Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/282/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201222 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014201222.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: B. F., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom S. Y., U. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom v F., K. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2014 a zmenové rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2014 podľa § 255 a § 259 Zákona o sociálnom poistení a § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 17. júla 2014. Vzhľadom na námietky navrhovateľa bol opätovne posúdený jeho nárok na starobný dôchodok, a to zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. decembra 2014, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietnutá podľa § 259 Zákona o sociálnom poistení a § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení. Napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. augusta 2014 bolo zmenené v časti výrok aj odôvodnenie. Proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 20. augusta 2014 a 4. decembra 2014 bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie odporkyne zo 4. 12. 2014 bolo vydané protizákonne, nakoľko uvedená vec nemôže byť rozhodnutá dvoma rôznymi rozhodnutiami, pokiaľ prvé rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom právoplatne skončené a nebolo o ňom žiadnym prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom zákonne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odporkyňa svoje v poradí prvé rozhodnutie v rámci legitimity zrušila ako nezákonne vydané rozhodnutie a pokiaľ sa týka druhého rozhodnutia odporkyne zo dňa 4. decembra 2014, toto zrušiť z dôvodu porušenia princípu, resp. zásady NE BIS IN IDEM, nakoľko toto rozhodnutie nie je možné považovať ani za autoremedúrne rozhodnutie. V prípade, že odporkyňa nebude akceptovať tento návrh, žiadal, aby o príslušnom návrhu na zrušenie druhého v poradí rozhodnutia zo dňa 4. decembra 2014 o tej istej veci nezaujatým orgánom, meritórne a bezodkladne rozhodol príslušný súd. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravným prostriedkom navrhovateľa uviedla, že zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nevymedzuje, o aký presný druh rozhodnutia musí ísť, teda aj zmenové rozhodnutie je rozhodnutím podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod Zákona o sociálnom poistení. Uvedené rozhodnutie zo 4. decembra 2014 obsahuje aj všetky zákonom vymedzené náležitosti podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Zdôraznila, že podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Navrhovateľovo tvrdenie, že zákon nepripúšťa podať „nové“ odvolanie proti novému rozhodnutiu v tej istej veci, vydanému tým istým správnym orgánom, nemá oporu v zákone, pretože v súlade s § 219 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod až tretí možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu. V poučení o opravnom prostriedku zmenového rozhodnutia je uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať návrh na jeho preskúmanie súdom, a to dvojmo písomne alebo ústne do zápisnice v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ako aj to, kam tento návrh treba podať. Odporkyňa má za to, že Sociálna poisťovňa uviedla správne poučenie o opravnom prostriedku. Konkrétne k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že navrhovateľovi nárok nevznikol podľa Zákona o sociálnom poistení, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Nakoľko odporkyňa nie je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa, bola jeho žiadosť zo 17. júla 2014 postúpená v prílohe listu zo dňa 4. decembra 2014 Ministerstvu vnútra SR. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., vzťahuje sa na neho aplikačná prax Najvyššieho súdu SR uvedená v jeho rozsudku č. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil názor, že podľa § 114 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom zabezpečení orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142 Zákona o sociálnom zabezpečení. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra SR. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, a teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu SR vznik nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 20. augusta 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 4. decembra 2014 ako vecne správne potvrdil. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v mene navrhovateľa trvá na podanom opravnom prostriedku a súdu krátkou cestou na pojednávaní predložil ďalšie podanie. Poukázal na to, že obidve rozhodnutia odporkyne nemajú oporu v zákone, v poradí druhé - zmenové rozhodnutie rovnako nemá oporu v zákone, je neplatné, neúčinné, nie je možné o ňom rokovať a rozhodovať. Poukázal na to, že navrhovateľovi musí odporkyňa priznať aj starobný dôchodok, pretože odkaz Zákona o sociálnom poistení v § 255 ods. 5 hovorí o odkaze na špeciálne ustanovenie zákona č. 328/2002 Z. z. a tieto odkazy sa týkajú len pre aplikáciu policajtov, ktorí slúžili, alebo pracovali v dobe účinnosti tohto zákona. Pokiaľ účinnosť Zákona o sociálnom zabezpečení skončila k 31. 