Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/256/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201032 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014201032.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: W. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom Q., X. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku k 1. januáru 2005. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku a rozhodnutie odporkyne považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že svoju aplikačnú prax zosúladila s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý je uvedený napr. v rozsudku NS SR č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórii funkcií, vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 55. rokov veku, 11. mája 2004. Z obsahu spisového materiálu a z rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave č. GR ZVJS-13335/120-05 z 26. januára 2005 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. januára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.. Suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedla, že podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola zohľadnená všetka preukázaná doba: doba štúdia od 11. mája 1967 do 9. júla 1968 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 10. júla 1968 do 30. júla 1968 u zamestnávateľa Turčianske strojárne Martin v III. pracovnej kategórii, doba základnej vojenskej služby od 31. júla 1968 do 24. septembra 1970 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od 25. septembra 1970 do 31. júla 1977 u zamestnávateľa Turčianske strojárne Martin v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1977 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 2000 do 10. mája 2004 v III. pracovnej kategórii a doba služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže po vzniku nároku na starobný dôchodok od 11. mája 2004 do 31. decembra 2004 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bola odporkyňou zamietnutá (uvedený názor je vyjadrený v rozsudkoch NS SR č. 9So/41/2008 a 9So/129/2010). Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 18. augusta 2014 ako vecne správne potvrdil. Súd vec prejednal a rozhodol - rozsudkom č.k. 25Sd/256/2014-21 zo dňa 16. októbra 2014, ktorým rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie v celom rozsahu, pričom uviedla, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, priznaného podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.01.2005. Na nárok uvedenej dávky bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru, ako aj tzv. civilná doba zamestnania. Rovnako bol navrhovateľovi priznaný nárok na skorší odchod do dôchodku, teda dosiahnutím 55. roku veku, nakoľko tento vykonával službu v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov. Zároveň bola suma výsluhového dôchodku navrhovateľa porovnaná so sumou starobného dôchodku určenou podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. spolu s prídavkom k tomuto dôchodku, pričom dávka sociálneho zabezpečenia je navrhovateľovi vyplácaná v sume pre neho výhodnejšej. Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ust. § 201 v spojení s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania jednomyseľne dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu trpí vadami, pretože zjavne nie je odôvodnený. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol aj podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.01.2005. Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila doby v tzv. „civilnom sektore“, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je ničím podložený. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave č. GR ZVJS-13335/120-05 zo dňa 26. januára 2005 totiž nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 1. januára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 25 rokov (§ 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Služobný pomer navrhovateľa trval 29 rokov. Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-13335/120-05 zo dňa 26. januára 2005 na účely výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi ako doba trvania služobného pomeru zhodnotená doba v trvaní 37 skončených rokov. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu výsluhový dôchodok bol priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z dôvodu, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo výške starobného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 100/1988 Zb. spolu s prídavkom starobného dôchodku a pre určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená celá preukázaná doba, nepostupovala v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, na základe akých podkladov dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľovi bola pre nárok na výsluhový dôchodok zohľadnená všetka preukázaná doba (doba štúdia, doba výkonu služby), keďže takáto skutočnosť z obsahu spisu, ani z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 26. januára 2005 nevyplýva. Súd považuje za nesprávny aj záver odporkyne, že svoje rozhodnutie oprela o právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/41/2008 a 9So/129/2010. Uvedenými rozhodnutiami Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia odporkyne z tých istých dôvodov, aké súd uvádza v tomto rozsudku. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p.. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu. Odporkyňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok po zhodnotení všetkých dôb poistenia tak v osobitnom ako aj všeobecnom poistnom systéme, pričom sumu starobného dôchodku môže krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (č. 416/1991 Zb.). O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.