ktorého mu mohla vydať rozhodnutie podľa zákona č. 461/2003, ale toto práve pre prieťahy na strane žalovaného, jeho neodborný formalistický prístup bez subjektívneho zavinenia manžela žalovanej, nemohol byť predložený. Poukazovala, že nemohol príslušný orgán Sociálnej poisťovne rozhodnúť o nároku U. F. na dávku garančného poistenia a na dávku v nezamestnanosti skôr, než bol právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo sa stalo až rozhodnutím z 22.10.2012, ktoré nadobudlo 22.10.2012 aj právoplatnosť a deklarovalo zaradenie U. F. do evidencie uchádzačov o zamestnanie s účinnosťou už od 16.02.2012. Preto U. F. mohol až po 22.10.2012 požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti a dávku z garančného poistenia, čo aj vykonal, keď dňa 22.10.2012 si uplatnil uvedené nároky v Sociálnej poisťovni. Z fotokópie rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 16.11.2012, ktorým nepriznala U. F. nárok na dávku z garančného poistenia, je vyznačená aj právoplatnosť rozhodnutia dňom 21.11.2012, na rozhodnutí, v ktorom Sociálna poisťovňa dňa 23.10.2012 rozhodla, že U. F. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nie je vyznačená doložka právoplatnosti, a teda nie je ani zrejmé, či tieto rozhodnutia boli podrobené prieskumu odvolacieho orgánu, resp. následne súdnemu prieskumu, čo sa týka rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vo vzťahu ku ktorému na ňom nebola vyznačená právoplatnosť. Krajský súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu, ako aj podaní žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu a tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla aj v odvolaní voči skoršiemu rozhodnutiu krajského súdu. Krajský súd mal preukázané z obsahu súdneho spisu, že manžel žalobkyne požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 17.02.2012, o ktorom rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš pod č. C/2012/03061 zo dňa 12.06.2012 tak, že manžela žalobkyne U. F. nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe odvolania, ktoré podal U. F. rozhodovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rozhodnutím AA/2012/46650/14254/OPČ- SSZ z 03.09.2012 rozhodnutie o nezaradení U. F. do evidencie uchádzačov o zamestnanie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Následne opätovne rozhodoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý rozhodnutím C/2012/03061 zo dňa 22.10.2012 rozhodol o zaradení U. F. do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to dňom 16.02.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.10.2012. Následne rozhodovala Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 5516/2012-LM-DvN zo dňa 23.10.2012 podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., keď rozhodla, že U. F. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a rozhodnutím č. 20175-8/2012- LM zo dňa 16.11.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš podľa § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že U. F. nemá nárok na dávku garančného poistenia. Krajský súd prehodnotil svoje skoršie rozhodnutie vzhľadom na tvrdenie žalobkyne na pojednávaní pred krajským súdom a zistené dôkazy, ktoré boli predložené žalobkyňou v odvolacom konaní, a to najmä právoplatné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš C/2012/03061 z 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2012, ktorým bolo preukázané, že účinnosťou od 16.02.2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie manžel žalobkyne U. F., ako aj vo väzbe na rozhodnutia Sociálnej poisťovne o uplatnenom nároku U. F. na dávku v nezamestnanosti a dávku garančného poistenia, ktoré boli pripojené až v odvolacom konaní proti skoršiemu rozhodnutiu krajského súdu a dospel k záveru, že v čase rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nebolo právoplatne skončené konanie manžela žalobkyne U. F., o jeho žiadosti na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Toto konanie bolo ukončené až dňa 22.10.2012, kedy nadobudlo rozhodnutie o zaradení U. F. do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj právoplatnosť, a ktoré deklaruje, že dňom 16.02.2012 bol platne a účinne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Až na základe tejto skutočnosti vo väzbe na ust. § 102 a § 103 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení mohol žalobca požiadať príslušnú Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti a z garančného poistenia od Sociálnej poisťovne. Pre rozhodovanie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nemali relevanciu potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a ktoré potvrdzujú, že U. F. nebola vyplatená dávka garančného poistenia a dávka v nezamestnanosti. Žalovaný a prvostupňový správny orgán predčasne konštatoval, že manžel žalobkyne nepožiadal o dávku z garančného fondu a dávku v nezamestnanosti príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho potom bol aj predčasný záver žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, keď vyhodnotili žalobkyňu za občana, ktorý nespĺňa zákonný status občana v hmotnej núdzi, z dôvodu neuplatnenia si zákonného nároku, nároku na dávku v nezamestnanosti a dávku garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., osobou, ktorá sa spoločne posudzuje so žalobkyňou, v konaní podľa zákona č. 599/2003 Z.z. vo väzbe na ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona. K ostatným žalobným bodom krajský súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný vychádzal z obsahu potvrdenia, ktoré sa týka aj obdobia od 01.01.2004, kedy sociálna a finančná situácia rodiny žalobkyne bola diametrálne odlišná, ako v období, keď požiadala o priznanie statusu občana v hmotnej núdzi, krajský súd konštatuje, že i keď sociálna poisťovňa vydala potvrdenie vo vzťahu k osobe manžela žalobkyne za obdobie od 01.01.2004 do 09.05.2012 a žalovaný obsah tohto potvrdenia premietol do dôvodov svojho rozhodnutia, pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, je podstatné, či ku dňu podania žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, teda k 15.02.2012, splnila žalobkyňa všetky zákonné podmienky pre priznanie statusu občana v hmotnej núdzi. Krajský súd prisvedčuje k tvrdeniu žalobkyne, že pre posúdenie veci nie je relevantné obdobie od 01.01.2004, ale obdobie, keď požiadala o priznanie statusu dávky v hmotnej núdzi, teda obdobie od 15.02.2012. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznávajú sa jej dávky a príspevky, keďže v konaní bolo preukázané, že manžel žalobkyne požiadal, pred začatím konania a pred vydaním rozhodnutia žalovaného prvostupňového správneho orgánu, ako spoločne posudzovaná osoba, o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o ktorej nebolo právoplatne do vydania rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu rozhodnuté, a teda až následne po právoplatnosti tohto rozhodnutia mohol požiadať príslušnú zložku Sociálnej poisťovne o dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti. Tieto skutočnosti, podľa názoru krajského súdu neumožňovali žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu o nároku žalobkyne rozhodnúť skôr, než bolo vydané právoplatné rozhodnutie o zaradení alebo nezaradení manžela žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko iné dôvody nepriznania žalobkyne ako statusu občana v hmotnej núdzi nie sú obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, krajský súd sa nezaoberal posudzovaním statusu žalobkyne vo väzbe na iné zákonné ustanovenia a ani sa nemohol zaoberať hodnotením statusu žalobkyne z hľadiska zákona č. 599/2003 Z.z. vo väzbe na komplexnú úpravu Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bol, v tomto smere, viazaný dôvodmi rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia a dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto boli splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Žalobkyňa v konaní mala úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. jej vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa si v konaní uplatnila trovy konania prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 26.05.2016, celkom vo výške 1 086,70 Eur, a to za 4 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie návrhu, porada s klientkou dňa 08.11.2013 v súvislosti s prípravou odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.10.2013, vypracovanie odvolania zo dňa 20.11.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.10.2013 po 130,16 Eur za úkon + 4 x 7,81 Eur režijný paušál, za 3 úkony právnej služby - porada s klientkou dňa 14.04.2016 v súvislosti s doručeným uznesením NS SR č.k. 1Sžso/64/2013 z 08.02.2016, štúdium spisu dňa 20.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 26.04.2016 po 143,- Eur + 3 x 8,58 Eur režijný paušál a za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní - vyhlásení rozsudku dňa 24.05.2016 vo výške 71,50 Eur + 8,58 Eur režijný paušál. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 645,57 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - podanie zo dňa 06.08.2013 - návrh petitu vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - odvolanie zo dňa 20.11.2013 proti rozsudku KS Žilina zo dňa 22.10.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 26.04.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur = 151,58 Eur, - účasť na pojednávaní - vyhlásení rozsudku dňa 24.05.2016 vo výške 71,50 Eur + režijný paušál 8,58 Eur = 80,08 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), g), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 645,57 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Márie Padalovej, advokátky, so sídlom v S., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - porada s klientkou dňa 08.11.2013 v súvislosti s prípravou odvolania proti rozsudku KS Žilina zo dňa 22.10.2013, spolu s režijným paušálom, nakoľko ho nepovažoval za úkon vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.. Zo Zápisnice z porady s klientom zo dňa 08.11.2013, ktorá tvorí prílohu vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 26.05.2016, je zrejmé, že klientka oboznámila právnu zástupkyňu so skutočnosťami a dokladmi dôležitými pre vypracovanie odvolania. V samotnom odvolaní žalobkyne zo dňa 20.11.2013 sa však uvádzajú rovnaké skutočnosti, aké žalobkyňa uviedla v žalobe a v podaní zo dňa 17.12.2012, odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti dôležité pre toto konanie, ktoré mali byť dôvodom porady zo dňa 08.11.2013. Z uvedeného preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom (porada s klientom dňa 08.11.2013) vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania. Súd ďalej nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - porada s klientkou dňa 14.04.2016 v súvislosti s doručeným uznesením NS SR č. k. 1 Sžso/64/2013 zo dňa 08.02.2016, spolu s režijným paušálom. Obsah uznesenia NS SR č. k. 1 Sžso/64/2013 zo dňa 08.02.2016 nevyvoláva žiadne nové skutočnosti týkajúce sa súdneho konania v merite veci a ani správneho konania vedeného tak pred prvostupňovým správnym orgánom, ako ani pred druhostupňovým správnym orgánom (žalovaným). Pokiaľ zo Zápisnice z porady s klientom zo dňa 14.04.2016, ktorá tvorí prílohu vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 26.05.2016, vyplýva, že klientka oboznámila právnu zástupkyňu so skutočnosťami a dokladmi, ktoré sú dôležité pre toto konanie, krajský súd uvádza, že všetky námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu je potrebné uviesť v žalobe a po uplynutí lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. tieto nie je možné rozširovať o nové žalobné námietky. V danom prípade ak by aj obsahom predmetnej porady s klientom boli nové relevantné skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe neuviedol, súd by na tieto nemohol prihliadnuť. Z uvedeného súd nepovažoval tento úkon právnej služby za úkon vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. a trovy v súvislosti s ním vzniknuté za účelne vynaložené trovy konania. Súd nepriznal žalobkyni ani náhradu za úkon - štúdium spisu dňa 20.04.2016. Právo nazerať do súdneho spisu je procesné oprávnenie účastníka konania a jeho zástupcu. Zmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch súdu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Jedná sa teda o úkon, ktorý je v prospech žalobkyne, jej právnej zástupkyne a jej informovanosti v súdnom konaní a nie je účelné, aby za realizovanie tohto jej procesného práva jej ešte prináležala aj odmena vo výške 143,- Eur, spolu s režijným paušálom vo výške 8,58 Eur. Preto jej súd túto náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. V Žiline, dňa 24. mája 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková