Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200678 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200678.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: A R A V E R , a. s., so sídlom M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO: 00 679 291, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom K. L. X/A, J., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, so sídlom Legionárska 5, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného o ukončení štátneho dozoru č. 989-15387/75/2014/Mac zo dňa 23.05.2014 v spojení s Protokolom žalovaného č. 989-11944/75/2014/Mac zo dňa 15.04.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29.05.2014 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie - Oznámenie o ukončení štátneho dozoru č. 989-15387/75/2014/Mac zo dňa 23.05.2014 v spojení s protokolom č. 989-11944/75/2014/Mac zo dňa 15.04.2014 Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe konkretizuje dôvody, pre ktoré má za to, že protokol bol vydaný v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ďalej s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, najmä, že žalovaný porušil procesný postup pri výkone štátneho dozoru. V Oznámení zo dňa 23.05.2014 žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu voči kontrolným zisteniam uvedenými v protokole, keď uviedol, že výkon štátneho dozoru považuje inšpekcia za zákonný. Zákon o ochrane prírody a krajiny síce explicitne neupravuje postup, akým sa má orgán ochrany prírody vysporiadať s námietkami za predpokladu, že ich nepovažuje za dôvodné, avšak nemožno z uvedeného odvodiť, že sa orgán ochrany prírody s týmito námietkami vysporiadať nemusí. Tým, ako aj postupom inšpekcie pred vydaním tohto rozhodnutia bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 07.07.2014. Uviedol, že oznámenie o ukončení štátneho dozoru a protokol nie sú rozhodnutiami, ktoré by žalovaný vydal v správnom konaní. Ani v jednom z týchto dokumentov neboli žalobcovi uložené žiadne povinnosti - opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré by mohli zakladať, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti žalobcu, resp. ktorými by mohli byť dotknuté práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Účelom objasňovania podľa § 71 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. Účelom výkonu štátneho dozoru teda nie je rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb, pretože o nich sa v prípade zistenia, že sa skutok stal, rozhoduje v samostatnom správnom konaní. Oznámenie o ukončení štátneho dozoru v spojení s protokolom nemajú status rozhodnutí definovaných v § 244 ods. 3 O.s.p. a teda nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Okrem toho nie je pravdivé tvrdenie, že by sa žalovaný v oznámení o ukončení štátneho dozoru nezaoberal námietkami žalobcu. Napriek tomu, že Zákon o ochrane prírody a krajiny mu neukladá povinnosť vysporiadať sa s námietkami, ktoré nepreukazujú nesprávnosť kontrolných zistení, na troch stranách oznámenia dostatočne reagoval na vznesené námietky. Navrhol, aby súd konanie z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom, podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/63/2014-58 zo dňa 12. augusta 2014 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že protokol zo štátneho dozoru zo dňa 15.04.2014 a oznámenie o ukončení štátneho dozoru zo dňa 23.05.2014 nie sú rozhodnutia, ktoré by mohli byť predmetom súdneho prieskumu. Výsledkami týchto podaní nie je žiadna konkrétne uložená povinnosť žalobcovi, a to ani v zmysle § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého inšpekcia môže kontrolovanej osobe nariadiť vykonávanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V danom prípade však k takému nariadeniu vykonania opatrení nedošlo ani v protokole, ani v oznámení o ukončení štátneho dozoru. Zo samotných záverov týchto podaní nevyplýva, že by nimi bolo konkrétne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu konkrétnym spôsobom. Z ich obsahu nevyplýva ani to, že by žalobca porušením Zákona o ochrane prírody a krajiny spáchal iný správny delikt vzhľadom na to, že v protokole sa len konštatuje, že skutok, ktorý bol štátnym dozorom zistený, by mohol byť iným správnym deliktom. Jedná sa o podklady pri prípadnom následnom rozhodovaní o inom správnom delikte (ak takéto konanie bude začaté zo strany správneho orgánu), pričom ani protokol ani oznámenie o ukončení štátneho dozoru nie sú rozhodnutiami, ktoré by mohli byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Až pri prípadnom súdnom prieskume správneho rozhodnutia o inom správnom delikte sa bude preskúmavať aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom predmetom prieskumu budú aj tieto podklady. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 5Sžo/62/2014-86 zo dňa 26. októbra 2015 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/63/2014-58 zo dňa 12. augusta 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedoručenie žalobcovi vyjadrenia žalovaného k žalobe. Toto vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. V ďalšom rozhodnutí súd odstráni vytknutý nedostatok a prihliadne a dostatočne preskúmateľne odôvodní aj svoje stanovisko k otázke v rozsahu súdneho prieskumu konkrétneho administratívneho aktu. Akceptovanie extenzívneho výkladu generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 O.s.p.), resp. reštriktívneho výkladu negatívnej enumerácie obsiahnutej v § 248 O.s.p. nemôže viesť k preskúmateľnosti akéhokoľvek aktu správneho orgánu v rámci správneho súdnictva a rozhodne nie metodických usmernení či štatútov, pretože nie sú individuálnymi správnymi aktmi a preskúmanie ich ústavnosti a zákonnosti podlieha osobitnému právnemu režimu. Súdnemu prieskumu však podliehajú také akty správnych orgánov, ktoré majú povahu individuálneho správneho aktu. Podstatou žaloby podanej žalobcom bol návrh na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Žalobca namietal, že nebol žiadnym spôsobom informovaný o začiatku kontroly a žiaden zamestnanec žalovaného sa žalobcovi nepreukázal služobným preukazom ani iným osobitným poverením a osoby, ktoré na základe poverenia žalovaného vykonávali kontrolu v zmysle § 71 ods. 14 Zákona o ochrane prírody a krajiny nepostupovali v súlade so zákonom, čím porušili procesný postup pri výkone štátneho dozoru. Najvyšší súd si je vedomý z predchádzajúcej právnej praxe, ktorá prieskum samotného postupu správneho orgánu bez toho, aby vyústil do vydania rozhodnutia, značne zužuje, avšak s ohľadom na osobitý charakter konkrétnej prejednávanej veci je potrebné sa dostatočne podrobne vyrovnať s námietkou žalobcu smerujúcou k otázke dopadu záverov protokolu o výsledku štátneho dozoru na subjektívne práva žalobcu, napr. jeho záujme na ochranu povesti v súvislosti s jeho možným hodnotením a postavením pri uchádzaní sa o štátnu podporu pri rôznych činnostiach, uchádzaním sa o rôzne fondy a oprávnenia činnosti, vzhľadom na predmet jeho činnosti v súvislosti s ktorými môžu byť vyžiadané pri schvaľovaní aj stanoviska Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Krajský súd v Žiline doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 07.07.2014 v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Právny zástupca vyjadrenie prevzal dňa 23.12.2015. Krajský súd predtým ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle § 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2014, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "kontrolovaná osoba"), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody vypracuje dodatok k protokolu. Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že žalovaný vydal dňa 15.04.2014 protokol podľa § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov s náležitosťami uvedenými v uvedenom ustanovení. Obsahom protokolu bolo uvedenie kontrolovanej osoby, miesto vykonania kontroly, dátum vykonania kontroly, kto kontrolu vykonal, predmet kontroly, prameň kontrolných zistení, kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené, v konkrétnom prípade § 90 ods. 1 písm. a) cit. zákona a záver, v ktorom sa konštatuje, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, na základe vykonaného štátneho dozoru zistil, že kontrolovaná osoba pri oplocovaní pozemkov v kat. úz. Y. C. a v kat. úz. G. v období od roku 2007 nezabezpečila možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku a v presne nezistenom čase v mesiacoch február a marec 2011 vypustením presne nezisteného počtu muflónej zveri z oploteného areálu kontrolovanej osoby v kat. úz. G. rozšírila nepôvodné druhy za hranicami zastavaného územia obce bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím spáchala skutok, ktorý môže byť iným správnym deliktom podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 71 ods. 14 cit. zákona, štátny dozor je ukončený dňom doručenia písomného oznámenia o ukončení štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo vypracovaním zápisu z objasňovania. Z pripojeného správneho spisu ďalej vyplýva, že oznámením o ukončení štátneho dozoru zo dňa 23.05.2014 žalovaný v zmysle § 71 ods. 14 cit. zákona ukončil štátny dozor, pričom v oznámení kontrolovanej osobe oznámil, že námietky podané advokátom kontrolovanej osoby nepovažoval za námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení a preto v zmysle § 71 ods. 14 cit. zákona štátny dozor, z ktorého bol vypracovaný protokol, je dňom doručenia tohto oznámenia ukončený. V danej veci bolo ustálené, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č. k. 5Sžo/62/2014-86 zo dňa 26. októbra 2015 (str. 8, tretí odsek), že podstatou žaloby bol návrh na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu (§250ja ods. 4 O.s.p.). Podľa názoru krajského súdu predmetom prieskumu v danej veci je len samostatný postup správneho orgánu, ktorý vyústil do vydania protokolu podľa § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. a oznámenia o ukončení štátneho dozoru zo dňa 23.05.2014, ktoré správne akty však nie sú individuálnymi správnymi aktmi v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a § 247 ods. 1 O.s.p.. Podstatou správneho súdnictva podľa § 244 O.s.p. je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto nepochybné, že každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu možnosť dovolať sa toho, aby o jej práve rozhodol nezávislý súd. Pokiaľ žalobca žiadal preskúmať vyššie uvedené správne akty podľa § 247 a nasl. O.s., súd skúmal, či boli na vedenie takého typu súdneho konania splnené procesné podmienky. Prvý odsek § 247 upravuje generálnu klauzulu preskúmavania rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Procesným predpokladom pre vedenie takéhoto konania je, že žalobca bol účastníkom konania pred správnym orgánom, v ktorom sa rozhodovalo o jeho právach (ukrátení na jeho právach). Fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem "svojich právach" treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Bolo teda potrebné riešiť otázku, či vyššie uvedenými správnymi aktami žalovaného správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach. Vzhľadom na obsah vyššie uvedených správnych aktov je potrebné konštatovať, že majú deklaratórny charakter, keďže samy o sebe nezakladajú, nemenia ani nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti kontrolovaného subjektu a sú len podkladom pre ďalšie rozhodovanie vo veci konania o inom správnom delikte podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny. Oprávnenia a povinnosti žalobcu sa zakladajú, menia alebo zrušujú až rozhodnutím, ku ktorému protokol v spojení s oznámením o ukončení štátneho dozoru ako podklad bude použité. So zreteľom na charakter týchto správnych aktov nejde o rozhodnutia, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v § 244 ods. 3 O.s.p., a preto nie je daný ani predpoklad na samostatné preskúmanie týchto správnych aktov v správnom súdnictve. Povinnosť súdu preskúmať ich zákonnosť je však založená na ust. § 245 O.s.p. v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré z protokolu zo dňa 15.04.2014 bude vychádzať. Z § 245 ods. 1 vyplýva, že vyššie uvedený protokol a oznámenie o ukončení štátneho dozoru nie sú samostatnými predmetmi konania, a ich zákonnosť bude súd posudzovať ako predbežnú otázku v konaní, v ktorom boli použité ako podklady pre vydanie individuálneho správneho aktu týkajúceho sa žalobcu. V prípade, ak súd pri posudzovaní predbežnej otázky dospeje k záveru, že postup pri vydaní podkladu pre preskúmavané správne rozhodnutie je nezákonný a jeho nezákonnosť spôsobila aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia na jeho podklade vydaného, potom žalobca napadnuté rozhodnutie zruší (obdobne rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29. novembra 1996 sp. zn. 6A/183/94-32, v ktorom bol zaujatý záver o vplyve subsumovaného správneho aktu na akt finálny). Krajský súd v Žiline konštatuje, že protokol zo štátneho dozoru zo dňa 15.04.2014 a oznámenie o ukončení štátneho