12. 2003, nemôže sa vzťahovať toto ustanovenie na navrhovateľa. Navrhol, aby súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. 6. 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) v súlade s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V opačnom prípade sa bude rozhodnutie súdu javiť, resp. niesť charakteristiky arbitrárneho rozhodnutia, pričom na obdobné rozhodnutia poukazujú aj nálezy Ústavného súdu SR. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu. Zástupkyňa odporkyne poukázala na podrobné vyjadrenie odporkyne zo dňa 8. januára 2015 a 7. apríla 2015 a vzhľadom k nim navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. augusta 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 4. decembra 2014 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Žiadosťou o priznanie starobného dôchodku zo dňa 17. júla 2014 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2011. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-26.983-30/2014-VZ zo dňa 10. júla 2014 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný od 1. mája 1990 podľa § 134 - § 135 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba pred 18. rokom veku od 17. novembra 1958 do 11. apríla 1959 v III. pracovnej kategórii, doba od 2. novembra 1960 do 12. januára 1961 v III. pracovnej kategórii, od 23. januára 1961 do 31. júla 1961 v III. pracovnej kategórii, doby výkonu základnej vojenskej služby od 1. augusta 1961 do 14. septembra 1963 v I. kategórii funkcií, doba zamestnania od 17. októbra 1963 do 31. marca 1968 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 1. apríla 1968 do 30. apríla 1990 v I. kategórii funkcií. Zhodnotená teda bola doba poistenia v rozsahu 41 rokov a 177 dní (spolu s dopočítanou dobou do 60. roku veku). Podľa ust. § 14 ods. 4 vety prvej Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, sa za dobu pred 1. 1. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. 1. 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný výsluhový dôchodok. Nakoľko v konkrétnom prípade vznikol navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 - § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, to znamená podľa piatej časti tohto zákona a tento dôchodok naďalej navrhovateľovi vypláca Ministerstvo vnútra SR, nárok na starobný dôchodok za použitia ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi nevznikol s poukazom na ust. § 255 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získanej do 31.12. 2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v čase (30. mája 1997), kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti rozhoduje orgán príslušného ministerstva. Odporkyňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi však vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Správne teda odporkyňa, nakoľko nie je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa, postúpila jeho žiadosť zo 17. júla 2014 Ministerstvu vnútra SR. Z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2011, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. augusta 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 4. decembra 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa ohľadne vydania v poradí druhého rozhodnutia odporkyne - zmenového rozhodnutia zo dňa 4. decembra 2014 ako vydaného protiprávne, nakoľko uvedená vec nemôže byť rozhodovaná dvoma rôznymi rozhodnutiami, kde prvé rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom právoplatne skončené a nebolo o ňom žiadnym prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom zákonne rozhodnuté, je nutné uviesť: Pokiaľ odporkyňa ňou vydané rozhodnutie aj v čase preskúmavacieho konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené chce pozmeniť zmenovým rozhodnutím, túto jej kompetenciu, resp. právomoc jej žiadne ustanovenie Zákona o sociálnom poistení nezakazuje. Znamená to však, že predmetom preskúmavacieho konania pred súdom sa stáva nielen prvé napadnuté rozhodnutie vo veci, ale aj všetky zmenové rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci. Vydanie zmenového rozhodnutia, ktoré sa neskôr stane predmetom preskúmavacieho konania spolu so základným - prvým rozhodnutím v tej istej veci, nemôže byť (nestáva sa) skutočnosťou vyvolávajúcou nezákonnosť tohto rozhodnutia. V predmetnom konaní (zjednodušene povedané) sa predmetom súdneho prieskumu stalo rozhodnutie odporkyne, ktorým táto podľa § 255, § 259 Zákona o sociálnom poistení, § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení, § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.