Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/80/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200548 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5013200548.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, práv. zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom I. XX, XXX XX D. D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 39 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 2013/00627-02/CHO zo dňa 17.04.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 21.06.2013, doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 24.06.2013 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2013/00627-02/CHO zo dňa 17.04.2013, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne č. OLÚ-2013/00086-03/LIG zo dňa 04.03.2013. Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne uložil žalobcovi pokutu vo výške 30.000,- Eur za porušenie § 28 ods. 3 Zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v agrotechnických termínoch za r. 2012 v k. ú. V. N. v B zóne Babej hory v k. ú. V. C. a K. v B zóne Pilska nezabezpečil realizáciu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany (A - zóny Babia hora a Pilsko), v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby a to konkrétne nevykonanie opatrení špecifikovaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím ako aj postupom odvolacieho správneho orgánu bol dotknutý na svojich právach, pretože rozhodnutie žalovaného a rovnako aj Obvodného lesného úradu Dolný Kubín vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezákonné a zistenie skutkového stavu, z ktorého správne orgány vychádzajú, je v rozpore s obsahom spisov, preto v zákonom stanovenej lehote podal túto žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán ani Obvodný lesný úrad v Žiline ako odvolací orgán neuviedol vo svojom rozhodnutí žiadnu z konkrétnych povinností žalobcu vyplývajúcu mu zo Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva živ. prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona o lesoch, za ktorých nezabezpečenie bola žalobcovi Obvodným lesným úradom v Dolnom Kubíne pokuta a teda neodstránil vadu prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný síce uviedol v opatreniach, ktoré mali byť vykonané v zmysle Návrhu opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov v území s piatym stupňom ochrany prírody, avšak neuviedol, ktoré z opatrení uvedených v Spoločnom usmernení mal žalobca podľa názoru žalovaného porušiť. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 27.03.2013 proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzajú rozhodnutie Krajského úradu živ. prostredia v Žiline č. 2005/01112/Nu zo dňa 06.12.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2005 a rozhodnutie Ministerstva živ. prostredia SR č. 5622/2012-2.2 zo dňa 15.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2012, ktorými nemala byť povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby. Rozhodnutie Krajského úradu ŽP v Žiline č. 2005/01112/Nu zo dňa 06.12.2005 bolo vydané viac ako dva roky pred vydaním Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva ŽP SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona o lesoch a viac ako 5,5 roka pred dátumom povinnosti obhospodarovateľa lesa vypracovať Návrh opatrení na ochranu lesa v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. g) Zákona o lesoch proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody a teda toto rozhodnutie podľa žalobcu je sylvotechnicky neaktuálne, keďže realizácia opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov v ochranných pásmach chránených území s piatym stupňom ochrany má vychádzať z aktuálnej potreby a vývoja podkôrnikovej situácie. Obhospodarovateľ lesa - Lesy SR, š. p., požiadal orgán ochrany prírody a krajiny listom zo dňa 17.03.2008 o vydanie súhlasu na realizáciu asanačných opatrení v A zóne CHKO Horná Orava. MŽP SR v tejto súvislosti vydalo dňa 26.05.2008 rozhodnutie č. 6075/2008-2.1/KD o nepovolení výnimky, ktoré však nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru žalobcu týmto konaním obhospodarovateľ lesa „uznal“ neaktuálnosť rozhodnutia Krajského úradu ŽP v Žiline č. 2005/01112/Nu zo dňa 06.12.2005 a žalobca je povinný vykonať opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov v ochranných pásmach chránených území s piatym stupňom ochrany až po vydaní v súčasnosti platného nového rozhodnutia MŽP SR č. 5622/2012-2.2 zo dňa 15.06.2012, ktoré sa vzťahuje na obe vyššie uvedené zóny CHKO Horná Orava. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že medzi účastníkmi je nesporné, že povinnosť na vykonanie ochranných opatrení v zmysle ust. § 28 ods. 3 Zákona o lesoch prešla na žalobcu. Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného má za to, že formulácia výroku žalovaného nespĺňa zákonné atribúty pre výrok správneho rozhodnutia, nakoľko z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenia v zmysle Spoločného usmernenia žalobca nerealizoval, z výroku nie je zrejmé, či predmetné opatrenia neboli realizované vôbec alebo len čiastočne, resp. boli realizované oneskorene, ktoré termíny neboli dodržané a na ktorých konkrétnych maloplošných chránených územiach s piatym stupňom ochrany tieto opatrenia neboli podľa názoru žalovaného vykonané. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny v znení neskorších predpisov, časti územia chránenej krajinnej oblasti, ktoré vytvárajú ochranné pásmo zóny A alebo ktoré predstavujú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu alebo druhov národného významu, sa vyčleňujú do zóny B so štvrtým stupňom ochrany. Z textu uvedenej právnej normy je zrejmé, že nie je možné paušálne, t.j. celoplošne zónu B v CHKO Horná Orava považovať za ochranné pásmo priľahlej zóny A. Odvolací správny orgán sa rovnako tak, ako prvostupňový orgán sa k takejto paušalizácii zóny B ako ochranného pásma priľahlej zóny A dopustil, čo vyplýva z toho, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny orgán zahrnul do výroku svojich rozhodnutí v prípade B zóny Babej hory JPRL 167 A, 167, B 168 A, 168 B, 168 C a 171 na LHC V. N., aj keď tieto územia nespadajú do území uvedených v § 28 ods. 3 Zákona o lesoch, za čo nemôže byť žalobca sankcionovaný. Z dôvodu, že žalobca má po splnení zákonom uvedených podmienok povinnosť zabezpečiť realizáciu opatrení len v ochranných pásmach, či už zákonom vyhlásených alebo v opačnom prípade 100 metrov od hranice NPR smerom von, tak v tomto prípade neboli splnené tieto zákonné podmienky a žalobca nebol povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany v zmysle ust. § 28 ods. 3 Zákona o lesoch. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na ustálenú judikatúru a nesprávne právne posúdenie v tom, že žalovaný mal konanie zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Poukázal v tejto súvislosti na § 65 ods. 2 Zákona o lesoch, podľa ktorého pokutu podľa § 63 a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do 10 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Žalovaný sa o porušení právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva dozvedel z podania Lesov SR, š. p., dňa 16.04.2012. Žalobca v žalobe uviedol, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec a vydali nepreskúmateľné rozhodnutie, keď v odôvodnení vyššie uloženej pokuty neuviedli, za aké konkrétne obdobia, za ktoré územie bola uložená aká pokuta, ale len kumulatívne udelili pokutu za všetky porušenia Zákona o lesoch a nevymedzili konkrétne, za aký správny delikt uložili žalobcovi pokutu. V zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch však pre uloženie pokuty a určenie jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinnosti a spoluprácu a prístup právnických osôb k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné kritériá, ktoré je povinný správny orgán vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie je zrejmé, že Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne výšku uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí v zmysle uvedených zákonných kritérií dostatočne neodôvodnil a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Žiline o zmene výšky uloženej pokuty prvostupňovým správnym orgánom je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako sa v zmysle uvedených zákonných kritérií vysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že listom č. 2342623426/2012 zo dňa 16.04.2012 Lesy SR, š. p., Banská Bystrica oznámili Obvodnému lesnému úradu v Dolnom Kubíne porušenie právnych predpisov zo strany Štátnej ochrany prírody SR. Na základe tohto podania Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne ďalej viedol konanie, ktoré bolo ukončené žalobou napadnutým rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Žiline. Vyššie uvedené podanie Lesov SR, š. p., Banská Bystrica, bolo doručené Obvodnému lesnému úradu dňa 23.04.2012. Žalobou napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Žiline č. 2013/00627-02/CHO zo dňa 17.04.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2013. Na základe uvedeného považujeme jednoročnú subjektívnu lehotu podľa § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch za zachovanú. Ostatné v žalobe uvedené námietky žalobca namietal aj v odvolacom konaní a odkazujeme na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Žiline. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/80/2013-63 zo dňa 26.02.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2013/00627-02/CHO zo dňa 17.04.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva sa o porušení povinnosti pri ochrane lesa dozvedel dňa 16.04.2012, kedy listom č. 23426/2012 Lesy SR, š. p. Banská Bystrica oznámili p. č. Obvodnému lesnému úradu v Dolnom Kubíne porušenie právnych predpisov zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (žalobca). Ďalej mal za preukázané, že ak druhostupňový správny orgán rozhodol dňa 17.04.2013, rozhodoval po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, ktorá začala plynúť počnúc dňom 16.04.2012 a uplynula dňom 16.04.2013. Na základe odvolania žalovaného rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžo/44/2014 zo dňa 25.02.2016 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že pre začatie plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty je totiž významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa príslušný správny orgán (v tomto prípade Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne) reálne dozvedel o potencionálnom porušovateľovi príslušných verejnoprávnych predpisov, v danom prípade o porušení zákona č. 326/2005 Z. z. a konkrétne ust. § 28 ods. 3 citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty v danom prípade bol rozhodný okamih doručenia príslušného Oznámenia porušení právnych predpisov vedeného pod interným číslom 23426/2012 Obvodnému lesnému úradu v Dolnom Kubíne. Za deň doručenia príslušného Oznámenia treba považovať deň 23.04.2012, teda deň, ktorý vyplýva z prezenčnej pečiatky Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného Ďalej nepochybne vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17.04.2013 a právoplatnosť nadobudlo dňa 23.04.2013, teda dňom, kedy bolo predmetné napadnuté rozhodnutie doručené žalobcovi. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názorov odvolacieho súdu uvedené vyššie a vo veci opätovne rozhodnúť. Súčasne v novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania (§ 246c ods. 1 a § 224 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. 12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z. z., orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5.000,00 Sk do 3.000.000,00 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29). Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z., pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z. z., pokutu podľa § 63 a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinnosti vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď porušeniu povinnosti došlo. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z., opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súdu zistil, že prvostupňovým rozhodnutím č. OLÚ-2013/00086-03/LIG zo dňa 04.03.2013 Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne uložil žalobcovi podľa § 64 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch pokutu vo výške 30.000,00 Eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v agrotechnických termínoch za rok 2012 v k. ú. V. N. v B zóne Babej hory a v k. ú. V. C. a K. v B zóne Pilska nezabezpečil realizáciu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany (A - zóny Babia hora a Pilska), v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, a to konkrétne nevykonanie nasledovných opatrení: - inštalácia siete 325 ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny roka 2012 v ochranných pásmach A zón, - osadenie 438,9 m3 lapákov I., II. a III. série, - aplikácia BoVerilu v množstve 10kg, - činnosť 5-tich podkôrznikových pozorovateľov, - asanačná ťažba v objeme 1 822,07 m3, - asanácia aktívnej biomasy - uhadzovanie haluzoviny v schválenom množstve 841 m3. Opatrenia bolo potrebné zabezpečiť od 15.04.2012 do 15.10.2012 v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany v k. ú. V. N. v B zóne Babej hory, Zubrohlava v lesných porastoch špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Opatrenia bolo potrebné ďalej zabezpečiť aj v k. ú. V. C. a K. v B zóne Pilska na LHC Lokca a LHC Námestovo v lesných porastoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo vyššie uvedených lesných porastoch bolo potrebné na základe vypracovaného projektu „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany - A zóna Babia Hora v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR a taktiež obdobne vypracovaného projektu „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany - A zóna Pilsko v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch vypracovaného správcom a zároveň obhospodarovateľom týchto lesných pozemkov Lesmi SR š. p., OZ Námestovo vykonať nasledovné opatrenia: - Monitoring šírenia a kontrola vývoja podkôrneho hmyzu (inštalácia feromónových lapačov a následný samotný monitoring a kontrola - postup podľa STN 482711). - Biologická ochrana - inštalácia feromónových lapačov s doplnením prípravku BoVeril. - Vyhľadávanie, vyznačovanie a asanácia chrobačiarov - zamestnanie podkôrnikových pozorovateľov, vykonávanie asanačnej ťažby s mechanickým odôrnením a pálením kôry, úprava ochranného chodníka za účelom kontroly. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že zodpovednosť ŠOP SR za nevykonanie opatrení v B zóne Babej Hory a Pliska je v predmetnom konaní objektívneho charakteru a nastupuje priamo zo zákona vo vzťahu k ŠOP SR podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny povolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby. Skutočnosť, že ŠOP SR vyvinula úsilie pre zabezpečenie a realizáciu opatrení v B zóne Babej Hory a Pilska a napriek tomu systém financovia a s ním spojené legislatívne pozadie jej neumožňovali v reálnom čase zabezpečiť efektívne a účinné opatrenia sú určité dôvody, ktoré však je možné zohľadniť z hľadiska správneho uváženia v rozhodovacej činnosti správneho orgánu pri výške uloženej sankcie, avšak nemôžu byť z hľadiska zákonnej úpravy dôvodom pre absolútne zbavenie sa zodpovednosti ŠOP SR za príslušný správny delikt, ale nanajvýš môže byť podnetom ŠOP SR pre príslušný ústredný orgán štátnej správy za účelom skvalitnenia príslušných činností na úseku lesného hospodárstva ako i ochrany životného prostredia. Za spáchanie správneho deliktu bola uložená pokuta tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedenú závažnosť porušenia povinnosti bola uložená pokuta adekvátna závažnosti porušenia právnych predpisov na úseku hospodárstva ŠOP SR nezačala od 15.04.2012 časovú realizáciou projektom plánovaných prác na rok 2012 na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu z území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby v ňom stanovených termínoch a tieto za celé obdobie až do 15.10.2012 vôbec nerealizoval. Ide o závažné porušenie zákonom stanovených povinností pri ochrane lesa, ktoré prispievajú k nežiaducemu šíreniu podkôrneho hmyzu a k rozpadu smrečín. Na základe odvolania účastníka - ŠOP SR vo veci rozhodoval právny predchodca žalovaného Obvodný lesný úrad v Žiline, ktorý rozhodnutím č. 2013/00627-02/CHO zo dňa 17.04.2013 zmenil celú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia takto: Podľa § 64 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. ukladá ŠOP SR pokutu vo výške 5.000,00 Eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch, ktorého sa dopustila tým, že v roku 2012 v celých pásmach v k. ú. V. N. v A zóne Babej Hory a v k. ú. V. C. a K. v B zóne Pliska nezabezpečila v súlade s projektom „Návrh opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany“, ktorým nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Z plánovaných opatrení, ktoré bolo potrebné v roku 2012 skutočne vykonať, ŠOP SR nevykonala, resp. nezabezpečila vôbec: - Monitoring šírenia a kontrola vývoja podkôrneho hmyzu (inštalácia feromónových lapačov a následný samotný monitoring a kontrola), - inštalácia siete 325 ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny roka 2012 v ochranných pásmach A zón, - osadenie 438,9 m3 lapákov I., II. a III. série, - biologická ochrana - inštalácia feromónových lapačov s doplnením prípravku BoVeril, - aplikácia BoVerilu v množstve 10kg, - vyhľadávanie, vyznačovanie a asanácia chrobačiarov - zamestnanie podkôrnikových pozorovateľov, vykonávanie asanačnej ťažby s mechanickým odkôrnením a pálením kôry, úprava ochranného chodníka za účelom kontroly, - činnosť piatich podkôrnikových pozrovateľov, - asanačná ťažba v objeme 1 822,07 m3, - asanácia aktívnej biomasy - uhadzovanie haluziny v schválenom množstve 841 m3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Tento všeobecný zákaz môže byť prelomený povolením výnimky zo zakázaných činností. Podľa § 28 ods. 2 zákona o lesoch v prípade ohrozenia lesov a škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenia ohrozenia lesov a odstránenia následkov škôd; v chránených územiach s piatym stupňom ochrany má túto povinnosť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Z uvedeného vyplýva, že obhospodarovateľ lesa nie je nositeľom povinnosti na svoje náklady neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenia ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd v územiach s piatym stupňom ochrany až do nadobudnutia právoplatnosti výnimky orgánu ochrany prírody podľa § 30 ods. 6, resp. § 67 písm. i) zákona o ochrane prírody. Do nadobudnutia právoplatnosti výnimky orgánu ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby podľa § 28 ods. 2 zákona o lesoch je organizácia ochrany prírody a krajiny povinná zabezpečiť vykonanie opatrení proti šíreniu a premnoženiu škodcov z takýchto chránených území v ich ochrannom pásme určenom podľa § 17 zákona o ochrane prírody. V