dozoru zo dňa 23.05.2014 nie sú individuálne správne akty, ktoré by mohli byť samostatným predmetom súdneho prieskumu. Výsledkami týchto podaní nie je žiadna konkrétne uložená povinnosť žalobcovi, a to ani v zmysle § 71 ods. 11 cit. zákona, podľa ktorého inšpekcia môže kontrolovanej osobe nariadiť vykonávanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V danom prípade však k takémuto nariadeniu vykonania opatrení nedošlo ani v protokole, ani oznámení o ukončení štátneho dozoru. Zo samotných záverov týchto podaní nevyplýva, že by nimi bolo konkrétne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu konkrétnym spôsobom. Z ich obsahu nevyplýva ani to, že by žalobca porušením Zákona o ochrane prírody a krajiny spáchal iný správny delikt vzhľadom na to, že v protokole sa len konštatuje, že skutok, ktorý bol štátnym dozorom zistený, by mohol byť iným správnym deliktom. Jedná sa o podklady pri prípadnom následnom rozhodovaní o inom správnom delikte (ak takéto konanie bude začaté zo strany správneho orgánu), pričom ani protokol, ani oznámenie o ukončení štátneho dozoru nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Až pri prípadnom súdnom prieskume správneho rozhodnutia o inom správnom delikte sa bude preskúmavať aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom predmetom prieskumu budú aj tieto podklady. Protokol zo štátneho dozoru a oznámenie o ukončení štátneho dozoru nie sú rozhodnutiami vydanými či už v správnom konaní alebo mimo jeho rámec, ale sú v prvom rade správami či záznamami o tom, že bol vykonaný štátny dozor a aké boli jeho skutkové zistenia. V prejednávanej veci bolo zistené, že nedošlo k zásahu do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania vydaním týchto listín, pretože týmito listinami nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť na odstránenie zistených nedostatkov a ani ďalšie následné konzekvencie. Nejedná sa ani o tzv. fiktívne rozhodnutia, a to ani v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu. Inak by tomu bolo v prípade, ak by protokol obsahoval rozhodnutie o nariadení vykonania opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tejto časti by protokol bol rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. Účastník správneho konania v prípade, ak v budúcnosti skutočne dôjde k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov rozhodnutím, bude mať k dispozícii účinný prostriedok ochrany svojich práv, a to podanie žaloby voči rozhodnutiu, ktorým mu bude týmto spôsobom do jeho právom chránených záujmov zasiahnuté, v ktorom konaní môže byť preskúmaný aj postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu a podklady, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera. Vo všeobecnosti právnym nástrojom na preskúmanie samotného procesného postupu správneho orgánu je konanie podľa § 250v O.s.p., samozrejme za splnenia tam vyžadovaných procesných podmienok. Žalobca sa však podanou žalobou domáhal preskúmania podkladov - protokolu zo štátneho dozoru a oznámenia o ukončení štátneho dozoru - v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov, kde esenciálnou podmienkou je práve vydanie individuálneho správneho aktu na základe postupu správneho orgánu, a nielen samotný postup. Konaniu o samostatné preskúmanie protokolu zo štátneho dozoru a oznámenia o ukončení štátneho dozoru tak bráni nedostatok procesných podmienok vedenia konania a preto súd bol povinný konanie o žalobe na ich preskúmanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. Nebolo na mieste konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keďže neboli vydané žiadne správne rozhodnutia ako individuálne správne akty. Súd vo vzťahu k požiadavke odvolacieho súdu osobitne vyhodnotiť, či závery protokolu o výsledku štátneho dozoru môžu dopadať na subjektívne práva žalobcu, napr. jeho záujme o ochranu povesti, súd uvádza nasledovné: Samotné závery zo štátneho dozoru podľa § 71 Zákona o ochrane prírody a krajiny, t. j. protokol a oznámenie o ukončení štátneho dozoru žiadnym spôsobom nezasahujú do konkrétnych práv, oprávnených záujmov a ani nezakladajú žiadne nové povinnosti žalobcu, ako to má na mysli § 244 ods. 3 O.s.p a taktiež ani nimi nemôže byť žalobca priamo dotknutý. Súd na tomto mieste zdôrazňuje legislatívne slovné spojenie priamo dotknutý, z čoho vyplýva, že nemožno