tejto súvislosti považoval žalovaný odvolávanie sa na rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2005/01112/Nu zo dňa 06.12.2005 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5622/2012-2.2 zo dňa 15.06.2012 za právne bezvýznamné. Na realizáciu opatrení v A - zóne Babej Hory a v B - zóne Pilska bol príslušnými lesnými hospodármi aktuálne vypracovaný projekt „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území z piatym stupňom ochrany - A zóna Babia Hora v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch a projekt „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany - A zóna Pilsko v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch z 28.03.2008 - Aktualizácia na r. 2012, ktoré boli v súlade s § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa posúdené Národným lesníckym centrom, strediskom Lesníckej ochranárskej služby vo svojom stanovisku pod č. G/2012/1039 a G/2012/1043 zo dňa 24.02.2012. Oba vyššie uvedené projekty obsahujú konkrétne opatrenia špecifikované v časti B. Plánované opatrenia. Keďže nebola povolená výnimka na spracovanie náhodnej ťažby v územiach s piatym stupňom ochrany orgán štátnej správy ochrany prírody nepochybne preniesol zodpovednosť a povinnosť vykonania navrhovaných opatrení v ochranných územiach vyššie uvedených NPR s piatym stupňom na organizáciu ochrany prírody a krajiny - ŠOP SR. Nie je sporné, že ŠOP SR nevykonala žiadne z navrhovaných opatrení podľa vypracovaného projektu. Zodpovednosť právnických osôb za správne delikty je zásadne bez ohľadu na ich zavinenie, teda ide o zodpovednosť objektívnu, a preto sa preukazuje iba porušenie právnej povinnosti, ktorá v danom prípade ŠOP SR nepochybne bola. Poukazovanie ŠOP SR na dodržiavanie administratívnych postupov (výber dodávateľa materiálu, prác, nedostatok finančných prostriedkov, atď.) je možné zohľadniť len pri stanovení výšky sankcie, avšak nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zákonnej zodpovednosti. Pri stanovení výšky pokuty druhostupňový orgán prihliadal na obdobné konania v rámci svojej územnej pôsobnosti a doterajších správnych orgánov pri stanovení jej výšky (doteraz nepresiahla výšku 3.000,00 Eur). Výška pokuty bola determinovaná najmä tým, že ide o závažné porušenie zákonom uloženej povinnosti súvisiacej s ochranou lesa, to aj napriek tomu, že príslušný obhospodarovateľ lesa vytvoril všetky podmienky na to, aby ŠOP SR plnila svoje zákonné povinnosti. Napriek tomu obhospodarovateľ lesa v dôsledku jej nečinnosti bol donútený na svoje vlastné náklady realizovať činnosti zabraňujúce šíreniu škodlivých činiteľov. ŠOP SR účelovým spôsobom sa snaží vyhnúť zodpovednosti za nevykonanie primeraných ochranných opatrení, pričom porušenia tohto ustanovenia sa dopúšťa opakovane (napr. rozhodnutie OLÚ Ružomberok č. L25-2011/00193-M). Opakovane poukazuje na skutočnosti, ktorými sa snaží zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za nevykonanie opatrení proti šíreniu škodlivého činiteľa z území s piatym stupňom ochrany. Pri stanovení konečnej výšky sankcie Obvodný lesný úrad Žilina v rámci správneho uváženia zvážil aj dôvody uvádzané ŠOP SR už súvisiaci s výberom dodávateľa materiálu a prác, systémom financovania a pod., čo sa samo o sebe nemôže byť dôvodom na absolútne zbavenie sa zodpovednosti za príslušný správny delikt. Žalobca v žalobe namietal, že nebola dodržaná lehota podľa § 65 ods. 2 zákona o lesoch. Žalovaný sa o porušení právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva dozvedel z podania Lesov SR š. p. dňa 16.04.2012. Správne konanie tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. V danej veci došlo k zániku jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa ust. § 64 zákona o lesoch. K tejto námietke súd uvádza, že podnet obhospodarovateľa lesa - Štátnych lesov SR pod č. 23426/2012 zo dňa 16.04.2012 o porušení právnych predpisov zo strany ŠOP SR došlo do dispozičnej sféry prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu Dolný Kubín dňa 23.04.2012. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané dňa 16.04.2013 a jeho právoplatnosť nastala dňa 23.04.2013, teda správne konanie bolo právoplatne ukončené v lehote 1 roka odo dňa, kedy sa správny orgán o porušení zákona dozvedel (§ 65 ods. 2 zákona o lesoch). Na uvedenom nič nemení fakt, že samotná žiadosť bola datovaná dňom 16.04.2012, pretože tento dátum je právne irelevantný pre prvý moment subjektívnej vedomosti štátneho orgánu o porušení zákona. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť výšky pokuty z dôvodu, za aké konkrétne obdobie a za ktoré územie bola uložená pokuta, ale len kumulatívne udelili pokutu za všetky porušenia zákona o lesoch. K tejto námietke súd uvádza, že táto námietka je v rozpore s ustálenou judikatúrou SR v prípadoch správneho trestania, keď dochádza k porušeniu právneho predpisu pokračovacím konaním zodpovednostného subjektu. V danom prípade došlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch s tým, že žalobca v priebehu roku 2012 nevykonal konkrétne opatrenia, ktoré vyplývajú z návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2012, teda pokračoval v páchaní toho istého správneho deliktu počas určitého časového obdobia. Narozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt. Pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračovací delikt je potrebné použiť analógiu legis, t. j. vychádzať z Trestného zákona. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, a všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa páchať uvedený trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým úkonom spáchaným mimo územia SR. Podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán správne postupoval, ak uložil jednu sankciu za konanie žalobcu, ktoré spojila objektívna súvislosť v čase, spôsobe jeho páchania (omisívny spôsob) a v predmete útoku a aplikoval tzv. absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie, t. j. uložil jednu sankciu za celé konanie žalobcu v roku 2012. Nie je na mieste ani námietka, že správny orgán udelil pokutu za všetky porušenia zákona o lesoch a nevymedzil konkrétne, za aký správny delikt uložil žalobcovi pokutu. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je presne uvedená skutková podstata paragrafovým znením, ktorá bola opomenutím žalobcu naplnená, je tiež uvedené konkrétne správanie sa, resp. konkrétne opomenutia žalobcu, ktoré túto skutkovú podstatu naplnili, ako i tá skutočnosť, že toto nekonanie žalobcu trvalo konkrétne časové obdobie. Ak žalobca namieta, že vo výroku nebolo uvedené ustanovenie, podľa ktorého žalovaný rozhodol, táto jeho námietka sa javí súdu ako účelová. Taktiež účelovo sa javí námietka, že z výroku nie je zrejmé, že predmetné opatrenia boli realizované vôbec alebo len čiastočne, resp. oneskorene, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že neboli vykonané, resp. zabezpečené vôbec. Z výroku napadnutého rozhodnutia taktiež vôbec nevyplýva, že by žalobca porušil viaceré ustanovenia zákona o lesoch, ale práve naopak, z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že došlo k porušeniu len jedného ustanovenia, a to § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorá sa týka nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia súd k tejto námietke uvádza, že nie je relevantná z toho dôvodu, že celý výrok prvostupňového rozhodnutia bol kompletne nahradený výrokom druhostupňového rozhodnutia. Ak teda ak výrok obsahoval vady, tým, že bol nahradený novým výrokom, nie je možné zaoberať sa prípadnými nezákonnosťami výroku, ktorý už de facto neexistuje, keďže bol nahradený iným. Pokiaľ ide o námietku nezrozumiteľnosti výroku druhostupňového rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový orgán neuviedol žiadnu z konkrétnych povinností žalobcu vyplývajúcu mu zo spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Táto námietka je zavádzajúca v tom, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia bol uvedený dokument „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody“ v správe Lesov SR na rok 2012, čím bolo jasne, zrozumiteľné stanovené, ktoré opatrenia na ochranu lesa majú byť vykonané a pritom samotný návrh opatrenia na ochranu lesa bol vypracovaný Spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR z 28.03.2008, a ktoré podľa názoru žalobcu malo byť situované vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Práve v záujme konkrétnosti a špecifikovania jednotlivých opatrení je teda možné odkazovať na všeobecný bod Spoločného usmernenia, pretože tento sa netýka konkrétneho roku, ale bežného roku, ale je potrebné poukazovať na návrh opatrení na konkrétny rok v danom prípade na rok 2012. Projekt Návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2012 tvorí súčasť správneho spisu, a preto správne právny predchodca žalovaného opatrenia, ktoré neboli zo strany žalobcu vykonané, špecifikoval práve týmto projekt. Na záver sa súd vyjadruje k petitu žalobu, ako ho formulovať žalobca v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zastaviť správne konanie súd má právo len v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. za tam splnených podmienok. Keďže v danom prípade orgán vydávajúci napadnuté rozhodnutie mal nepochybne právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 1 zákona o lesoch aj v prípade, ak by došlo k preklúzii práva na uloženie pokuty, nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na zastavenie správneho konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..