argumentovať hypotetickými a v súčasnosti neexistujúcimi zásahmi do jeho právnej sféry. Pritom ide o takéto hypotetické dopady, pokiaľ by žalobca tvrdil (to však zo súdneho spisu ani nevyplýva), že by malo dôjsť k zásahu do jeho dobrej povesti v súvislosti jeho možným hodnotením a postavením pri uchádzaní sa o štátnu podporu pri rôznych činnostiach, pri uchádzaní sa o rôzne fondy a oprávnenia. Pokiaľ by v priamej príčinnej súvislosti s protokolom o štátnom dozore došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, žalobca by mal možnosť podať žalobu v rámci tretej časti O.s.p. na ochranu dobrej povesti, teda jednalo by sa o sporové konanie, rovnako aj pokiaľ by zásah do dobrej povesti žalobcu súvisel s jeho možným hodnotením alebo stanoviskom Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ktoré však zatiaľ ani len nebolo vydané). Preto aj v tomto ohľade sa jedná o čisto hypotetické dopady, ktoré ani nemusia vo sfére žalobcu nastať. Ako bolo vyššie uvedené, zásah do subjektívnych práv a povinností žalobcu musí byť zásahom do práv vyplývajúcich mu priamo zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Preto zásah do subjektívnych práv a povinností ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do dobrej povesti žalobcu. Súd zdôrazňuje, že potenciálny dopad na dobrú povesť žalobcu v súvislosti so štátnym dozorom podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny nemôže byť skúmaný v konaní podľa piatej časti O.s.p., ale len na základe osobitnej žaloby. Súd taktiež konštatuje, že výsledky štátneho dozoru samostatne nemôžu byť preskúmané v správnom súdnictve len preto, že by mohli byť v budúcnosti použité ako podklady pre potenciálne hodnotenia žalobcu pri uchádzaní sa o štátne zákazky. Ak výsledky postupu žalovaného budú ďalej použité a budú napr. vydané hodnotenia žalobcu alebo stanoviská Slovenskej inšpekcie životného prostredia ku konkrétnym otázkam týkajúcim sa žalobcu, v rámci prípadného súdneho prieskumu podľa toho, aký budú mať charakter tieto správne akty, budú preskúmateľné aj podklady, na základe ktorých boli vydané. Ak bude ich podkladom aj protokol z 15.04.2014, bude sa preskúmavať zákonnosť aj tohto podkladu. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní voči skôr vydanému uzneseniu krajského súdu, že sa jedná o individuálny správny akt, pretože bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že došlo k protiprávnemu konaniu a že sa ho dopustil žalobca, súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Z protokolu vyplýva, že bol sumárom vykonaného dokazovania v danej veci - išlo o zisťovanie skutkového stavu - a v žiadnom prípade protokol nebol konečným vyriešením právnej otázky, ktorú uvádza žalobca. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. protokol sa vypracuje, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila kontrolovaná osoba. Ide teda o zistenie skutkového stavu, ktoré má určitú kvalitatívnu úroveň, ktorá umožňuje správnemu orgánu protokol vypracovať. Samotný protokol však explicitne neuvádza, že sa kontrolovaný subjekt dopustil konania, ktorým by porušil konkrétne ustanovenie zákona. Rovnako je tomu napríklad pri vydávaní Protokolu z daňovej kontroly v daňovom konaní podľa § 44 a nasl. Daňového poriadku, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; teda taktiež uvádza konkrétne skutkové zistenia správcu dane, ktoré odôvodňujú záver správcu dane o naplnení konkrétnych zákonných ustanovení (aj v neprospech daňových subjektov), a ktorý tiež samostatne nie je predmetom prieskumu podľa 2. hlavy piatej časti O.s.p., ale až následne pri preskúmavaní rozhodnutia, ktorému bol podkladom. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobcu v odvolaní, že ak bude rozhodnutie v merite veci, vydané v následnom správnom konaní, napadnuté správnou žalobou, súd preskúma časový úsek od začiatku správneho konania, t.j. po ukončení štátneho dozoru, súd uvádza, že tento názor nie je správny, pretože ak podkladom pre následné rozhodnutie vo veci samej bude aj protokol o štátnom dozore a oznámenie o jeho ukončení, predmetom prieskumu ako podklady budú aj tieto správne akty a postup pri ich vydaní (ak bude vytýkaná ich nezákonnosť). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. V Žiline, dňa 09. februára 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková